Tvorivé riešenia zoči voči extrémnym limitom

Navi Radjou roky skúmal „džugád“, známy tiež pod menom hospodárna inovácia. Začali s ňou podnikavci z emergentných trhov s cieĺom získať z obmedzených zdrojov čo najväčšiu hodnotu a táto prax sa dnes rozšírila do celého sveta. Radjou prekladá svoju prednášku spústou príkladov ľudskej vynaliezavosti v akcii a tiež sa s nami podelí o tri princípy, vďaka ktorým môže každý z nás robiť „viac za menej“.

Keď človek vyrastá v rozvojovej
krajine, ako ja v Indii,

naučí sa z obmedzených zdrojov
získavať viac

a tvorivo znovu využívať to, čo má.

Napríklad Mansukh Prajapati,
hrnčiar z Indie.

Vytvoril chladničku, celú z hliny,

ktorá nežerie elektrinu.

Udrží ovocie a zeleninu čerstvé
po mnoho dní.

Fakt cool vynález, doslova.

Ak sa vám vybije mobil v Afrike,
žiadna panika.

Najdete pohotových súkromníkov,

ktorí vám mobil nabijú pomocou bicykla.

A keďže sme v Južnej Amerike,

poďme do Limy v Peru,

do kraja s vysokou vlhkosťou vzduchu,

kde spadnú len 3 cm zrážok ročne.

Na technickej škole v Lime
vymysleli obrovský bilboard,

ktorý absorbuje vzdušnú vlhkosť
a premieňa ju na čistú vodu,

vyše 90 litrov denne.

Peruánci sú úžasní.

Vykúzlia vodu doslova zo vzduchu.

Za posledných sedem rokov

som stretol stovky podnikateľov

z Indie, Číny, Afriky a Južnej Ameriky
a neprestávajú ma nadchýnať.

Mnohí z nich nechodili do školy.

Nie sú to vynálezcovia
z veľkých laboratórií.

Laboratóriom je ulica.

Prečo to robia?

Pretože nemajú základné zdroje,
ktoré my berieme ako samozrejmosť,

ako kapitál alebo energie

a základné služby
ako zdravotníctvo a školstvo

sú v týchto regiónoch
tiež nedostatkové.

Keď chýbajú vonkajšie zdroje,
treba hľadať v sebe,

napojiť sa na najbohatší zdroj
ľudskej vynaliezavosti

a problémy dômyselne vyriešiť
s obmedzenými zdrojmi.

V Indii to voláme džugád.

Je to hindský výraz

pre improvizovanú opravu,
šikovné riešenie v potiažach.

Džugád, to nie sú sofistikované
ani dokonalé riešenia,

ale prinášajú väčšiu hodnotu
za nižšiu cenu.

Pre mňa sú tvorci džugád - riešení

niečo ako alchymisti.

Zázračne premieňajú
ťažkosti na príležitosť

a z vecí nízkej hodnoty
urobia vysokú hodnotu.

Inak povedané, vládnu umením
urobiť z mála veľa,

čo je podstata hospodárnej inovácie.

Hospodárna inovácia zvyšuje
ekonomickú a sociálnu hodnotu,

pričom znižuje spotrebu zdrojov.

Nejde o to, vystačiť si s málom,
ide o to, veci vylepšiť.

Teraz vám chcem ukázať,
naprieč emergentnými trhmi,

ako sa hospodárna inovácia
využíva vo väčšom meradle,

aby sa zdravotná starostlivosť
a energie dostali k miliardám ľudí,

ktorí majú síce nízky príjem,
ale vysoké ambície.

Poďme najprv do Číny,

kde najväčšia miestna IT firma, Neusoft,

vyvinula telemedicínske riešenie,

s ktorým môžu lekári z miest na diaľku
liečiť starých a chudobných

v čínskych dedinách.

Je to založené na lekárskych prístrojoch,
ktoré sú jednoduché na použitie

aj pre menej kvalifikovaných
zdravotníkov, ako sú sestričky na vidieku.

Čína zúfalo potrebuje takéto hospodárne
medicínske vynálezy,

lebo do roku 2050 ju bude obývať
viac ako pol miliardy seniorov.

Teraz poďme do Kene,

kde polovica populácie používa
M-Pesa, platby cez mobil.

Skvelé riešenie pre africký kontinent,

pretože 80 % Afričanov nemá účet v banke,

ale čo je najzaujímavejšie,
M-Pesa podporuje vznik

ďalších prelomových biznis modelov
v odvetviach ako energetika.

Napríklad M-KOPA, čo je domáci solárny
balíček, a príde vám naozaj v balíku,

obsahuje solárny panel
na strechu, tri LED svetlá,

solárne rádio a nabíjačku na mobil.

Celé to stojí 200 dolárov,
čo je pre väčšinu Keňanov príliš,

ale práve mobilné telefóny
im to môžu sprístupniť.

Dnes vám stačí zaplatiť
35 dolárov ako základný vklad

a zvyšok splatíte dennými
45 centovými mikroplatbami

pomocou mobilu.

Po 365. mikroplatbe
sa systém odomkne,

stanete sa vlastníkom a čerpáte
ekologickú energiu zadarmo.

Úžasné riešenie pre Keňu,

kde 70 % ľudí žije
mimo elektrickej siete.

Vidíme, že pri hospodárnej inovácii

sa využíva to, čoho je veľa
- mobilné pripojenie,

na získanie toho,
čoho je málo - elektriny.

S hospodárnou inováciou
globálny Juh dobieha

a niekedy aj predbieha Sever.

Namiesto stavby drahých nemocníc,
Čína pomocou telemedicíny

hospodárne ošetruje
milióny pacientov,

a Afrika, namiesto budovania
bánk a elektrickej siete,

ide rovno za mobilnými platbami
a ostrovnými elektrickými systémami.

Hospodárna inovácia je úplný opak
toho, ako inovujeme na Severe.

Ja žijem v Silicon Valley,

kde sa ženieme za každou ďalšou
technickou novinkou.

Taký iPhone 5, 6, potom 7 a 8.

Západné firmy investujú
miliardy dolárov do výskumu a vývoja

a spotrebujú hory prírodných zdrojov
na vývoj stále zložitejších pruduktov,

aby sa odlíšili od konkurencie.

A zákazníci platia
za novinky stále viac.

Takže konvenčný biznis model
Západu je „viac za viac“.

Ale bohužiaľ tento model melie
z posledného, z troch dôvodov:

Po prvé, veľká časť zákazníkov na Západe

kvôli klesajúcej kúpnej sile

si už tieto drahé veci
nemôže dovoliť.

Za druhé, dochádza nám voda a ropa.

V Kalifornii, kde bývam,
je nedostatok vody stále väčší problém.

Za tretie, a to je hlavné,

kvôli rastúcej príjmovej nerovnosti

medzi bohatými
a strednou triedou na Západe,

existuje priepasť medzi
ponukou produktov a služieb

a základnými potrebami zákazníkov.

Viete, že dnes

vyše 70 miliónov Američanov
postráda vhodné bankové služby,

lebo súčasné služby

neboli vytvorené
pre ich základné potreby.

Ľudia na Západe si myslia,
že zdĺhavá ekonomická kríza

ich pripraví o vysokú životnú úroveň

a oni budú čeliť nedostatku.

Ja verím, že cestou, ako udržať
rast a prosperitu na Západe,

je naučiť sa robiť viac z mála.

Dobrou správou je, že
práve to sa začína diať.

Viacero západných firiem
dnes pomocou hospodárnej inovácie

vyvíja dostupné produkty
pre západných zákazníkov.

Mám pre vás dva príklady.

Keď som prvý krát uvidel túto budovu,

myslel som si, že je to
nejaký posmodernistický dom.

V skutočnosti je to malá továreň
firmy Grameen Danone,

čo je joint venture
Grameen banky Muhammada Yunusa

a potravinárskej korporácie Danone,

je v Bangladéši a vyrába jogurty.

Je 10-krát menšia než iné Danone továrne

a jej stavba bola omnoho lacnejšia.

Môžeme to volať nízkotučná továreň.

Oproti západným výrobným linkám,
ktoré sú vysoko automatizované

táto závisí hlavne na manuálnej práci,
generuje teda pracovné miesta.

Firmu Danone tak inšpiroval tento model,

ekonomicky efektívny a zároveň udržateľný,

že ho plánuje zaviesť aj inde po svete.

Na základe tohto príkladu

by ste si mohli povedať: „Aha,
hospodárna inovácia, to je low tech.“

Nie je to tak.

Hospodárna inovácie ja tiež o tom,
priniesť high tech

viac ľuďom za menej peňazí.

Dám vám príklad.

Vývojári firmy Siemens Healthcare v Číne

vyvinuli CT prístroj,
ktorý je jednoduchý na použitie

aj pre menej kvalifikovaný personál
- sestričky a technikov.

Prístroj zvládne denne viac pacientov

a pritom spotrebuje menej energie,

čo je skvelé pre nemocnice,
ale aj pre pacientov,

lebo vyšetrenie vyjde lacnejšie o 30 %

a radiačná dávka je o 60 % nižšia.

Pôvodne bol vyvinutý
pre čínsky trh,

ale dnes ide na dračku v USA a Európe,

kde sú nemocnice tlačené
k znižovaniu nákladov pri udržaní kvality.

Ale revolúciu hospodárnej inovácie

na Západe vedú hlavne
kreatívni podnikatelia

prichádzajúci s úžasnými riešeniami

priamo pre európske a americké
základné potreby.

V rýchlostii vám predstavím
3 startupy,

ktoré mňa osobne oslovili.

Za prvým z nich je zhodou okolností
môj sused zo Sillicon Valley,

volá sa to gThrive.

Robia tieto bezdrôtové senzory,
čo vyzerajú ako pravítka,

farmár ich
pozapichuje po poli

a získava tak detailné informácie
o pôdnych podmienkach.

Vďaka týmto dynamickým dátam môže
optimalizovať spotrebu vody a energií

a zvyšovať kvalitu či výnosy,

čo sa v Kalifornii
s jej nedostatkom vody veľmi hodí.

Náklady sa vrátia za rok.

Druhým príkladom je Be-Bound,
tiež zo Sillicon Valley,

pomocou ktorého sa dá
pripojiť na internet

aj v oblastiach,
kde nie je wifi alebo 3G či 4G.

Ako to funguje?

Proste cez SMS, jednoduchá technológia,
ktorá sa ukázala najspoľahlivejšia

a celosvetovo najdostupnejšia.

Tri miliardy ľudí sa nemôžu
pripojiť mobilom na internet.

Toto riešenie im umožní prístup na net
hospodárnym spôsobom.

A vo Francúzsku existuje
startup menom Compte Nickel,

ktorý predstavuje
revolúciu v bankovníctve.

Tisíce ľudí môžu prísť
do nejakého obchodíku na rohu

a za päť minút si aktivujú službu
poskytujúcu dva produkty:

medzinárodný bankový účet
a medzinárodnú debetnú kartu.

Platia sa len režijné náklady
20 eur ročne.

Takže všetky bankové úkony,

poslané a prijaté platby,

vás nestoja nič navyše.

Tomuto hovorím nízkonákladové
bankovníctvo bez banky.

75 % užívateľov tejto služby

sú Francúzi zo strednej triedy, ktorí si
vysoké bankové poplatky nemôžu dovoliť.

Už som hovoril o hospodárnych inováciách,
ktoré vznikli na Juhu

a potom sa uchytili na Severe.

Úplne najradšej by sme videli

rozvinuté a rozvojové krajiny

spolupracovať na hospodárnych riešeniach,

ktoré prospejú celému ľudstvu.

Super správa je, že to sa práve deje.

Pozrime sa na to do Nairobi.

Nairobi má príšerné dopravné zápchy.

Keď som to prvýkrát videl,
pomyslel som si „Ty vole!“

Doslova, lebo v Nairobi
musíte uhýbať aj kravám a volom.

Aby uľahčili situáciu,

skúšajú inžinieri z laboratória IBM
v Keni systém Megaffic,

ktorý bol pôvodne vyvinutý v Japonsku.

Na rozdiel od Západu, Megaffic
sa nespolieha na cestné senzory,

ktorých inštalácia
by vyšla v Nairobi veľmi draho.

Namiesto toho spracováva
obrazové dáta o premávke,

zbierané v uliciach Nairobi pár
webkamerami s nízkym rozlíšením.

Softvérovou analýzou
sa potom predpovedajú zápchy

a šoférom sa dajú poslať smsky
s návrhom alternatívnej trasy.

Jasné, že Megaffic nie je tak sexi
ako automatické autá,

ale sľubuje priviesť vodičov
v Nairobi z bodu A do bodu B

aspoň o 20 % rýchlejšie.

UCLA Health spustila tento rok projekt
Svetové inovačné laboratórium,

po celom svete vyhľadáva
hospodárne zdravotnícke riešenia,

ktoré sú aspoň o 20 % lacnejšie
než tie americké

a pritom efektívnejšie.

Tiež sa snaží dať dokopy
inovátorov z Juhu a Severu,

aby spoločne vytvorili finančne dostupné
zdravotnícke riešenia pre celý svet.

Už som vám dal kopu príkladov
hospodárnych inovátorov z celého sveta,

otázka je, ako môžete využiť
hospodárnu inováciu vy.

Od hospodárnych inovátorov z celého sveta
som vypozoroval tri princípy,

ktoré vám prezradím,

môžete ich použiť vo vlastnej organizácii,

ak chcete spraviť viac za menej.

Prvý princíp je jednoduchosť.

Nevytvárajte veci
na ohúrenie zákazníkov.

Spravte ich jednoduché na použitie
a široko dostupné,

ako to čínske CTčko.

Druhý princíp: Nevynachádzajte koleso.

Skúste využiť zdroje a systémy,
ktoré sú voľne k dispozícii,

ako mobily na ponuku čistej energie

alebo malé obchodíky
na ponuku bankových služieb.

Tretí princíp je:
Mysli a jednaj horizontálne.

Podniky zvyknú rásť vertikálne,

centralizovať operácie
vo veľkých továrňach a skladoch,

ale keď chcete byť svižní a obsiahnuť
obrovskú rôznorodosť zákazníkov,

musíte rásť horizontálne, pomocou
rozptýleného dodávateľského reťazca

s malými výrobnými
a distribučnými jednotkami,

ako ukázala Grameen Bank.

Hospodárna inovácia vznikla
na Juhu z púhej nutnosti,

Sever sa teraz učí robiť
viac a lepšie za menej

kvôli obmedzeným zdrojom.

Ja, ako Ind s francúzkym občianstvom,
žijúci v USA,

dúfam, že sa prenesieme
nad toto umelé delenie na Sever a Juh,

a využijeme kolektívnu vynaliezavosť

inovátorov z celého sveta

na zrod hospodárnych riešení,

ktoré zlepšia kvalitu života
každého človeka

a budú šetrné k našej vzácnej planéte.

Ďakujem pekne.

(potlesk)