Takže, ľudia sa viac boja hmyzu než umierania. (smiech) Aspoň to tvrdí Kniha zoznamov z roku 1973, ktorá bola predchodcom všetkých tých internetových naj zoznamov. Jediné, čo predčilo šesťnohé príšerky, bol strach z výšok a strach z hovorenia na verejnosti. A povedala by som, že ak by sme započítali aj pavúky, skončila by táto kombinácia suverénne na prvom mieste. Ja medzi týchto ľudí nepatrím. Hmyz zbožňujem. Pripadá mi zaujímavý a krásny a niekedy aj zlatučký. (smiech) A nie som jediná. Už po celé stáročia sa niektoré z najväčších vedeckých osobností, od Charlesa Darwina po E.O. Wilsona, inšpirujú výskumom tých najmenších na Zemi. A prečo? Čo nás priťahuje k hmyzu? Čiastočne je to samozrejme ten ich obrovský počet. Hmyz je najpočetnejšou živočíšnou triedou na Zemi. Ani nevieme, koľko najrôznejších druhov hmyzu existuje, pretože sa stále objavujú nové a nové. Je ich najmenej milión, možno však aj 10 miliónov. To znamená, že keby sme mali hmyzí kalendár, kde by každý hmyz mal jeden mesiac, mal by 80 tisíc rokov a ani raz by sme sa neopakovali. (smiech) Čo vy na to, pandy a mačiatka? (smiech) Ale vážne, hmyz je pre nás nevyhnutne potrebný. Potrebujeme ho. Odhaduje sa, že každé jedno z 3 súst jedla je možné práve vďaka opeľovačom. Vedci využívajú hmyz na zásadné objavy týkajúce sa všetkého od štruktúry nášho nervového systému až po fungovanie génov a DNA. Najviac sa mi ale na hmyze páči to, čo nám môže povedať o našom vlastnom správaní. Vyzerá to, akoby hmyz robil všetko to, čo ľudia. Od stretávania sa cez párenie a boje až po rozchody. A to všetko s niečím, čo vyzerá ako láska alebo nenávisť. To, čo ich ženie dopredu, je ale niečo iné, ako čo ženie nás, a práve tento rozdiel môže byť veľmi poučný. Úplne najviac sa to týka oblasti, ktorá nás toľko pohlcuje - sexu. Trvám na tom a myslím si, že toto možno prekvapivé tvrdenie si viem obhájiť. Myslím si, že sex u hmyzu je zaujímavejší ako sex u ľudí. (smiech) A jeho široké spektrum, ktoré pozorujeme, nás núti spochybňovať niektoré naše vlastné domnienky o tom, čo to znamená byť muž alebo žena. Napríklad, mnoho druhov hmyzu na reprodukciu vôbec nepotrebuje sex. Samičky vošiek vedia vytvárať svoje klony, bez toho, že by sa museli páriť. Vidíte, panenské počatie. Priamo na vašich ružiach. (smiech) A keď už u nich dochádza k sexu, aj ich ejakulát je omnoho zaujímavejší ako ten ľudský. Existujú drozofily, ktorých ejakulát je dlhší ako celé samčekovo telo. Čo je dôležité, pretože samčekovia svojím ejakulátom medzi sebou súperia. Samčekovia často súperia aj zbraňami, napríklad chrobáky svojimi rohmi. Po párení je ale bežné, že súperia svojím ejakulátom. Vážky a šidlá majú penisy, ktoré trochu pripomínajú švajčiarske nože, so všetkým výsuvným vybavením. (smiech) Používajú tieto impozantné nástroje ako lyžice, aby zo samičky vybrali ejakulát samčekov, s ktorými sa párila predtým. (smiech) Aké ponaučenie si z toho môžeme odniesť my? (smiech) Máte pravdu, nejde úplne o to, aby sme ich napodobňovali, alebo si z nich brali príklad. Čo je v tomto prípade možno dobre. A hovorila som už o hojne rozšírenom hmyzom sexuálnom kanibalizme? Takže nie, o to naozaj nejde. Myslím si ale, že hmyz porušuje mnohé pravidlá o sexuálnych rolách, ktorými sa riadime my ľudia. Ľudia si myslia, že rolu muža a ženy, ktorá pripomína sitkom z 50. rokov, nám diktuje príroda. Takže muži majú byť vždy dominantní a agresívni, ženy pasívne a poslušné. Ale tak to nie je. Zoberme si napríklad saranče, ktoré sú príbuzné cvrčkom a lúčnym koníkom. Samčekovia si veľmi vyberajú, s kým sa budú páriť, pretože pri párení dávajú samičke nielen svoje spermie, ale aj niečo, čo by sme mohli nazvať svadobným darom. Na týchto fotografiách vidíte dve páriace sa saranče. Samček je vždy ten vpravo a ten mečovitý výbežok je samičí orgán na kladenie vajíčok. Tá biela guľôčka, to sú spermie, tá zelená je ten svadobný dar, ktorý samček vytvára z vlastného tela, čo je nesmierne nákladné. Tento „dar“ môže vážiť až tretinu hmotnosti samčeka. Teraz sa na chvíľku odmlčím a nechám vás premýšľať, aké by to bolo, keby muži pri každom sexe museli vyprodukovať niečo s hmotnosťou 20, 30, 35 kg. (smiech) Asi by to nemohli robiť príliš často. (smiech) A presne tak to nemôžu ani saranče. A preto sú ich samčekovia veľmi vyberaví v tom, komu ponúknu svoj dar. Sarančí dar je veľmi výživný a samičky ho konzumujú počas párenia aj po ňom. Takže čím je dar väčší, tým lepšie pre samčeka, pretože jeho spermie majú viac času na to, aby sa dostali do samičky a oplodnili jej vajíčka. Znamená to ale tiež to, že samčekovia sú ohľadom párenia veľmi pasívni, kým samičky nesmierne agresívne a súťaživé, pretože chcú tých výživných svadobných darov čo najviac. To nie je práve stereotypné správanie. Dokonca sa dá všeobecne povedať, že samčekovia často nie sú v hmyzom svete vôbec dôležití. U spoločenského hmyzu, včiel, ôs a mravcov, tie, ktoré každý deň vidíte, mravci lezúci tam a späť k miske s cukrom, včely poletujúce z kvetu na kvet, to všetko sú samičky. Ľuďom trvalo celé tisícročia, kým sa s tým zmierili. V starovekom Grécku sa vedelo, že medzi včelami sú trúdy, ktorí sú väčší ako robotnice a hoci odsudzovali lenivosť trúdov, pretože videli, že sa len tak ponevierajú okolo úľov, kým nepríde k svadobnému letu – boli to len samčekovia. Iba tak nečinne čakajú na párenie, ale nijako sa nezúčastňujú zberu nektáru alebo peľu. Gréci nemohli prísť na pohlavie trúdov, a čiastočne aj preto, že nemohli uveriť tomu, že by zviera disponujúce takou zbraňou ako je včelie žihadlo mohla byť samička. Zapojil sa do toho aj Aristoteles. Začal: „Dobre, ak tí, čo majú žihadlá, sú samčekovia...“ Potom sa zarazil, lebo to by znamenalo, že samčekovia sa tiež starajú o mladé, a to mu pripadalo absolútne nemožné. Potom prišiel k názoru, že včela má zrejme orgány oboch pohlaví, čo nie je úplne mimo, u niektorých druhov to tak býva, ale nikdy neprišiel na to, ako je to naozaj. A vlastne aj dnes, napríklad niektorí moji študenti považujú každé zviera, ktoré vidia, vrátane hmyzu, za samčeka. A keď im poviem, že tí zúriví mravčí vojaci s ohromnými hryzadlami, ktoré bránia kolóniu, sú všetko samičky, nevyzerajú, že by mi tak celkom verili. (smiech) A samozrejme všetky filmy o hmyze – Mravec Z, Pán Včielka – zobrazujú hlavného hrdinu spoločenského hmyzu ako samčeka. Aký je v tom rozdiel? Sú to filmy, je to fikcia. Sú tam hovoriace zvieratá. No a čo? Hlavne, že ich nahovoril Jerry Seinfeld. Podľa mňa na tom záleží a ide o problém, ktorý je v skutočnosti omnoho hlbší a jeho dôsledky pozorujeme v medicíne a starostlivosti o zdravie a ešte v ďalších aspektov nášho života. Všetci vieme, že vedci pracujú s tzv. modelovými systémami, ktoré spočívajú v tom, že ostatné zvieratá, vrátane ľudí, zastupujú laboratórne myši alebo drozofily. Vychádza sa z toho, že čo platí pre človeka, platí aj pre laboratórne myši. Čo je nakoniec väčšinou aj pravda. Je ale možné, že s modelovými systémami zachádzame príliš ďaleko. A ja si myslím, že sme prijali správanie samcov, akéhokoľvek druhu, za náš modelový systém. Ako normu. Ako spôsob, akým sa veci majú diať. A samičky berieme ako takú alternatívu, niečo zvláštne, na čo sa zameriame až vtedy, keď máme preštudované základy. Späť k hmyzu. Myslím, že to znamená, že ľudia skrátka nevideli to, čo mali priamo pod nosom. Predpokladali totiž, že javisko svet je plné mužských hercov a samičky sa len sem-tam objavia vo vedľajšej roli. Keď sa na to ale dívame takto, o podstate prírody nám toho veľa uniká. A tiež nám môže uniknúť, ako sa normálne živé bytosti, vrátane ľudí, môžu od seba líšiť. A je to tým, že sme pri mnohých lekárskych výskumoch vychádzali z mužských modelov, čo sa ukazuje ako problém, ak chceme aplikovať výsledky na mužov aj na ženy. No a to posledné, čo na hmyze naozaj zbožňujem, je niečo, čo ostatných ľudí deptá. Majú maličké mozgy s nízkou kognitívnou schopnosťou, aspoň v zmysle, ako ich chápeme my. Ich správanie je zložité, ale ich mozgy nie. A tiež ich nemôžeme brať ako maličkých ľudí, pretože veci nerobia ako my. Veľmi sa mi páči, že je ťažké hmyz antropomorfizovať, pozerať sa naň ako na maličkých ľudí s vonkajšou kostrou a šiestimi nohami. (smiech) Namiesto toho ho musíme brať taký, aký je, pretože hmyz nás núti pochybovať o tom, čo je normálne a prirodzené. Poznáte to, ľudia píšu fikcie a hovoria o paralelných vesmíroch. Dumajú nad nadprirodzeným svetom, nad dušami mŕtvych nad nami. Kúzlo iných svetov je to, čo ľudia uvádzajú ako dôvod svojho záujmu o paranormálne javy. Ale pokiaľ ide o mňa, prečo by som mala chcieť vidieť mŕtvych ľudí, keď môžem vidieť živý hmyz? Ďakujem. (potlesk)