Na jaskyniach je niečo – tienistý otvor vo vápencovom útese – čo vás vtiahne dnu. Prejdete portálom medzi svetlom a tmou a ocitnete sa v podzemnom svete – mieste večného šera, zemitých vôní, ticha. Kedysi dávno v Európe vstupovali do týchto podzemných svetov aj pravekí ľudia. Ako svedectvo po nich zostali tajomné rytiny a maľby, ako sú tieto postavy, trojuholníky a cik-caky zo španielskeho Ojo Guareña. Prechádzate rovnakou cestou ako títo dávni umelci. A v tomto nadprirodzenom mieste, ako z iného sveta, takmer počujete tlmené dopady dávnych kožených topánok na mäkkú zem alebo sa vám zazdá, že za najbližším ohybom bliká fakľa. Keď som v jaskyni, často rozmýšľam nad tým, čo týchto ľudí viedlo tak hlboko do nebezpečných a úzkych chodieb, aby tam zanechali svoju stopu? Toto video sme natočili pol kilometra, čo je asi tretina míle, pod zemou v španielskej jaskyni Cudón. Našli sme tam sériu červených stropných malieb, v nepreskúmanej časti jaskyne. Po vojensky sme sa plazili stále sa zužujúcim tunelom, až bol strop tak nízko, že môj muž a projektový fotograf, Dylan, nemohol svojou zrkadlovkou na strop vôbec zaostriť. Takže točil mňa, ako pokračujem podľa tej červenej farby s jediným svetlom a malým foťákom, ktorý sme pre taký prípad mali v zálohe. Pol kilometra pod zemou. Vážne! Čo tam dole niekto hľadal s fakľou alebo kamennou lampou? (smiech) Tak u mňa to dáva zmysel, nie? Viete, práve na takéto otázky sa zameriava môj výskum. Venujem sa najstarším umeleckým dielam sveta. Boli vytvorené dávnymi umelcami v Európe pred 40 000 až 10 000 rokmi. Ide o to, že ja ich neskúmam len pre ich krásu, hoci niektoré ozaj krásne sú. Mňa zaujíma rozvoj modernej mysle, evolúcia tvorivosti, predstavivosti, abstraktného myslenia, otázka, čo znamená byť človekom. Všetky živočíšne druhy nejako komunikujú, ale len my ľudia sme to dotiahli na vyššiu úroveň. Naša túžba a schopnosť zdieľať a spolupracovať sa z veľkej časti podpísala pod náš úspech. Náš moderný svet je založený na globálnej sieti výmeny informácií, ktorú umožnila z veľkej časti naša schopnosť komunikovať – konkrétne komunikovať graficky a písmom. Ide o to, že už tak dlho staviame na duševných výdobytkoch tých, ktorí tu boli pred nami, že ľahko zabúdame na to, že určité schopnosti sme nemali vždy. To je jedna z najfascinujúcejších vecí pri štúdiu dávnej minulosti. Praľudia sa nemohli stavať na ramená žiadnych obrov. Oni boli tými prvotnými ramenami. Hoci z tých dávnych čias pochádza prekvapivo veľa dôležitých vynálezov, dnes vám porozprávam o vynáleze grafickej komunikácie. Sú tri hlavné typy komunikácie: reč, gestá – teda veci ako znaková reč – a grafická komunikácia. Reč a gestá sú zo svojej podstaty prchavé. Na vyslanie a prijatie správy vyžadujú blízky kontakt. A po okamihu prenosu miznú navždy. Grafická komunikácia, tá tento vzťah oddeľuje. Jej príchod po prvýkrát umožnil prenos i zachovanie správy na viac než daný moment v čase a priestore. Európa je jedným z prvých miest, kde vidíme grafické znaky pravidelne sa objavovať v jaskyniach, v skalných previsoch a tiež na pár zachovaných monumentoch pod holým nebom. Vtedy však Európa nevyzerala tak ako dnes. Svetu dominovali vysokánske ľadovce, tri až štyri kilometre vysoké, rozľahlé trávnaté pláne a zamrznutá tundra. Vládla doba ľadová. Za posledných sto rokov sa po celom kontinente našlo viac ako 350 lokalít skalného umenia z doby ľadovej, s vyobrazenými zvieratami, abstraktnými tvarmi a občas i s ľuďmi, ako sú tieto vyryté postavy z jaskyne Addaura na Sicílii. Poskytujú nám vzácny pohľad do tvorivého sveta a predstavivosti týchto raných umelcov. Od začiatku sa vedci najviac zameriavali na zvieratá, ako je tento čierny kôň zo španielskej Cullalvery alebo tento netypický fialový bizón z jaskyne La Pasiega. Ale mňa zlákali k štúdiu tohto umenia abstraktné tvary zvané geometrické znaky. Je zvláštne, že na väčšine lokalít geometrické znaky prevládajú nad obrazmi zvierat a ľudí. Keď som s tým v roku 2007 začínala, neexistovali ani spoľahlivé záznamy o tom, koľko tvarov sa kde našlo, ani sa príliš neskúmalo, či sa rovnaké tvary opakujú v čase či priestore. Kým som vôbec mohla začať so svojím výskumom, musela som vytvoriť databázu všetkých známych geometrických znakov zo všetkých lokalít skalného umenia. Problémom bolo, že z niektorých lokalít – hlavne z tých s peknými zvieratami – existovala kvalitná dokumentácia, zatiaľ čo z mnohých ďalších miest bola len veľmi vágna; chýbali popisy a detaily. Niektoré nikto nenavštívil už pol storočia alebo dlhšie. Na tie som zamerala svoj terénny výskum. Za posledné dva roky sme s mojím verným manželom Dylanom strávili každý vyše 300 hodín v podzemí, kráčajúc, lezúc po štyroch a plaziac sa po 52 lokalitách vo Francúzsku, v Španielsku, Portugalsku a na Sicílii. A stálo to za to. Našli sme nové, nepopísané znaky na 75 % z týchto lokalít. Vedela som, že takéto presné záznamy budem potrebovať, ak sa mám začať pýtať hlbšie otázky. Aké som našla odpovede? Ak vynechám zopár atypických, tak máme iba 32 geometrických znakov. Len 32 znakov na 30-tisíc rokov a na celý európsky kontinent. To je veľmi málo. Ak by to boli len náhodné čmáranice či ozdoby, očakávali by sme väčšiu variabilitu, ale nachádzame naopak stále rovnaké znaky opakujúce sa v čase i priestore. Niektoré znaky sú najprv časté a časom stratia na obľúbenosti a miznú, iné sa zas objavujú až neskôr. Ale 65 % znakov sa používalo po celý čas – čiary, obdĺžniky, trojuholníky, ovály a kruhy, ako sú tieto z neskorej doby ľadovej z 10-tisíc rokov starej lokality vysoko v Pyrenejách. Zatialčo niektoré znaky prekonávajú tisícky kilometrov, iné majú obmedzené vzorce výskytu a niektoré z nich máme len na jedinom území. Napríklad tieto delené obdĺžniky nachádzame len na severe Španielska; vedci predpokladajú, že by mohlo ísť o nejaké rodinné či klanové znaky. Mimochodom, najstaršie skalné umenie z Francúzska či Španielska sa prekvapivo podobá na znaky z Indonézie a Austrálie. Mnoho rovnakých znakov nájdeme na veľmi vzdialených lokalitách, a to práve v časovom úseku posledných 30 až 40-tisíc rokov. Zdá sa teda viac a viac pravdepodobné, že znaky majú spoločný pôvod v Afrike. Ale obávam sa, že to chce ďalšiu vedeckú diskusiu. Takže vráťme sa k našej téme. Niet pochýb o tom, že tieto znaky niesli pre svojich tvorcov určitý význam, ako tieto 25-tisícročné basreliéfy z La Roque de Venasque vo Francúzsku. My im nemusíme rozumieť, ale vtedajší ľudia im isto rozumeli. Opakovanie rovnakých znakov v takom dlhom období a na toľkých miestach ukazuje, že umelci ich volili zámerne. Ak hovoríme o geometrických znakoch so špecifickým, kultúrne uznaným významom, tak možno máme pred sebou jeden z najstarších systémov grafickej komunikácie na svete. Ešte to nie je písmo. Znakov nie je dosť na to, aby dokázali vyjadriť všetky slová hovorenej reči, čo je podmienkou plného systému písma. Navyše sa znaky neopakujú dosť pravidelne na to, aby mohli predstavovať nejaký druh abecedy. Ale máme pár veľmi zaujímavých výnimiek, akou je tento panel z La Pasiegy, známy ako "Nápis" so symetrickými značkami naľavo, snáď štylizovanými rukami uprostred a s niečím, čo pripomína zátvorku, napravo. Najstaršie systémy grafickej komunikácie na svete – sumerské klinové písmo, egyptské hieroglyfy, rané čínske písmo – sa všetky objavili pred 4- až 5-tisíc rokmi a každý z nich sa vyvinul z nejakého staršieho protosystému, počítacích značiek a piktogramov, kde obraz zodpovedal významu. Takže obrázok vtáka by naozaj reprezentoval toto zviera. Neskôr sa tieto piktogramy začínajú štylizovať, až sa takmer nedajú rozpoznať. A tiež vidíme vznik nových symbolov pre všetky ostatné druhy slov v reči, ako sú zámená, príslovky, prídavné mená. Vzhľadom na to, sa zdá veľmi nepravdepodobné, že by geometrické znaky z európskej doby ľadovej naozaj boli abstraktnými písmenami. Oveľa pravdepodobnejšie je, že títo raní umelci tvorili tiež počtové značky, niečo ako tento rad čiar z Riparo di Za Minic na Sicílii, a tiež štylizované reprezentácie vecí, ktoré ich obklopovali. Mohli niektoré znaky predstavovať zbrane alebo obydlia? A čo nebeské telesá ako súhvezdia? Alebo možno aj rieky, hory, stromy – krajinné prvky, ako snáď tento penniform obklopený zvláštnymi zvonovitými znakmi zo španielskej lokality El Castillo. Penniformný znamená po latinsky „tvaru pierka“, ale mohlo by ísť skutočne o znázornenie rastliny alebo stromu? Niektorí vedci sa začali pýtať takéto otázky o určitých znakoch na niektorých lokalitách, ale podľa mňa nastal čas na revidovanie tejto kategórie ako celku. Vtipné je, že potom, ako som starostlivo klasifikovala tieto znaky do jednej kategórie, cítim, že ich budem musieť zas rozdeliť do rôznych typov. Ale nechápte ma zle, neskorší vynález plne vyvinutého písma je veľmi pôsobivým výkonom sám osebe. Ale netreba zabúdať, že rané systémy písma nevznikli z ničoho nič. A že aj pred 5000 rokmi ľudia stavali na niečom oveľa staršom, čoho pôvod siaha desiatky tisíc rokov do minulosti; ku geometrickým znakom európskej doby ľadovej a oveľa ďalej, až po moment hlboko v našej kolektívnej minulosti, keď niekto prvýkrát prišiel s nápadom urobiť grafickú značku a tým navždy zmenil povahu našej komunikácie. Ďakujem. (potlesk)