Prečo nachádzame týchto 32 symbolov v jaskyniach po celej Európe?

Písmo, charakteristický znak ľudskej civilizácie, nevzniklo zo vzduchoprázdna.
Tisícky rokov pred prvými plne rozvinutými systémami písma čmárali naši predkovia geometrické znaky po stenách jaskýň, kde nocovali. Paleontologička, odborníčka na skalné umenie a Senior TED Fellow Genevieve von Petzinger skúmala a klasifikovala tieto praveké značky z jaskýň po celej Európe. Ustálenosť jej nálezov poukazuje na to, že grafická komunikácia a schopnosť uchovať a prenášať správy, môžu byť oveľa staršie, než si myslíme.

Na jaskyniach je niečo –

tienistý otvor vo vápencovom útese –
čo vás vtiahne dnu.

Prejdete portálom medzi svetlom a tmou

a ocitnete sa v podzemnom svete –

mieste večného šera, zemitých vôní, ticha.

Kedysi dávno v Európe

vstupovali do týchto podzemných svetov
aj pravekí ľudia.

Ako svedectvo po nich zostali
tajomné rytiny a maľby,

ako sú tieto postavy, trojuholníky
a cik-caky zo španielskeho Ojo Guareña.

Prechádzate rovnakou cestou
ako títo dávni umelci.

A v tomto nadprirodzenom mieste,
ako z iného sveta,

takmer počujete tlmené dopady
dávnych kožených topánok na mäkkú zem

alebo sa vám zazdá,
že za najbližším ohybom bliká fakľa.

Keď som v jaskyni,

často rozmýšľam nad tým,
čo týchto ľudí viedlo tak hlboko

do nebezpečných a úzkych chodieb,
aby tam zanechali svoju stopu?

Toto video sme natočili

pol kilometra, čo je asi tretina míle,
pod zemou

v španielskej jaskyni Cudón.

Našli sme tam sériu
červených stropných malieb,

v nepreskúmanej časti jaskyne.

Po vojensky sme sa plazili
stále sa zužujúcim tunelom,

až bol strop tak nízko,

že môj muž a projektový fotograf, Dylan,

nemohol svojou zrkadlovkou
na strop vôbec zaostriť.

Takže točil mňa,

ako pokračujem podľa tej červenej farby

s jediným svetlom a malým foťákom,
ktorý sme pre taký prípad mali v zálohe.

Pol kilometra pod zemou.

Vážne!

Čo tam dole niekto hľadal
s fakľou alebo kamennou lampou?

(smiech)

Tak u mňa to dáva zmysel, nie?

Viete, práve na takéto otázky
sa zameriava môj výskum.

Venujem sa najstarším
umeleckým dielam sveta.

Boli vytvorené dávnymi umelcami v Európe

pred 40 000 až 10 000 rokmi.

Ide o to, že ja ich neskúmam
len pre ich krásu,

hoci niektoré ozaj krásne sú.

Mňa zaujíma rozvoj modernej mysle,

evolúcia tvorivosti, predstavivosti,
abstraktného myslenia,

otázka, čo znamená byť človekom.

Všetky živočíšne druhy nejako komunikujú,

ale len my ľudia sme to dotiahli
na vyššiu úroveň.

Naša túžba a schopnosť
zdieľať a spolupracovať

sa z veľkej časti podpísala
pod náš úspech.

Náš moderný svet je založený
na globálnej sieti výmeny informácií,

ktorú umožnila z veľkej časti
naša schopnosť komunikovať –

konkrétne komunikovať
graficky a písmom.

Ide o to, že už tak dlho staviame

na duševných výdobytkoch tých,
ktorí tu boli pred nami,

že ľahko zabúdame na to,
že určité schopnosti sme nemali vždy.

To je jedna z najfascinujúcejších vecí
pri štúdiu dávnej minulosti.

Praľudia sa nemohli stavať
na ramená žiadnych obrov.

Oni boli tými prvotnými ramenami.

Hoci z tých dávnych čias pochádza
prekvapivo veľa dôležitých vynálezov,

dnes vám porozprávam
o vynáleze grafickej komunikácie.

Sú tri hlavné typy komunikácie:

reč, gestá – teda veci ako znaková reč –

a grafická komunikácia.

Reč a gestá sú zo svojej podstaty prchavé.

Na vyslanie a prijatie správy
vyžadujú blízky kontakt.

A po okamihu prenosu miznú navždy.

Grafická komunikácia,
tá tento vzťah oddeľuje.

Jej príchod po prvýkrát umožnil

prenos i zachovanie správy

na viac než daný moment
v čase a priestore.

Európa je jedným z prvých miest,

kde vidíme grafické znaky
pravidelne sa objavovať v jaskyniach,

v skalných previsoch a tiež na pár
zachovaných monumentoch pod holým nebom.

Vtedy však Európa nevyzerala tak ako dnes.

Svetu dominovali vysokánske ľadovce,

tri až štyri kilometre vysoké,

rozľahlé trávnaté pláne
a zamrznutá tundra.

Vládla doba ľadová.

Za posledných sto rokov
sa po celom kontinente našlo

viac ako 350 lokalít
skalného umenia z doby ľadovej,

s vyobrazenými zvieratami,
abstraktnými tvarmi a občas i s ľuďmi,

ako sú tieto vyryté postavy
z jaskyne Addaura na Sicílii.

Poskytujú nám vzácny pohľad

do tvorivého sveta a predstavivosti
týchto raných umelcov.

Od začiatku sa vedci najviac
zameriavali na zvieratá,

ako je tento čierny kôň
zo španielskej Cullalvery

alebo tento netypický fialový bizón
z jaskyne La Pasiega.

Ale mňa zlákali k štúdiu tohto umenia
abstraktné tvary zvané geometrické znaky.

Je zvláštne, že na väčšine lokalít

geometrické znaky prevládajú nad
obrazmi zvierat a ľudí.

Keď som s tým v roku 2007 začínala,

neexistovali ani spoľahlivé záznamy o tom,
koľko tvarov sa kde našlo,

ani sa príliš neskúmalo, či sa
rovnaké tvary opakujú v čase či priestore.

Kým som vôbec mohla začať
so svojím výskumom,

musela som vytvoriť databázu

všetkých známych geometrických znakov
zo všetkých lokalít skalného umenia.

Problémom bolo, že z niektorých lokalít
– hlavne z tých s peknými zvieratami –

existovala kvalitná dokumentácia,

zatiaľ čo z mnohých ďalších miest
bola len veľmi vágna;

chýbali popisy a detaily.

Niektoré nikto nenavštívil
už pol storočia alebo dlhšie.

Na tie som zamerala svoj terénny výskum.

Za posledné dva roky sme
s mojím verným manželom Dylanom

strávili každý vyše 300 hodín v podzemí,

kráčajúc, lezúc po štyroch a plaziac sa
po 52 lokalitách

vo Francúzsku, v Španielsku,
Portugalsku a na Sicílii.

A stálo to za to.

Našli sme nové, nepopísané znaky
na 75 % z týchto lokalít.

Vedela som, že takéto presné záznamy
budem potrebovať,

ak sa mám začať pýtať hlbšie otázky.

Aké som našla odpovede?

Ak vynechám zopár atypických,
tak máme iba 32 geometrických znakov.

Len 32 znakov na 30-tisíc rokov
a na celý európsky kontinent.

To je veľmi málo.

Ak by to boli len náhodné
čmáranice či ozdoby,

očakávali by sme väčšiu variabilitu,

ale nachádzame naopak stále rovnaké znaky

opakujúce sa v čase i priestore.

Niektoré znaky sú najprv časté
a časom stratia na obľúbenosti a miznú,

iné sa zas objavujú až neskôr.

Ale 65 % znakov sa používalo po celý čas –

čiary, obdĺžniky,
trojuholníky, ovály a kruhy,

ako sú tieto z neskorej doby ľadovej

z 10-tisíc rokov starej lokality
vysoko v Pyrenejách.

Zatialčo niektoré znaky
prekonávajú tisícky kilometrov,

iné majú obmedzené vzorce výskytu

a niektoré z nich máme
len na jedinom území.

Napríklad tieto delené obdĺžniky
nachádzame len na severe Španielska;

vedci predpokladajú, že by mohlo ísť
o nejaké rodinné či klanové znaky.

Mimochodom, najstaršie skalné umenie
z Francúzska či Španielska

sa prekvapivo podobá na znaky
z Indonézie a Austrálie.

Mnoho rovnakých znakov nájdeme
na veľmi vzdialených lokalitách,

a to práve v časovom úseku
posledných 30 až 40-tisíc rokov.

Zdá sa teda viac a viac pravdepodobné,

že znaky majú spoločný pôvod v Afrike.

Ale obávam sa, že to chce
ďalšiu vedeckú diskusiu.

Takže vráťme sa k našej téme.

Niet pochýb o tom, že tieto znaky
niesli pre svojich tvorcov určitý význam,

ako tieto 25-tisícročné basreliéfy
z La Roque de Venasque vo Francúzsku.

My im nemusíme rozumieť,
ale vtedajší ľudia im isto rozumeli.

Opakovanie rovnakých znakov
v takom dlhom období a na toľkých miestach

ukazuje, že umelci ich volili zámerne.

Ak hovoríme o geometrických znakoch

so špecifickým, kultúrne uznaným významom,

tak možno máme pred sebou

jeden z najstarších systémov
grafickej komunikácie na svete.

Ešte to nie je písmo.

Znakov nie je dosť na to,

aby dokázali vyjadriť
všetky slová hovorenej reči,

čo je podmienkou plného systému písma.

Navyše sa znaky neopakujú
dosť pravidelne na to,

aby mohli predstavovať
nejaký druh abecedy.

Ale máme pár veľmi zaujímavých výnimiek,

akou je tento panel z La Pasiegy,
známy ako "Nápis"

so symetrickými značkami naľavo,

snáď štylizovanými rukami uprostred

a s niečím, čo pripomína
zátvorku, napravo.

Najstaršie systémy
grafickej komunikácie na svete –

sumerské klinové písmo,
egyptské hieroglyfy, rané čínske písmo –

sa všetky objavili
pred 4- až 5-tisíc rokmi

a každý z nich sa vyvinul
z nejakého staršieho protosystému,

počítacích značiek a piktogramov,

kde obraz zodpovedal významu.

Takže obrázok vtáka
by naozaj reprezentoval toto zviera.

Neskôr sa tieto piktogramy
začínajú štylizovať,

až sa takmer nedajú rozpoznať.

A tiež vidíme vznik nových symbolov

pre všetky ostatné druhy slov v reči,

ako sú zámená, príslovky, prídavné mená.

Vzhľadom na to,
sa zdá veľmi nepravdepodobné,

že by geometrické znaky
z európskej doby ľadovej

naozaj boli abstraktnými písmenami.

Oveľa pravdepodobnejšie je,

že títo raní umelci tvorili tiež
počtové značky,

niečo ako tento rad čiar
z Riparo di Za Minic na Sicílii,

a tiež štylizované reprezentácie
vecí, ktoré ich obklopovali.

Mohli niektoré znaky
predstavovať zbrane alebo obydlia?

A čo nebeské telesá ako súhvezdia?

Alebo možno aj rieky, hory, stromy –
krajinné prvky,

ako snáď tento penniform
obklopený zvláštnymi zvonovitými znakmi

zo španielskej lokality El Castillo.

Penniformný znamená
po latinsky „tvaru pierka“,

ale mohlo by ísť skutočne
o znázornenie rastliny alebo stromu?

Niektorí vedci sa začali
pýtať takéto otázky

o určitých znakoch
na niektorých lokalitách,

ale podľa mňa nastal čas
na revidovanie tejto kategórie ako celku.

Vtipné je, že potom, ako som
starostlivo klasifikovala tieto znaky

do jednej kategórie,

cítim, že ich budem musieť
zas rozdeliť do rôznych typov.

Ale nechápte ma zle,

neskorší vynález plne vyvinutého písma

je veľmi pôsobivým výkonom sám osebe.

Ale netreba zabúdať,

že rané systémy písma
nevznikli z ničoho nič.

A že aj pred 5000 rokmi

ľudia stavali na niečom oveľa staršom,

čoho pôvod siaha
desiatky tisíc rokov do minulosti;

ku geometrickým znakom
európskej doby ľadovej a oveľa ďalej,

až po moment
hlboko v našej kolektívnej minulosti,

keď niekto prvýkrát prišiel s nápadom
urobiť grafickú značku

a tým navždy zmenil
povahu našej komunikácie.

Ďakujem.

(potlesk)