Pravdupovediac, snažil som sa premýšľať o svojej kariére, odkedy som odišiel z Bieleho domu, a pritom mi prišiel na um komiks z The New Yorker spred pár rokov. Je tam chlapček, ktorý pozerá na svojho otca, a hovorí: „Oci, keď vyrastiem, chcem byť bývalým prezidentom.“ (smiech) Ako bývalý prezident som mal veľké šťastie, pretože som mal príležitosť, akú malo iba málo ľudí na svete, spoznať množstvo ľudí po celom svete. Nielen, že poznám 50 štátov v USA, ale s manželkou som navštívil viac ako 145 krajín sveta, a Carter Center neustále pracuje s 80 národmi Zeme. A často, keď sme prišli do nejakej krajiny, sme sa stretli nielen s kráľom alebo prezidentom, ale aj s dedinčanmi žijúcimi v ďalekých regiónoch Afriky. Takže náš neustály záväzok v Carter Center je podporovať ľudské práva, a keďže poznám svet ako ho poznám, môžem vám bez váhania povedať, že číslom jedna v porušovaní ľudských práv na Zemi je zneužívanie žien a dievčat, o čom sa, ktovie prečo, nehovorí často. (potlesk) Je niekoľko dôvodov, prečo sa to deje, a s nimi začnem. Prvým z nich je nesprávny výklad náboženských, svätých spisov, Biblia, Starý zákon, Nový zákon, Korán, a tak ďalej, a tieto sú nesprávne vykladané mužmi, ktorí sú vo významných pozíciách v synagógach, kostoloch a mešitách. A oni si vykladajú tieto pravidlá tak, aby zabezpečili, že ženy sú spoľahlivo v očiach Boha odstavené na vedľajšiu koľaj v porovnaní s mužmi. Toto je veľmi vážny problém. Nezaoberáme sa ním dostatočne. Pred mnohými rokmi, v roku 2000, vtedy som bol Južným Baptistom celých 70 rokov – ešte stále učím každú nedeľu v nedeľnej škole; v nedeľu tiež budem učiť – Južná konvencia baptistov však v roku 2000 rozhodla, že ženy majú byť len vo vedľajšej roli, v podriadenom postavení oproti mužom. Takže vydali nariadenie, ktoré v podstate zabraňuje ženám stať sa kňazmi, pastormi, dekanmi v kostoloch, alebo kaplánkami v armáde, a ak žena vedie triedu v seminári Južných Baptistov, nesmie učiť, pokiaľ je v miestnosti chlapec, pretože v Biblii sú riadky, v Biblii je vyše 30 000 riadkov, ktoré hovoria, že žena by nemala učiť muža a tak ďalej. Ale základom je, že sväté písma sú nesprávne interpretované, aby udržiavali mužov vo vedúcej pozícii. Je to všadeprítomný problém, pretože muži si môžu vynucovať túto moc a ak hrubý manžel alebo zamestnávateľ, napríklad, chce podrážať ženy, môže tvrdiť, že ak ženy nie sú rovné v očiach Boha, prečo by som sa k nim ja mal správať ako k rovným? Prečo by som im mal platiť rovnakú sumu za tú istú prácu? Ďalšia veľmi vážna pohroma, ktorá je príčinou tohto problému, je excesívne vystavenie násiliu, a to vzrastá ohromnou mierou po celom svete. Napríklad v USA sme zažili enormný nárast zneužívania chudobných ľudí, väčšinou čiernych a menšín, ktorí boli zatváraní do väzenia. Keď som bol úradujúcim guvernérom Georgie, jeden z 1 000 Američanov sedel vo väzení. Teraz je vo väzení 7,3 ľudí z 1 000. To je 7-násobný nárast. A odkedy som opustil Biely dom, 800-percentne sa zvýšil počet čiernych žien vo väzení. Sme tiež jedinou z rozvinutých krajín, kde stále platí trest smrti. A umiestňujeme sa hneď pri krajinách, ktoré najviac zneužívajú všetky formy ľudských práv, tým, že podporujú trest smrti. Teraz sme v Kalifornii, a minule som zistil, že Kalifornia vydala 4 miliardy dolárov na to, aby vykonala trest smrti na 13 ľuďoch. Keď si to prepočítame, Kalifornia platí 307 miliónov dolárov za popravu jedného človeka. Nebraska tento týždeň schválila zákon o zrušení trestu smrti, lebo je to také drahé. (potlesk) Vidíme, že násilie na chudobných a bezmocných ľuďoch je ďalší dôvod pre vzostup zneužívania žien. Chcel by som uviesť len niekoľko príkladov, ktoré najviac mrazia a budem stručný, lebo, ako viete, mám len obmedzený čas: Zneužívanie je ženská obriezka. Ženská obriezka je krutá a väčšine amerických žien neznáma, ale v niektorých krajinách, v mnohých krajinách keď sa narodí dievča, vo veľmi skorom veku jej takzvaný „cutter“ kompletne odsekne genitálie britvou v nesterilnom prostredí, odstráni vonkajšie časti ženských genitálií. A v niektorých extrémnych, ale nie zriedkavých, prípadoch sa otvor dievčaťa zašije, aby mohla len močiť alebo menštruovať. A neskôr, keď sa vydá, príde znovu „cutter“ a otvor jej rozšíri, aby mohla mať sex. Nie je to vôbec zriedkavý prípad, hoci je to v mnohých krajinách protizákonné. Napríklad Egypt: 91 % všetkých žien a dievčat dnes žijúcich v Egypte je takto zmrzačených. V niektorých krajinách je to viac ako 98 % žien, ktoré boli takto zmrzačené pred dosiahnutím dospelosti. Toto je krutý zločin na všetkých ženách, ktoré žijú v týchto krajinách. Ďalším zneužívaním, ktoré je na vážnom vzostupe, je vražda zo cti, zapríčinená zlým výkladom, znova, svätého písma – v Koráne nie je nič, čo by k tomuto povzbudzovalo – pri ktorej rodina popraví dievča z rodiny, ak bolo znásilnené alebo ak sa vydá za muža, ktorého jej neschvaľuje otec, alebo aj keď nenosí vhodné oblečenie. A toto páchajú členovia jej vlastnej rodiny, takže sa z nich stanú vrahovia, ak dievča na rodinu uvalí takzvanú hanbu. V Egypte OSN prednedávnom robila analýzu, a tá ukázala, že 75 % týchto vrážd dievčat vykonáva otec, strýko alebo brat, ale 25 % týchto vrážd vykonávajú ženy. Ďalší problém vo svete, ktorý sa týka hlavne žien, je otrokárstvo, alebo obchod s ľuďmi, ako sa to nazýva dnes. Z Afriky sa do Nového sveta predalo asi 12,5 milióna ľudí do otroctva v 18. a 19. storočí. Dnes žije v otroctve 30 miliónov ľudí. Americké Ministerstvo zahraničných vecí teraz dostalo mandát z Kongresu, aby raz ročne podávalo správu, a Ministerstvo hlási, že 800 000 ľudí sa každý rok cez medzinárodné hranice predá do otroctva, a z tých predaných je 80 % žien, ktoré sú sexuálnymi otrokyňami. V tejto chvíli v USA 60 000 ľudí žije v otroctve. V Atlante v štáte Georgia, kde sa nachádza Carter Center a kde učím na Emory University, sa každý mesiac predá 200 – 300 ľudí ako ženské otrokyne. Kvôli tomu je na prvom mieste v USA. Atlanta má najväčšie letisko na svete, a má tiež mnoho pasažierov, ktorí prichádzajú z Južnej pologule. Ak chce majiteľ bordelu kúpiť dievča s hnedou alebo čiernou pokožkou, môže ho mať za 1 000 dolárov. Dievča s bielou pokožkou prináša viac než 7-krát toľko, a priemerný majiteľ bordelu v Atlante a USA dnes môže zarobiť aj 35 000 dolárov za otrokyňu. Obchod so sexom v Atlante vynáša viac ako celý obchod s drogami v Atlante. Takže toto je ďalší veľmi vážny problém, pričom hlavným problémom je prostitúcia, lebo v Amerike neexistuje jediný nevestinec, ktorý nepoznajú miestni úradníci, policajti, policajný šéf alebo starosta a podobne. A to vedie k jednému z najhorších problémov, ktorým je to, že ženy sú čoraz častejšie kupované a sexuálne zotročované vo všetkých krajinách sveta. Švédsko má k tomu dobrý prístup. Pred asi 15 až 20 rokmi sa Švédsko rozhodlo zmeniť zákon, a ženy, ktoré sú v sexuálnom otroctve, už viac nie sú stíhané, ale stíhaná sú majitelia bordelov, pasáci a mužskí zákazníci, a, (potlesk) – počty prípadov prostitúcie poklesli. V Spojených štátoch máme presne opačný prístup. Na každého muža zatknutého za ilegálny obchod so sexom pripadá v USA 25 zatknutých žien. Kanada, Írsko, Švédsko, ako som povedal, Francúzsko a iné krajiny sa teraz prikláňajú k tomuto švédskemu modelu. To je tiež jedna z možností. V tejto krajine máme dve skvelé inštitúcie, ktoré všetci obdivujeme: našu armádu a náš skvelý univerzitný systém. V armáde práve analyzujeme, ku koľkým sexuálnym útokom v nej dochádza. Posledná správa, ktorú mám, hovorí o 26 000 sexuálnych útokoch, ktoré sa stali v armáde. 26 tisíc. Z nich je stíhaných len 3 000, niečo nad 1 %, a dôvodom je to, že veliaci dôstojník akejkoľvek organizácie – lode ako moja ponorka, alebo bataliónu v armáde, alebo posádky u námorníkov – veliaci dôstojník má zákonné právo rozhodnúť o tom, či násilníka stíhať, alebo nie, a samozrejme, poslednou vecou, ktorou chcú, je, aby niekto vedel, že pod ich velením sa pácha sexuálne násilie, takže nestíhajú. Ten zákon sa musí zmeniť. Približne jedno zo 4 dievčat, ktoré nastúpia na americkú univerzitu, čelí sexuálnemu násiliu predtým, ako získa titul, a o tomto sa teraz veľa diskutuje, čiastočne aj vďaka mojej knihe, ale aj iným, a tak 89 univerzít v Amerike bolo zavrhnutých od Ministerstva školstva v zmysle zákona Title IX, pretože vedúci univerzít sa nestarajú o ženy a nechránia ich pred sexuálnymi útokmi. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že viac než polovicu znásilnení na internátoch vysokých škôl páchajú viacnásobní násilníci, pretože ak niekoho znásilnia mimo univerzity, budú stíhaní, ale ak sa dostanú na univerzitnú pôdu, môžu znásilňovať beztrestne. Nie sú stíhaní. Aj toto sú veci, ktoré sa v našej spoločnosti vyskytujú chronicky. Ďalšia vec, ktorá je v spojitosti so zneužívaním žien a dievčat veľmi vážna, je nerovnosť v platoch za rovnakú prácu, ako viete. (potlesk) A toto sa niekedy zle chápe, ale za prácu na trvalý pracovný pomer žena v Spojených štátoch teraz zarába o 23 % menej ako muž. Keď som sa stal prezidentom, tento rozdiel bol 39 %. Takže sme postúpili vpred, čiastočne preto, lebo som bol prezidentom ja, a tak ďalej (potlesk) (smiech) – ale za posledných 15 rokov sa neurobil žiadny pokrok, takže ide o rozdiel len nejakých 23 či 24 % za posledných 15 rokov. Toto sú veci, ktoré pretrvávajú. V rebríčku najúspešnejších 500 firiem je 23, v ktorých je riaditeľkou žena, 23 z 500 firiem, a tieto riaditeľky, to vám nemusím hovoriť, zarábajú menej ako priemer toho, čo ostatní riaditelia. Takže toto sa deje v našej krajine. Ďalší problém so Spojenými štátmi je ten, že sme najbojovnejší národ na Zemi. Od druhej svetovej vojny sme boli vo vojne s asi 25 rôznymi krajinami. V niektorých prípadoch naši vojaci priamo bojovali. Inokedy sme lietali nad hlavami ľudí a zhadzovali na nich bomby. Inokedy, ako napríklad teraz, naše bezpilotné lietadlá napádajú ľudí. Od druhej svetovej vojny sme boli vo vojne s 25 či viacerými rôznymi krajinami. Boli štyri roky, nepoviem ktoré, keď sme – (potlesk) – keď sme nezhodili jedinú bombu, neodpálili jedinú raketu, nevystrelili jedinú guľku. Ale jednak, takéto veci, vystavenie násiliu a chybná interpretácia svätých písem sú hlavnými príčinami zneužívania žien a dievčat. Je tu ešte ďalšia základná príčina, ktorú nemusím spomenúť, a tou je, že vo všeobecnosti sa o to muži vôbec nezaujímajú. (potlesk) Je to tak. Priemerný muž, ktorý povie, že je proti zneužívaniu žien a dievčat, potichu akceptuje privilegovanú pozíciu, ktorú má, čo je veľmi podobné k tomu, čo som poznal ako dieťa, keď existovali separovaní, ale predsa rovní. Rasová diskriminácia vtedy legálne existovala 100 rokov, od roku 1865, od Občianskej vojny, cez 60. roky, keď Lyndon Johnson presadil zákony o rovnakých právach. Ale v tomto čase žilo mnoho bielych ľudí, ktorí si nemysleli, že rasová diskriminácia je v poriadku, ale neozvali sa, pretože si užívali privilégiá ako lepšia práca, jedinečný prístup k práci sudcu, lepšie školy a všetko ostatné, a to isté existuje aj dnes, lebo priemernému mužovi je to fakt jedno. Hoci aj hovorí: „Som proti diskriminácii žien a dievčat,“ užíva si privilegovanú pozíciu. A je veľmi ťažké presvedčiť väčšinu mužov, ktorí riadia univerzity, väčšinu mužov, ktorí riadia armádu, väčšinu mužov, ktorí riadia vlády sveta, a väčšinu mužov, ktorí sú v čele svetových náboženstiev. Takže akú základnú vec musíme dnes urobiť? Povedal by som, že najlepšia vec, akú dnes môžeme urobiť pre ženy v silných národoch ako je náš, a z ktorého pochádzate, z Európy a tak ďalej, ktoré majú vplyv a slobodu ozvať sa a konať, je prebrať zodpovednosť na nás samotných a vyvíjať väčší tlak pri žiadaní o koniec rasovej diskriminácie dievčat a žien po celom svete. Obyčajná žena v Egypte veľa nepovie o tom, ako sú jej dcéry obrezávané a tak ďalej. Nebudem sa tomu ani podrobne venovať. Ale dúfam, že z tejto konferencie vyjde, že každá žena, ktorá tu je, presvedčí svojho muža, že musia svoje dcéry a vnučky chrániť proti zneužívaniu na internátoch, v armáde a tak ďalej a aj na pracovných trhoch budúcnosti. Ja mám 12 vnúčat, 4 deti a 10 pravnúčat a často myslím na ne a na neutešenú situáciu, ktorej čelia v Amerike, nielen ak by žili v Egypte alebo niekde v zahraničí, v oblasti ľudských práv, a dúfam, že všetci z vás sa ku mne pripoja a budú zástancami žien a dievčat po celom svete a budú chrániť ľudské práva. Ďakujem veľmi pekne. (potlesk)