195 WUP Walter Veith & Martin Smith - Purified Seven Times - Did God Preserve His Word?

Čo nové, profesor?
195. časť

Zdravím vás a vítam
pri dnešnej časti.

- Ahoj, Walter.
- Ahoj, Martin. Opäť sme tu.

- Aby sme trocha rozvírili hladinu.
- Áno. Vždy vyrábame problémy.

Ale vieš, toto je asi to najdôležitejšie miesto,
kde začať vyrábať problémy.

Áno.

Pretože ak sa nevyrieši toto,
nemá zmysel robiť niečo iné.

Áno. Toto musí byť
základom všetkého.

Začnime modlitbou.

Náš nebeský Otče,
toto je taká dôležitá téma.

Prosíme, osvieť naše mysle,
veď náš rozhovor

a osvieť aj mysle divákov.
V Ježišovom mene, amen.

Amen.

Martin, nie každý
to uvidí v tomto svetle,

ale to je v poriadku.

Ako hovorí Pavol, jedného dňa
to možno uvidia v tomto svetle.

To znie trošku arogantne,
ale poďme na to.

Sedemkrát prečistené.
Hovoríme tu o Božom slove.

Božie slovo je pre nás esenciálne,
pretože je životom sveta.

Bez Božieho slova by sme
ani nevedeli, odkiaľ začať.

A otázka znie:
čo je Božie slovo?

Ako vieme,
že máme Božie slovo?

Pohovorme si o týchto veciach.
Už sme to mnohokrát urobili,

aj v predošlých častiach,

ľudia si môžu pozrieť
predošlé časti na túto tému.

Veľmi dôkladnú štúdiu o tomto obsahuje
aj Totálny útok a viacero ďalších prednášok.

Áno.

Takže áno, na túto tému
je množstvo prednášok.

- Ale je to téma, ktorú...
- ...nikdy nemožno vyčerpať.

Vieš, Martin, mohli by sme
pokračovať a pokračovať,

ísť jeden verš za druhým
a ukazovať, aké sú rozdiely,

a trvalo by nám to
celú večnosť.

Nemyslím si, že je to
nutne nevyhnutné.

Ak je niečo naozaj problematické,
môžeme to urobiť,

ale ak ľudia pochopia
podstatu veci,

mali by byť schopní nadviazať na to
a vyvodiť si vlastné závery.

Pozrime sa teda na túto tému.
Bude pomerne dlhá,

pretože je to
ťažká téma.

Začnime tým najvyšším vzdelaním,
aké kto môže mať.

Jeremiáš 9:23 -
"Takto hovorí Hospodin:

Nech sa nechváli múdry
svojou múdrosťou,

ani nech sa nechváli silný svojou silou,
nech sa nechváli bohatý svojím bohatstvom!

Ale týmto nech sa chváli ten,
kto sa chváli:

že rozumie a pozná mňa,

že ja som Hospodin, ktorý činím milosť,
súd a spravodlivosť na zemi,

lebo v tých veciach mám záľubu,
hovorí Hospodin."

Inak povedané, Biblia hovorí, že nič
nie je také dôležité ako poznať Boha.

A je to pravda.

Ako spoznáš Boha,
ak sa ti nepredstaví?

Ak neexistuje spôsob,
ako ho spoznať,

žiadny spôsob -
zmyslami, čítaním... nijako.

Správne. Je fajn povedať nám,
že Ježiš kráčal pred 2000 rokmi po zemi,

ale ak o tom neexistuje záznam,
ako mi to pomôže o 2000 rokov neskôr?

Nepomôže mi to.

Je teda absolútne nutné,
aby sa Boh predstavil,

a aby existoval zdroj,
z ktorého ho môžeme spoznať.

A keď sa dostaneme do tohto vzťahu,
potom budeme mať aj skúsenosti.

Ale skúsenosť bez Božieho slova
je veľmi nebezpečná vec,

pretože existujú aj iné sily,
ktoré ti môžu dať skúsenosť.

A tieto sily vedia,
ako zapôsobiť na zmysly.

Áno. Zapôsobia
na tvoje city.

Martin, toto číslo 7... Túto časť
nazvali Sedemkrát prečistené

z určitého dôvodu.
Dostaneme sa k nemu.

Toto číslo 7
je nesmierne prominentné

a sedemkrát je takisto
veľmi prominentné.

Ak hľadáš v Biblii kráľa Jakuba,
nájdeš 33 veršov,

kde sa nachádza
slovo sedemkrát,

a 35 miest celkovo - niekedy je to
vo verši viac než raz.

Takže toto sedemkrát
je veľmi dôležité.

Nejdeme riešiť všetkých 33 veršov,
pozrieme sa len na jeden, ale číslo 7...

Aby sme sa dostali
do správneho rozpoloženia mysle,

pozrime sa na niektoré miesta,
kde je toto číslo také prominentné.

7 zasľúbení, ktoré dostal
Abrahám, keď bol povolaný.

Genesis 12:1 -
"A Hospodin riekol Abramovi:

Vyjdi zo svojej zeme
a zo svojho príbuzenstva

i z domu svojho otca..."
To je ťažká požiadavka.

Opusti všetko,
čo poznáš.

Áno. Veľmi
ťažká požiadavka.

"...a choď do zeme,
ktorú ti ukážem."

Inými slovami: Oddeľ sa
od všetkého, čo poznáš.

Vezmem ťa do krajiny nikoho
a naučím ťa o sebe.

A ak to urobíš,
toto ti sľubujem:

"A učiním ťa
veľkým národom

a požeh­nám ťa

a zvelebím tvoje meno,
a budeš požeh­naním.

A požeh­nám tých, ktorí ťa žeh­najú,
a tých, ktorí ti zlorečia, pre­kľajem,

a budú požeh­nané v tebe
všet­ky čeľade zeme."

Sedem zasľúbení.

Sú to v skutočnosti
úžasné zasľúbenia.

Už len "učiním ťa
veľkým národom".

Áno.

Jeho manželka
je neplodná.

"Požehnám ťa,
zvelebím tvoje meno,

budeš požehnaním.

Požeh­nám tých, ktorí ťa žeh­najú,
a tých, ktorí ti zlorečia, pre­kľajem,

a budú požeh­nané v tebe
všet­ky čeľade zeme."

- To je veľké zasľúbenie.
- Je to obrovské zasľúbenie,

ale prichádza s podmienkou.
Odíď zo svojej zeme,

oddeľ sa od svojich príbuzných
a dokonca aj od domu svojho otca.

Veľmi ťažká
požiadavka.

Dobre.
Zjavenie 1:3 -

"Blahoslavený, kto číta, a tí,
ktorí počujú slová tohoto proroctva

a zachovávajú to, čo je v ňom
napísané, lebo čas je blízko."

To je prvé požehnanie.
Musíme skúmať túto knihu.

Človeče... Milujem
tieto požehnania.

Zjavenie 14:13 - "A počul som
hlas z neba, ktorý mi hovoril:

Píš: Blaho­slavení sú mŕtvi,
ktorí od­teraz zomierajú v Pánovi.

Áno, hovorí Duch, aby si od­počinuli od
svojich prác, a ich skut­ky na­sledujú s nimi."

Je tu teda
otázka odpočinku

a je tu zasľúbenie, ak zomrieš v Pánovi,
pretože je to len krátky spánok.

Je tu množstvo informácií, že?
Prvé vzkriesenie, druhé vzkriesenie,

stav mŕtvych... to všetko je
v jednom krátkom verši.

Zjavenie 16:15 -
"Hľa, prídem ako zlodej!

Blaho­slavený, kto bdie
a ostríha svoje rúcho,

aby nechodil na­hý,
a aby nevideli jeho han­bu."

Kristova spravodlivosť.
Je sem zahrnutá?

Áno, rozhodne.

Dávaj si pozor, aby si nestratil
Kristovu spravodlivosť.

Ak ju nestratíš,
je tu zasľúbenie.

Tým najlepším zasľúbením zo všetkých
je zasľúbenie večného života.

Áno.

Zjavenie 19:9 -
"A riekol mi: Píš:

Blaho­slavení, ktorí sú po­volaní
na Barán­kovu svadob­nú hos­tinu.

A zase mi riekol:
To sú prav­divé slová Božie."

Blíži sa svadobná hostina
a ak si povolaný, aké požehnanie!

"Blaho­slavený a svätý,
kto má podiel na pr­vom vzkriesení."

To naznačuje,
že bude druhé vzkriesenie,

pri ktorom nie si
ani blahoslavený, ani svätý.

- Áno, jeho súčasťou nechceme byť.
- Na ňom nechceme mať podiel.

"Nad tými druhá sm­rť
ne­má moci,

ale budú kňaz­mi Boha a Kris­ta
a budú s ním kraľovať tisíc rokov."

Je tu celá otázka
pochopenia milénia.

Zjavenie 22:7 -
"Hľa, prí­dem skoro!

Blaho­slavený, kto zachováva
slová proroc­tva tej­to knihy."

Martin, stačí si ju čítať
a rozumieť jej?

- Nie. Musíš to aj zachovávať.
- Musíš to zachovávať, že?

A sú veci, ktoré by si nemal
zachovávať? Ako znamenie šelmy?

Určite.

- Znamenie šelmy nechceš.
- Nie.

"Blaho­slavení,
ktorí činia jeho pri­kázania,

aby mali právo na strom života
a aby vošli bránami do mes­ta."

Sedem požehnaní.

Sedem požehnaní v Zjavení sa trocha
mení, ak sa pozrieš na iné preklady Biblie.

Ale k tomu sa ešte dostaneme,
pretože zo Zjavenia 22:14

sa potom stáva niečo úplne iné.
- V skutočnosti potom opakuje,

že blahoslavení sú tí,
ktorí si strážia svoje rúcho.

To je pravda.
Takže potom je to len 6.

Len 6 požehnaní
v nových prekladoch.

Ukazuje nám to...
Sedemkrát prečistení.

Áno, musíme byť
sedemkrát prečistení.

- Chceme všetkých sedem, že?
- Áno.

Nie menej.

Martin, na streche nám to
niečo trošku ruší. Čo povieš?

Áno. Keby to znelo
trošku odlišne...

nevieme, ako veľmi to šumí
v mikrofónoch, ale leje tu ako z krhly.

Dobre. Každý potrebuje dážď,
modlíme sa aj za pozdný dážď,

takže sa nesťažujme.
- Možno je to predzvesť.

2. Timoteov 3:16 -
"Celé Pís­mo..."

- Aká veľká časť?
- Celé Písmo.

"Celé Písmo
je Bohom vnuk­nuté

a užitočné na učenie, kar­hanie,
náp­ravu a výchovu v spravodlivosti."

Martin, ak máš odlišné
rukopisy a hovoria opak,

môže to byť oboje vnuknuté Bohom?
- Nie.

Jedno musí byť vnuknuté Bohom
a druhé musí byť falošné.

Presne. Jedno je užitočné na učenie,
kar­hanie a výchovu, a to druhé nie.

"Boh poveril prípravou svojho božsky
inšpirovaného Slova smrteľného človeka.

Toto Slovo, zoradené do kníh
Starého a Nového zákona,

je sprievodcom
pre obyvateľov padlého sveta.

Je im dané ako odkaz, aby štúdiom
a zachovávaním jeho príkazov

nestratila žiadna duša
cestu vedúcu do neba.

Tí, ktorí si myslia, že domnelé
ťažkosti Písma zjednodušia tým,

že budú podľa svojich
obmedzených noriem určovať,

čo je inšpirované a čo nie,
by mali radšej zakryť svoju tvár

podobne ako Eliáš, keď k nemu
prehováral tichý hlas.

Nachádzajú sa totiž v prítomnosti
Boha a svätých anjelov,

ktorí celé veky predávali
ľuďom svetlo a znalosti,

hovorili im, čo robiť a čo nie,
a pritom im postupne odhaľovali

scény úchvatného významu
v symboloch, znameniach a obrazoch."

Je to citát
z Listov a rukopisov.

Martin, v podstate nám to hovorí,
aby sme nepodceňovali Boha,

aby sme sa nehandrkovali
nad jeho Slovom,

ale hovorí nám to aj to, že ak je
celé Písmo "vdýchnuté Bohom",

musíme sa uistiť, že to,
čo čítame, je Božie slovo.

Áno.

Musíme si byť stopercentne istí, lebo
inak by to mohol byť falošný boh.

Mohol by to byť falošný boh.
Takže celé Písmo je vnuknuté Bohom.

V Písme nie je nič,
čo by nebolo inšpirované Bohom.

Zjavenie 12:17 - "A drak sa roz­hneval
na ženu..." - na cirkev -

"...a od­išiel bojovať
s os­tat­nými z jej semena,

ktorí za­chovávajú pri­kázania Božie
a majú svedec­tvo Ježiša Kris­ta."

- Existuje nepriateľ Krista a ostatku?
- Áno, istotne.

- Je tu nepriateľ, že?
- Áno, veľmi nebezpečný nepriateľ.

Áno. A nevzdáva sa
tak ľahko.

- A nehrá férovo.
- Nie.

A je nahnevaný.
Veľmi nahnevaný.

Musí byť nejaký dôvod,
prečo sa hnevá.

Jedným z dôvodov, prečo sa ľudia
nahnevajú, je to, že ich niekto odhalí.

Áno.

Že? Keď prichytíš zlodeja a povieš:
To si bol ty!, poriadne sa nahnevá.

Myslel som, Martin, že by sme sa mali
porozprávať o zákone a svedectve.

Pretože toto je veľmi
dôležitý aspekt Písma.

Čo je zákon,
a čo je svedectvo?

A prečo je to dôležité?
Pretože Biblia nám hovorí,

že tieto dve veci
sú vzájomne prepojené.

Žalm 19:8 - "Zákon Hos­podinov
je do­konalý, občer­stvuje dušu,

svedec­tvo Hos­podinovo je ver­né,
múd­rym robí pros­tého."

Máme tu zákon
a máme tu svedectvo,

a sú dokonalé
a nevyhnutné pre múdrosť.

Žalm 78:5 - "Po­stavil svedec­tvo
v Jákobovi a zákon položil v Iz­raelovi,

o ktorých veciach prikázal našim ot­com,
aby ich oznámili svojim synom..."

Izaiáš 8:16 -

"Za­viaž svedec­tvo, za­pečať zákon
medzi mojimi učeník­mi!"

Týmto slovíčkom pečať
sme sa zaoberali predošle.

Znamená to, že to musí byť vryté,
vštepené, vypálené,

je to znamenie tvojej vernosti,
a u učeníkov to musí byť vštepené.

Veľmi dôležitý verš je
Izaiáš 8:20.

"K zákonu..."
- v tomto prípade je to Tóra -

"...a k svedectvu!
Ak nehovoria podľa tohoto slova,

je to preto,
že v nich niet svetla."

Tóra je prvých 5 kníh Biblie.
Je to Mojžišov zákon.

Obsahuje samozrejme
aj 10 Božích prikázaní.

A svedectvom je svedectvo
všetkých ostatných - prorokov.

Máme tu teda
zákon a svedectvo.

Ak nehovoria podľa tohoto slova,
je to preto, že v nich niet svetla.

Čo ak Božie slovo
popieraš?

Potom zjavne
nehovoríš podľa neho.

Potom nemáš svetlo,
si v temnote.

Presne. A všetko, čo odovzdávaš
iným, je takisto temnota.

Martin, ak Biblia hovorí,
že svet bol stvorený za 6 dní,

a evolucionista hovorí, že nebol
stvorený za 6 dní, potom nemá svetlo.

- Samozrejme, že nie.
- Je v temnote.

Ján 8:17 - "Aj vo vašom
zákone je na­písané..."

- tu používa
slovo nomos -

"...že svedec­tvo
dvoch ľudí je prav­divé."

Takže potrebuješ
viac než jedného svedka, že?

Všetko nech je po­stavené na výpovedi
dvoch alebo troch sved­kov, hovorí Biblia.

Musíš mať viac
než len jedného svedka.

- Preto sú 4 evanjeliá.
- Aby...

Aby sme mali štyri očité
svedectvá toho, čo sa odohralo.

Áno, aby to bolo...

- Zákonné.
- Presne.

Slovo tóra znamená "zásada, pravidlo,
najmä Dekalóg alebo Pentateuch: zákon."

Slovo nomos:
"Od primárneho slova 'nemo'

(rozdeliť, najmä potravu
alebo pastvu zvieratám);

zákon (skrze pojem
normatívneho použitia),

všeobecne (nariadenie),
konkrétne (Mojžišov; aj evanjelií),

alebo obrazne (zásada):
zákon."

Takže je to podobné slovo,
len s trocha širším významom.

- Má trocha viac...
- Ale týka sa to toho,

čo hovorí Písmo.
Či už čítaš evanjeliá, alebo Mojžiša.

Takže k zákonu
a k svedectvu!

Ak nehovoria podľa tohoto slova,
nie je v nich žiadne svetlo.

Martin, to, čo máme vo svete,
je v podstate konflikt myslenia.

Áno, samozrejme.

Máme spôsoby zmýšľania.
Pozrime sa na ne.

Vo svete sú len dva
náboženské systémy.

Len dva.

Je mnoho organizácií,
ale len dva systémy.

Nie tri, nie štyri,
len dva.

Buď spasenie v Kristovi,
ktoré kajúcnika oblieka

do rúcha Kristovej
nepoškvrnenej spravodlivosti,

- to je ono -

alebo spasenie skrze skutky, ktoré hľadá
vlastnú spravodlivosť a obchádza Krista.

- Tu to máme.
- To sú tie dva druhy.

Božie slovo je vykladačom
prvého systému.

Druhý systém toto
Božie slovo popiera,

ba čo viac,
bojuje proti nemu.

Je to jasné?

Je to stopercentne jasné
a vo svete to vidíme.

Dobre. Je tu niečo,
čo je podľa mňa dôležité,

a to, že spasenie v Kristovi
oblieka kajúcnika.

Musíš činiť pokánie.

Kedykoľvek k národu zaznela výzva,
bolo to volanie: Čiňte pokánie!

- Presne.
- A dajte sa pokrstiť.

Pokánie znamená, že cítiš
ľútosť nad tým, čo si robil,

a urobíš zmluvu,
že to už nebudeš robiť.

To je pokánie.

Ak je tvoje spasenie zo skutkov,
pokánie môžeš vlastne obísť.

Trošku neskôr uvidíme, ako je to
v tomto druhom systéme robené.

Ale pokánie je počiatočný bod
pre začatie vzťahu s Kristom.

Bez pokánia nie je
žiaden vzťah.

Nie je pokánie aj to isté ako rozdiel
medzi "na ruke alebo na čele"?

Pokánie je oboje -
ruka aj čelo.

Si o tom presvedčený
a urobíš tú správnu vec.

To je pokánie.

Alebo môžeš urobiť to druhé
a vykonať len skutok.

Áno. A dokonca aj to nesprávne
môžeš mať aj na čele.

Položme si
zopár otázok.

Ako sa katolícky pohľad na spasenie
líši od biblického pohľadu, a prečo?

Ak sa od neho líši,
aký dopad to má na Písmo?

Vieš, je to strašné
pomyslenie,

že keď robíš prednášku ako táto,
znie to ako kydanie na katolíkov.

Ale naozaj veľmi
nemáš na výber.

Žiaľ, nie.

Pretože tento systém
je nazvaný antikristom.

Antikrist. Je teda proti všetkému,
čo je v pravom Božom slove.

Správne. Neútočíme teda na katolíkov,
ale útočíme na tento systém.

A keby katolíci dokázali
pochopiť, čo sa deje,

oddelili by sa od tohto systému.
Museli by sa od neho oddeliť.

A všetci ostatní,
ktorí sú s ním v spojení.

Áno.

Pretože ako sme videli,
sú len dva spôsoby zmýšľania.

Sú len dva.
Keď došlo k reformácii,

ľudia, ktorí sa oddelili
od katolicizmu,

boli v podstate takmer
stopercentne katolíci, že?

Sme teda katolíkom veľmi vďační.
Nie sme proti katolíkom!

Sme proti spôsobu myslenia,
ktorý im bol vštepený

a ktorý je v rozpore
s Písmom.

Takže pozrime sa na to.
Je dôležité, aby sme tomu rozumeli,

a že ten, kto je vinný,
je tento systém.

Nie človek, pretože človek
o tom často ani nevie.

Ako sa katolícky pohľad na spasenie
líši od biblického pohľadu?

Už sme mali prednášky
ako tú o učení hada,

prebrali sme to
veľmi detailne,

ale kvôli jasnosti a dosahu, aký to má
na Písmo, si to prejdeme znovu.

Najskôr "prečo?" :

Katolícky pohľad sa líši
od biblického,

pretože je diktovaný
tradíciou a nie Písmom.

Mnohí z "otcov" cirkvi boli gnostici
(ako Origenes a Eusébius)

a keď sa ich názory stali
"neomylnými dogmami",

podľa definície
už nemohli byť zmenené.

Sú postavené na gréckej
filozofii a nie na Biblii.

V systéme gnosticizmu
neexistuje niečo také,

ako že Ježiš je tá jediná
božská ľudská bytosť.

My všetci sme v podstate
na tej istej ceste,

všetci sme na ceste
k božstvu.

Popiera teda exkluzívne
božstvo Krista

a pripisuje moc každému,
celému ľudstvu.

To je prvý rozdiel.

Takže ako sa líšia?

Katolícka teológia
popiera zmierenie

- Kristus za teba
nikdy nezomrel -

práve tak ako ďalšie
veľké svetové náboženstvá.

Všetko je to
jeden systém.

Tvrdia, že si spasený Jeho
(Ježišovými) dobrými skutkami

a nie Jeho
zástupnou smrťou.

Rovnakým spôsobom môžu to isté
dosiahnuť dobré skutky svätých a Márie.

Vidíš? Znižujú ho
na úroveň človeka.

Áno.

Logickým záverom potom je, že potom
by to mohli vykonať aj svätí a Mária tým,

že Bohu ponúknu dar, ktorý je väčší než to,
čo je vzaté hriechom iných ľudí

- ako výmenu niečoho
dobrého za niečo zlé.

Toto je katolícke zmýšľanie
a je v ňom vážna chyba,

pretože v podstate tu môžeš niečo
prijať od iných ľudských bytostí

a ak si nedostatočný, môže to byť
vynahradené ich dobrými skutkami.

- Je to ako výmenný obchod.
- Áno.

Ďalší bod je:

Katolícka teológia popiera,
že Ježiš zaplatil cenu za hriech.

Bol jednoducho poslušný
až na smrť. Ale nie pre teba!

To znamená, že každý hriešnik
tú cenu musí zaplatiť sám

buď tým, že ide do pekla,
ak jeho hriech nie je odpustený,

alebo, ak je odpustený
skrze moc udelenú kňazovi,

potom tú cenu musí aj tak zaplatiť,
než pôjde do neba,

a kvôli tomu vymysleli očistec
- miesto, kde platíš cenu za hriech.

Aby si zmenšil cenu,
ktorú máš zaplatiť v očistci,

cirkev ponúka
pokladnicu zásluh,

z ktorej môžu byť
udeľované odpustky.

Keďže tí, ktorým je odpustené,
ako aj tí, ktorým nie,

sú veční
- žijú totiž večne -,

toto so sebou prináša
doktrínu o nesmrteľnosti.

Si teda nesmrteľný.

Ak ti nie je odpustené,
ideš do pekla.

Ak ti kňaz odpustil, stále musíš
zaplatiť cenu za svoje hriechy

a zaplatíš ju v očistci,

ale čas v očistci si môžeš skrátiť tak,
že pápež vezme to, čo je v pokladnici zásluh,

záslužné extra skutky svätých
a Ježiša, a udelí ich tebe.

A získali na tom množstvo peňazí,
lebo odpustky predávali za peniaze.

- To je šialené.
- Ale tento systém je dnes živý a zdravý,

pretože pápež,
súčasný pápež František,

nedávno ponúkol odpustky všetkým,
ktorí si vypočujú jeho veľkonočnú homíliu.

- Áno. Takže je to to isté.
- Nič sa nezmenilo.

Ľudia často hovoria: Ale Rím sa zmenil!
Toto bolo v stredoveku...

- Nič sa nezmenilo!
- Nič.

Zapíšte si to za uši.
Vôbec nič sa nezmenilo.

Nemôže sa to zmeniť.
Pretože sú neomylní.

Presne. A ako si povedal,
pápež to práve urobil znova,

znova ponúka odpustky.
- Áno.

Tretí bod: Katolícka teológia učí,
že človek sa môže stať spravodlivým

svojimi
dobrými skutkami,

a nie biblickú doktrínu,
že človek dostáva

Kristovu pripočítanú spravodlivosť
skrze vieru v Neho.

Spasenie je teda v katolicizme
zamerané na človeka.

Biblické spasenie
je zamerané na Krista.

Katolícka teológia nekladie dôraz
na kajúcnosť, ale skôr na skutky pokánia.

To je veľmi
dôležitý bod.

Takže Martin, teraz chápeme,
prečo katolícka cirkev môže pracovať

s organizáciami
ako napríklad mafia.

Pretože ak urobíš niečo zlé - napríklad
zabiješ niekoho, kto ti stojí v ceste,

alebo obchod s drogami
alebo niečo, čo je očividne zlé,

stačí, aby si sa vyspovedal,
a kňaz ti to odpustí.

A potom musíš
vykonať pokánie,

ale potom pokračuješ
tak ako predtým,

takže tu nie je
žiadna kajúcnosť.

Nie. Znova je to postavené
len na skutkoch. Nie je to rozhodnutie.

Správne. V podstate tu chýba kajúcnosť
a návrat k morálnemu štandardu,

ktorý nám dal Boh.
Sú spôsoby, ako to obísť.

A toto je veľmi vážne.
Takže celá ich teológia

je odlišná od toho,
čo učí Biblia.

Martin, čo ak si organizáciou,
ktorá má byť v očiach ľudí biblická?

Čo potom urobíš? Jednoducho
Bibliu pochováš, alebo ju zmeníš?

Najskôr sa jej pokúsiš zbaviť,
a ak to nefunguje, zmeníš ju.

Aha, dobre. To je veľmi dôležité,
pretože túto teológiu v Biblii nenájdeš.

Overme si to, aby si ľudia nemysleli,
že sme si to vycucali z prsta.

Toto je citát z Katechizmu
Katolíckej cirkvi :

"...je to sám
Kristus Vykupiteľ,

v ktorom sú a pretrvávajú zadosťučinenia
a zásluhy jeho vykúpenia.

Do tohto pokladu patrí
okrem toho aj naozaj nesmierna,

nezmerateľná a stále nová hodnota,
ktorú majú pred Bohom modlitby

a dobré skutky preblahoslavenej
Panny Márie a všetkých svätých,

ktorí kráčali v šľapajach
Krista Pána vďaka jeho milosti,

a tak sa posvätili a dokončili dielo
... v jednote tajomného tela."

Takže v tejto pokladnici zásluh
nájdeš všetky tieto dobré skutky

a jedine pápež má moc
vziať z týchto zásluh

- či vezme skutky Márie
alebo svätých, na tom nezáleží -

a udeliť ich duši v očistci a skrátiť jej
tak čas, ktorý tam musí stráviť.

Je to ako skrátenie trestu
vo väzení za dobré správanie.

Ibaže v tomto prípade je to
za dobré správanie iných.

Je to ešte absurdnejšie.

Tu je ďalšia stránka,
calledtocommunion.com,

zdroj, ktorý nám poskytuje
trošku viac detailov.

"Zásluhy nemožno preniesť,

ale záslužné činy môžu urobiť
zadosťučinenie za druhého tým,

že Bohu dajú dar väčšej hodnoty,
než to, čo bolo vzaté hriechom."

Martin, dáva ti to
nejaký zmysel?

- No, je to...
- Je to nezmysel, že?

Myslím, že ak si v tom chytený,
musí to byť strašný strach.

Áno.

Ale keď sa na to pozeráš s vedomím,
že to nemôže byť pravda, je to absurdné.

Je to absurdné, áno.
Ale tomuto veria.

"Takto boli Kristove činy
pri Jeho umučení a smrti

urobené zadosťučinením
za hriechy celého sveta."

Nie je tu
ani slovo o krvi.

Ale Biblia hovorí, že bez preliatia krvi
niet odpustenia hriechov.

Úplne teda popierajú
zmierenie.

"(Pozri 'Katolícke a reformované
koncepcie zmierenia.')

Ale je to tiež spôsob,
akým môžu záslužné činy svätých

zadosťučiniť za dlh iných
v podobe dočasného trestu.

Svätý Tomáš píše: 'Všetci svätí chceli,
aby všetko, čo robili alebo trpeli pre Boha,

bolo prospešné nielen pre nich,
ale aj pre celú Cirkev.' "

Svätý Tomáš pije víno
a je úplne opitý,

pretože Martin,
ak si zlý,

potom bez ohľadu na to, aký dobrý som ja,
tvoje zlo nemôžem odčiniť.

Nie.

Ty musíš napraviť
svoj vzťah s Bohom.

A toto je ten hlavný problém.
A ak je toto teológiou katolicizmu,

potom ako sa to odráža v ich myslení,
ich spisoch a ich Písme?

V porovnaní s tým máme
Listy a rukopisy 5, kde sa píše:

"Ja prijímam Bibliu za takú,
aká je, za inšpirované Slovo.

Verím jeho výrokom
v celej Biblii.

Povstávajú ľudia, ktorí sa domnievajú,
že v Božom slove nájdu niečo,

čo budú môcť kritizovať. Predkladajú to
iným ako dôkaz vyššej múdrosti.

Títo ľudia, mnohí obratní a vzdelaní,
majú výrečnosť a talent

a ich celoživotným dielom je zmätenie
druhých ohľadne inšpirácie Písma.

Ovplyvňujú mnohých,
aby hľadeli na veci tak, ako oni.

Také jednanie sa potom prenáša z jedného
na druhého práve tak, ako to satan zamýšľal,

dokiaľ nepochopíme
plný význam Kristových slov:

'Ale keď príde Syn človeka,
či náj­de vieru na zemi?'

Bratia, nedovoľme, aby sa váš rozum
alebo ruka zaoberala kritizovaním Biblie.

Satanovi sa páči, keď vidí
niekoho z vás konať túto prácu.

Ale to nie je dielo, ktoré vám
Pán dal, aby ste ho konali."

Musíme Bibliu čítať tak,
ako je napísaná.

Martin, chcem si byť istý,
že čítam tú správnu Bibliu.

Áno, pretože chceme vedieť,
čo hovorí Boh.

"Ľudia by mali ponechať na Bohu,
aby sa staral o svoju vlastnú Knihu

o svoje živé prejavy,
ako to robil celé veky.

Začnú spochybňovať
niektoré časti zjavenia

a vyzdvihujú chyby v zdanlivých
nezrovnalostiach tej či onej stati.

Začínajú knihou Genesis, vzdávajú sa
toho, čo pokladajú za pochybné,

a vo svojom jednaní zachádzajú príliš ďaleko,
pretože satan ich povedie k tomu,

aby pokračovali
vo svojom kritizovaní

a v celom Písme videli niečo,
o čom možno pochybovať.

Ich schopnosti kritizovať
sa touto činnosťou zdokonaľujú,

až nemôžu nič
prijímať s istotou.

Snažíte sa s týmito ľuďmi diskutovať,
ale váš čas je takto premárnený.

Prejavia svoju schopnosť
posmievať sa dokonca aj Biblii.

Stanú sa z nich posmievači a veľmi sa budú
diviť, keď im to vyložíte v takom svetle.

Bratia, osvojte si
Bibliu tak, ako je,

prestaňte so svojím kritizovaním,
čo sa týka jej platnosti,

a zachovávajte toto Slovo,
a nikto z vás nebude stratený.

Celé veky sa cvičila ľudská vychytralosť,
aby posudzovala Božie slovo

svojím smrteľným rozumom
a obmedzeným chápaním.

Keby Hospodin, Pôvodca
týchto živých prejavov,

poodhalil oponu a zjavil svoju
múdrosť a slávu pred ľuďmi,

scvrkli by sa do ničoty
a zvolali by podobne ako Izaiáš:

'Som človek nečis­tých rtov a bývam
upro­stred ľudu nečis­tých rtov!' (Iz 6:5)"

Nedávno som hovoril s človekom,
ktorý sa ma snažil presvedčiť,

že väčšina toho, čo je napísané
v Biblii, je nesprávne.

Že to bolo napísané neveriacimi.
Zamietol všetky Pavlove spisy

a teraz chce nájsť základ, na ktorom
by mohol polemizovať o existencii Boha.

Práve odstránil celý základ!
O čom sa teraz môžeme baviť?

- O ničom, že?
- O ničom.

A nech spomenieš čokoľvek - To nie,
to tak nebolo myslené, to sem nezapadá...

Nemalo by to byť napísané takto,
tento verš by tu nemal byť... atď.

K tejto téme teda musíme
pristupovať veľmi opatrne.

Martin, začnime tento rozhovor
- aj keď sme už začali -

so Žalmom 12.
V Biblii kráľa Jakuba

je pod nadpisom
Verní sa vytratili.

"Po­môž, Hos­podine..."

- Zaujímavé, že?
- Je to volanie.

"...lebo zbožného už niet;
vy­miz­li ver­ní spomedzi synov človeka.

Már­nosť hovoria
každý so svojím blížnym;

majú lichotné rty,
hovoria dvoj­itým srd­com.

Ó, bárs by vy­korenil Hos­podin
každé rty lichot­né

i každý jazyk, ktorý hovorí
veľké veci pyšné."

Nehovorili sme nedávno
o mocnosti malého rohu?

- Áno.
- Hovorí pyšné veci?

Áno, a pyšné reči
sú takmer rúhavé.

Rozhodne sú rúhavé.

"Lebo hovoria:
Pre­môžeme svojím jazykom;

máme svoje rty;
ktože je naším pánom?"

My rozhodneme
o ceste spasenia, nie ty.

"Pre útisk bied­nych,
pre vzdychanie chudob­ných

teraz povstanem,
hovorí Hos­podin;

za­chránim toho,
ktorým pohŕdajú."

Tí biedni a chudobní tu sú chudobní
duchom, hladujúci po slove pravdy.

Dva veľmi dôležité verše.
Verš 7:

"Slová Hos­podinove
sú čisté slová,

sú ako striebro, pre­pálené v hlinenej
forme, sedemkrát prečis­tené."

A ďalší verš:
"Ty, Hospodine, ich zachováš,

a budeš ich chrániť
pred týmto pokolením naveky."

Toto je
Biblia kráľa Jakuba.

Tá nám hovorí, že Božie slová sú čisté,
sú sedemkrát prečistené,

a že Hospodin
tieto slová zachová

a navždy ich bude chrániť
pred týmto pokolením.

- Sľubuje to.
- Zasľúbil to.

V iných prekladoch sa táto ochrana
týka ľudí a nie Božieho slova,

takže toto je
veľmi dôležité.

Môže Boh čakať, že budem zachovávať
jeho Slovo, ak ho nezachoval?

Nie, pretože ako by si vedel,
čo máš robiť?

Presne. Vždy teda hovorím,
že inšpirácia

bez zachovania
je zbytočná.

Áno.

Bože, nemôžeš čakať, že budem
zachovávať tvoje Slovo, ak si mi ho nedal.

A preto, ak sú tvoje slová čisté
a sedemkrát prečistené

a zasľúbil si, že ich budeš chrániť,
potom musím byť schopný ich nájsť.

Istotne.
Je to zasľúbenie.

Žalm 12:9 - "Vôkol ob­chádzajú bez­božníci,
keď sa medzi ľuďmi vzmáha pod­losť."

To je ako čítanie
dnešných novín.

To je pravda.

Veľmi pravdivé.

V tomto svete sú
tí najpodlejší ľudia vyvyšovaní

a Božie slovo
je odsúvané bokom.

A vôkol obchádzajú
bezbožníci.

Dobre, Martin. Kde získať Bibliu
a čo s ňou robiť?

Je zaujímavé,
že v podstate sú dva prúdy.

Tu sú rozdelené na tri,
ale dva z nich sú v podstate rovnaké.

Sú len dva prúdy.

Čo sa týka Nového zákona,
pôvodne sme mali rukopisy,

ktoré už nie sú
k dispozícii.

Tieto rukopisy boli napísané
samotnými pisateľmi Biblie,

teda apoštolmi, Pavlom, Markom -
tými, čo napísali Písmo.

Tieto pôvodné ručne napísané
dokumenty už nie sú k dispozícii.

Zjavne boli
mnohokrát opísané,

verne uchovávané na nejakom mieste
a znova a znova opisované,

takže máme kópie kópií,
ale originály nemáme.

Je to ako naskenovať do počítača
originál a tlačiť jeho kópie.

Správne. Takže povedzme,
že pôvodné rukopisy sú stratené,

ale máme
tisíce kópií.

Máme teda dva prúdy.
Jedným je alexandrijská línia,

ktorej pôvodné
rukopisy sú stratené.

A potom máme západnú líniu,
kde sú originály takisto stratené.

Západná línia
sú jednoducho rukopisy,

ktoré boli uchované prevažne
v západnej Európe.

Tieto rukopisy a alexandrijské rukopisy
sú v podstate jednou líniou.

Áno.

Pozrime sa na ne.
V tejto alexandrijskej línii

máme niekoľko rukopisov,
ktoré sú k dispozícii,

a to Papyrus 75 pochádzajúci
z obdobia okolo 200 n.l.,

máme tu Papyrus 66
z toho istého obdobia,

a potom sem patria
Kódex B a Kódex Alef.

Tieto dva sú dnes
vo svete veľmi významné.

Pochádzajú
zo 4. storočia

a tvrdia nám, že sú to najstaršie
existujúce dokumenty Nového zákona.

Obsahujú aj Starý zákon.

Kódex Alef bol nájdený na Sinaji
a nazýva sa aj Sinajský kódex,

a tento druhý je Vatikánsky kódex,
pretože sa našiel vo vatikánskej knižnici.

A prevažne z týchto dvoch dokumentov
máme všetky moderné preklady

ako Revised Version,
American Standard Version,

Revised Standard Version
a New English Bible.

A všetky ďalšie - ako NIV Biblia
a podobne - pochádzajú z tejto línie.

Ešte skôr než tieto máme
v západnej línii starú latinskú Vulgátu

- najskôr starú latinskú verziu
a potom latinskú Vulgátu.

Nasleduje Kódex D,
Kódex D2, Kódex E2,

a z týchto máme Bibliu
Douay-Rheims z roku 1582,

čo je jezuitská
verzia Biblie.

A rukopisy patriace k rovnakej línii majú
rovnaký text a veľmi podobnú štylizáciu.

Z rukopisov týchto dvoch prúdov,
alexandrijského a západného,

v podstate pozostáva Písmo tak,
ako ho má uchované katolicizmus.

Latinská Vulgáta je tá, ktorú
pápežstvo vyhlásilo za neomylnú.

Dobre. Zaujímavé je
samozrejme aj to,

že v preklade Douay-Rheims ten,
kto rozdrví hlavu hada, nie je Mesiáš,

ale hlavu hada rozdrví Mária.
A to isté nájdeš vo Vulgáte.

Takže je tu niečo, čo je
prinajmenšom veľmi zvláštne.

A potom je tu línia,
ktorá viedla k Biblii kráľa Jakuba,

kde máme Gotickú verziu,
máme tu Syriac, iným menom Peshitta,

máme tu Kódex W, čo je Matúš,
ďalej Kódex A,

a potom je tu prevažná väčšina
existujúcich novozákonných rukopisov.

Sú tisíce a tisíce rukopisov.
Je ich najmenej 5000, ak nie viac.

- Viac než dosť svedkov.
- A všetky sa zhodujú.

Tento prúd sa nazýva
východná línia.

- Tento prostredný stĺpec.
- Tento.

A bolo to v Antiochii,
v Sýrii,

kde kresťanov po prvý raz
nazvali kresťanmi.

A tie rukopisy boli
uchovávané v Antiochii.

Takže učeníci... Rukopisy Pavla
a učeníkov boli uchovávané práve tam.

Tá druhá línia je tá,
ktorú si nárokuje Vatikán.

Z tejto východnej línie
pochádza Biblia kráľa Jakuba.

Všetky pôvodné rukopisy
sú stratené,

takže niektoré z týchto
rukopisov pochádzajú z 5. storočia,

sú to kópie kópií
kópií kópií...

- Preto to vždy vyzerá, že...
- Áno, ale je množstvo prepisov,

ktoré sú všetky v súlade.

Hovoria teda, že všetky tieto
pochádzajúce zo 4. storočia,

ako Sinajský
a Vatikánsky kódex, sú staršie,

a potom povedia:
Starší je lepší.

Ale nie je to tak.

Nie je to nutne tak, pretože tieto boli
nájdené vo veľmi pochybnom prostredí,

v odpadkových košoch
a ukryté v knižnici,

takže nikto k nim
nikdy nemal prístup.

Ale k tejto línii mali prístup všetci,
pretože sú tu tisíce kópií.

Presne. A je po svete
omnoho širšie rozšírená.

Dobre.
Pozrime sa na to.

Jedným z veľkých učencov v období
po reformácii bol Dean Burgon.

Hovorí o charaktere týchto dvoch
tzv. "najstarších" rukopisov,

Sinajského
a Vatikánskeho kódexu.

Píše o nich: "Nečistota textu
prezentovaného týmito kódexmi

nie je otázkou názoru, ale faktu...
Len v samotných evanjeliách

Kódex B (Vatikánsky kódex)
vynecháva slová

alebo celé vety
najmenej 1491-krát.

Každá stránka nesie stopy
nedbalého prepisovania.

Sinajský kódex 'oplýva chybami oka a pera
v miere, ktorá síce nie je jedinečná,

ale v dokumentoch prvotriednej
dôležitosti našťastie skôr nezvyčajná...' "

Hovorí teda, že tieto
dokumenty sú príšerné.

Nie sú to dokonca
ani presné kópie.

Správne.
Ďalej hovorí:

"Pri mnohých príležitostiach
je z nepozornosti vynechaných

10, 20, 30, 40 slov.
Písmená a slová, dokonca celé vety,

sú často napísané dvakrát,
alebo začaté a okamžite zrušené;

a hrubá chyba,
kedy je veta vynechaná,

pretože náhodou končí rovnakými slovami
ako predchádzajúca veta,

sa v Novom zákone
vyskytuje najmenej 115-krát."

Je to z knihy Lesa Garretta
Which Bible Can We Trust?.

Takže tieto dve bašty
moderných prekladov Biblie...

Vatikánsky
a Sinajský kódex.

Áno. Sú to veľmi
pomotané dokumenty.

A mimochodom, Vatikánsky kódex
ani nie je celá Biblia.

Nemá Genesis
a nemá Zjavenie.

A Sinajský a Vatikánsky kódex
samozrejme obsahujú apokryfy

- aj o tom sa musíme
porozprávať -

vrátane listu Barnabášovho
v Sinajskom kódexe,

ktorý obsahuje absurdné tvrdenia
ako napríklad, že hyena rodí skrze ústa

a dokáže zmeniť
svoje pohlavie,

ďalej obsahuje výrok,
že keď Kristus vstal z hrobu,

nedokázal ani chodiť,
takže ho podopierali dvaja anjeli,

a že kríž kráčal za ním
sám od seba.

Vieš, úbohosti ako toto.
A toto má byť "oceánom čistoty"?

A potom to má byť Písmo,
ako sme čítali pred chvíľou...

- Vnuknuté Bohom.
- Áno, vdýchnuté Bohom a zachované.

Povedal si, že sa tam píše,
že hyena...

- Bola to lasica, nie hyena.
- Lasica, áno.

Áno. Ale hyena vraj
po narodení mení pohlavie.

A podobné
absurdné tvrdenia.

Biblia... tá prostredná línia,
z ktorej máme Bibliu kráľa Jakuba,

je veľmi zaujímavá
a musíme sa porozprávať o tom,

kde presne sa vzala
a ako začala existovať.

Keď sa pozrieme na Žalm 12,
ktorý sme pred chvíľkou čítali,

verš 7 znie:
"Slová Hospodinove sú čisté slová,

sú ako striebro, pre­pálené v hlinenej
forme, sedemkrát prečis­tené."

William Tyndale vo svojom preklade
z roku 1525 publikoval Nový zákon.

Preložené boli knihy od Genesis
až po 2. Kronickú a Jonáš,

ale boli vydané jednotlivo,
nie ako Biblia.

Tyndale preložil tak veľa ako sa dalo
z gréčtiny a hebrejčiny

radšej než z latinčiny
ako to urobil Viklef

(Viklefov preklad
nebol prečistením,

keďže bol preložený výhradne
zo skazenej latinskej Vulgáty).

Porozprávajme sa
o tom trošku.

Kde sa vzali
tieto rukopisy? Počas...

Máš na mysli tie
v strednom stĺpci obrázka.

Áno - tie, o ktoré sa opiera
Biblia kráľa Jakuba.

Martin, o tejto veci musíme
uvažovať so všetkou vážnosťou.

Rím teda všetku svoju autoritu opieral
o Hieronymovu latinskú Vulgátu.

Musíme si položiť otázku,
odkiaľ Vulgáta pochádza

a ako sa stala smerodajnou
Bibliou rímskokatolíckej cirkvi.

Cirkev na východe mala iný prúd
- tzv. prijatý text.

- Áno.
- Tento text

už nemá pôvodné dokumenty, ale existujú
jeho preklady, ktoré sú veľmi staré.

Áno.

Napríklad Arménia mala preklad
do svojho jazyka, takisto zo 4. storočia,

a v úplnom súlade
s týmto prijatým textom.

Ďalšia veľmi zaujímavá vec je,
že aj keď už neexistujú staré dokumenty,

existuje mnoho listov
od raných "cirkevných otcov",

v ktorých sa tieto texty citujú.
- Áno, z 1. storočia...

Z 1. a 2. storočia,
a už len zo samotných citátov

sa takmer dá zložiť
celý Nový zákon.

A zaujímavé je, že všetky tieto citáty
sú v súlade s prijatým textom

a nie s alexandrijskou
alebo západnou líniou.

A mimochodom, tie boli
všetky objavené v púšti,

1500 rokov
ukryté pieskom času...

Sinajský kódex
a všetky tieto.

Áno. Všetky tie dokumenty,
na ktorých stoja tie dva prúdy,

ktoré sú základom
katolíckych verzií Biblie,

boli pred ľudstvom
ukryté.

Skryl by Boh svoje Slovo
pred ľudstvom na 1500 rokov?

Nie, pretože...

Alebo to Slovo bolo
celý čas k dispozícii?

Muselo byť zachované,

pretože Boh hovorí, že bez neho
nemôžeš byť ani deň.

Dobre. To, čo bolo
k dispozícii na západe,

bolo napísané
v mŕtvom jazyku, v latinčine,

a čo sa týka ľudstva,
zostalo to pochované

a všetci ľudia boli kŕmení
tradíciami cirkvi.

Ako sa tie druhé rukopisy dostali
do rúk raných reformátorov?

- Prijatý text.
- Prijatý text.

Ako sa dostali k týmto rukopisom, ktoré boli
napísané v gréčtine a nie v latinčine?

Stalo sa to, že Turecko - Osmanská ríša -
získalo nadvládu nad východom.

Turci napadli Konštantínopol
a aby si zachránili život,

grécki učenci utiekli na západ -
aj so svojimi rukopismi.

V dobe reformácie.

A tak sa do západného sveta

dostala celá hromada dokumentov
stojacich na prijatom texte.

A tieto dokumenty
boli potom zaznamenané.

V katolíckej cirkvi bol teológ,
Erazmus Rotterdamský,

ktorý tieto dokumenty porovnával
a zostavil preklad v gréčtine,

grécky Nový zákon.

A k týmto dokumentom
sa dostali reformátori

a opreli o ne
svoje preklady.

William Tyndale v roku 1525
ako prvý použil tieto dokumenty,

grécku verziu
Nového zákona,

pri publikovaní
svojho Nového zákona.

K tým predošlým, ktoré boli k dispozícii,
patril napríklad Viklefov preklad.

Viklef pri preklade použil Vulgátu,
v ktorej bolo prinajmenšom 2000 chýb,

ktoré opravilo dokonca
aj samotné pápežstvo

- po tom, čo ju vyhlásilo
za neomylnú.

Čo je naozaj divné,
ak sa nad tým zamyslíš.

Takže prvé pravé, čisté Slovo,
ak sa tak možno pozerať na prijatý text,

bolo to, ktoré použil
William Tyndale.

Nemal ale všetky rukopisy, takže si tu a tam
trocha vypožičal z tých latinských.

Boli aj iné
latinské rukopisy.

Stará latinská Biblia
je v súlade s prijatým textom.

Nemýľme si ju
s Vulgátou.

Vysvetli prosím,
čo znamená "vulgáta".

Znamená to
"v spoločnom jazyku",

teda v latinčine, ktorou
sa hovorilo v dobe Rimanov.

- Spoločný jazyk...
- Spoločný jazyk.

To je to, čo preložil Hieronym.
K týmto detailom sa ešte dostaneme.

Takže prvé Slovo, ktoré bolo
preložené do angličtiny,

preložil William Tyndale,
pričom použil prevažne

tieto rukopisy pochádzajúce
z východu, a aj niektoré ďalšie.

Potom došlo k vylepšeniu,
pretože Tyndale túto prácu nedokončil.

Uškrtili ho. Pretože bol katolícky kňaz,
neupálili ho zaživa ako iných,

za túto strašnú vec,
ktorú urobil -

za preloženie Biblie
z gréckych rukopisov do angličtiny.

Tá práca teda nebola dokončená.
Druhý raz sa o to pokúsil Myles Coverdale

a v roku 1535 publikoval
prvú úplnú Bibliu v angličtine.

Coverdale staval na Tyndalovej práci,
ale napriek tomu prekladal

aj z nemčiny a latinčiny
a nie výlučne z pôvodných jazykov.

Bolo to teda vylepšenie,
ale nebolo to dokonalé.

Coverdale a Tyndale príležitostne
pracovali na tomto preklade spoločne.

Tretím bol John Rogers.
Tyndale bol zabitý,

a tak v roku 1537 Rogers
pod pseudonymom Thomas Matthew

publikoval
Matthew Bible,

v ktorej sa spájalo to najlepšie
z práce Tyndala a Coverdala.

John Rogers dokončil aj to,
čo Tyndale nemohol dokončiť

kvôli svojej
predčasnej smrti.

Je zaujímavé, že chytili aj Rogersa,
priviazali ho na hranicu a tiež upálili.

Štvrtý pokus
zdokonaliť Bibliu,

alebo skôr sprostredkovať to,
čo Boh naozaj povedal,

je tzv. Veľká Biblia
z roku 1539.

Skompletizoval ju Myles Coverdale
a meno získala vďaka svojej veľkosti.

Táto Biblia použila Tyndalove
nedokončené starozákonné knihy,

preložené z latinskej Vulgáty
a nemeckých prekladov,

a nie z pôvodnej
gréčtiny a hebrejčiny.

Veľká Biblia bola nazývaná
aj Whitchurchova Biblia

po svojom prvom
anglickom tlačiarovi,

Cromwellova Biblia po človeku,
ktorý ju pripravil na tlač,

Cranmerova Biblia vďaka
predslovu od Cranmera,

alebo Spútaná Biblia,
keďže bola v kostoloch

pripútaná na príhodné miesto,
kde si ju ľudia mohli čítať.

To bol štvrtý pokus o získanie
kompletného dokumentu

z pôvodných
gréckych rukopisov.

Potom piaty pokus:
Ženevská Biblia z roku 1560.

Toto bola prvá Biblia preložená
výlučne z pôvodného textu.

Len pre zaujímavosť, Martin:
pri tomto pokuse

zostaviť Bibliu výlučne
z pôvodných textov

použili aj preklady
Valdénskych.

Na to som
sa chcel spýtať:

kde do toho vstupuje
línia Valdénskych?

Áno. Tu v Ženeve použili aj 8 prekladov
- ak si spomínam správne - Valdénskych.

Pre prípad, že to niekto nevie, Valdénski
žili vo francúzskych a švajčiarskych Alpách.

Správne. William Whittingham,
Myles Coverdale, Christopher Goodman,

Anthony Gilby, Thomas Sampson,
William Cole, John Knox a Ján Kalvín

- tí všetci sa podieľali
na tomto preklade.

Bol veľmi populárny, pretože to bola
študijná Biblia s mapami a odkazmi,

a bola dostatočne malá,
aby sa dala použiť na domáce štúdium.

Na tejto Ženevskej Biblii
je zaujímavé,

že mala poznámky pod čiarou a vysvetlivky,
pretože to bola študijná Biblia.

A nazývala veci
pravým menom.

Keď išlo napríklad o Danielove proroctvá,
povedali v nej, kto je malý roh.

Ale pretože sa na tom
podieľali aj Knox a Kalvín,

obsahovala aj kalvinistické
poznámky pod čiarou.

Vo svete náboženstva nevládla vždy
zhoda s Kalvínovými predstavami,

najmä tými, ktoré
sa týkali predurčenia,

a tak hoci to bola veľmi populárna Biblia
a stala sa štandardnou Bibliou protestantov,

mala niektoré tieto poznámky pod čiarou,
ktoré niektorí považovali za problematické.

Ďalšia vec je, že táto Biblia
bola napísaná v staršej angličtine.

Nebola to moderná angličtina,
pripomínala skôr Chaucerovu angličtinu.

Dnes by sme ju teda
čítali veľmi ťažko.

Šiestou verziou bola tzv.
Biskupská Biblia vydaná v roku 1568.

Preložil ju Matthew Parker,
arcibiskup z Canterbury,

spolu s ďalšími biskupmi.
Pretože pritom nemali dohliadajúceho,

prekladateľská prax sa
v jednotlivých knihách veľmi líši.

Odstránili aj kalvinistické
okrajové poznámky Ženevskej Biblie.

Boli teda urobené
nejaké zmeny.

A napokon, siedmou verziou bola
Biblia kráľa Jakuba z roku 1611.

Táto bola tým
siedmym prečistením,

a bola postavená
na gréckych rukopisoch, že?

Boh teda sľúbil, že zachová
svoje čisté Slovo.

Musíme si to overiť, aby sme videli,
či je to naozaj tak.

Na Biblii kráľa Jakuba je zaujímavý
spôsob, akým sa udial jej preklad.

- Bola schválená kráľom.
- Áno, kráľom Jakubom.

Parlament bol samozrejme
riadený protestantmi

a vydať túto Bibliu bolo spoločným
rozhodnutím parlamentu.

V tejto veci čelili veľkej opozícii
z rímskokatolíckej strany.

Tomu verím, pretože predtým
ľudí, ktorí to robili, zabíjali.

Áno. Spôsob, akým to urobili,
bol jedinečný.

Zriadili
viacero skupiniek.

Ak si pamätám správne,
bolo to 6 skupín,

ktoré tvorilo
niekoľko ľudí.

Vždy dostali verš,
ktorý mali preložiť.

Jednotlivé skupiny boli
v rôznych častiach krajiny

a každá skupina musela
dôjsť ku zhode názorov

ohľadne presného prekladu
toho, čo prekladali.

- Ide teda o priamy preklad.
- Priamy preklad originálu.

Áno. Ak sa na preklade
zhodla celá skupina,

túto verziu poslali
všetkým ďalším skupinám

a všetci k tomu
mohli prispieť.

A keď dosiahli zhodu
vo všetkých skupinách,

predložili to ďalším teológom
a ľuďom na univerzitách a podobne,

aby vyjadrili svoj názor.

A prijaté to bolo, až keď dospeli
k absolútnej zhode názorov.

Nikdy predtým to nebolo
urobené takýmto spôsobom

a odstraňuje to množstvo problémov
individuálnych zaujatostí a názorov.

Áno, pretože to robili
rôzni ľudia na rôznych miestach

a vidíme tu presne to,
čo tu bolo v origináli.

Správne. A tento preklad čelil obrovskej
opozícii zo strany katolíckej cirkvi,

pretože samozrejme negoval mnohé
z chýb, ktoré boli vo Vulgáte,

v ktorej urobilo 2000 opráv
aj samotné pápežstvo.

Toto ich naozaj rozzúrilo
a tak sa rozhodli,

že zničia celý výbor + parlament,
ktorý to schválil + kráľa,

a rozmecú ich v parlamente
na márne kúsky.

Guy Fawkes bol človek
vyškolený jezuitmi,

ktorý dostal za úlohu
zničiť celý ten systém,

aby boli oni aj táto Biblia
zničení jednou ranou.

Celá protestantská vláda,
kráľ, ktorý to schválil,

a aj tento preklad
mali byť zničení.

Toto sprisahanie
zlyhalo 5. novembra,

deň Guya Fawkesa,
čo je tiež zaujímavý dátum.

Odtiaľto teda pochádzajú všetky
tie rukopisy a takto vznikla táto Biblia.

Takže Boh vlastne sľúbil,
že svoje Slovo zachová, prečistí,

a vidíme to aj na tom,
že toto sprisahanie zlyhalo.

Áno. Boh nedopustil,
aby sa tak stalo.

"Valdénske zbory..."

- Valdénski, ktorí žili v Alpách
a aj na ich francúzskej strane -

"...sa podobali cirkvi
v dobe apoštolov.

Neuznávali nadvládu
pápeža a prelátov.

Za zvrchovanú a neomylnú
autoritu pokladali jedine Bibliu.

Ich kazatelia na rozdiel od povýšných
rímskych kňazov pásli Božie stádo,

vodievali ho
na svieže pastviská

a k živým prameňom
svätého Božieho slova.

Nezhromažďovali sa
v nádherných chrámoch,

ani v majestátnych katedrálach,
ale v alpských údoliach

a počas nebezpečenstva
aj v skalných pevnostiach,

aby tam počúvali zvesť pravdy
z úst Kristových služobníkov.

Ich kazatelia hlásali evanjelium,
navštevovali chorých, upevňovali súlad

a šírili bratskú lásku.
Podľa Pavlovho vzoru

každý z nich ovládal nejaké remeslo,
ktorým si v tiesni zarábali na živobytie.

Zachovávali zásady pravej kresťanskej
vierouky vychádzajúcej zo zásad Písma.

Títo skromní roľníci, odlúčení od sveta,
však nedospeli sami k poznaniu pravdy,

ktorá bola v rozpore
s dogmami odpadlej cirkvi.

Ich viera bola
dedičstvom po otcoch.

Zápasili o vieru
apoštolskej cirkvi.

'Cirkev na púšti,'
a nie pyšná kňazská hierarchia

vládnuca v hlavnom meste
vtedajšieho sveta,

bola pravou Kristovou cirkvou,
strážkyňou pokladu pravdy,

ktorý Boh zveril svojmu ľudu
s príkazom odovzdať ho svetu."

A je zaujímavé, že ich dokumenty
boli postavené na prijatom texte.

Áno. Mali teda rovnaké doktríny
a pravdy ako apoštoli.

Správne. Podľa tohto citátu oni boli tí,
ktorých líniu možno vysledovať

až nazad k apoštolom.

Oni mali pravé Božie slovo
a boli jeho strážcami.

Martin, Rím by bol rád,
keby si veril,

že oni sú tí, ktorí dali
svetu Písmo.

Ale tu je odlišná línia,
odlišný zdroj Písma.

Keď Rím na svojich konciloch
rozhodoval, ktoré knihy sú kánonické,

pridali aj apokryfné knihy.
Pohovorme si o tom trošku.

Kánon Starého zákona bol úplný
už 400 rokov pred Kristom.

Bol kompletný. Bol napísaný
v rozpätí viac než 1000 rokov

a 400 rokov pred Kristom
bol už kompletný.

Apokryfné knihy
boli pridané neskôr.

Apokryfy sa v teológii často líšia
od kánonických kníh,

od Starého zákona,
ktorý bol kompletný.

Nový zákon bol dokončený a úplný
v prvých 100 rokoch po Kristovi.

Keď apoštol Ján zomrel,
bol kompletný.

Tie rukopisy boli k dispozícii a
rímskokatolícka cirkev vtedy neexistovala,

takže nemala nič spoločné
s kánonom Starého zákona

a ani s kánonom
Nového zákona.

Novozákonné apokryfné knihy boli
napísané v dobe od 2. do 4. storočia.

Objavili sa teda neskôr,
boli pridané dodatočne.

A rímskokatolícka cirkev rozhodla,
že apokryfy budú kánonické.

- Áno.
- To je celý ich prínos k Biblii.

Inými slovami - falošné informácie,
ktoré protirečia pôvodnému dokumentu.

Je to tak. Väčšina z nich tam je preto,
aby podporila ich doktríny.

Aby podporila ich učenie.
Preto chcú apokryfné knihy.

Ale nikdy svetu
nedali Bibliu.

Taký je status quo toho,
odkiaľ pochádza Biblia kráľa Jakuba.

Ako to všetko ovplyvňuje
túto vojnu proti Biblii,

a ktoré Písmo
je teraz to pravé?

Línia, ktorá prišla
skrze protestantov,

alebo línia, ktorá prišla
skrze pápežstvo?

Alexandrijská línia z 2. storočia
skrze Alexandriu, gnosticizmus

a Hieronyma až k Vulgáte
a katolíckym rukopisom?

Alebo línia prechádzajúca
od apoštolských čias skrze Valdénskych,

pričom neskôr sa tieto východné rukopisy
dostali pri invázii Turkov na západ

a boli použité
reformátormi?

Otázka znie: poskytol Boh
reformátorom falošné rukopisy?

Určite nie.

Dal by im Vulgátu,
ktorá obsahovala toľko chýb?

Dal by im tie dva rukopisy,
ktoré boli ukryté v piesku púšte

a v knižniciach po viac ako 1000 rokov?
Pripravil by takto ľudstvo o Písmo?

Alebo by vzal dokumenty, z ktorých
existujú tisíce kópií a ktoré sa zhodujú,

dal ich reformátorom,
prečistil ich a povedal cirkvi:

Tu je pravé Božie slovo,
na ňom postavte svoje náboženstvo.

Toto musíme skúmať.
Budeme pokračovať v ďalšej časti.

- Áno, pretože je to trošku široká...
- Je to riadne sústo. Modlime sa.

Nebeský Otče, pomôž nám
rozlúštiť túto záhadu

a obdržať jasnosť v otázke toho,
čo hovorí Pán.

V Ježišovom mene,
amen.