1 00:00:00,715 --> 00:00:03,868 Vesmír je plný planét. 2 00:00:03,868 --> 00:00:07,674 Počas najbližšieho desaťročia chceme vytvoriť teleskop, 3 00:00:07,674 --> 00:00:10,608 ktorým uvidíme planéty obiehajúce okolo iných hviezd 4 00:00:10,608 --> 00:00:13,172 a zistíme, či je na nich možný život. 5 00:00:13,172 --> 00:00:16,552 S kolegami z NASA Laboratória prúdového pohonu (JPL) v Princetone 6 00:00:16,552 --> 00:00:18,253 pracujeme na technológii, 7 00:00:18,253 --> 00:00:21,681 ktorá nám to v najbližších rokoch umožní. 8 00:00:21,681 --> 00:00:23,036 Astronómovia si myslia, 9 00:00:23,036 --> 00:00:25,716 že každá hviezda v galaxii má planéty. 10 00:00:25,716 --> 00:00:29,042 Asi pätina z nich by mohla mať planéty podobné Zemi, 11 00:00:29,042 --> 00:00:30,800 na ktorých by mohol byť život, 12 00:00:30,800 --> 00:00:32,612 ale zatiaľ sme žiadnu nevideli. 13 00:00:32,612 --> 00:00:35,380 Objavili sme ich iba nepriamo. 14 00:00:35,380 --> 00:00:38,363 Toto je známy NASA obrázok bledomodrej bodky. 15 00:00:38,363 --> 00:00:41,290 Urobila ho sonda Voyager v roku 1990. 16 00:00:41,290 --> 00:00:44,048 Keď opúšťala Slnečnú sústavu, otočili ju, 17 00:00:44,048 --> 00:00:48,000 aby odfotila Zem zo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov. 18 00:00:48,000 --> 00:00:52,052 Chcem urobiť takúto fotku planéty ako Zem obiehajúcej okolo inej hviezdy. 19 00:00:52,052 --> 00:00:54,572 Prečo ju ešte nemáme? V čom je problém? 20 00:00:54,574 --> 00:01:01,150 Predstavte si, že otočíme Hubblov teleskop a presunieme ho na obežnú dráhu Marsu. 21 00:01:01,150 --> 00:01:04,440 Získali by sme trochu rozmazanú fotografiu Zeme 22 00:01:04,440 --> 00:01:08,328 urobenú pomerne malým teleskopom z obežnej dráhy Marsu. 23 00:01:08,328 --> 00:01:10,454 Desaťnásobne zväčšíme vzdialenosť. 24 00:01:10,454 --> 00:01:12,310 Sme na obežnej dráhe Uránu. 25 00:01:12,310 --> 00:01:14,936 Vidíme menšiu Zem v horšom rozlíšení. 26 00:01:14,936 --> 00:01:16,481 Ešte stále vidíme mesiac. 27 00:01:16,481 --> 00:01:18,704 Zase sa desaťnásobne vzdiaľme. 28 00:01:18,704 --> 00:01:21,723 Sme v Kuiperovom páse na okraji Slnečnej sústavy. 29 00:01:21,723 --> 00:01:23,349 Úplne sme prišli o rozlíšenie. 30 00:01:23,349 --> 00:01:26,073 Toto je tá bledomodrá bodka Carla Sagana. 31 00:01:26,073 --> 00:01:28,273 Opäť sa desaťnásobne vzdialime. 32 00:01:28,273 --> 00:01:31,447 Sme v Oortovom oblaku, už mimo Slnečnej sústavy, 33 00:01:31,447 --> 00:01:35,813 a do zorného poľa sa nám začína okrem planéty dostávať aj Slnko. 34 00:01:35,813 --> 00:01:38,010 Opäť sa desaťnásobne vzdialime. 35 00:01:38,010 --> 00:01:40,923 Sme pri najbližšom susedovi, trojhviezde Alfa Centauri, 36 00:01:40,923 --> 00:01:42,252 a planétu už nevidíme. 37 00:01:42,252 --> 00:01:47,227 Vidíme len veľkú žiarivú hviezdu desať miliárdnásobne jasnejšiu 38 00:01:47,227 --> 00:01:49,623 ako je planéta v červenom krúžku. 39 00:01:49,623 --> 00:01:51,933 Toto chceme vidieť. Tu je ten problém. 40 00:01:51,933 --> 00:01:54,243 Dochádza k difrakcii svetla z hviezdy. 41 00:01:54,243 --> 00:01:59,034 Vidíme len svetlo veľmi jasnej hviezdy prekrývajúce menej jasnú planétu. 42 00:01:59,034 --> 00:02:03,851 Na to, aby sme mohli vidieť planétu, sa najprv musíme zbaviť toho svetla. 43 00:02:03,851 --> 00:02:07,357 Veľa ľudí pracuje na úžasných technológiách s týmto cieľom. 44 00:02:07,357 --> 00:02:10,767 Chcel by som vám povedať niečo o tej najúžasnejšej, 45 00:02:10,767 --> 00:02:14,314 vďaka ktorej možno získame v ďalšom desaťročí našu fotku. 46 00:02:14,314 --> 00:02:17,322 Ako prvý ju navrhol v roku 1962 Lyman Spitzer, 47 00:02:17,322 --> 00:02:19,592 ktorý navrhol aj vesmírny teleskop. 48 00:02:19,592 --> 00:02:21,758 Inšpiroval sa zatmením Slnka. 49 00:02:21,758 --> 00:02:23,941 Zatmenie ste už určite všetci videli. 50 00:02:23,941 --> 00:02:25,901 Mesiac sa dostane pred Slnko. 51 00:02:25,901 --> 00:02:30,011 Zatieni ho a vidíme len tlmenú korónu presvitajúcu okolo Mesiaca. 52 00:02:30,011 --> 00:02:34,340 Takto by som mohol palcom zatieniť sveto reflektora svietiace mi do očí 53 00:02:34,340 --> 00:02:36,397 a videl by som aj ľudí v zadnom rade. 54 00:02:36,397 --> 00:02:37,419 O čo tu ide? 55 00:02:37,419 --> 00:02:41,744 V podstate o to, že Mesiac vrhá tieň na Zem. 56 00:02:41,744 --> 00:02:45,174 Keď do zatienenej oblasti dáme teleskop alebo fotoaparát 57 00:02:45,174 --> 00:02:46,655 a pozrieme sa na Slnko, 58 00:02:46,655 --> 00:02:48,325 zbavili sme sa väčšiny svetla 59 00:02:48,325 --> 00:02:51,680 a môžeme vidieť peknú tlmenú štruktúru slnečnej koróny. 60 00:02:51,680 --> 00:02:55,807 Spitzer navrhol, aby sme vytvorili veľkú clonu, 61 00:02:55,807 --> 00:02:57,314 dostali ju do vesmíru, 62 00:02:57,314 --> 00:03:00,961 zatienili ňou hviezdu a zbavili sa tak väčšiny jej svetla. 63 00:03:00,965 --> 00:03:04,071 Do vytvoreného tieňa by sme umiestnili vesmírny teleskop 64 00:03:04,071 --> 00:03:05,758 a hľa, vidíme planéty. 65 00:03:05,758 --> 00:03:08,261 Vyzeralo by to asi takto. 66 00:03:08,261 --> 00:03:10,930 Napriek veľkej clone však nevidíme planéty. 67 00:03:10,930 --> 00:03:13,509 Tento koncept nanešťastie veľmi nefunguje, 68 00:03:13,509 --> 00:03:19,699 pretože ako pri teleskope bez clony aj tu dochádza k difrakcii svetla hviezdy. 69 00:03:19,699 --> 00:03:22,910 Svetlo "obteká" okolo clony ako voda v rieke okolo kameňa 70 00:03:22,910 --> 00:03:24,700 a tým zničí náš tieň. 71 00:03:24,700 --> 00:03:27,243 Tieň je otrasný. A stále nevidíme planéty. 72 00:03:27,243 --> 00:03:29,140 Spitzer mal riešenie aj na toto. 73 00:03:29,140 --> 00:03:31,595 Zmeňme formu hrany tak, 74 00:03:31,595 --> 00:03:33,531 aby sme zabránili difrakcii 75 00:03:33,531 --> 00:03:35,126 a uvidíme planéty. 76 00:03:35,126 --> 00:03:39,185 Za posledných 10 rokov sa nám podarilo nájsť optimálne riešenie. 77 00:03:39,185 --> 00:03:42,371 Vyzerá asi takto. 78 00:03:42,371 --> 00:03:44,846 Je to hviezdne tienidlo v tvare kvetu. 79 00:03:44,846 --> 00:03:47,806 Ak budú hrany lupeňov vyrobené správne 80 00:03:47,806 --> 00:03:49,120 a budú mať správny tvar, 81 00:03:49,120 --> 00:03:50,718 dokážeme zabrániť difrakcii 82 00:03:50,718 --> 00:03:52,234 a získame skvelý tieň. 83 00:03:52,234 --> 00:03:54,768 Svetlo 10 miliárnásobne tlmenejšie 84 00:03:54,768 --> 00:03:58,214 a teraz už vidíme aj planéty. 85 00:03:58,214 --> 00:04:00,182 Tienidlo bude väčšie ako palec. 86 00:04:00,182 --> 00:04:03,490 Bude asi také veľké ako polovica futbalového štadióna 87 00:04:03,490 --> 00:04:06,796 a bude musieť odletieť 50 000 kilometrov od teleskopu, 88 00:04:06,796 --> 00:04:08,866 ktorý ostane v jeho tieni. 89 00:04:08,866 --> 00:04:10,720 Potom uvidíme planéty. 90 00:04:10,720 --> 00:04:12,888 Táto myšlienka vzbudzuje rešpekt, 91 00:04:12,888 --> 00:04:17,816 ale geniálni inžinieri z JPL prišli so skvelým dizajnom, 92 00:04:17,816 --> 00:04:19,200 ktorý vyzerá takto. 93 00:04:19,200 --> 00:04:21,018 Lupene sú ovinuté okolo nosníka. 94 00:04:21,018 --> 00:04:22,867 Tienidlo sa oddelí od teleskopu. 95 00:04:22,867 --> 00:04:25,178 Lupene sa rozvinú, otvoria sa 96 00:04:25,178 --> 00:04:26,858 a teleskop sa otočí. 97 00:04:26,858 --> 00:04:28,492 Potom sa otočí tienidlo, 98 00:04:28,492 --> 00:04:32,137 ktoré odletí 50 000 kilometrov od teleskopu. 99 00:04:32,137 --> 00:04:36,267 Priletí pred hviezdu, presne tak ako to vidíte v simulácii, 100 00:04:36,267 --> 00:04:38,210 a vytvorí nádherný tieň. 101 00:04:38,210 --> 00:04:41,914 A hľa, už vidíme planéty, ktoré okolo hviezdy obiehajú. 102 00:04:41,914 --> 00:04:43,568 (potlesk) 103 00:04:43,568 --> 00:04:44,568 Ďakujem. 104 00:04:44,568 --> 00:04:46,247 (potlesk) 105 00:04:46,247 --> 00:04:47,950 Toto nie je žiadna sci-fi. 106 00:04:47,950 --> 00:04:50,663 Na tomto projekte pracujeme už 5 alebo 6 rokov. 107 00:04:50,663 --> 00:04:53,116 Minulé leto sme uskutočnili test v Kalifornii 108 00:04:53,116 --> 00:04:55,625 v spolupráci so spoločnosťou Northrop Grumman. 109 00:04:55,625 --> 00:04:58,848 Tu vidíte 4 lupene tienidla v zmenšenej mierke. 110 00:04:58,848 --> 00:05:01,347 Je asi o polovicu menšie ako to v simulácii. 111 00:05:01,347 --> 00:05:02,807 Vidíte rozvinutie lupeňov. 112 00:05:02,807 --> 00:05:07,169 Tieto 4 lupene vytvorili 4 študenti - stážisti v JPL. 113 00:05:07,169 --> 00:05:08,635 Lupene sa rozmiestňujú. 114 00:05:08,635 --> 00:05:10,517 Musia zapadnúť na svoje miesto. 115 00:05:10,517 --> 00:05:15,687 Vždy musia zapadnúť na to isté miesto s presnosťou na desatinu milimetra. 116 00:05:15,687 --> 00:05:17,543 Otestovali sme ich 16-krát 117 00:05:17,543 --> 00:05:21,602 a 16-krát zapadli na to isté miesto s presnosťou na desatinu milimetra. 118 00:05:21,602 --> 00:05:23,595 Presnosť je nesmierne dôležitá, 119 00:05:23,595 --> 00:05:26,203 ale ak túto technológiu skutočne vytvoríme 120 00:05:26,203 --> 00:05:27,807 a dostaneme ju do vesmíru, 121 00:05:27,807 --> 00:05:29,538 uvidíme niečo takéto. 122 00:05:29,538 --> 00:05:31,950 Toto je fotka nášho najbližšieho suseda, 123 00:05:31,950 --> 00:05:34,314 ktorú urobil Hubbleov teleskop. 124 00:05:34,314 --> 00:05:39,188 Ak by sme do vesmíru vyslali o trochu väčší vesmírny teleskop 125 00:05:39,188 --> 00:05:40,854 a umiestnili predeň clonu, 126 00:05:40,854 --> 00:05:45,094 uvideli by sme niečo také, ako je táto „rodinná fotka“ Slnečnej sústavy. 127 00:05:45,094 --> 00:05:48,622 Bola by to však fotografia inej slnečnej sústavy 128 00:05:48,622 --> 00:05:51,114 urobená pomocou hviezdneho tienidla. 129 00:05:51,114 --> 00:05:54,399 Na tejto fotografii vidíte Jupiter, Saturn, Urán, Neptún 130 00:05:54,399 --> 00:05:58,192 a tam v strede je tá bledomodrá bodka. 131 00:05:58,192 --> 00:05:59,117 To je Zem. 132 00:05:59,117 --> 00:06:00,291 Toto chceme vidieť. 133 00:06:00,291 --> 00:06:02,906 Sú na planéte voda, kyslík a ozón? 134 00:06:02,906 --> 00:06:05,309 Tieto veci by naznačovali prítomnosť života. 135 00:06:05,309 --> 00:06:07,718 Toto je to najúžasnejšie, čo veda priniesla. 136 00:06:07,718 --> 00:06:09,531 Pre toto robím svoju robotu. 137 00:06:09,531 --> 00:06:11,291 Myslím si, že toto zmení svet. 138 00:06:11,291 --> 00:06:13,649 Keď uvidíme tieto veci, všetko sa zmení. 139 00:06:13,649 --> 00:06:15,125 Ďakujem. 140 00:06:15,125 --> 00:06:18,960 (potlesk)