Return to Video

Starshade – hviezdne tienidlo v tvare kvetu, ktoré nám môže pomôcť odhaliť planéty podobné Zemi

  • 0:01 - 0:04
    Vesmír je plný planét.
  • 0:04 - 0:08
    Počas najbližšieho desaťročia
    chceme vytvoriť teleskop,
  • 0:08 - 0:11
    ktorým uvidíme planéty
    obiehajúce okolo iných hviezd
  • 0:11 - 0:13
    a zistíme, či je na nich možný život.
  • 0:13 - 0:17
    S kolegami z NASA Laboratória
    prúdového pohonu (JPL) v Princetone
  • 0:17 - 0:18
    pracujeme na technológii,
  • 0:18 - 0:22
    ktorá nám to v najbližších rokoch umožní.
  • 0:22 - 0:23
    Astronómovia si myslia,
  • 0:23 - 0:26
    že každá hviezda v galaxii má planéty.
  • 0:26 - 0:29
    Asi pätina z nich by mohla mať
    planéty podobné Zemi,
  • 0:29 - 0:31
    na ktorých by mohol byť život,
  • 0:31 - 0:33
    ale zatiaľ sme žiadnu nevideli.
  • 0:33 - 0:35
    Objavili sme ich iba nepriamo.
  • 0:35 - 0:38
    Toto je známy NASA obrázok
    bledomodrej bodky.
  • 0:38 - 0:41
    Urobila ho sonda Voyager v roku 1990.
  • 0:41 - 0:44
    Keď opúšťala Slnečnú sústavu, otočili ju,
  • 0:44 - 0:48
    aby odfotila Zem zo vzdialenosti
    6 miliárd kilometrov.
  • 0:48 - 0:52
    Chcem urobiť takúto fotku planéty ako Zem
    obiehajúcej okolo inej hviezdy.
  • 0:52 - 0:55
    Prečo ju ešte nemáme? V čom je problém?
  • 0:55 - 1:01
    Predstavte si, že otočíme Hubblov teleskop
    a presunieme ho na obežnú dráhu Marsu.
  • 1:01 - 1:04
    Získali by sme trochu
    rozmazanú fotografiu Zeme
  • 1:04 - 1:08
    urobenú pomerne malým teleskopom
    z obežnej dráhy Marsu.
  • 1:08 - 1:10
    Desaťnásobne zväčšíme vzdialenosť.
  • 1:10 - 1:12
    Sme na obežnej dráhe Uránu.
  • 1:12 - 1:15
    Vidíme menšiu Zem v horšom rozlíšení.
  • 1:15 - 1:16
    Ešte stále vidíme mesiac.
  • 1:16 - 1:19
    Zase sa desaťnásobne vzdiaľme.
  • 1:19 - 1:22
    Sme v Kuiperovom páse
    na okraji Slnečnej sústavy.
  • 1:22 - 1:23
    Úplne sme prišli o rozlíšenie.
  • 1:23 - 1:26
    Toto je tá bledomodrá bodka Carla Sagana.
  • 1:26 - 1:28
    Opäť sa desaťnásobne vzdialime.
  • 1:28 - 1:31
    Sme v Oortovom oblaku,
    už mimo Slnečnej sústavy,
  • 1:31 - 1:36
    a do zorného poľa sa nám začína
    okrem planéty dostávať aj Slnko.
  • 1:36 - 1:38
    Opäť sa desaťnásobne vzdialime.
  • 1:38 - 1:41
    Sme pri najbližšom susedovi,
    trojhviezde Alfa Centauri,
  • 1:41 - 1:42
    a planétu už nevidíme.
  • 1:42 - 1:47
    Vidíme len veľkú žiarivú hviezdu
    desať miliárdnásobne jasnejšiu
  • 1:47 - 1:50
    ako je planéta v červenom krúžku.
  • 1:50 - 1:52
    Toto chceme vidieť. Tu je ten problém.
  • 1:52 - 1:54
    Dochádza k difrakcii svetla z hviezdy.
  • 1:54 - 1:59
    Vidíme len svetlo veľmi jasnej hviezdy
    prekrývajúce menej jasnú planétu.
  • 1:59 - 2:04
    Na to, aby sme mohli vidieť planétu,
    sa najprv musíme zbaviť toho svetla.
  • 2:04 - 2:07
    Veľa ľudí pracuje na úžasných
    technológiách s týmto cieľom.
  • 2:07 - 2:11
    Chcel by som vám povedať
    niečo o tej najúžasnejšej,
  • 2:11 - 2:14
    vďaka ktorej možno získame
    v ďalšom desaťročí našu fotku.
  • 2:14 - 2:17
    Ako prvý ju navrhol
    v roku 1962 Lyman Spitzer,
  • 2:17 - 2:20
    ktorý navrhol aj vesmírny teleskop.
  • 2:20 - 2:22
    Inšpiroval sa zatmením Slnka.
  • 2:22 - 2:24
    Zatmenie ste už určite všetci videli.
  • 2:24 - 2:26
    Mesiac sa dostane pred Slnko.
  • 2:26 - 2:30
    Zatieni ho a vidíme len tlmenú korónu
    presvitajúcu okolo Mesiaca.
  • 2:30 - 2:34
    Takto by som mohol palcom zatieniť
    sveto reflektora svietiace mi do očí
  • 2:34 - 2:36
    a videl by som aj ľudí v zadnom rade.
  • 2:36 - 2:37
    O čo tu ide?
  • 2:37 - 2:42
    V podstate o to,
    že Mesiac vrhá tieň na Zem.
  • 2:42 - 2:45
    Keď do zatienenej oblasti dáme
    teleskop alebo fotoaparát
  • 2:45 - 2:47
    a pozrieme sa na Slnko,
  • 2:47 - 2:48
    zbavili sme sa väčšiny svetla
  • 2:48 - 2:52
    a môžeme vidieť peknú tlmenú
    štruktúru slnečnej koróny.
  • 2:52 - 2:56
    Spitzer navrhol,
    aby sme vytvorili veľkú clonu,
  • 2:56 - 2:57

    dostali ju do vesmíru,
  • 2:57 - 3:01
    zatienili ňou hviezdu
    a zbavili sa tak väčšiny jej svetla.
  • 3:01 - 3:04
    Do vytvoreného tieňa by sme
    umiestnili vesmírny teleskop
  • 3:04 - 3:06
    a hľa, vidíme planéty.
  • 3:06 - 3:08
    Vyzeralo by to asi takto.
  • 3:08 - 3:11
    Napriek veľkej clone
    však nevidíme planéty.
  • 3:11 - 3:14
    Tento koncept nanešťastie veľmi nefunguje,
  • 3:14 - 3:20
    pretože ako pri teleskope bez clony
    aj tu dochádza k difrakcii svetla hviezdy.
  • 3:20 - 3:23
    Svetlo "obteká" okolo clony
    ako voda v rieke okolo kameňa
  • 3:23 - 3:25
    a tým zničí náš tieň.
  • 3:25 - 3:27
    Tieň je otrasný. A stále nevidíme planéty.
  • 3:27 - 3:29
    Spitzer mal riešenie aj na toto.
  • 3:29 - 3:32
    Zmeňme formu hrany tak,
  • 3:32 - 3:34
    aby sme zabránili difrakcii
  • 3:34 - 3:35
    a uvidíme planéty.
  • 3:35 - 3:39
    Za posledných 10 rokov sa nám
    podarilo nájsť optimálne riešenie.
  • 3:39 - 3:42
    Vyzerá asi takto.
  • 3:42 - 3:45
    Je to hviezdne tienidlo v tvare kvetu.
  • 3:45 - 3:48
    Ak budú hrany lupeňov vyrobené správne
  • 3:48 - 3:49
    a budú mať správny tvar,
  • 3:49 - 3:51
    dokážeme zabrániť difrakcii
  • 3:51 - 3:52
    a získame skvelý tieň.
  • 3:52 - 3:55
    Svetlo 10 miliárnásobne tlmenejšie
  • 3:55 - 3:58
    a teraz už vidíme aj planéty.
  • 3:58 - 4:00
    Tienidlo bude väčšie ako palec.
  • 4:00 - 4:03
    Bude asi také veľké
    ako polovica futbalového štadióna
  • 4:03 - 4:07
    a bude musieť odletieť
    50 000 kilometrov od teleskopu,
  • 4:07 - 4:09
    ktorý ostane v jeho tieni.
  • 4:09 - 4:11
    Potom uvidíme planéty.
  • 4:11 - 4:13
    Táto myšlienka vzbudzuje rešpekt,
  • 4:13 - 4:18
    ale geniálni inžinieri z JPL
    prišli so skvelým dizajnom,
  • 4:18 - 4:19
    ktorý vyzerá takto.
  • 4:19 - 4:21
    Lupene sú ovinuté okolo nosníka.
  • 4:21 - 4:23
    Tienidlo sa oddelí od teleskopu.
  • 4:23 - 4:25
    Lupene sa rozvinú, otvoria sa
  • 4:25 - 4:27
    a teleskop sa otočí.
  • 4:27 - 4:28
    Potom sa otočí tienidlo,
  • 4:28 - 4:32
    ktoré odletí 50 000 kilometrov
    od teleskopu.
  • 4:32 - 4:36
    Priletí pred hviezdu,
    presne tak ako to vidíte v simulácii,
  • 4:36 - 4:38
    a vytvorí nádherný tieň.
  • 4:38 - 4:42
    A hľa, už vidíme planéty,
    ktoré okolo hviezdy obiehajú.
  • 4:42 - 4:44
    (potlesk)
  • 4:44 - 4:45
    Ďakujem.
  • 4:45 - 4:46
    (potlesk)
  • 4:46 - 4:48
    Toto nie je žiadna sci-fi.
  • 4:48 - 4:51
    Na tomto projekte pracujeme
    už 5 alebo 6 rokov.
  • 4:51 - 4:53
    Minulé leto sme uskutočnili
    test v Kalifornii
  • 4:53 - 4:56
    v spolupráci so spoločnosťou
    Northrop Grumman.
  • 4:56 - 4:59
    Tu vidíte 4 lupene
    tienidla v zmenšenej mierke.
  • 4:59 - 5:01
    Je asi o polovicu menšie
    ako to v simulácii.
  • 5:01 - 5:03
    Vidíte rozvinutie lupeňov.
  • 5:03 - 5:07
    Tieto 4 lupene vytvorili
    4 študenti - stážisti v JPL.
  • 5:07 - 5:09
    Lupene sa rozmiestňujú.
  • 5:09 - 5:11
    Musia zapadnúť na svoje miesto.
  • 5:11 - 5:16
    Vždy musia zapadnúť na to isté miesto
    s presnosťou na desatinu milimetra.
  • 5:16 - 5:18
    Otestovali sme ich 16-krát
  • 5:18 - 5:22
    a 16-krát zapadli na to isté miesto
    s presnosťou na desatinu milimetra.
  • 5:22 - 5:24
    Presnosť je nesmierne dôležitá,
  • 5:24 - 5:26
    ale ak túto technológiu skutočne vytvoríme
  • 5:26 - 5:28
    a dostaneme ju do vesmíru,
  • 5:28 - 5:30
    uvidíme niečo takéto.
  • 5:30 - 5:32
    Toto je fotka nášho najbližšieho suseda,
  • 5:32 - 5:34
    ktorú urobil Hubbleov teleskop.
  • 5:34 - 5:39
    Ak by sme do vesmíru vyslali
    o trochu väčší vesmírny teleskop
  • 5:39 - 5:41
    a umiestnili predeň clonu,
  • 5:41 - 5:45
    uvideli by sme niečo také, ako je
    táto „rodinná fotka“ Slnečnej sústavy.
  • 5:45 - 5:49
    Bola by to však fotografia
    inej slnečnej sústavy
  • 5:49 - 5:51
    urobená pomocou hviezdneho tienidla.
  • 5:51 - 5:54
    Na tejto fotografii vidíte
    Jupiter, Saturn, Urán, Neptún
  • 5:54 - 5:58
    a tam v strede je tá bledomodrá bodka.
  • 5:58 - 5:59
    To je Zem.
  • 5:59 - 6:00
    Toto chceme vidieť.
  • 6:00 - 6:03
    Sú na planéte voda, kyslík a ozón?
  • 6:03 - 6:05
    Tieto veci by naznačovali
    prítomnosť života.
  • 6:05 - 6:08
    Toto je to najúžasnejšie,
    čo veda priniesla.
  • 6:08 - 6:10
    Pre toto robím svoju robotu.
  • 6:10 - 6:11
    Myslím si, že toto zmení svet.
  • 6:11 - 6:14
    Keď uvidíme tieto veci,
    všetko sa zmení.
  • 6:14 - 6:15
    Ďakujem.
  • 6:15 - 6:19
    (potlesk)
Title:
Starshade – hviezdne tienidlo v tvare kvetu, ktoré nám môže pomôcť odhaliť planéty podobné Zemi
Speaker:
Jeremy Kasdin
Description:

Astronómovia si myslia, že každá hviezda v galaxii má planéty, pričom asi na pätine z nich by mohol existovať život. Zatiaľ sme však nemali možnosť vidieť ani jednu. Tím Jeremyho Kasdina by to chcel zmeniť tým, že navrhnú a vytvoria niečo mimoriadne – akési „hviezdne tienidlo“ v tvare kvetu, ktoré bude umiestnené 50 000 km od teleskopu a umožní nám vidieť planéty obiehajúce okolo vzdialených hviezd. Hovorí, že je to „to najúžasnejšie, čo veda priniesla.“

more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TEDTalks
Duration:
06:38

Slovak subtitles

Revisions

Our website uses cookies for analysis purposes.