Prečo si myslím, že zneužívanie žien je porušenie ľudských práv číslo 1

So svojím typickým odhodlaním bývalý prezident USA Jimmy Carter hovorí o troch nečakaných dôvodoch, prečo zneužívanie žien a dievčat ďalej pokračuje v takých rôznorodých prejavoch v rôznych častiach sveta, v rozvinutých aj rozvojových krajinách. Súhrnným dôvodom podľa neho je: „Mužom je to vo všeobecnosti jedno.“

Pravdupovediac,

snažil som sa premýšľať o svojej kariére,
odkedy som odišiel z Bieleho domu,

a pritom mi prišiel na um komiks
z The New Yorker spred pár rokov.

Je tam chlapček,
ktorý pozerá na svojho otca,

a hovorí: „Oci, keď vyrastiem,
chcem byť bývalým prezidentom.“

(smiech)

Ako bývalý prezident
som mal veľké šťastie,

pretože som mal príležitosť,

akú malo iba málo ľudí na svete,

spoznať množstvo ľudí po celom svete.

Nielen, že poznám 50 štátov v USA,

ale s manželkou som navštívil
viac ako 145 krajín sveta,

a Carter Center neustále
pracuje s 80 národmi Zeme.

A často, keď sme prišli
do nejakej krajiny,

sme sa stretli nielen
s kráľom alebo prezidentom,

ale aj s dedinčanmi žijúcimi
v ďalekých regiónoch Afriky.

Takže náš neustály záväzok v Carter Center

je podporovať ľudské práva,

a keďže poznám svet ako ho poznám,
môžem vám bez váhania povedať,

že číslom jedna v porušovaní
ľudských práv na Zemi

je zneužívanie žien a dievčat, o čom sa,
ktovie prečo, nehovorí často.

(potlesk)

Je niekoľko dôvodov, prečo
sa to deje, a s nimi začnem.

Prvým z nich je nesprávny výklad
náboženských, svätých spisov,

Biblia, Starý zákon, Nový zákon,
Korán, a tak ďalej,

a tieto sú nesprávne vykladané
mužmi, ktorí sú vo významných pozíciách

v synagógach, kostoloch a mešitách.

A oni si vykladajú tieto pravidlá
tak, aby zabezpečili,

že ženy sú spoľahlivo v očiach Boha
odstavené na vedľajšiu koľaj

v porovnaní s mužmi.

Toto je veľmi vážny problém.
Nezaoberáme sa ním dostatočne.

Pred mnohými rokmi, v roku 2000,

vtedy som bol Južným
Baptistom celých 70 rokov –

ešte stále učím
každú nedeľu v nedeľnej škole;

v nedeľu tiež budem učiť –

Južná konvencia baptistov
však v roku 2000 rozhodla,

že ženy majú byť len vo vedľajšej roli,

v podriadenom postavení oproti mužom.

Takže vydali nariadenie, ktoré v podstate

zabraňuje ženám stať sa kňazmi,
pastormi, dekanmi v kostoloch,

alebo kaplánkami v armáde,

a ak žena vedie triedu

v seminári Južných Baptistov,

nesmie učiť, pokiaľ
je v miestnosti chlapec,

pretože v Biblii sú riadky,

v Biblii je vyše 30 000 riadkov,

ktoré hovoria, že žena by nemala
učiť muža a tak ďalej.

Ale základom je, že sväté písma
sú nesprávne interpretované,

aby udržiavali mužov vo vedúcej pozícii.

Je to všadeprítomný problém,

pretože muži si môžu vynucovať túto moc

a ak hrubý manžel alebo zamestnávateľ,
napríklad, chce podrážať ženy,

môže tvrdiť, že ak ženy
nie sú rovné v očiach Boha,

prečo by som sa k nim ja
mal správať ako k rovným?

Prečo by som im mal platiť
rovnakú sumu za tú istú prácu?

Ďalšia veľmi vážna pohroma,

ktorá je príčinou tohto problému,
je excesívne vystavenie násiliu,

a to vzrastá ohromnou mierou
po celom svete.

Napríklad v USA sme zažili

enormný nárast zneužívania
chudobných ľudí,

väčšinou čiernych a menšín,
ktorí boli zatváraní do väzenia.

Keď som bol úradujúcim
guvernérom Georgie,

jeden z 1 000 Američanov sedel vo väzení.

Teraz je vo väzení 7,3 ľudí z 1 000.

To je 7-násobný nárast.

A odkedy som opustil Biely dom,

800-percentne sa zvýšil počet

čiernych žien vo väzení.

Sme tiež jedinou z rozvinutých krajín,

kde stále platí trest smrti.

A umiestňujeme sa hneď pri krajinách,
ktoré najviac zneužívajú

všetky formy ľudských práv,
tým, že podporujú trest smrti.

Teraz sme v Kalifornii,
a minule som zistil,

že Kalifornia vydala 4 miliardy dolárov

na to, aby vykonala
trest smrti na 13 ľuďoch.

Keď si to prepočítame,
Kalifornia platí 307 miliónov dolárov

za popravu jedného človeka.

Nebraska tento týždeň schválila
zákon o zrušení trestu smrti,

lebo je to také drahé.
(potlesk)

Vidíme, že násilie na chudobných
a bezmocných ľuďoch

je ďalší dôvod pre vzostup
zneužívania žien.

Chcel by som uviesť len niekoľko
príkladov, ktoré najviac mrazia

a budem stručný, lebo, ako viete,
mám len obmedzený čas:

Zneužívanie je ženská obriezka.

Ženská obriezka je krutá
a väčšine amerických žien neznáma,

ale v niektorých krajinách,
v mnohých krajinách

keď sa narodí dievča, vo veľmi skorom veku

jej takzvaný „cutter“
kompletne odsekne genitálie

britvou v nesterilnom prostredí,

odstráni vonkajšie časti
ženských genitálií.

A v niektorých extrémnych,
ale nie zriedkavých, prípadoch

sa otvor dievčaťa zašije,
aby mohla len močiť alebo menštruovať.

A neskôr, keď sa vydá,
príde znovu „cutter“

a otvor jej rozšíri, aby mohla mať sex.

Nie je to vôbec zriedkavý prípad, hoci
je to v mnohých krajinách protizákonné.

Napríklad Egypt:

91 % všetkých žien a dievčat
dnes žijúcich v Egypte

je takto zmrzačených.

V niektorých krajinách je to viac ako 98 %

žien, ktoré boli takto zmrzačené
pred dosiahnutím dospelosti.

Toto je krutý zločin

na všetkých ženách,
ktoré žijú v týchto krajinách.

Ďalším zneužívaním,
ktoré je na vážnom vzostupe,

je vražda zo cti, zapríčinená zlým
výkladom, znova, svätého písma –

v Koráne nie je nič, čo by
k tomuto povzbudzovalo –

pri ktorej rodina popraví dievča z rodiny,

ak bolo znásilnené

alebo ak sa vydá za muža,
ktorého jej neschvaľuje otec,

alebo aj keď nenosí vhodné oblečenie.

A toto páchajú členovia
jej vlastnej rodiny,

takže sa z nich stanú vrahovia,

ak dievča na rodinu uvalí takzvanú hanbu.

V Egypte OSN prednedávnom robila analýzu,

a tá ukázala, že 75 %
týchto vrážd dievčat

vykonáva otec, strýko alebo brat,

ale 25 % týchto vrážd vykonávajú ženy.

Ďalší problém vo svete,

ktorý sa týka hlavne žien, je otrokárstvo,

alebo obchod s ľuďmi,
ako sa to nazýva dnes.

Z Afriky sa do Nového sveta
predalo asi 12,5 milióna ľudí

do otroctva v 18. a 19. storočí.

Dnes žije v otroctve 30 miliónov ľudí.

Americké Ministerstvo zahraničných vecí
teraz dostalo mandát z Kongresu,

aby raz ročne podávalo správu,

a Ministerstvo hlási, že 800 000 ľudí

sa každý rok cez medzinárodné
hranice predá do otroctva,

a z tých predaných je 80 % žien,

ktoré sú sexuálnymi otrokyňami.

V tejto chvíli v USA

60 000 ľudí žije v otroctve.

V Atlante v štáte Georgia, kde
sa nachádza Carter Center

a kde učím na Emory University,

sa každý mesiac predá 200 – 300 ľudí
ako ženské otrokyne.

Kvôli tomu je na prvom mieste v USA.

Atlanta má najväčšie letisko na svete,

a má tiež mnoho pasažierov,
ktorí prichádzajú z Južnej pologule.

Ak chce majiteľ bordelu

kúpiť dievča s hnedou
alebo čiernou pokožkou,

môže ho mať za 1 000 dolárov.

Dievča s bielou pokožkou prináša
viac než 7-krát toľko,

a priemerný majiteľ bordelu
v Atlante a USA dnes

môže zarobiť
aj 35 000 dolárov za otrokyňu.

Obchod so sexom v Atlante vynáša
viac ako celý obchod s drogami v Atlante.

Takže toto je ďalší veľmi vážny problém,
pričom hlavným problémom je prostitúcia,

lebo v Amerike neexistuje
jediný nevestinec,

ktorý nepoznajú miestni úradníci,

policajti, policajný šéf
alebo starosta a podobne.

A to vedie k jednému
z najhorších problémov,

ktorým je to, že ženy sú čoraz častejšie
kupované a sexuálne zotročované

vo všetkých krajinách sveta.

Švédsko má k tomu dobrý prístup.

Pred asi 15 až 20 rokmi sa
Švédsko rozhodlo zmeniť zákon,

a ženy, ktoré sú v sexuálnom otroctve,

už viac nie sú stíhané,

ale stíhaná sú majitelia bordelov,
pasáci a mužskí zákazníci,

a, (potlesk) – počty prípadov
prostitúcie poklesli.

V Spojených štátoch máme
presne opačný prístup.

Na každého muža zatknutého
za ilegálny obchod so sexom

pripadá v USA 25 zatknutých žien.

Kanada, Írsko, Švédsko, ako som povedal,

Francúzsko a iné krajiny sa teraz
prikláňajú k tomuto švédskemu modelu.

To je tiež jedna z možností.

V tejto krajine máme dve skvelé
inštitúcie, ktoré všetci obdivujeme:

našu armádu a náš skvelý
univerzitný systém.

V armáde práve analyzujeme,
ku koľkým sexuálnym útokom v nej dochádza.

Posledná správa, ktorú mám,
hovorí o 26 000 sexuálnych útokoch,

ktoré sa stali v armáde.

26 tisíc.

Z nich je stíhaných len 3 000,
niečo nad 1 %,

a dôvodom je to, že veliaci dôstojník
akejkoľvek organizácie –

lode ako moja ponorka,
alebo bataliónu v armáde,

alebo posádky u námorníkov –

veliaci dôstojník má
zákonné právo rozhodnúť

o tom, či násilníka stíhať, alebo nie,

a samozrejme, poslednou
vecou, ktorou chcú, je,

aby niekto vedel, že pod ich velením
sa pácha sexuálne násilie,

takže nestíhajú.

Ten zákon sa musí zmeniť.

Približne jedno zo 4 dievčat,
ktoré nastúpia na americkú univerzitu,

čelí sexuálnemu násiliu
predtým, ako získa titul,

a o tomto sa teraz veľa diskutuje,

čiastočne aj vďaka mojej knihe,
ale aj iným,

a tak 89 univerzít v Amerike
bolo zavrhnutých

od Ministerstva školstva
v zmysle zákona Title IX,

pretože vedúci univerzít
sa nestarajú o ženy

a nechránia ich pred sexuálnymi útokmi.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí,
že viac než polovicu znásilnení

na internátoch vysokých škôl
páchajú viacnásobní násilníci,

pretože ak niekoho znásilnia

mimo univerzity, budú stíhaní,

ale ak sa dostanú na univerzitnú pôdu,
môžu znásilňovať beztrestne.

Nie sú stíhaní.

Aj toto sú veci, ktoré sa
v našej spoločnosti vyskytujú chronicky.

Ďalšia vec, ktorá je v spojitosti
so zneužívaním žien a dievčat veľmi vážna,

je nerovnosť v platoch za rovnakú prácu,

ako viete. (potlesk)

A toto sa niekedy zle chápe,
ale za prácu na trvalý pracovný pomer

žena v Spojených štátoch teraz
zarába o 23 % menej ako muž.

Keď som sa stal prezidentom,
tento rozdiel bol 39 %.

Takže sme postúpili vpred,
čiastočne preto, lebo som

bol prezidentom ja, a tak ďalej
(potlesk) (smiech) –

ale za posledných 15 rokov
sa neurobil žiadny pokrok,

takže ide o rozdiel
len nejakých 23 či 24 %

za posledných 15 rokov.

Toto sú veci, ktoré pretrvávajú.

V rebríčku najúspešnejších 500 firiem

je 23, v ktorých je riaditeľkou žena,

23 z 500 firiem,

a tieto riaditeľky, to vám
nemusím hovoriť,

zarábajú menej ako priemer toho,

čo ostatní riaditelia.

Takže toto sa deje v našej krajine.

Ďalší problém so Spojenými štátmi

je ten, že sme najbojovnejší
národ na Zemi.

Od druhej svetovej vojny sme boli vo vojne

s asi 25 rôznymi krajinami.

V niektorých prípadoch naši
vojaci priamo bojovali.

Inokedy sme lietali nad hlavami ľudí

a zhadzovali na nich bomby.

Inokedy, ako napríklad teraz, naše
bezpilotné lietadlá napádajú ľudí.

Od druhej svetovej vojny sme boli vo vojne

s 25 či viacerými rôznymi krajinami.

Boli štyri roky, nepoviem ktoré,

keď sme –

(potlesk) – keď sme nezhodili jedinú
bombu, neodpálili jedinú raketu,

nevystrelili jedinú guľku.

Ale jednak, takéto veci,
vystavenie násiliu

a chybná interpretácia svätých písem

sú hlavnými príčinami
zneužívania žien a dievčat.

Je tu ešte ďalšia základná príčina,
ktorú nemusím spomenúť,

a tou je, že vo všeobecnosti
sa o to muži vôbec nezaujímajú.

(potlesk)
Je to tak.

Priemerný muž, ktorý povie,
že je proti zneužívaniu žien a dievčat,

potichu akceptuje privilegovanú
pozíciu, ktorú má,

čo je veľmi podobné k tomu,
čo som poznal ako dieťa,

keď existovali separovaní,
ale predsa rovní.

Rasová diskriminácia vtedy
legálne existovala 100 rokov,

od roku 1865, od Občianskej vojny,

cez 60. roky,

keď Lyndon Johnson presadil

zákony o rovnakých právach.

Ale v tomto čase žilo mnoho bielych ľudí,

ktorí si nemysleli, že rasová
diskriminácia je v poriadku,

ale neozvali sa,

pretože si užívali privilégiá
ako lepšia práca,

jedinečný prístup k práci sudcu,

lepšie školy a všetko ostatné,

a to isté existuje aj dnes,

lebo priemernému mužovi je to fakt jedno.

Hoci aj hovorí: „Som proti
diskriminácii žien a dievčat,“

užíva si privilegovanú pozíciu.

A je veľmi ťažké presvedčiť väčšinu mužov,

ktorí riadia univerzity,

väčšinu mužov, ktorí riadia armádu,

väčšinu mužov, ktorí riadia vlády sveta,

a väčšinu mužov, ktorí sú v čele
svetových náboženstiev.

Takže akú základnú vec musíme dnes urobiť?

Povedal by som, že najlepšia vec,
akú dnes môžeme urobiť

pre ženy v silných národoch

ako je náš, a z ktorého pochádzate,

z Európy a tak ďalej, ktoré majú vplyv
a slobodu ozvať sa a konať,

je prebrať zodpovednosť na nás samotných

a vyvíjať väčší tlak pri žiadaní

o koniec rasovej diskriminácie
dievčat a žien

po celom svete.

Obyčajná žena v Egypte

veľa nepovie o tom, ako sú jej dcéry

obrezávané a tak ďalej.

Nebudem sa tomu ani podrobne venovať.

Ale dúfam, že z tejto konferencie vyjde,

že každá žena, ktorá tu je,
presvedčí svojho muža,

že musia svoje dcéry a vnučky
chrániť proti

zneužívaniu na internátoch,
v armáde a tak ďalej

a aj na pracovných trhoch budúcnosti.

Ja mám 12 vnúčat, 4 deti a 10 pravnúčat

a často myslím na ne

a na neutešenú situáciu,
ktorej čelia v Amerike,

nielen ak by žili v Egypte
alebo niekde v zahraničí,

v oblasti ľudských práv,

a dúfam, že všetci z vás sa ku mne pripoja

a budú zástancami žien
a dievčat po celom svete

a budú chrániť ľudské práva.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)