Rok, kedy som čítala knihu z každej krajiny sveta

Ann Morgan považovala sama seba za sčítanú, až kým si neuvedomila „veľkú kultúrnu slepotu“ svojej knižnice. Medzi množstvom anglických a amerických autorov bola len hŕstka tých, ktorí nepochádzali z anglicky hovoriacich krajín. Takže sa rozhodla dať si ambiciózny cieľ: počas jedného roka prečítať po jednej knihe z každej krajiny sveta. Teraz vyzýva ostatných anglofilov, aby čítali preložené knihy, a aby tak motivovali vydavateľov prinášať im viac zahraničných literárnych pokladov. Interaktívnu mapu jej čitateľského putovania si môžete prezrieť tu: go.ted.com/readtheworld.

Často sa hovorí, že o človeku
sa dozviete veľa podľa toho

aké knihy má vo svojej knižnici.

Čo o mne hovorí moja knižnica?

Keď som sa pred pár rokmi
sama seba spýtala túto otázku,

uvedomila som si alarmujúcu skutočnosť.

Vždy som si myslela,
že som dosť kultivovaný,

kozmopolitný typ človeka.

Ale moje knižnica hovorila niečo iné.

Takmer všetky tituly v nej

boli od autorov z Británie
alebo Severnej Ameriky

a takmer nič nebol
preklad zahraničnej knihy.

Uvedomenie si tejto veľkej
kultúrnej slepoty bolo šokujúce.

A keď som o tom dlhšie uvažovala,
uvedomila som si, že je to škoda.

Vedela som, že musí byť množstvo
úžasných príbehov

napísaných autormi,
ktorí nehovoria anglicky.

A zdalo sa mi smutné,
že moje čitateľské zvyklosti znamenali,

že ich pravdopodobne nikdy neprečítam.

Tak som sa rozhodla

pre intenzívny kurz
medzinárodného čitania.

Rok 2012 mal byť pre Spojené kráľovstvo
skutočne medzinárodným rokom,

bol to rok olympijských hier v Londýne.

A tak som sa rozhodla ho využiť

na pokus prečítať zbierku príbehov

alebo román z každej krajiny sveta.

A to sa mi podarilo.

Bolo to veľmi vzrušujúce

a naučila som sa pozoruhodné veci,

nadviazala nádherné vzťahy

a o tie by sa sa dnes
s vami chcela podeliť.

Ale začalo to praktickými problémami.

Po tom, ako som sa rozhodla,
aký zoznam krajín sveta

použijem na svoj projekt,

rozhodla som sa pre zoznam
krajín uznaných OSN,

a pridala som Taiwan,

čo bolo v súčte 196 krajín.

A keď som zistila
ako čítať a blogovať

o zhruba štyroch knihách týždenne

popri práci päť krát do týždňa,

musela som čeliť faktu,
že možno ani nebudem schopná

z každej krajiny získať knihu
preloženú do angličtiny.

Len asi 4,5 percenta kníh
ročne vydaných v Anglicku sú preklady,

a tieto čísla sú podobné
pre väčšinu anglicky hovoriaceho sveta.

Hoci pomer vydaných prekladov kníh

v mnohých iných krajinách je vyšší.

4,5 percenta je na začiatok dosť,

avšak o čom to číslo nehovorí, je to,

že mnohé z tých kníh sú z krajín

so silnou vydavateľskou sieťou

a množstvom profesionálov,
ktorých cieľom je predať tie tituly

vydavateľom v anglicky
hovoriacich krajinách.

Tak napríklad, hoci je ročne
vyše 100 kníh preložených

z francúzštiny a vydaných v Anglicku,

väčšina pochádza z Francúzska
alebo Švajčiarska.

Na druhej strane, francúzsky
hovoriace krajiny Afriky,

sú zriedkavo čo len brané do úvahy.

Výsledkom je, že mnoho národov

má minimum alebo žiadne knihy dostupné

v anglickom preklade.

Ich knihy ostávajú neviditeľné

pre tých, ktorí čítajú
v svetovo najpoužívanejšom jazyku.

V mojom projekte

bol pre mňa najväčšou výzvou fakt,

že som nevedela, kde začať.

Tým, že som čítala takmer
výhradne britské

a severoamerické knihy,

netušila som, kde hľadať

a ako si vyberať z príbehov
zo zvyšku sveta.

Nevedela by som vám povedať, kde
nájsť príbeh zo Svazijska.

Nepoznala som dobrý román z Namíbie.

A nebudem to skrývať –

bola som bezradný literárny xenofób.

Takže ako som chcela prečítať
knihy z celého sveta?

Musela som poprosiť o pomoc.

A tak som si, v októbri 2011,
zaregistrovala blog,

ayearofreadingtheworld.com,

a sformulovala som krátku žiadosť.

Vysvetlila som, kto som,

aký zúžený bol môj výber kníh,

a poprosila som každého koho to zaujíma,

aby mi odporučil,
čo by som si mohla prečítať

z iných častí sveta.

Nemala som tušenie,
či to niekoho bude zaujímať,

ale v priebehu pár hodín
po publikovaní mojej prosby

ma ľudia začali kontaktovať.

Najprv priatelia a kolegovia.

Potom priatelia priateľov.

A veľmi skoro neznámi ľudia.

Štyri dni po publikovaní prosby

mi prišla správa od ženy menom
Rafidah z Kuala Lumpur.

Povedala, že sa jej páči môj projekt,

a či by mohla ísť do lokálneho
anglického kníhkupectva,

vybrať pre mňa malajzijskú knihu
a poslať mi ju?

Nadšene som súhlasila

a o pár týždňov neskôr

dorazil balíček nie s jednou,
ale dvomi knihami –

Rafidahin výber z Malajzie,

a kniha zo Singapuru,
ktorú pre mňa tiež vybrala.

V tom čase som bola ohromená tým,

že by si úplný cudzinec
vzdialený vyše 6000 míľ

dal tú námahu, aby pomohol niekomu,

koho pravdepodobne nikdy nestretne.

Ale Rafidahina láskavosť sa ukázala
byť jednou z mnohých v ten rok.

Znova a znova sa mi ľudia snažili pomôcť.

Niektorí mi pomáhali robiť prieskum,

iní si urobili zachádzku
na dovolenke alebo služobke,

aby sa zastavili v kníhkupectve.

Ukázalo sa, že ak chcete
prečítať celý svet,

a ak k tomu pristupujete
s otvorenou mysľou,

svet vám pomôže.

A v krajinách

s málo alebo žiadnymi knihami
dostupnými v angličtine

ľudia išli ešte ďalej.

Knihy často prichádzali
z prekvapujúcich zdrojov.

Ku knihe z Panamy som sa
dostala vďaka konverzácii

s Panamským prieplavom na Twitteri.

Áno, Panamský prieplav
má účet na Twitteri.

A keď som tam napísala o mojom projekte,

odporučili mi, že by som sa mohla
posnažiť získať knihu

panamského autora menom
Juan David Morgan.

Našla som Morganovu webstránku
a poslala mu správu,

pýtala som sa, či nejaký z jeho
španielsky písaných románov

má anglický preklad.

Odpovedal, že vydané nebolo nič,

ale že má nepublikovaný preklad

jeho románu "The Golden Horse".

Poslal mi ho e-mailom

a dovolil mi tak byť
jednou z prvých ľudí,

ktorí ho mohli čítať v angličtine.

Morgan zďaleka nebol jediný,

ktorý by sa takto so mnou
podelil o svoju prácu.

Od Švédska po Palau

mi spisovatelia a prekladatelia
posielali vlastné vydania kníh

a nepublikované rukopisy kníh,

ktoré neboli anglofónnymi
vydavateľmi vybrané

alebo neboli viac dostupné.

Mala som privilégium nahliadnuť
do pozoruhodných imaginárnych svetov.

Čítala som napríklad

o juhoafrickom kráľovi Ngungunhane,
ktorý viedol odpor

voči Portugalcom v 19. storočí

a o svadobných rituáloch v odľahlej dedine

na brehoch Kaspického mora
v Turkmenistane.

Stretla som sa s kuwaitskou
odpoveďou na Bridget Jonesovú.

(smiech)

A čítala som o orgiách
v strome v Angole.

Ale pravdepodobne najzaujímavejší príklad

toho, kam až boli ochotní ľudia zájsť,

aby mi pomohli prečítať svet,

sa stal na konci môjho pátrania,

keď som sa snažila dostať ku knihe
z malého, portugalsky hovoriaceho,

afrického ostrovného štátu
Svätý Tomáš a Princov ostrov.

Po tom, čo som spravila všetko
čo sa len dalo, aby som našla

knihu z tejto krajiny
preloženú do angličtiny,

sa zdalo jedinou
ostávajúcou možnosťou zistiť,

či by som sa mohla dostať
k prekladu vytvorenému pre mňa.

Nebola som si istá,

či nájdem niekoho, kto by mi s tým pomohol

a venoval svoj čas niečomu takému.

Ale v priebehu týždňa,
odkedy som na Twitteri a Facebooku

vyzvala portugalsky hovoriacich,

sa mi ozvalo viac ľudí
ako som vedela do projektu zapojiť,

vrátane Margaret Jull Costa,
odborníčku v danej oblasti,

ktorá prekladala aj knihy Nobelovou
cenou oceneného José Saramagu.

S mojimi deviatimi dobrovoľníkmi

sa mi podarilo nájsť knihu autora zo
Svätého Tomáša a Princovho ostrova,

ktorého kópie som mohla kúpiť online.

Toto je jedna z nich.

A poslala som kópiu
každému z mojich dobrovoľníkov.

Každý z nich si vybral z tejto
zbierky krátkych príbehov niekoľko,

dodržal svoje slovo a poslal mi
naspäť ich preklad,

takže v priebehu šiestich týzdňov
som mala celú knihu.

V tom prípade, ako som sa
počas toho roka naučila,

moja nevedomosť a to, že som bola
o svojich obmedzeniach otvorená

sa stali mojou veľkou príležitosťou.

V prípade Svätého Tomáša
a Princovho ostrova

to bola nie len šanca naučiť sa niečo nové

a objaviť novú zbierku príbehov,

ale tiež možnosť spojiť skupinu ľudí

a napomáhať spoločnému
kreatívnemu snaženiu.

Moja slabina sa stala silou projektu.

Knihy, ktoré som v ten rok prečítala,
mi v mnohom otvorili oči.

A všetci, ktorí radi čítajú, vedia,

že knihy majú neobyčajnú silu
preniesť vás z vlastnej mysle

do mysle niekoho iného,

takže aspoň na chvíľu

sa pozeráte na svet inými očami.

Môže to byť nepríjemná skúsenosť,

obzvlášť ak čítate knihy

z kultúry, ktorá má iné
hodnoty ako tá vaša.

Ale môže to byť tiež veľmi poučné.

Boj s neznámymi nápadmi vám môže
pomôcť ujasniť si vlastné myslenie.

A tiež môže odhaliť slepé miesta

v tom, ako sa pozeráte na svet.

Keď som sa pozrela naspäť
na množstvo anglickej literatúry,

s ktorou som vyrastala,

uvedomila som si, aká obmedzená
väčšina z nej bola,

v porovnaní s hojnosťou toho,
čo svet môže ponúknuť.

A ako som prevracala stránky,

stalo sa ešte niečo iné.

Kúsok po kúsku

sa dlhý zoznam krajín,
s ktorými som začala, zmenil

zo suchého akademického zoznamu miest

na žijúce, dýchajúce entity.

Nesnažím sa povedať, že je možné

získať kompletný obraz o krajine
na základe jednej knihy.

Ale spoločne, tie príbehy,
ktoré som za ten rok prečítala,

mi viac ako čokoľvek predtým ukázali

bohatsvo, rozdielnosť a komplexnosť
našej neuveriteľnej planéty.

Bolo to akoby svetové príbehy

a ľudia, ktorí urobili čo mohli,
aby som ich mohla prečítať,

ich pre mňa spravili skutočnými.

Keď sa na svoju knižnicu pozriem dnes,

alebo sa zamyslím nad obsahom
mojej elektronickej čítačky,

hovoria celkom iný príbeh.

Je to príbeh o sile kníh spájať nás,

bez ohľadu na politické, geografické,
kultúrne, sociálne a náboženské rozdiely.

Je to príbeh o potenciále
ľudí spolupracovať.

A je dôkazom

neobyčajných časov, v ktorých žijeme,
kedy je vďaka Internetu

jednoduchšie, ako kedykoľvek predtým,

zdieľať svoj príbeh,
pohľad na svet, knihu,

s niekým na druhej strane sveta,
s kým sa nikdy nestretne.

Dúfam, že to je príbeh, ktorý budem
čítať po mnoho ďalších rokov.

A dúfam, že sa ku mne pripojí viac ľudí.

Ak budeme všetci čítať
rôznorodejšie knihy, bude to motívom

pre vydavateľov prekladať viac kníh

a všetci vďaka tomu budeme bohatší.

Ďakujem.

(potlesk)