Keď človek vyrastá v rozvojovej krajine, ako ja v Indii, naučí sa z obmedzených zdrojov získavať viac a tvorivo znovu využívať to, čo má. Napríklad Mansukh Prajapati, hrnčiar z Indie. Vytvoril chladničku, celú z hliny, ktorá nežerie elektrinu. Udrží ovocie a zeleninu čerstvé po mnoho dní. Fakt cool vynález, doslova. Ak sa vám vybije mobil v Afrike, žiadna panika. Najdete pohotových súkromníkov, ktorí vám mobil nabijú pomocou bicykla. A keďže sme v Južnej Amerike, poďme do Limy v Peru, do kraja s vysokou vlhkosťou vzduchu, kde spadnú len 3 cm zrážok ročne. Na technickej škole v Lime vymysleli obrovský bilboard, ktorý absorbuje vzdušnú vlhkosť a premieňa ju na čistú vodu, vyše 90 litrov denne. Peruánci sú úžasní. Vykúzlia vodu doslova zo vzduchu. Za posledných sedem rokov som stretol stovky podnikateľov z Indie, Číny, Afriky a Južnej Ameriky a neprestávajú ma nadchýnať. Mnohí z nich nechodili do školy. Nie sú to vynálezcovia z veľkých laboratórií. Laboratóriom je ulica. Prečo to robia? Pretože nemajú základné zdroje, ktoré my berieme ako samozrejmosť, ako kapitál alebo energie a základné služby ako zdravotníctvo a školstvo sú v týchto regiónoch tiež nedostatkové. Keď chýbajú vonkajšie zdroje, treba hľadať v sebe, napojiť sa na najbohatší zdroj ľudskej vynaliezavosti a problémy dômyselne vyriešiť s obmedzenými zdrojmi. V Indii to voláme džugád. Je to hindský výraz pre improvizovanú opravu, šikovné riešenie v potiažach. Džugád, to nie sú sofistikované ani dokonalé riešenia, ale prinášajú väčšiu hodnotu za nižšiu cenu. Pre mňa sú tvorci džugád - riešení niečo ako alchymisti. Zázračne premieňajú ťažkosti na príležitosť a z vecí nízkej hodnoty urobia vysokú hodnotu. Inak povedané, vládnu umením urobiť z mála veľa, čo je podstata hospodárnej inovácie. Hospodárna inovácia zvyšuje ekonomickú a sociálnu hodnotu, pričom znižuje spotrebu zdrojov. Nejde o to, vystačiť si s málom, ide o to, veci vylepšiť. Teraz vám chcem ukázať, naprieč emergentnými trhmi, ako sa hospodárna inovácia využíva vo väčšom meradle, aby sa zdravotná starostlivosť a energie dostali k miliardám ľudí, ktorí majú síce nízky príjem, ale vysoké ambície. Poďme najprv do Číny, kde najväčšia miestna IT firma, Neusoft, vyvinula telemedicínske riešenie, s ktorým môžu lekári z miest na diaľku liečiť starých a chudobných v čínskych dedinách. Je to založené na lekárskych prístrojoch, ktoré sú jednoduché na použitie aj pre menej kvalifikovaných zdravotníkov, ako sú sestričky na vidieku. Čína zúfalo potrebuje takéto hospodárne medicínske vynálezy, lebo do roku 2050 ju bude obývať viac ako pol miliardy seniorov. Teraz poďme do Kene, kde polovica populácie používa M-Pesa, platby cez mobil. Skvelé riešenie pre africký kontinent, pretože 80 % Afričanov nemá účet v banke, ale čo je najzaujímavejšie, M-Pesa podporuje vznik ďalších prelomových biznis modelov v odvetviach ako energetika. Napríklad M-KOPA, čo je domáci solárny balíček, a príde vám naozaj v balíku, obsahuje solárny panel na strechu, tri LED svetlá, solárne rádio a nabíjačku na mobil. Celé to stojí 200 dolárov, čo je pre väčšinu Keňanov príliš, ale práve mobilné telefóny im to môžu sprístupniť. Dnes vám stačí zaplatiť 35 dolárov ako základný vklad a zvyšok splatíte dennými 45 centovými mikroplatbami pomocou mobilu. Po 365. mikroplatbe sa systém odomkne, stanete sa vlastníkom a čerpáte ekologickú energiu zadarmo. Úžasné riešenie pre Keňu, kde 70 % ľudí žije mimo elektrickej siete. Vidíme, že pri hospodárnej inovácii sa využíva to, čoho je veľa - mobilné pripojenie, na získanie toho, čoho je málo - elektriny. S hospodárnou inováciou globálny Juh dobieha a niekedy aj predbieha Sever. Namiesto stavby drahých nemocníc, Čína pomocou telemedicíny hospodárne ošetruje milióny pacientov, a Afrika, namiesto budovania bánk a elektrickej siete, ide rovno za mobilnými platbami a ostrovnými elektrickými systémami. Hospodárna inovácia je úplný opak toho, ako inovujeme na Severe. Ja žijem v Silicon Valley, kde sa ženieme za každou ďalšou technickou novinkou. Taký iPhone 5, 6, potom 7 a 8. Západné firmy investujú miliardy dolárov do výskumu a vývoja a spotrebujú hory prírodných zdrojov na vývoj stále zložitejších pruduktov, aby sa odlíšili od konkurencie. A zákazníci platia za novinky stále viac. Takže konvenčný biznis model Západu je „viac za viac“. Ale bohužiaľ tento model melie z posledného, z troch dôvodov: Po prvé, veľká časť zákazníkov na Západe kvôli klesajúcej kúpnej sile si už tieto drahé veci nemôže dovoliť. Za druhé, dochádza nám voda a ropa. V Kalifornii, kde bývam, je nedostatok vody stále väčší problém. Za tretie, a to je hlavné, kvôli rastúcej príjmovej nerovnosti medzi bohatými a strednou triedou na Západe, existuje priepasť medzi ponukou produktov a služieb a základnými potrebami zákazníkov. Viete, že dnes vyše 70 miliónov Američanov postráda vhodné bankové služby, lebo súčasné služby neboli vytvorené pre ich základné potreby. Ľudia na Západe si myslia, že zdĺhavá ekonomická kríza ich pripraví o vysokú životnú úroveň a oni budú čeliť nedostatku. Ja verím, že cestou, ako udržať rast a prosperitu na Západe, je naučiť sa robiť viac z mála. Dobrou správou je, že práve to sa začína diať. Viacero západných firiem dnes pomocou hospodárnej inovácie vyvíja dostupné produkty pre západných zákazníkov. Mám pre vás dva príklady. Keď som prvý krát uvidel túto budovu, myslel som si, že je to nejaký posmodernistický dom. V skutočnosti je to malá továreň firmy Grameen Danone, čo je joint venture Grameen banky Muhammada Yunusa a potravinárskej korporácie Danone, je v Bangladéši a vyrába jogurty. Je 10-krát menšia než iné Danone továrne a jej stavba bola omnoho lacnejšia. Môžeme to volať nízkotučná továreň. Oproti západným výrobným linkám, ktoré sú vysoko automatizované táto závisí hlavne na manuálnej práci, generuje teda pracovné miesta. Firmu Danone tak inšpiroval tento model, ekonomicky efektívny a zároveň udržateľný, že ho plánuje zaviesť aj inde po svete. Na základe tohto príkladu by ste si mohli povedať: „Aha, hospodárna inovácia, to je low tech.“ Nie je to tak. Hospodárna inovácie ja tiež o tom, priniesť high tech viac ľuďom za menej peňazí. Dám vám príklad. Vývojári firmy Siemens Healthcare v Číne vyvinuli CT prístroj, ktorý je jednoduchý na použitie aj pre menej kvalifikovaný personál - sestričky a technikov. Prístroj zvládne denne viac pacientov a pritom spotrebuje menej energie, čo je skvelé pre nemocnice, ale aj pre pacientov, lebo vyšetrenie vyjde lacnejšie o 30 % a radiačná dávka je o 60 % nižšia. Pôvodne bol vyvinutý pre čínsky trh, ale dnes ide na dračku v USA a Európe, kde sú nemocnice tlačené k znižovaniu nákladov pri udržaní kvality. Ale revolúciu hospodárnej inovácie na Západe vedú hlavne kreatívni podnikatelia prichádzajúci s úžasnými riešeniami priamo pre európske a americké základné potreby. V rýchlostii vám predstavím 3 startupy, ktoré mňa osobne oslovili. Za prvým z nich je zhodou okolností môj sused zo Sillicon Valley, volá sa to gThrive. Robia tieto bezdrôtové senzory, čo vyzerajú ako pravítka, farmár ich pozapichuje po poli a získava tak detailné informácie o pôdnych podmienkach. Vďaka týmto dynamickým dátam môže optimalizovať spotrebu vody a energií a zvyšovať kvalitu či výnosy, čo sa v Kalifornii s jej nedostatkom vody veľmi hodí. Náklady sa vrátia za rok. Druhým príkladom je Be-Bound, tiež zo Sillicon Valley, pomocou ktorého sa dá pripojiť na internet aj v oblastiach, kde nie je wifi alebo 3G či 4G. Ako to funguje? Proste cez SMS, jednoduchá technológia, ktorá sa ukázala najspoľahlivejšia a celosvetovo najdostupnejšia. Tri miliardy ľudí sa nemôžu pripojiť mobilom na internet. Toto riešenie im umožní prístup na net hospodárnym spôsobom. A vo Francúzsku existuje startup menom Compte Nickel, ktorý predstavuje revolúciu v bankovníctve. Tisíce ľudí môžu prísť do nejakého obchodíku na rohu a za päť minút si aktivujú službu poskytujúcu dva produkty: medzinárodný bankový účet a medzinárodnú debetnú kartu. Platia sa len režijné náklady 20 eur ročne. Takže všetky bankové úkony, poslané a prijaté platby, vás nestoja nič navyše. Tomuto hovorím nízkonákladové bankovníctvo bez banky. 75 % užívateľov tejto služby sú Francúzi zo strednej triedy, ktorí si vysoké bankové poplatky nemôžu dovoliť. Už som hovoril o hospodárnych inováciách, ktoré vznikli na Juhu a potom sa uchytili na Severe. Úplne najradšej by sme videli rozvinuté a rozvojové krajiny spolupracovať na hospodárnych riešeniach, ktoré prospejú celému ľudstvu. Super správa je, že to sa práve deje. Pozrime sa na to do Nairobi. Nairobi má príšerné dopravné zápchy. Keď som to prvýkrát videl, pomyslel som si „Ty vole!“ Doslova, lebo v Nairobi musíte uhýbať aj kravám a volom. Aby uľahčili situáciu, skúšajú inžinieri z laboratória IBM v Keni systém Megaffic, ktorý bol pôvodne vyvinutý v Japonsku. Na rozdiel od Západu, Megaffic sa nespolieha na cestné senzory, ktorých inštalácia by vyšla v Nairobi veľmi draho. Namiesto toho spracováva obrazové dáta o premávke, zbierané v uliciach Nairobi pár webkamerami s nízkym rozlíšením. Softvérovou analýzou sa potom predpovedajú zápchy a šoférom sa dajú poslať smsky s návrhom alternatívnej trasy. Jasné, že Megaffic nie je tak sexi ako automatické autá, ale sľubuje priviesť vodičov v Nairobi z bodu A do bodu B aspoň o 20 % rýchlejšie. UCLA Health spustila tento rok projekt Svetové inovačné laboratórium, po celom svete vyhľadáva hospodárne zdravotnícke riešenia, ktoré sú aspoň o 20 % lacnejšie než tie americké a pritom efektívnejšie. Tiež sa snaží dať dokopy inovátorov z Juhu a Severu, aby spoločne vytvorili finančne dostupné zdravotnícke riešenia pre celý svet. Už som vám dal kopu príkladov hospodárnych inovátorov z celého sveta, otázka je, ako môžete využiť hospodárnu inováciu vy. Od hospodárnych inovátorov z celého sveta som vypozoroval tri princípy, ktoré vám prezradím, môžete ich použiť vo vlastnej organizácii, ak chcete spraviť viac za menej. Prvý princíp je jednoduchosť. Nevytvárajte veci na ohúrenie zákazníkov. Spravte ich jednoduché na použitie a široko dostupné, ako to čínske CTčko. Druhý princíp: Nevynachádzajte koleso. Skúste využiť zdroje a systémy, ktoré sú voľne k dispozícii, ako mobily na ponuku čistej energie alebo malé obchodíky na ponuku bankových služieb. Tretí princíp je: Mysli a jednaj horizontálne. Podniky zvyknú rásť vertikálne, centralizovať operácie vo veľkých továrňach a skladoch, ale keď chcete byť svižní a obsiahnuť obrovskú rôznorodosť zákazníkov, musíte rásť horizontálne, pomocou rozptýleného dodávateľského reťazca s malými výrobnými a distribučnými jednotkami, ako ukázala Grameen Bank. Hospodárna inovácia vznikla na Juhu z púhej nutnosti, Sever sa teraz učí robiť viac a lepšie za menej kvôli obmedzeným zdrojom. Ja, ako Ind s francúzkym občianstvom, žijúci v USA, dúfam, že sa prenesieme nad toto umelé delenie na Sever a Juh, a využijeme kolektívnu vynaliezavosť inovátorov z celého sveta na zrod hospodárnych riešení, ktoré zlepšia kvalitu života každého človeka a budú šetrné k našej vzácnej planéte. Ďakujem pekne. (potlesk)