Return to Video

Pôvod algebry

  • 0:01 - 0:02
    Čo by som chce v tomto videu ukázať
  • 0:02 - 0:05
    je pôvod algebry.
  • 0:05 - 0:07
    Pôvod algebry
  • 0:07 - 0:09
    Slovo algebra,
  • 0:09 - 0:11
    obzvlášť v spojení s tým,
  • 0:11 - 0:13
    čo algebra dnes reprezentuje,
  • 0:13 - 0:16
    pochádza z tejto knihy,
  • 0:16 - 0:19
    tu máme stranu z tejto knihy.
  • 0:19 - 0:21
    Anglický preklad jej názvu je
  • 0:21 - 0:26
    "The Compendious book on Calculation by Completion and Balancing." - "Súhrnná kniha o počítaní dopĺňaním a vyrovnávaním" (preklad nazvu moze byt nepresny, je mozne ze slovensky ani neexistuje)
  • 0:26 - 0:29
    Bola napísaná perzským matematikom, ktorý
  • 0:29 - 0:31
    žil v Bagdade
  • 0:31 - 0:34
    myslím, že v ôsmom alebo deviatom storočí,
  • 0:34 - 0:36
    vlastne to bolo roku 820 nášho letopočtu.
  • 0:36 - 0:38
    Keď napísal túto knihu,
  • 0:38 - 0:39
    AD
  • 0:39 - 0:41
    A algebra je arabské slovo.
  • 0:41 - 0:44
    Tu máme ako knihu pomenoval on,
  • 0:44 - 0:45
    ten arabský názov.
  • 0:45 - 0:48
    Algebra znamená obnovenie alebo doplnenie
  • 0:48 - 0:55
    obnovenie... obnovenie alebo doplnenie... doplnenie.
  • 0:55 - 0:58
    A v tejto knihe to spojil s veľmi špecifickou operáciou -
  • 0:58 - 1:02
    zobraním niečoho z jednej strany rovnice
  • 1:02 - 1:04
    a prenesením to na druhú.
  • 1:04 - 1:07
    Môžeme to vidieť tu, a ja síce neviem po arabsky,
  • 1:07 - 1:10
    ale viem nejaké jazyky, ktoré si požičali niečo z arabčiny
  • 1:10 - 1:12
    alebo arabčina od nich, ale tu sa píše:
  • 1:12 - 1:15
    toto je Al Kitab.
  • 1:15 - 1:18
    Viem dosť urdštiny a hindštiny na to, aby som porozumel dobrému indickému filmu, ale
  • 1:18 - 1:20
    "Kitab" znamená "kniha",
  • 1:20 - 1:23
    takže táto časť je "kniha"
  • 1:23 - 1:27
    al-muhktasar, myslím že to znamená súhrnná,
  • 1:27 - 1:30
    aj keď nepoznám slovo pre "súhrnná", ale to by mohlo byť ono,
  • 1:30 - 1:37
    fi hisab, hisab znamená počítanie v urdštine, takže toto je počítanie.
  • 1:37 - 1:39
    al-gabr - toto je koreň slova.
  • 1:39 - 1:41
    Toto je tá slávna algebra. Tu sa objavuje.
  • 1:41 - 1:44
    Toto je "dopĺňanie"
  • 1:44 - 1:46
    Na toto môžete pozerať ako na "dopĺňanie"
  • 1:46 - 1:50
    a teraz wa'l-muqabala
  • 1:50 - 1:52
    čo v podstate znamená "vyrovnávanie".
  • 1:52 - 1:56
    Dopĺňanie a vyrovnávanie.
  • 1:56 - 1:57
    Takže ak by sme to chceli preložiť,
  • 1:57 - 1:59
    a ja viem, že toto nie je video o prekladaní z arabštiny,
  • 1:59 - 2:02
    ale
  • 2:02 - 2:11
    "Súhrnná kniha o počítaní dopĺňaním a vyrovnávaním"
  • 2:11 - 2:13
    je priblížným prekladom.
  • 2:13 - 2:15
    Ale to je pôvod slova algebra.
  • 2:15 - 2:18
    A toto je veľmi, veľmi dôležitá kniha,
  • 2:18 - 2:21
    nielen preto, že v nej bolo prvýkrát použité slovo algebra,
  • 2:21 - 2:25
    ale tiež preto, že mnoho ľudí vidí túto knihu ako prvý úkaz toho,
  • 2:25 - 2:32
    že algebra si zobrala veľa zo svojich moderných myšlienok
  • 2:32 - 2:35
    vyrovnávania rovníc,
  • 2:35 - 2:37
    abstrakcie problémov
  • 2:37 - 2:39
    a nie pokúšania sa o jednorazové riešenia tu a tam,
  • 2:39 - 2:43
    ale Al-Khwarizmi nebol prvý,
  • 2:43 - 2:45
    a aby sme dostali prehľad o tom, kde sa to dialo,
  • 2:45 - 2:47
    žil v Bagdade,
  • 2:47 - 2:49
    a v tejto časti sveta sa našlo
  • 2:49 - 2:51
    veľa z histórie algebry.
  • 2:51 - 2:53
    Ale on tam žil okolo ôsmeho-deviateho storočia
  • 2:53 - 2:56
    - nakreslím tu takú malú časovú os -
  • 2:56 - 2:58
    aby sme mali lepšiu predstavu.
  • 2:58 - 3:01
    Takže tu ju máme,
  • 3:01 - 3:05
    a bez ohľadu na to, či ste alebo nie ste veriaci,
  • 3:05 - 3:09
    väčšina našich dátumov závisí od narodenia Ježiša.
  • 3:09 - 3:12
    takže to je tu,
  • 3:12 - 3:14
    dám tam kríž na označenie.
  • 3:14 - 3:15
    Keď chceme byť neveriaci, hovoríme
  • 3:15 - 3:18
    nášho letopočtu / pred naším letopočtom,
  • 3:18 - 3:20
    ak chceme byť veriaci,
  • 3:20 - 3:21
    hovoríme A.D,
  • 3:21 - 3:22
    čo znamená "roku pána"
  • 3:22 - 3:25
    - anno domini -
  • 3:25 - 3:26
    roku pána,
  • 3:26 - 3:29
    a v tomto kontexte
  • 3:29 - 3:30
    namieto "pred naším letopočtom"
  • 3:30 - 3:32
    hovoríme "pred kristom" (BC)
  • 3:32 - 3:36
    ale tak či onak, toto je rok 1000
  • 3:36 - 3:38
    nášho letopočtu,
  • 3:38 - 3:40
    toto je rok 2000
  • 3:40 - 3:42
    a teraz sme samozrejme,
  • 3:42 - 3:45
    v čase, keď robím toto video, niekde tu...
  • 3:45 - 3:49
    a toto, toto je 1000 pred naším letopočtom,
  • 3:49 - 3:52
    toto je 2000 pred naším letopočtom.
  • 3:52 - 3:55
    takže prvé zmienky,
  • 3:55 - 3:56
    a toto je len to, čo sme doteraz našli,
  • 3:56 - 3:57
    určite keby sme mohli kopať viac,
  • 3:57 - 3:59
    našli by sme ďalšie dôkazy
  • 3:59 - 4:01
    o iných civilizáciách a ľuďoch,
  • 4:01 - 4:05
    ktorí prišli na veľa myšlienok z algebry,
  • 4:05 - 4:06
    no prvé záznamy o ľuďoch,
  • 4:06 - 4:10
    ktorí naozaj preskúmali myšlienky ktoré sú podstatou algebry,
  • 4:10 - 4:12
    pochádzajú zo starobylého Babylonu.
  • 4:12 - 4:15
    Okolo roku 2000 pred naším letopočtom,
  • 4:15 - 4:22
    pred Kristom, niekedy vtedy,
  • 4:22 - 4:23
    keď mali kamenné tabule,
  • 4:23 - 4:25
    z ktorých sa javí, že ľudia skúmali
  • 4:25 - 4:26
    niektoré zo základných myšlienok algebry.
  • 4:26 - 4:28
    Nepoužívali rovnaké symboly,
  • 4:28 - 4:31
    nereprezentovali čísla rovnako,
  • 4:31 - 4:33
    ale pracovali na algebre
  • 4:33 - 4:36
    a to bolo, zopakujem, v tejto časti sveta.
  • 4:36 - 4:39
    Babylon bol niekde... niekde tu
  • 4:39 - 4:42
    a Babylon išiel podľa sumerskej tradície,
  • 4:42 - 4:45
    táto oblasť sa volala Mezopotámia,
  • 4:45 - 4:47
    čo v gréčtine znamená "medzi dvoma riekami",
  • 4:47 - 4:50
    no toto sú prvé zmienky o ľuďoch,
  • 4:50 - 4:52
    ktorí začali s tým,
  • 4:52 - 4:55
    čo nazveme "pravou" algebrou.
  • 4:55 - 4:56
    A potom preskočíme
  • 4:56 - 4:59
    a myslím, že ani historici nevedia
  • 4:59 - 5:04
    o všetkých prípadoch, kedy ľudia používali algebru.
  • 5:04 - 5:08
    Ale hlavné príspevky do algebry
  • 5:08 - 5:12
    vidíme tu v Babylone pred 2000 rokmi,
  • 5:12 - 5:14
    a potom, keď skočíme do roku 200-300 AD,
  • 5:14 - 5:16
    tu,
  • 5:16 - 5:18
    máme gréckeho pána, ktorý žil v Alexandrii
  • 5:18 - 5:22
    - tu máme Grécko, ale on žil v Alexandrii,
  • 5:22 - 5:25
    ktorá bola vtedy súčasťou Rímskej ríše.
  • 5:25 - 5:28
    Takže Alexandria je presne tu,
  • 5:28 - 5:29
    a tento pán sa volal
  • 5:29 - 5:32
    Diophantus alebo Diaphantus,
  • 5:32 - 5:33
    - neviem ako sa to vyslovuje -
  • 5:33 - 5:37
    Dio... Diophantus
  • 5:37 - 5:40
    a on sa niekedy považuje za otca algebry.
  • 5:40 - 5:45
    A je diskutabilné, či je to Diophantus alebo
  • 5:45 - 5:49
    Al-Khwarizmi, ktorý začal používať tieto myšlienky o vyrovnávaní rovníc
  • 5:49 - 5:51
    a rozprávať o čistej matematike,
  • 5:51 - 5:54
    zatiaľ čo Diophantus sa viac sústredil na konkrétne problémy,
  • 5:54 - 5:57
    a obaja boli predbehnutí Babylončanmi,
  • 5:57 - 5:59
    aj keď obaja prispeli svojím spôsobom,
  • 5:59 - 6:01
    nekopírovali iba Babylončanov.
  • 6:01 - 6:04
    Mali svoje vlastné, unikátne príspevky
  • 6:04 - 6:06
    k tomu, čo dnes voláme algebra,
  • 6:06 - 6:09
    ale veľa, obzvlášť západných historikov,
  • 6:09 - 6:11
    považuje Diophanta za otca algebry
  • 6:11 - 6:14
    a Al-Khwārizmī je ten,
  • 6:14 - 6:16
    ktorého iní považujú za otca algebry, pretože
  • 6:16 - 6:18
    významne prispel.
  • 6:18 - 6:20
    Ak pôjdete do roku 600AD,
  • 6:20 - 6:22
    okolo 600AD
  • 6:22 - 6:26
    žil ďalší slávny matematik z histórie algebry,
  • 6:26 - 6:30
    Brahma Gupta z Indie,
  • 6:30 - 6:33
    Brahma Gupta... z Indie,
  • 6:33 - 6:35
    Neviem, kde presne
  • 6:35 - 6:36
    v Indii žil, mal by som si to pozrieť.
  • 6:36 - 6:39
    Dúfam, že to bolo zhruba... zhruba tam,
  • 6:39 - 6:43
    a on tiež významne prispel.
  • 6:43 - 6:46
    A potom máme samozrejme Al-Khwārizmī'a,
  • 6:46 - 6:49
    ktorý žil tu,
  • 6:49 - 6:53
    a Al-Khwārizmī' je ten,
  • 6:53 - 6:56
    ktorému pripisujeme meno algebra,
  • 6:56 - 6:58
    ktoré pochádza z arabského slova "obnovenie"
  • 6:58 - 7:02
    A niektorí ho považujú, ak nie za otca algebry,
  • 7:02 - 7:04
    aj keď niektorí hovoria, že ním je,
  • 7:04 - 7:06
    je jedným z otcov algebry,
  • 7:06 - 7:09
    pretože naozaj začal myslieť o algebre v abstraktnej rovine,
  • 7:09 - 7:11
    bez špecifických problémov,
  • 7:11 - 7:12
    a to je veľmi podobné tomu,
  • 7:12 - 7:17
    ako by o tejto oblasti rozmýšľal dnešný matematik.
Title:
Pôvod algebry
Description:

Odkiaľ pochádza slovo algebra a jej myšlienky?

more » « less
Video Language:
English
Duration:
07:18
Frederik Hudák added a translation

Slovak subtitles

Revisions