Kent Larson: Úžasné dizajny, prispôsobené mnohým ľuďom v každom meste

Ako môžeme do mesta zmestiť viac ľudí a vyhnúť sa preplnenosti? Kent Larson predstavuje skladacie autá, rýchlo sa meniace byty a iné inovácie, vďaka ktorým môžu mestá budúcnosti fungovať veľmi podobne ako dedinky z minulosti.

Začnem veľmi stručnou

históriou miest.

Ľudia zväčša zakladali osady

okolo studní a veľkosť takejto osady

bola zhruba vzdialenosť, ktorú dokáže človek

prejsť s nádobou plnou vody na hlave.

Ak napríklad budete letieť ponad Nemecko,

uvidíte pod sebou stovky malých

dediniek, vzdialených od seba asi míľu.

Ľudia potrebovali jednoduchý prístup k poliam.

A po celé storočia, dokonca tisícročia

bol dom centrom života.

Pre väčšinu ľudí bol život veľmi zúžený.

Domov bol centrom zábavy, výroby energie,

práce, centrom zdravotníctva.

Ľudia sa tam rodili a aj umierali.

Neskôr prišla industrializácia a všetko

sa začalo centralizovať.

Na okrajoch miest začali vyrastať

špinavé továrne.

Výroba bola centralizovaná vo výrobných závodoch.

Výroba energie bola centralizovaná.

Učenie prebiehalo v školách, liečenie

v nemocniciach.

Potom sa začali rozvíjať siete.

Vznikali vodné siete a kanalizácia a umožnili tak

nekontrolovateľný rozmach.

Vznikalo stále viac oddelených funkcií.

Vznikali železničné siete spájajúce obytné,

priemyselné a komerčné oblasti. Vznikali automobilové siete.

Model bol jednoduchý: každému dajme auto,

postavme všade cesty a miesto na parkovanie,

keď sa tam dostaneme. Tento model skutočne veľmi nefunguje.

A my v takomto svete ešte stále žijeme,

a takto to potom vyzerá.

Máme rozťahané Los Angeles,

rozťahané Mexico City.

Máme neuveriteľné, nové mestá v Číne,

o ktorých môžeme povedať, že sú rozťahané do výšky.

Ľudia stále stavajú mestá na základe modelu,

ktorý sme vymysleli v 50. a 60. rokoch a ktorý je, podľa mňa, skutočne zastaraný.

A po celom svete takto plánuju

ďalšie stovky nových miest.

Iba v Číne sa 300 miliónov ľudí,

podľa niektorých dokonca 400 miliónov,

presťahuje do miest v najbližších 15 rokoch.

To znamená vybudovanie celej, ekvivalentu

celej infraštruktúry USA za 15 rokov.

Len si to predstavte.

A toto by nás malo všetkých zaujímať,

či už žijete v meste alebo nie.

Mestám sa pripisuje 90% z populačného rastu,

80% svetovej produkcie CO2, 75% spotrebovanej energie,

ale stále je to miesto, kde chcú ľudia byť

a to stále viac.

Viac ako polovica ľudí na svete žije v mestách

a toto číslo sa bude stále stupňovať.

Mestá sú miestami osláv, osobných prejavov.

Konajú sa tu flashmobs ako vankúšové bitky, ktoré --

Na niekoľkých som bol, je to celkom zábava. (Smiech)

sú tam -- (Smiech)

V mestách sa vytvára väčšina bohatstva,

a to hlavne v rozvojových krajinách,

ženy nachádzajú v mestách nové možnosti.

To je veľa dôvodov pre veľmi rýchly rast miest.

Existuje niekoľko trendov, ktoré majú na mestá vplyv.

Začnime prácou, ktorá je stále viac rozptýlená a mobilná.

Kancelárska budova je už v zásade zastaraným

miestom pre súkromnú prácu.

Domov sa opäť, vďaka rozptýlenej technike

a komunikácii, stáva centrom života,

takže je centrom výroby a vzdelávania a nakupovania

a zdravotníctva a všetkých ostatných vecí, ktoré

pre nás skôr znamenali ísť z domu von.

A čoraz viac sa všetko, čo si ľudia môžu kúpiť,

každý produkt, stáva nejakým spôsobom

personalizovaným.

Je veľmi dôležité mať tento trend na zreteli.

Takže ja si mesto budúcnosti predstavujem takto.

(Smiech)

V tom, že je to mesto pre ľudí, viete.

Môžno sa budú obliekať inak, ale --

Teraz vyvstáva otázka, ako môžeme mať

všetky dobré veci, ktoré si s mestami spájame

bez všetkých zlých?

Toto je Bengalúr. Trvalo mi niekoľko hodín

prejsť pár míľ, keď som bol minulú rok v Bengalúre.

S mestami tiež prichádza preľudnenie a znečistenie,

choroby a ďalšie negatívne faktory.

Ako môžeme mať dobré bez toho zlého?

Preto sme šli do minulosti a sledovali veľké mestá,

ktoré sa rozvinuli pred rozmachom áut.

Paríž vznikol spojením niekoľkých malých dediniek

a túto štrutkúru tam môžeme pozorovať aj dnes.

20 parížskych obovodov

predstavuje akési mestské štvrte.

Obyvatelia majú väčšinu vecí potrebných pre život

na vzdialenosť 5-10 minút chôdze.

Môžeme sa pozrieť na údaje, ktoré sú dostupné pri

takejto štruktúre a vidíme veľmi rovnomerné rozloženie

obchodov, doktorov, lekární

a kaviarní v Paríži.

Keď sa potom pozrieme na mestá, ktoré sa rozvinuli

po automobile, nenájdeme v nich takýto vzorec.

Na vzdialenosť päťminútovej chôdze je toho veľmi

málo vo väčšine oblastí v mestách ako Pittsburgh.

Nechcem zapárať do Pittsburghu, ale väčšina amerických

miest sa vyvinula práve týmto spôsobom.

Povedali sme si teda, že sa pozrieme na nové mestá a zapojili

sme sa do niekoľkých projektov nových miest v Číne.

Rozhodli sme sa začať s jednotkou mestskej štvrte.

Berieme ju ako kompaktnú mestskú jednotku.

Poskytneme väčšine ľudí to, čo chcú

na vzdialenosti 20-minút chôdze.

Môže to byť aj pružná elektrická mikromriežka,

komunitné kúrenie, energia, komunikačné siete,

atď... to všetko tu môže byť koncentrované.

Stewart Brand by zrejme priamo dostredu

umiestnil mikro-nukleárny reaktor. (Smiech)

A možno by dobre urobil.

Môžeme tak vytvoriť akúsi sieť.

Niečo podľa vzoru internetovej typológie,

takže by mohlo fungovať niekoľko takýchto štvrtí.

Mohli by sme stanoviť hustotu obyvateľstva -- okolo 20 000 ľudí na jednotku

ak je to Cambridge. Až okolo 50 000

ak je to Manhattan. Všetko to prepojíme

s hromadnou dopravou, a tak môžeme väčšine ľudí poskytnúť

to, čo vo svojej štvrti potrebujú.

Môžeme vyvinúť celú typológiu obrazov ulíc

a vozidiel, ktoré po nich môžu chodiť. Nebudem hovoriť

o všetkých. Ukážem vám len jeden príklad.

Toto je mesto Boulder. Je výborným príkladom mobility

komunikácií, superdiaľnica pre bežcov a cyklistov,

kde sa dostanete z jedného konca mesta na druhý

bez toho, aby ste museli prejsť cez cestu, tiež zaviedli zdieľanie bicyklov,

k čomu sa tiež o chvíľu dostanem.

Tu vidíme ešte zaujímavejšie riešenie v kórejskom Soule.

Zbavili sa nadúrovňovej diaľnice,

zveľadili ulicu aj rieku pod ňou,

priamo pod ulicou a teraz sa dostanete z jedného konca Soulu

na druhý bez toho, aby vám prišlo do cesty auto.

Manhattanský Highline je veľmi podobný.

Cyklistické chodníky sa veľmi rozmohli

po celom svete. Na Manhattane som žil 15 rokov.

Pred pár týždňami som sa tam vrátil a odfotil

tieto úžasné nové cyklistické chodníky, ktoré tam vybudovali.

Stále však nesiahajú na Kodaň, kde asi

42% podiel cestovania po meste

tvorí byciklovanie. Je to hlavne vďaka

výbornej infraštruktúre, ktorú tam majú.

V Bostone sme urobili presne to, čo sme nemali.

Bostonský Big Dig... (Smiech)

Zbavili sme sa diaľnice, ale vytvorili sme dopravný ostrov,

ktorý určite nie je cestou mobility pre nič iné

než autá.

Mobilita na požiadanie je niečo, o čom premýšľame,

preto si myslíme, že potrebujeme ekosystém

vozidiel na zdieľané využitie, so spojením na dopravné trasy.

Toto sú niektoré z vozidiel, na ktorých pracujeme.

Ale kľúčom je práve zdieľanie. Ak sa delíte o vozidlo,

môžete v jednom vozidle odviezť najmenej 4 ľudí

a nie iba jedného.

Tu v Bostone máme Hubway, v Paríži systém Vélib'.

V Media Lab pracujeme na malom mestskom aute,

ktoré je optimalizované pre mestské zdieľané využitie.

Zbavili sme sa všetkých zbytočností ako je motor

a prevodovka. Všetko sme presunuli na volant,

takže štartovanie, riadenie

aj brzdenie sa ovládajú na volante.

Podvozok tým pádom nie je zaťažený, takže auto

môžete sklopiť a poskladať toto malé autíčko tak,

že zaberá iba malý kúsok zeme.

Toto video bolo minulý týždeň v Európskej televízii.

Vidíme na ňom španielskeho ministra priemyslu ako šoféruje

toto autíčko, ktoré sa vie otáčať, keď je sklopené.

Nepotrebujete ovládať cúvanie ani paralelné parkovanie.

Jednoducho sa otočíte a zaparkujete priamo. (Smiech)

Spolupracujeme so spoločnosťou, ktorá nám

pomáha s propagáciou. Ryan Chin, môj doktorand na PhD.,

odprezentoval počiatky týchto projektov pred dvoma rokmi na konferencii TEDx.

Zaujímavé je, že môžete pridávať aj ďalšie

nové funkcie, napríklad autonómiu -- vystúpite z auta,

keď zastanete vo svojej destinácii, potľapkáte ho po zadku

a auto sa samo zaparkuje, dobije sa

a môžete zaparkovať zhruba 7-krát viac vozidiel

na rovnakom priestranstve, kde by stáli bežné autá.

V tomto projekte vidíme našu budúcnosť, aj keď by sme ho mohli uskutočniť už teraz.

Skutočne to nie je problém.

Môžeme spojiť zdieľané využitie a sklápanie a autonómiu

a touto stratégiou dosiahneme asi 28-krát

lepšie využitie pôdy.

Jeden z našich postgraduálnych študentov sa pýta,

ako môže auto bez šoféra komunikovať s chodcami?

Nemáte s kým udržiavať zrakový kontakt.

Neviete, či vás nezrazí.

Takže vynašiel niekoľko stratégií pre komunikáciu takéhoto

vozidla s chodcami, takže -- (Smiech)

Takže svetlá sú vlastne očami, rozširujú sa im zreničky,

zaviedli sme riadiace audio, takže môžeme púšťať

zvuky priamo ľuďom.

Na tomto projekte sa mi najviac páči to, že rieši

problém, ktorý ešte ani neexistuje -- (Smiech)

(Smiech) (Potlesk)

Tiež si myslíme, že môžeme zdemokratizovať prístup na cyklistické chodníky.

Viete, cyklistické chodníky väčšinou využívajú mladí

chalani v elastických nohaviciach. (Smiech)

Myslíme si, že môžeme vyvinúť vozidlo, ktoré môže

chodiť po cyklistických chodníkoch, bude prístupné pre starších,

postihnutých, ženy v sukniach, podnikateľov a bude bojovať proti problémom s energiou,

dopravnými zápchami, mobilitou, starnutím a obezitou

naraz. To je pre nás výzva.

Toto je jeden z prvých návrhov tohto trojkolesového

elektrického bicykla. Má pedále

a môže chodiť po cyklistickom chodníku, ale ak ste starší,

má aj prepínač. Ak ste zdraví,

skutočne sa zapotíte, aby ste šli rýchlo.

Cestou do práce môžete spáliť až 40 kalórií

a cestou domov 500 a dať si sprchu.

Dúfame, že sa nám ho podarí zostrojiť už na jeseň.

Ďalšou oblasťou, ktorú chceme zlepšiť, je bývanie.

Primátor Bostonu Menino tvrdí, že nedostatok cenovo dostupných bytov

pre mladých ľudí je jedným z najväčších problémov,

ktorým mesto čelí.

Stavitelia vravia, dobre, postavíme teda maličké bytíky.

Ale ľudia skutočne nechcú bývať v maličkom

obyčajnom bytíku.

Naša odpoveď znie -- postavme štandardizované podvozky,

podobné, ako naše auto. Prinesme do bytov

technológiu, ktorá bude všetko poháňať a poskytne ľuďom

pomocou tohto podvozku v otvorenom priestranstve bytu prostriedky

na vlastné definovanie ich potrieb,

hodnôt a aktivít, a potom nám už

algoritmus pomôže vybudovať im jedinečné zostavenie

integrovaných vstavaných komponentov, nábytku a skríň,

ktoré bude personalizované pre každého, a tiež budú

mať prostriedky na vylepšenie svojho bytu.

Je to niečo ako pracovať s architektom,

pričom dialóg začína, keď načrtnete alternatívu,

na ktorú môže človek reagovať.

Najzaujímavejšou implementáciou tohto nápadu je pre nás

možnosť rozmiestniť robotické steny,

ktoré dokážu premeniť váš priestor na cvičenie na pracovňu,

ak ste šéfom virtuálnej spoločnosti.

Máte návštevu, vybudujete si teda

dve hosťovské spálne.

Môžete mať obyčajný jednoizbový byt,

keď ho potrebujete. Možno je to tak väčšinu času.

Pozvali ste hostí na večeru. Stôl sa dá rozložit tak,

že sa zaň zmestí 16 ľudí -- v bežnom jednoizbovom byte,

alebo možno chcete tanečné štúdio.

Architekti prezentujú tieto návrhy

už dlho. Teraz to už len musíme

všetko vyrobiť podľa predstáv tých 300 miliónov ľudí

v Číne, ktorí budú chcieť žiť v meste,

a to veľmi pohodlne.

Myslíme si, že s pomocou týchto stratégií

dokážeme vyrobiť veľmi malý byt,

ktorý funguje akoby bol dvakrát taký veľký. Neverím na šikovné domy.

Je to klamlivý koncept.

Myslím si, že musíme stavať hlúpe domy

a naplniť ich šikovnými vecami. (Smiech)

Začali sme teda pracovať na podvozku pre stenu.

Teda na štandardizovanej plošine s motormi

a batériou, potrebnou pre jej beh a malými solenoidmi,

ktoré ju uzamknú na mieste a prepnú na nízke napätie.

Myslíme, že by táto technológia mohla byť štandardizovaná a ľudia

by si potom mohli personalizovať to, čo chcú na stenách mať

a presne ako pri aute, môžeme doplniť aj rad senzorov,

ktoré zaznemanjú ľudskú aktivitu, takže ak bude v ceste

dieťa alebo šteniatko, nevznikne žiaden problém. (Smiech)

Vývojári povedia - toto je úžasné. Dobre,

takže ak máme bežnú budovu,

máme pevný obal a môžeme ho naplniť 14 jednotkami.

Ak fungujú ako by boli dvakrát také veľké,

zmestíne do obalu 28 jednotiek.

To však znamená aj dvojnásobok parkovacích miest.

Parkovanie je skutočne drahé -- okolo 70 000 dolárov

za priestor na vybudovanie jedného bežného parkovacieho miesta

vo vnútri budovy.

Takže ak máme sklápanie a autonómiu,

bude nám stačiť sedmina tohto priestoru.

Cena sa zníži na 10 000 dolárov na auto,

to sú náklady len na parkovanie.

Ak pridáme zdieľané využitie, posunieme sa ešte ďalej.

Mohli by sme tiež zaviezť aj ďalšie progresívne technológie.

Trh poskytuje mnoho možností pre

inovatívne spoločnosti, ktoré chcú do domovov priniesť nové technológie.

V tomto projekte, na ktorom spolupracujeme so Siemensom,

sme zabudovali senzory na nábytok, všetky sú vstavané

a dokážu rozoznať, kde sú ľudia a čo robia.

Modré svetlo je veľmi výkonné, preto sme použili

nastaviteľné 24-bitové LED svetlá.

Rozpoznajú, kde sa človek nachádza a čo robí,

zosilnia svetlo, keď je potrebné celospektrálne biele svetlo

a ušetria asi 30, 40 percent spotrebovanej energie,

oproti bežne používaným moderným

osvetľovacím systémom.

Tu vidíme výstup údajov zo senzorov,

ktoré sú zabudované do nábytku.

Neveríme veľmi kamerám v domoch.

Sme presvedčení, že tieto malé bezdrôtové senzory sú oveľa účinnejšie.

Tiež veríme, že dokážeme personalizovať slnečné žiarenie.

To je svojím spôsobom najvyšší stupeň personalizácie.

Pozreli sme sa teda na členené okná,

ktoré dokážu nasmerovať slnečné lúče kamkoľvek do priestoru,

a tak vám umožnia zatieniť počas horúceho dňa,

ako je aj dnešný, väčšinu skla.

V tomto prípade zdvihne telefón a nastaví si

prípravu jedla v kuchyni do určitého priestoru

slnečného žiarenia. Algoritmus udrží slnečné žiarenie rovnaké

počas celého priebehu tejto aktivity.

Táto funkcia sa dá skombinovať aj s LED osvetlením.

Myslíme si, že ľudia by mali pracovať v zdieľanom priestore.

Podľa mňa je toto skutočným pracoviskom budúcnosti.

Toto je Starbucks, ako ste si už všimli. (Smiech)

Možno tretina -- a všimnite si, že každý sedí chrbtom k stene

a pred sebou majú jedlo a kávu

a každý je vo svojej malej súkromnej bubline.

Zdieľané priestory potrebujeme na interakciu a spoluprácu.

V tomto sa nám veľmi nedarí.

V Cambridgeskom centre pre inovácie majú

spoločné stoly. Dlho som bol aj vo Fínsku

v dizajnérskej továrni univerzity Aalto,

kde majú spoločnú dieľnu a výrobné laboratórium,

spoločné tiché miesta,

elektronické miesta,

miesta na oddych.

Myslíme si, že všetky tieto projekty by sa dali spojiť

a vytvorili by tak nový model mobility, bývania,

práce a života ako takého,

cestu na trh pre progresívne technológie,

ale koniec-koncov sa aj tak musíme zamerať na to najdôležitejšie -

- na ľudí. Mestá sú o ľuďoch.

Sú pre ľudí.

Nie je dôvod, prečo by sme nemohli dramaticky zlepšiť

obývateľnosť a kreativitu miest, ako sme to urobili

s uličkami v Melbourne,

čím sme zároveň zredukovali spotrebu CO2 a elektriny.

Hovoríme o globálnej nevyhnutnosti. Toto sa nám musí podariť.

Ďakujem. (Potlesk)