Čo sa učíme z výstredného sexuálneho života hmyzu

Marlene Zuk nadšene a odhodlane študuje hmyz. V tejto poučnej a zábavnej prednáške sa delí o niekoľko informácií, ktoré sú naozaj prekvapivé – nielen kvôli kreatívnemu spôsobu rozmnožovania.

Takže, ľudia sa viac boja
hmyzu než umierania.

(smiech)

Aspoň to tvrdí Kniha zoznamov
z roku 1973, ktorá bola predchodcom

všetkých tých internetových naj zoznamov.

Jediné, čo predčilo šesťnohé príšerky,

bol strach z výšok a strach
z hovorenia na verejnosti.

A povedala by som,
že ak by sme započítali aj pavúky,

skončila by táto kombinácia
suverénne na prvom mieste.

Ja medzi týchto ľudí nepatrím.

Hmyz zbožňujem.

Pripadá mi zaujímavý a krásny

a niekedy aj zlatučký.

(smiech)

A nie som jediná.

Už po celé stáročia sa niektoré
z najväčších vedeckých osobností,

od Charlesa Darwina po E.O. Wilsona,

inšpirujú výskumom
tých najmenších na Zemi.

A prečo?

Čo nás priťahuje k hmyzu?

Čiastočne je to samozrejme
ten ich obrovský počet.

Hmyz je najpočetnejšou
živočíšnou triedou na Zemi.

Ani nevieme, koľko najrôznejších
druhov hmyzu existuje,

pretože sa stále objavujú nové a nové.

Je ich najmenej milión,
možno však aj 10 miliónov.

To znamená, že keby sme mali
hmyzí kalendár, kde by každý hmyz

mal jeden mesiac, mal by 80 tisíc rokov
a ani raz by sme sa neopakovali.

(smiech)

Čo vy na to, pandy a mačiatka?

(smiech)

Ale vážne, hmyz je pre nás
nevyhnutne potrebný.

Potrebujeme ho.

Odhaduje sa, že každé jedno z 3 súst jedla

je možné práve vďaka opeľovačom.

Vedci využívajú hmyz na zásadné objavy

týkajúce sa všetkého od štruktúry
nášho nervového systému

až po fungovanie génov a DNA.

Najviac sa mi ale na hmyze páči to,

čo nám môže povedať
o našom vlastnom správaní.

Vyzerá to, akoby hmyz
robil všetko to, čo ľudia.

Od stretávania sa cez párenie
a boje až po rozchody.

A to všetko s niečím, čo vyzerá
ako láska alebo nenávisť.

To, čo ich ženie dopredu,
je ale niečo iné, ako čo ženie nás,

a práve tento rozdiel
môže byť veľmi poučný.

Úplne najviac sa to týka oblasti,

ktorá nás toľko pohlcuje - sexu.

Trvám na tom a myslím si,
že toto možno prekvapivé tvrdenie

si viem obhájiť.

Myslím si, že sex u hmyzu
je zaujímavejší ako sex u ľudí.

(smiech)

A jeho široké spektrum, ktoré pozorujeme,

nás núti spochybňovať niektoré
naše vlastné domnienky o tom,

čo to znamená byť muž alebo žena.

Napríklad,

mnoho druhov hmyzu na reprodukciu
vôbec nepotrebuje sex.

Samičky vošiek vedia vytvárať svoje
klony, bez toho, že by sa museli páriť.

Vidíte, panenské počatie.

Priamo na vašich ružiach.

(smiech)

A keď už u nich dochádza k sexu,

aj ich ejakulát je omnoho
zaujímavejší ako ten ľudský.

Existujú drozofily,

ktorých ejakulát je dlhší
ako celé samčekovo telo.

Čo je dôležité, pretože samčekovia
svojím ejakulátom medzi sebou súperia.

Samčekovia často súperia aj zbraňami,
napríklad chrobáky svojimi rohmi.

Po párení je ale bežné,
že súperia svojím ejakulátom.

Vážky a šidlá majú penisy,
ktoré trochu pripomínajú švajčiarske nože,

so všetkým výsuvným vybavením.

(smiech)

Používajú tieto impozantné
nástroje ako lyžice,

aby zo samičky vybrali ejakulát samčekov,
s ktorými sa párila predtým.

(smiech)

Aké ponaučenie si z toho
môžeme odniesť my?

(smiech)

Máte pravdu, nejde úplne o to,
aby sme ich napodobňovali,

alebo si z nich brali príklad.

Čo je v tomto prípade možno dobre.

A hovorila som už o hojne rozšírenom
hmyzom sexuálnom kanibalizme?

Takže nie, o to naozaj nejde.

Myslím si ale, že hmyz porušuje

mnohé pravidlá o sexuálnych rolách,
ktorými sa riadime my ľudia.

Ľudia si myslia, že rolu muža a ženy,
ktorá pripomína sitkom z 50. rokov,

nám diktuje príroda.

Takže muži majú byť vždy
dominantní a agresívni,

ženy pasívne a poslušné.

Ale tak to nie je.

Zoberme si napríklad saranče,

ktoré sú príbuzné cvrčkom
a lúčnym koníkom.

Samčekovia si veľmi vyberajú,
s kým sa budú páriť,

pretože pri párení dávajú
samičke nielen svoje spermie,

ale aj niečo, čo by sme mohli
nazvať svadobným darom.

Na týchto fotografiách vidíte
dve páriace sa saranče.

Samček je vždy ten vpravo

a ten mečovitý výbežok
je samičí orgán na kladenie vajíčok.

Tá biela guľôčka, to sú spermie,

tá zelená je ten svadobný dar,

ktorý samček vytvára z vlastného tela,

čo je nesmierne nákladné.

Tento „dar“ môže vážiť
až tretinu hmotnosti samčeka.

Teraz sa na chvíľku odmlčím
a nechám vás premýšľať,

aké by to bolo, keby muži
pri každom sexe museli vyprodukovať

niečo s hmotnosťou 20, 30, 35 kg.

(smiech)

Asi by to nemohli robiť príliš často.

(smiech)

A presne tak to nemôžu ani saranče.

A preto

sú ich samčekovia veľmi vyberaví

v tom, komu ponúknu svoj dar.

Sarančí dar je veľmi výživný

a samičky ho konzumujú
počas párenia aj po ňom.

Takže čím je dar väčší,
tým lepšie pre samčeka,

pretože jeho spermie majú viac času na to,

aby sa dostali do samičky
a oplodnili jej vajíčka.

Znamená to ale tiež to, že samčekovia
sú ohľadom párenia veľmi pasívni,

kým samičky nesmierne
agresívne a súťaživé,

pretože chcú tých výživných
svadobných darov čo najviac.

To nie je práve stereotypné správanie.

Dokonca sa dá všeobecne povedať,

že samčekovia často nie sú
v hmyzom svete vôbec dôležití.

U spoločenského hmyzu,
včiel, ôs a mravcov,

tie, ktoré každý deň vidíte,

mravci lezúci tam a späť
k miske s cukrom,

včely poletujúce z kvetu na kvet,

to všetko sú samičky.

Ľuďom trvalo celé tisícročia,
kým sa s tým zmierili.

V starovekom Grécku sa vedelo,
že medzi včelami sú trúdy,

ktorí sú väčší ako robotnice

a hoci odsudzovali lenivosť trúdov,

pretože videli, že sa len
tak ponevierajú okolo úľov,

kým nepríde k svadobnému letu –

boli to len samčekovia.

Iba tak nečinne čakajú na párenie,

ale nijako sa nezúčastňujú
zberu nektáru alebo peľu.

Gréci nemohli prísť na pohlavie trúdov,

a čiastočne aj preto,
že nemohli uveriť tomu,

že by zviera disponujúce takou
zbraňou ako je včelie žihadlo

mohla byť samička.

Zapojil sa do toho aj Aristoteles.

Začal: „Dobre, ak tí, čo majú žihadlá,
sú samčekovia...“

Potom sa zarazil, lebo to by znamenalo,

že samčekovia sa tiež starajú o mladé,

a to mu pripadalo absolútne nemožné.

Potom prišiel k názoru, že včela
má zrejme orgány oboch pohlaví,

čo nie je úplne mimo,

u niektorých druhov to tak býva,

ale nikdy neprišiel na to,
ako je to naozaj.

A vlastne aj dnes,
napríklad niektorí moji študenti

považujú každé zviera, ktoré vidia,
vrátane hmyzu, za samčeka.

A keď im poviem,
že tí zúriví mravčí vojaci

s ohromnými hryzadlami,
ktoré bránia kolóniu,

sú všetko samičky,

nevyzerajú, že by mi tak celkom verili.

(smiech)

A samozrejme všetky filmy o hmyze
– Mravec Z, Pán Včielka –

zobrazujú hlavného hrdinu
spoločenského hmyzu ako samčeka.

Aký je v tom rozdiel?

Sú to filmy, je to fikcia.

Sú tam hovoriace zvieratá.

No a čo?
Hlavne, že ich nahovoril Jerry Seinfeld.

Podľa mňa na tom záleží

a ide o problém, ktorý je
v skutočnosti omnoho hlbší

a jeho dôsledky pozorujeme
v medicíne a starostlivosti o zdravie

a ešte v ďalších aspektov nášho života.

Všetci vieme, že vedci pracujú
s tzv. modelovými systémami,

ktoré spočívajú v tom,
že ostatné zvieratá, vrátane ľudí,

zastupujú laboratórne myši
alebo drozofily.

Vychádza sa z toho,
že čo platí pre človeka,

platí aj pre laboratórne myši.

Čo je nakoniec väčšinou aj pravda.

Je ale možné, že s modelovými
systémami zachádzame príliš ďaleko.

A ja si myslím,

že sme prijali správanie samcov,
akéhokoľvek druhu, za náš modelový systém.

Ako normu.

Ako spôsob, akým sa veci majú diať.

A samičky berieme ako takú alternatívu,

niečo zvláštne, na čo sa zameriame
až vtedy, keď máme preštudované základy.

Späť k hmyzu.

Myslím, že to znamená,

že ľudia skrátka nevideli to,
čo mali priamo pod nosom.

Predpokladali totiž, že javisko svet
je plné mužských hercov

a samičky sa len sem-tam
objavia vo vedľajšej roli.

Keď sa na to ale dívame takto,
o podstate prírody nám toho veľa uniká.

A tiež nám môže uniknúť, ako sa normálne
živé bytosti, vrátane ľudí,

môžu od seba líšiť.

A je to tým, že sme pri mnohých lekárskych
výskumoch vychádzali z mužských modelov,

čo sa ukazuje ako problém,

ak chceme aplikovať výsledky
na mužov aj na ženy.

No a to posledné, čo na hmyze
naozaj zbožňujem,

je niečo, čo ostatných ľudí deptá.

Majú maličké mozgy

s nízkou kognitívnou schopnosťou,
aspoň v zmysle, ako ich chápeme my.

Ich správanie je zložité,
ale ich mozgy nie.

A tiež ich nemôžeme brať
ako maličkých ľudí,

pretože veci nerobia ako my.

Veľmi sa mi páči, že je ťažké
hmyz antropomorfizovať,

pozerať sa naň ako na maličkých ľudí

s vonkajšou kostrou a šiestimi nohami.

(smiech)

Namiesto toho ho musíme brať taký, aký je,

pretože hmyz nás núti pochybovať o tom,
čo je normálne a prirodzené.

Poznáte to, ľudia píšu fikcie
a hovoria o paralelných vesmíroch.

Dumajú nad nadprirodzeným svetom,

nad dušami mŕtvych nad nami.

Kúzlo iných svetov je to,

čo ľudia uvádzajú ako dôvod
svojho záujmu o paranormálne javy.

Ale pokiaľ ide o mňa,

prečo by som mala chcieť
vidieť mŕtvych ľudí,

keď môžem vidieť živý hmyz?

Ďakujem.

(potlesk)