Rita Pierson: Každé dieťa potrebuje šampióna

Rita Pierson, učiteľka, ktorá učí 40 rokov, raz počula svoju kolegyňu hovoriť: "Neplatia mi, aby som mala deti rada." Jej odpoveď znela: "Deti sa nebudú učiť od ľudí, ktorých nemajú radi.” Oduševnelý prejav k učiteľom, ktorí veria vo svojich študentov a sú s nimi spojení na reálnej, ľudskej, osobnej úrovni.

Strávila som celý svoj život

buď v škole, na ceste do školy,

alebo rozprávaním o tom, čo sa stalo v škole.

Obaja moji rodičia boli učitelia,

rovnako ako boli učiteľmi
aj moji starí rodičia z matkinej strany,

a v uplynulých 40 rokoch som toto povolanie robila aj ja.

A tak, vlastne to ani netreba hovoriť, som počas tých rokov

mala šancu pozerať sa na vzdelávacie reformy

z mnohých uhlov pohľadu.

Niektoré z týchto reforiem boli dobré.

A niektoré zasa také dobré neboli.

Vieme, prečo deti neuspeli.

Vieme, prečo sa deti neučia.

Je to spôsobené chudobou, nízkou dochádzkou,

negatívnym vplyvom rovesníkov. Vieme prečo.

Ale jedna vec, o ktorej sme vôbec nehovorili

alebo sme o nej hovorili len veľmi málo

je hodnota a dôležitosť ľudských prepojení,

vzťahov.

James Comer povedal, že žiadne podstatné učenie sa

nemôže nastať bez dôležitých vzťahov.

George Washington Carver povedal, že učenie znamená

pochopenie vzťahov.

Každý z vás v tejto miestnosti bol ovplyvnený

nejakým učiteľom alebo iným dospelým.

Mnoho rokov som pozorovala, ako ľudia učia.

Videla som tých najlepších i tých najhorších.

Jedna kolegyňa mi raz povedala:

"Neplatia mi za to, aby som mala deti rada.

Platia ma za to, aby som vyučovala.

Deti by to mali pochopiť.

Ja by som mala učiť a oni sa naučiť.
Prípad uzavretý."

"Dobre," povedala som jej,

"Vieš ... deti sa nebudú učiť od ľudí, ktorých nemajú radi."

(Smiech) (Potlesk)

Ona odpovedala: "To sú somariny."

Dodala som len: "Čo už ... tvoj rok bude asi dlhý

a náročný, drahá."

Nemusím hovoriť, že bol. Niektorí ľudia si myslia,

že schopnosť budovať vzťahy v sebe buď máte

alebo nie.

Myslím, že Stephen Covey mal správnu myšlienku

sústrediť sa na niekoľko jednoduchých vecí,

ako snažiť sa najprv pochopiť iných

a nie byť pochopený inými,

ako ospravedlnenie.

Rozmýšľali ste už nad tým niekedy?

Povedzte deťom, že sa im ospravedlňujete.
Ostanú šokované.

Raz som učila hodinu o zlomkoch.

Nie som veľmi dobrá v matematike,
ale pracujem na tom.

Po hodine som sa vrátila
a pozrela sa do metodickej príručky.

Celú hodinu som odučila zle. (Smiech)

Keď som ďalší deň prišla do triedy, povedala som:

"Pozrite, deti, chcela by som sa vám ospravedlniť.

Celú hodinu som odučila zle. Je mi to veľmi ľúto."

Oni odpovedali: "To je v poriadku pani Piersonová.

Boli ste tak nadšená, že sme vás nechali pokračovať."

(Smiech) (Potlesk)

Mala som triedy, ktoré boli veľmi slabé,

na tak slabej akademickej úrovni, že som plakala.

Rozmýšľala som, ako dostanem takúto skupinu detí

počas deviatich mesiacov

z bodu kde sú, do bodu, kde by mali byť?

Bolo to náročné. Bolo to hrozne ťažké.

Ako zvýšim sebaúctu - hrdosť detí

a zároveň ich školské úspechy?

Jeden rok som dostala skvelý nápad.

Povedala som mojim študentom:

"Boli ste vybraní do mojej triedy,

pretože ja som najlepšia učiteľka

a vy ste najlepší študenti.

Dali nás do tejto triedy preto,

aby sme ostatným ukázali, ako sa to robí."

Jeden zo študentov odpovedal: "Vážne?"

(Smiech)

Povedala som: "Vážne. Musíme ukázať ostatným triedam,

ako to zvládneme. A keď pôjdeme po chodbe,

ľudia si nás všimnú a nebudete ani robiť hluk.

Len budete hrdo kráčať."

A dala som im opakovať: "Som niekto.

Bol som niekto, keď som sem prišiel.

A budem lepším, keď odtiaľto odídem.

Som silný.

Zaslúžim si vzdelanie, ktoré som tu dostal.

Mám veci, ktoré chcem dokázať,
ľudí, na ktorých chcem zapôsobiť

a miesta, kam chcem ísť."

A oni povedali: "Áno!"

Ak si to budete stále opakovať,

začne to byť vašou súčasťou.

A potom — (Potlesk)

Dala som 20 otázkovú písomku.

Študent mal 18 otázok zle.

Dala som mu "+2" a nakreslila veľkú usmievavú tvár.

Povedal mi: "Pani Piersonová, dostal som 5?"

Povedala som, "Áno."

Odpovedal mi:
"Prečo ste mi tam potom dali usmievavú tvár?"

Ja na to:
"Pretože si na dobrej ceste.

Máš dve odpovede správne. Neboli všetky zlé."

Dodala som:
"A keď sa na to pozrieme,

myslíš, že nemôžeš byť lepší?"

On povedal: "Áno madam, môžem byť lepší."

Viete, "-18" by z vás vysalo všetok život.

"+2" hovorí, "Nemal som všetko zle."

(Smiech) (Potlesk)

Roky som sledovala moju mamu

ako cez prestávky kontrolovala,

poobede chodila po domácich návštevách,

ako kupovala hrebene a kefy, arašidové maslo a krekry

a dala si ich do zásuvky pre deti,
ktoré sa potrebovali jesť,

mydlo a špongiu pre deti,
ktoré nevoňali príliš vábne.

Viete, je ťažké učiť deti, ktoré smrdia.

A deti dokážu byť kruté.

Tieto veci mala vždy v stole po ruke

a po rokoch, keď už bola na dôchodku,

som videla niektoré z jej detí sa vrátiť

a povedať jej: "Viete pani Walkerová,

zmenili ste mi život.

Vďaka vám sa mi darilo.

Dali ste mi pocit, že som niekto,

aj keď som v hĺbke srdca vedel, že to tak nie je.

Len som sa prišiel ukázať,
aby ste videli, čím som sa stal."

A keď moja 92 ročná mama pred dvoma rokmi zomrela,

na jej pohrebe sa zišlo toľko bývalých študentov,

že ma to dojalo k slzám. Nie preto, že odišla,

ale preto, že po sebe zanechala dedičstvo vzťahov,

ktoré sa nikdy nestratia.

Máme sa snažiť mať lepšie vzťahy? Určite áno.

Budete mať radi všetky svoje deti? Určite nie.

Viete, že vaše najhoršie deti nikdy nechýbajú.

(Smiech)

Nikdy. Nebudete ich mať radi všetkých,

a tí najhorší tomu celému dajú zmysel.

Je to spojenie. Je to vzťah.

A aj napriek tomu, že ich nebudete mať všetkých radi,

hlavné je, aby o tom nikdy nevedeli.

Preto musia byť učitelia skvelými hercami a herečkami.

Prichádzame do práce, aj keď sa na to necítime,

počúvame pravidlá, ktoré nedávajú zmysel,

ale aj tak učíme.

Učíme aj tak, preto sme tu.

Vyučovanie a učenie by nám malo prinášať radosť.

Aký mocný by mohol byť svet,

keby sme mali deti, ktoré sa neboja riskovať,

deti, ktoré sa neboja myslieť

a ktoré mali šampióna?

Každé dieťa si zaslúži šampióna,

dospelého, ktorý sa ich nikdy nevzdá,

ktorý rozumie sile spojenia,

a trvá na tom, že sa stanú tými najlepšími,
ako len môžu.

Je táto práca ťažká? To si píšte.
Ó Bože, to si teda píšte.

Ale nie je nemožná.

My to zvládneme. Sme vychovávatelia.

Boli sme zrodení, aby sme veci zmenili.

Ďakujem vám všetkým.

(Potlesk)