Shawn Achor: Tajomstvo šťastia a lepšej práce

Domnievame sa, že by sme mali pracovať, aby sme boli šťastní, ale mohlo by to byť aj naopak? V tejto svižnej a zábavnej prezentácii z TEDxBloomington, psychológ Shawn Achor tvrdí, že v skutočnosti šťastie inšpiruje k produktivite.

Keď som mal sedem rokov a moja sestra mala len päť,

hrali sme sa hore na poschodovej posteli.

V tom čase som bol o dva roky starší ako ona -

teda, stále som od nej o dva roky starší -

ale vtedy to znamenalo, že musela robiť všetko, čo som chcel robiť ja,

a ja som sa chcel hrať na vojnu.

Takže sme boli hore na poschodovej posteli.

A na jednu stranu postele

som postavil všetkých mojich G.I. vojakov a výzbroj.

A na druhej strane boli všetky sestrine poníky

pripravené na útok jazdectva.

Existujú rôzne verzie toho, čo sa v to poobedie skutočne stalo,

ale vzhľadom na to, že tu dnes moja sestra nie je,

poviem vám, ako to bolo naozaj -

(Smiech) -

z ktorej moja sestra vychádza tak trochu nemotorne.

Z nejakého dôvodu, bez akéhokoľvek pričinenia jej staršieho brata,

zrazu Amy zmizla z postele

a s rachotom pristála na zemi.

Nervózne som sa pozrel cez bok postele

aby som videl, čo sa mojej spadnutej sestre prihodilo,

a zbadal, že bolestivo pristála na rukách a kolenách,

na zem na všetky štyri.

Bol som nervózny, pretože mi rodičia prikázali,

aby sme sa so sestrou

hrali tak bezpečne a potichu ako je len možné.

A zistiť, že som náhodou Amy zlomil ruku

len týždeň pred ...

(Smiech)

... hrdinsky ju odstrčil od

blížiacej sa imaginárnej guľky ostreľovača,

(Smiech)

za čo mi ešte nepoďakovala.

Snažil som sa zo všetkých síl -

vôbec to netušila -

snažil som sa správať čo najlepšie.

A zbadal som sestrinu tvár,

ten výkrik bolesti, utrpenia a prekvapenia

čo hrozil, že vybuchne z jej úst a zobudí

rodičov z dlhého zimného zdriemnutia, na ktoré sa uložili.

Takže som urobil jedinú vec,

ktorú môj zbesilý 7-ročný mozog dokázal vymyslieť, aby sa vyhol tejto tragédii.

A ak máte deti, videli ste to už stokrát.

Povedal som, "Amy, Amy, počkaj. Neplač. Neplač.

Videla si, ako si pristála?

Žiaden človek nepristane takto na všetkých štyroch.

Amy, myslím, že to znamená, že si jednorožec."

(Smiech)

Bolo to podvádzanie, pretože neexistovalo nič, čo by si moja sestra priala viac

než nebyť zranenou 5-ročnou malou sestrou Amy,

ale byť jedinečným jednorožcom Amy.

Pravdaže toto bola možnosť, aká sa jej nikdy v minulosti nenaskytla.

Mohli ste vidieť, ako moja úbohá, zmanipulovaná sestra čelí konfliktu,

keď sa jej malý mozog pokúšal vydať zdroje

na precítenie bolesti, utrpenia a prekvapenia,

ktoré práve prežila,

alebo prehodnotiť jej novo objavenú identitu jednorožca.

A vyhralo to druhé.

Namiesto toho, aby sa rozrevala a zastavila našu hru,

namiesto toho, aby zobudila rodičov,

so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré by to pre mňa malo,

namiesto toho sa jej na tvári zjavil úsmev

a hneď sa vyšplhala hore na posteľ so všetkým pôvabom malého jednorožca ...

(Smiech)

... s jednou zlomenou nohou.

To na čo sme narazili

v tomto útlom veku piatich a siedmich rokov -

vtedy sme to netušili -

bolo niečo, čo sa stane predvojom vedeckej revolúcie,

ku ktorej dôjde o 2 desaťročia neskôr v spôsobe, akým sa pozeráme na ľudský mozog.

Narazili sme na niečo, čomu sa hovorí pozitívna psychológia,

čo je dôvod, prečo tu dnes som

a dôvod prečo každé ráno vstávam.

Keď som prvýkrát začal rozprávať o tomto výskume

mimo akademickú pôdu, vo firmách a školách,

úplne prvá vec, ktorú mi povedali, aby som nikdy nerobil,

bolo začať prezentáciu grafom.

Úplne prvá vec, ktorú chcem urobiť, je začať moju prezentáciu grafom.

Tento graf vyzerá nudne,

ale je dôvodom, prečo sa nadchýnam a každé ráno vstávam z postele.

A tento graf ani nič neznamená; sú to falošné dáta.

Zistili sme -

(Smiech)

Ak by som tieto dáta získal študovaním vás tu v miestnosti, bol by som nadšený,

pretože sa tu vyskytuje celkom jasný trend

a to znamená, že by ma mohli vydať,

čo je jediné, na čom naozaj záleží.

Fakt, že je tu jedna divná červená bodka hore nad krivkou,

v miestnosti je jeden čudák -

Viem, kto si, už som ťa videl skôr -

to nie je problém.

To nie je problém, ako väčšina z vás vie,

pretože tú bodku môžem jednoducho zmazať.

Tú bodku môžem zmazať, pretože je to očividne chyba merania.

A vieme, že je to chyba merania,

pretože mi kazí dáta.

Takže jedna z úplne prvých vecí, ktoré ľudí učíme

na hodinách ekonómie, štatistiky, podnikania a psychológie

je, ako, štatisticky korektným spôsobom, eliminovať čudákov.

Ako eliminujeme odľahlé hodnoty,

aby sme získali krivku, ktorá najlepšie vyhovuje?

Čo je skvelé, pokiaľ sa snažím zistiť,

koľko Advilov by mala brať priemerná osoba - dva.

Ale ak ma zaujíma potenciál, ak ma zaujíma váš potenciál,

šťastie alebo produktivita

alebo energia alebo kreativita,

robíme to, že s vedou vytvárame kult priemernosti.

Ak sa opýtam otázku ako,

"Ako rýchlo sa dokáže dieťa v triede naučiť čítať?"

vedci odpovedia na otázku "Ako rýchlo sa dokáže priemerné dieťa

v triede naučiť čítať?"

a potom prispôsobíme triedu rovno tomuto priemeru.

Ak na tejto krivke spadnete pod priemer,

psychológovia sú nadšení,

pretože to znamená, že ste buď deprimovaní alebo máte nejakú poruchu,

alebo najlepšie oboje.

Dúfame v oboje, pretože náš biznis model je taký,

že ak prídete na terapiu s jedným problémom,

chceme si byť istí, že odídete s tým, že ich máte 10,

tak aby ste sa stále vracali.

Vrátime sa k vášmu detstvu, ak to bude potrebné,

ale nakoniec z vás chceme zasa urobiť normálnych.

Ale normálny je len priemer.

A čo ja predpokladám a čo pozitívna psychológia predpokladá,

je, že ak študujeme to, čo je len priemer,

zostaneme len priemerom.

Potom namiesto zmazania týchto pozitívnych odľahlých hodnôt,

zámerne robím to, že prídem do takejto populácie

a spýtam sa, prečo?

Prečo sú niektorí z vás tak vysoko nad krivkou

čo sa týka vašich intelektuálnych, atletických, hudobných schopností,

tvorivosti, množstva energie,

vašej schopnosti čeliť výzve, vášho zmyslu pre humor?

Nech to je čokoľvek, namiesto toho, aby som vás zmazal, chcem vás pozorovať.

Pretože možno dokážeme získať informácie -

nielen o tom, ako posunúť ľudí do priemeru,

ale ako môžeme posunúť celý priemer hore

v našich firmách a školách po celom svete.

Dôvodom, prečo je pre mňa tento graf dôležitý

je ten, že keď si zapnem správy, zdá sa akoby väčšina informácií

nebola pozitívna, ale naopak negatívna.

Väčšina je o vraždách, korupcii, nemociach, prírodných katastrofách.

A môj mozog si veľmi rýchlo začne myslieť,

že to je primeraný pomer negatív a pozitív vo svete.

Vytvára to niečo,

čomu sa hovorí syndróm lekárskej fakulty -

pokiaľ poznáte ľudí, ktorí chodili na medicínu,

keď ste si počas 1. ročníka štúdia medicíny

čítali zoznam syndrómov a chorôb, ktoré sa mohli prihodiť,

zrazu ste si uvedomili, že máte všetky z nich.

Mám švagra, ktorý sa volá Bobo - čo je ďalší príbeh.

Bobo si vzal jednorožca Amy.

Bobo mi zatelefonoval

z lekárskej fakulty na Univerzite Yale

a povedal, "Shawn, mám lepru."

(Smiech)

Čo je, dokonca aj na Yale, neobyčajne zriedkavé.

Ale netušil som, ako mám úbohého Boba utešiť,

pretože sa práve dostal z týždeň trvajúcej menopauzy.

(Smiech)

Vidíte, zisťujeme, že to nie je nevyhnutne realita, čo nás tvaruje,

ale objektív, cez ktorý váš mozog vníma svet, tvaruje vašu realitu.

A ak dokážeme zmeniť objektív, nielen že budeme môcť zmeniť vaše šťastie,

budeme môcť súčasne zmeniť každý jeden vzdelávací a obchodný výstup.

Keď som sa prihlásil na Harvard, bral som to ako výzvu.

Nečakal som, že sa tam dostanem a moja rodina na to ani nemala peniaze.

Keď som potom o 2 týždne dostal vojenské štipendium, dovolili mi ísť.

Zrazu sa niečo, čo nebolo možné, stalo realitou.

Keď som tam šiel, myslel som si, že aj všetci ostatní to budú brať ako privilégium,

že budú nadšení z toho, že tam sú.

Aj keď ste v triede plnej ľudí, ktorí sú múdrejší ako vy,

ste radi, že vôbec v tej triede ste, čo je presne to, čo som cítil ja.

Ale tam som zistil,

že hoci niektorí ľudia to zažili,

keď som po 4 rokoch promoval

a potom strávil najbližších 8 rokov na intráku so študentmi -

Harvard ma o to požiadal; nebol som taký.

(Smiech)

Bol som referentom Harvardu, ktorý radil študentom počas tých náročných 4 rokov.

A pri mojom výskume a učení som zistil,

že títo študenti, bez ohľadu na to ako veľmi šťastní boli

zo svojho úspechu, že sa dostali na školu,

o 2 týždne neskôr sa ich mozgy sústredili nie na privilégium toho, že tam sú,

nie na ich filozofiu alebo fyziku.

Ich mozog sa sústredil na konkurenciu, pracovné zaťaženie,

ťažkosti, napätie, sťažnosti.

Keď som tam prvýkrát prišiel, vošiel som do prváckej jedálne,

kam prišli aj moji kamaráti z Waco v Texase, kde som vyrastal -

viem, že niektorí z vás o tom počuli.

Keď ma prišli navštíviť, rozhliadli sa,

a povedali, "Táto prvácka jedáleň vyzerá ako z nejakého

Rokfortu z Harryho Pottera," čo aj vyzerá.

Toto je Rokfort z Harryho Pottera a toto je Harvard.

A keď to videli,

hovoria, "Shawn, prečo mrháš časom študovaním šťastia na Harvarde?

Ako vážne, z čoho by študenti Harvardu vôbec

mohli byť nešťastní?"

V tejto otázke

tkvie kľúč k pochopeniu vedy o šťastí.

Pretože tá otázka predpokladá,

že náš vonkajší svet predikuje naše úrovne šťastia,

keď v skutočnosti, ak viem všetko o vašom vonkajšom svete,

dokážem predpovedať len 10 % vášho dlhodobého šťastia.

90 % vášho dlhodobého šťastia

je predikovaných nie vonkajším svetom,

ale spôsobom, akým váš mozog svet spracováva.

A ak to zmeníme,

ak zmeníme náš vzorec šťastia a úspechu,

dokážeme zmeniť spôsob,

akým potom môžeme ovplyvňovať realitu.

Zistili sme, že len 25 % pracovného úspechu

je podmienených IQ.

75 % pracovného úspechu

je podmienených vašimi úrovňami optimizmu, vašou spoločenskou podporou

a schopnosťou vnímať stres ako výzvu namiesto hrozby.

Hovoril som s internátnou školou v Novom Anglicku, pravdepodobne tou najprestížnejšou,

a oni povedali, "My to už vieme.

Takže každý rok našich študentov nielen učíme, ale máme tiež týždeň zdravia.

A sme z toho nadšení. V pondelok večer k nám príde svetový expert

hovoriť o adolescentnej depresii.

Utorok večer je školské násilie a šikana.

Streda večer sú poruchy stravovania.

Štvrtok večer je užívanie drog.

A piatok večer sa snažíme rozhodnúť medzi nechráneným sexom a šťastím."

(Smiech)

Povedal som, "O tom sú piatkové večery väčšiny ľudí."

(Smiech)

(Potlesk)

Som rád, že sa vám to páči, ale im sa to nepáčilo ani trochu.

Ticho v telefóne.

A do toho ticha som povedal, "Rád by som na vašej škole rozprával,

ale len aby ste vedeli, to nie je týždeň zdravia, ale týždeň choroby.

Vy ste ukázali všetky negatívne veci, ktoré sa môžu stať,

ale vôbec ste nehovorili o tých pozitívnych."

Absencia choroby nie je zdravie.

K zdraviu sa dostaneme takto:

Musíme obrátiť náš vzorec šťastia a úspechu.

Za posledné 3 roky som precestoval 45 rôznych krajín,

pracoval so školami a firmami

uprostred ekonomickej krízy.

A zistil som, že väčšina firiem a škôl

nasledujú takýto vzorec úspechu:

Ak budem pracovať tvrdšie, budem viac úspešný.

A ak budem viac úspešný, potom budem šťastnejší.

To je základ väčšiny našich výchovných a riadiacich štýlov,

spôsobu akým motivujeme naše správanie.

A problém je ten, že je to vedecky nesprávne a prevrátené z 2 dôvodov.

Po prvé, zakaždým keď má váš mozog úspech,

posuniete hranicu toho, čo pokladáte za úspech.

Získali ste dobré známky, teraz musíte mať ešte lepšie,

dostali ste sa na dobrú školu a hneď po tom sa dostanete na ešte lepšiu,

získali ste dobrú prácu, teraz musíte získať ešte lepšiu,

dosiahli ste váš predajný limit, tak vám ten limit zvýšime.

A ak je šťastie na druhej strane oproti úspechu, váš mozog sa tam nikdy nedostane.

Ako spoločnosť tlačíme šťastie

po kognitívnom horizonte.

A to preto, že si myslíme, že musíme byť úspešní,

a potom budeme šťastnejší.

No problém je v tom, že náš mozog funguje v opačnom poradí.

Ak dokážete zvýšiť u niekoho jeho úroveň pozitivity,

potom jeho mozog zažíva to, čomu hovoríme výhoda šťastia,

váš mozog v pozitívnom rozpoložení

má značne lepší výkon

ako pri negatívnom, neutrálom alebo vystresovanom rozpoložení.

Stúpa vaša inteligencia, kreativita, hladiny energie.

Vlastne sme zistili,

že sa zlepšuje každý jeden obchodný výsledok.

Pozitívny mozog je o 31 % produktívnejší

ako keď je negatívny, neutrálny alebo vystresovaný.

Ste o 37 % lepší v predajoch.

Doktori sú o 19 % rýchlejší, presnejší

pri určovaní správnych diagnóz,

keď sú pozitívni namiesto negatívnych, neutrálnych alebo vystresovaných.

Čo znamená, že môžeme zmeniť vzorec.

Ak dokážeme nájsť spôsob, ako byť pozitívni v prítomnosti,

potom naše mozgy budú pracovať ešte úspešnejšie

a budeme pracovať usilovnejšie, rýchlejšie a inteligentnejšie.

Potrebujeme byť schopní zmeniť tento vzorec,

aby sme videli, čoho sú naše mozgy naozaj schopné.

Pretože dopamín, ktorý sa vyplavuje do vášho systému, keď ste pozitívni,

má dve funkcie.

Nielen, že ste vďaka nemu šťastnejší,

ale aj naštartuje všetky centrá učenia vo vašom mozgu,

čím vám umožní prispôsobiť sa svetu odlišným spôsobom.

Zistili sme, že existujú spôsoby, akými môžete vytrénovať svoj mozog,

aby sa mohol stať pozitívnejším.

Len za 2 minúty počas 21 dní

dokážeme prepnúť váš mozog,

čím mu umožníme pracovať

optimistickejšie a úspešnejšie.

Tieto veci sme teraz robili v prieskume

v každej jednej firme, s ktorou som pracoval,

tak, že ľudia mali spisovať 3 nové veci, za ktoré sú vďační

21 dní za sebou, 3 nové veci každý deň.

A na konci

si ich mozog začal uchovávať vzorec

skúmania sveta, nie pre negatívne, ale najprv pozitívne veci.

To, že napíšete o 1 pozitívnom zážitku, ktorý ste mali za posledných 24 hodín,

umožní vášmu mozgu znovu to prežiť.

Cvičenia učia váš mozog, že na vašom správaní záleží.

Zistili sme, že meditácia umožňuje mozgu

prekonať kultúrnu poruchu pozornosti, ktorú sme vytvárali

tým, že sme sa snažili robiť viacero úloh naraz

a umožňuje mozgu sústrediť sa na 1 momentálnu úlohu.

A napokon, náhodné skutky vľúdnosti sú vedomé skutky vľúdnosti.

Ľuďom povieme, aby po otvorení svojej schránky,

napísali 1 pozitívny email,

ktorým pochválila alebo poďakujú niekomu v ich sociálnej sieti.

A zistili sme, že týmito aktivitami

a trénovaním mozgu, tak ako trénujeme svoje telá,

dokážeme zmeniť vzorec šťastia a úspechu,

a pritom vytvoriť nielen vlny pozitivity,

ale vytvoriť skutočnú revolúciu.

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)