Ako blockchain mení peniaze a biznis

Čo je blockchain? Ak to neviete, mali by ste. Ak viete, je možné, že ešte stále vám nie je úplne jasné, ako to celé funguje. Don Tapscott vám s tým pomôže. Vo svojom príspevku demistifikuje túto prevratnú, dôveru tvoriacu technológiu, ktorá, ako sám vraví, nepredstavuje nič menej ako druhú generáciu internetu a nesie v sebe potenciál na pretvorenie peňazí, biznisu, štátnej správy a spoločnosti.

Technológia, ktorá bude mať pravdepodobne

najväčší vplyv na nasledujúce dekády,

je tu.

A nie sú to sociálne médiá.

Nie sú to veľké dáta.

Nie je to robotika.

Dokonca ani umelá inteligencia.

Budete prekvapení, keď zistíte,

že ide o technológiu, ktorá stojí
za digitálnymi menami ako je Bitcoin.

Nazýva sa „blockchain“.

Block – Chain (blok – reťaz).

Niežeby to bolo práve najzvučnejšie meno,

avšak verím, že predstavuje

ďalšiu generáciu internetu,

ktorá v sebe nesie ohromný potenciál
pre akýkoľvek biznis či spoločnosť,

ako aj pre vás všetkých jednotlivo.

Počas posledných pár desaťročí
sme tu mali internet informácií.

Ak som vám poslal e-mail
alebo prezentáciu či niečo iné,

v skutočnosti som vám neposlal originál,

ale kópiu.

A to je skvelé.

To je demokratizácia informácií.

Ale pokiaľ ide o statky,

napríklad peniaze,

finančné aktíva ako akcie a dlhopisy,

vern6stné body, duševné vlastníctvo,

hudbu, umenie, volebný hlas,

emisné kvóty a iné statky,

posielanie kópie je veľmi zlý nápad.

Ak by som vám poslal 100 dolárov,

je dôležité, že potom
už tie peniaze nevlastním

(smiech)

a nemôžem vám ich poslať znova.

Tento „problém dvojitého míňania“

poznajú kryptografi už dlho.

Preto sa v súčasnosti spoliehame
na veľkých sprostredkovateľov,

banky a vlády,

veľké sociálne siete,
správcov kreditných kariet atď.,

aby vytvorili dôveru
v náš hospodársky systém.

A títo sprostredkovatelia vykonávajú
všetky tie obchodné a transakčné operácie

pre všetky druhy stykov,

od autentifikácie a identifikácie ľudí,

cez schvaľovanie a uzatváranie transakcií
a udržovania záznamov.

A vo všeobecnosti to robia celkom dobre.

Majú však aj narastajúce nedostatky.

V prvom rade, sú centralizovaní.

To znamená, že môžu byť hacknutí
a stále častejšie aj bývajú.

JP Morgan, Americká federálna vláda,

LinkedIn, Home Depot a ďalší

už na to doplatili.

Vylučujú miliardy ľudí
z globálnej ekonomiky,

napr. ľudí, ktorí nemajú dosť peňazí

na založenie účtu v banke.

Spomaľujú transakcie.

E-mailu stačí sekunda na obletenie sveta,

ale môže trvať dni aj týždne,

kým sa peniaze presunú skrz
bankový systém v rámci jedného mesta.

A ukrajujú si za to veľký kus koláča –

10 až 20 percent len
za prevod peňazí do inej krajiny.

Zachytávajú naše dáta,

čo znamená, že my ich nemôžeme speňažiť

alebo inak využiť vo svoj prospech.

A narúšajú naše súkromie.

A najväčším problémom je,

že si nerovným spôsobom privlastňujú
veľkorysosť digitálneho veku –

máme tu tvorbu bohatstva,
ale tiež rastúcu sociálnu nerovnosť.

Takže čo ak by neexistoval
iba internet informácií,

ale aj internet hodnôt –

akási rozsiahla, globálna,
distribuovaná účtovná kniha,

spracovávaná miliónmi počítačov

a prístupná všetkým,

kde by bola každá forma statku,
od hudby po peniaze,

uložená, prenášaná, obchodovaná,
vymieňaná a spravovaná

a to všetko bez vplyvných prostredníkov?

Čo ak by existovalo
prirodzené médium hodnôt?

V roku 2008 krachol finančný priemysel,

a vtedy, možno s vedomým načasovaním,

anonymná osoba alebo osoby
pod menom Satoshi Nakamoto

napísal odbornú prácu, v ktorej vytvoril
protokol pre digitálnu hotovosť,

ktorá využívala kryptomenu menom Bitcoin.

A táto kryptomena umožnila ľuďom
zaviesť dôveru a vykonávať transakcie

bez tretej strany.

A tento, na prvý pohľad
jednoduchý čin, zažal iskru,

ktorá zapálila svet,

ktorá vzrušila, vydesila alebo
inak zaujala množstvo ľudí

na mnohých miestach.

Nenechajte sa Bitcoinom zmiasť –

Bitcoin je statok, rastie a klesá,

čo by vás malo zaujímať,
ak sa zaoberáte špekuláciami.

V širšom zmysle je to kryptomena.

Nie je to štátna mena
kontrolovaná nejakou krajinou.

A to je zaujímavejšie.

Ale tým skutočným ťahákom
je technológia, ktorá za tým stojí.

Nazýva sa blockchain.

A tak si prvýkrát v histórii ľudstva

môžu ľudia navzájom dôverovať

a obchodovať ako rovný s rovným.

A tá dôvera nie je dosiahnutá
vďaka nejakej veľkej inštitúcii,

ale vďaka spolupráci, kryptografii

a troche umného programovania.

Keďže dôvera je tejto technológii vlastná,

hovorím jej „Protokol dôvery“.

Teraz asi premýšľate:
„Ako to celé vlastne funguje?“

Dobre teda.

Statky – digitálne statky, ako sú peniaze,
hudba a všetko medzi tým –

nie sú uložené na jednom mieste,

ale rozložené naprieč
globálnou „účtovnou knihou“,

využívajúc najvyššiu úroveň šifrovania.

A každá vykonaná transakcia

je zverejnená na celom svete,

naprieč miliónmi a miliónmi počítačov.

A všade tam, po celom svete

sú roztrusení ľudia,
zvaní „miners“ (ťažitelia).

Nejde o mládež (minors = neplnoletí),
ale o ťažiteľov bitcoinov.

Tí majú k dispozícii
ohromný výpočtový výkon –

10 až 100-násobne viac ako
celosvetová kapacita Googlu.

A títo ťažitelia odvedú množstvo práce.

Každých 10 minút,

ako taký srdcový tep siete,

je vytvorený blok,

ktorý obsahuje všetky transakcie
za uplynulých 10 minút.

Vtedy nastupujú ťažitelia
s cieľom vyriešiť náročnú úlohu.

Pričom navzájom súťažia –

prvý ťažiteľ, ktorý nájde riešenie
a tým validuje blok,

je odmenený digitálnou menou,

v prípade Bitcoin blockchainu, Bitcoinom.

A potom, a toto je kľúčové,

je daný blok pripojený k predchádzajúcemu

a ten zas k tomu pred ním,

čím vytvoria reťaz blokov.

Každý z nich má časovú značku,

niečo ako digitálnu voskovú pečať.

Takže ak by som chcel nejaký blok hacknúť

a, povedzme, zaplatiť
tými istými peniazmi dvakrát,

musel by som hacknúť daný blok

plus všetky predchádzajúce,

čiže celú históriu obchodovania
na danom blockchaine –

nielen na jednom počítači,
ale na miliónoch počítačov súčasne,

ktoré všetky využívajú
najvyššie formy šifrovania,

pod dohľadom najvýkonnejšieho
výpočtového systému na svete –

tvrdý oriešok.

Toto je nekonečne bezpečnejšie

ako počítačové systémy dneška.

Blockchain. Takto to funguje.

Bitcoin blockchain je len jeden príklad.

Je mnoho iných.

Blockchain Ethereum bol vytvorený
Kanaďanom menom Vitalik Buterin.

Má 19 rokov

a jeho blockchain má zopár
obdivuhodných schopností.

Jednou z nich je možnosť
tvoriť inteligentné zmluvy.

Ako už názov napovedá,

sú to samočinné zmluvy,

zabezpečujú vynútenie, správu, vykonanie

a platbu – zmluvy majú
istú formu bankového účtu –

pri dohodách medzi ľuďmi.

V súčasnosti prebiehajú
na blockchaine Ethereum

projekty schopné všetkého

od vytvorenia náhrady
za burzu cenných papierov,

po návrh nového modelu demokracie,

v ktorom sa politici zodpovedajú občanom.

(potlesk)

Aby sme teda pochopili,
akú radikálnu zmenu toto prináša,

pozrime sa na jedno odvetvie –
finačné služby.

Spoznávate toto?

Rube Goldbergov stroj.

Absurdne komplikovaný stroj,
s nejakou veľmi jednoduchou funkciou,

ako napr. rozbitie vajíčka
alebo zatvorenie dverí.

Úprimne, mne to trochu pripomína
odvetvie finančných služieb.

Pípnete si kreditkou v obchode na rohu

a dátový záznam putuje tuctom spoločností,

každá z nich s vlastným
počítačovým systémom,

pričom niektoré z nich sú zo 70. rokov –

– staršie ako mnohí z prítomných –

a o 3 dni neskôr prebehne zaúčtovanie.

Pri finančnom systéme na báze blockchainu

by nebolo žiadne zaúčtovanie,

pretože platba a zaúčtovanie
sú tými istými činnosťami,

sú iba zmenami v účtovnej knihe.

To spôsobuje veľký rozruch na Wall Street

a vo finančnom biznise
na celom svete si kladú otázku –

je toto náš koniec

alebo sme schopní túto
technológiu úspešne využiť?

A prečo by to malo zaujímať vás?

Dovoľte mi popísať pár možností využitia.

Prosperita.

Prvá éra internetu,

internet informácií,

nám priniesla bohatstvo,
nie však zdieľanú prosperitu,

keďže sociálna nerovnosť rastie.

A toto je zdrojom všetkého
hnevu, extrémizmu,

protekcionizmu, xenofóbie i horších vecí,

ktorých nárast vo svete dnes pozorujeme.

Aktuálnym príkladom je Brexit.

Mohli by sme teda prísť s novým spôsobom,
ako sa vyrovnať s problémom nerovnosti?

Pretože jediným prístupom dneška
je prerozdelenie bohatstva,

zdanenie ľudí a ďalšie prerozdelenie.

Mohli by sme PREDrozdeliť bohatstvo?

Mohli by sme zmeniť spôsob,
akým bohatstvo vôbec vzniká

a to demokratizovaním jeho tvorby,

zapájaním väčšieho
počtu ľudí do hospodárstva

a zabezpečením toho,
aby dostali spravodlivú odmenu?

Opíšem vám 5 spôsobov, ako to dosiahnuť.

Prvý:

Vedeli ste, že 70 percent
svetových vlastníkov pôdy

má na ňu oslabený nárok?

Vezmime si farmu niekde v Hondurase,
k moci príde nejaký diktátor a povie:

„Viem, že máš akýsi kus papiera,
ktorý tvrdí, že farmu vlastníš ty,

ale vládny počítač tvrdí,
že ju vlastní môj kamarát.“

Toto sa vo veľkom udialo v Hondurase

a tento problém existuje všade.

Hernando de Soto,
známy latinsko-americký ekonóm,

tvrdí, že je to svetový
problém číslo jedna,

pokiaľ ide o ekonomickú mobilitu,

že je to dôležitejšie
ako mať účet v banke,

pretože ak nemáte
právoplatný nárok na pôdu,

nemôžete si na ňu požičať

a nemôžete plánovať do budúcna.

Preto dnes spoločnosti
spolupracujú s vládami,

aby zaznamenali vlastníkov
pôdy na blockchaine.

Ak je ten záznam raz tam, je nezmeniteľný.

Nemožno ho hacknúť.

Tým sa vytvárajú podmienky pre blahobyt

teoreticky miliárd ľudí.

Druhý spôsob:

Množstvo autorov
hovorí o službách ako Uber,

Airbnb, TaskRabbit, Lyft a podobne,

ako o účastníkoch zdieľaného hospodárstva.

Je to veľmi silná myšlienka –

seberovní sa môžu spojiť,
vytvoriť a zdieľať majetok.

Môj pohľad je,

že tieto firmy v skutočnosti nezdieľajú.

Naopak, sú úspešné
práve preto, že sa nedelia.

Zhromažďujú služby a predávajú ich.

Čo ak by namiesto Airbnb,
ako 25-miliardovej korporácie,

existovala distribuovaná aplikácia
na blockchaine, nazvime ju B-Airbnb,

ktorú by v podstate
vlastnili všetci tí ľudia,

ktorí poskytujú nájmy.

A ak by si chcel niekto prenajať izbu,

pozrel by sa do blockchain databázy,
prešiel všetky jej dostupné kritériá

a podľa nich si vybral izbu.

A blockchain mu potom pomôže so zmluvou,

identifikuje zmluvnú protistranu

a spracuje platbu –

elektronické platby
sú už vstavané v systéme.

A spracuje dokonca aj reputáciu,

pretože ak niekto ohodnotí
izbu ako 5-hviezdičkovú,

zapíše sa to do databázy,

je to ohodnotené a nemenné.

Takže všetci tí veľkí rozvracači
zdieľanej ekonomiky zo Silicon Valley

tým môžu byť eliminovaní,

a to by prospelo všeobecnej prosperite.

Tretí spôsob:

Najväčší tok prostriedkov
tečúcich z rozvinutého sveta

do rozvojového sveta

netvoria ani korporátne investície,

ani medzinárodná pomoc.

Sú to finačné prevody.

To je tá celosvetová diaspóra,

ľudia, ktorí opustili svoje rodné krajiny

a posielajú peniaze späť
domov a svojim rodinám.

Ide o 600 miliárd dolárov ročne,

tá suma rastie

a tí ľudia sú okrádaní.

Analie Domingo je gazdiná.

Žije v Toronte

a každý mesiac chodí
na pobočku Western Union

s hotovosťou,

aby mohla poslať nejaké peniaze
svojej matke v Manile.

Poplatok je približne 10 percent,

prevod trvá 4 až 7 dní

a jej mama nikdy netuší,
kedy peniaze dorazia.

Celé jej to každý týždeň
zaberie 5 hodín.

Pred 6 mesiacmi

použila Analie blockchain
aplikáciu zvanú Abra.

Tri stovky, ktoré poslala
zo svojho mobilu,

šli priamo do mobilu jej mamy

bez akéhokoľvek sprostredkovateľa.

Jej mama si potom na mobile našla –

podobne ako Uber, Abra má
svojich „pokladníkov“ všade.

Klikla si na jedného z nich
– 5-hviezdičkový pokladník,

vzdialený 7 minút od nej.

Chlapík zaklope na dvere,
odovzdá jej filipínske pesos,

ona si ich uloží do peňaženky.

Všetko je vybavené v priebehu minút

a stojí ju to 2 percentá.

Toto je obrovská šanca na zvýšenie blaha.

Štvrtý spôsob – najsilnejším aktívom
digitálneho veku sú dáta.

Dáta sú vskutku novým typom aktív,

možno väčším ako doterajšie 4 typy,

ako pôda v poľnohospodárskej ekonomike

alebo priemyselná továreň

alebo dokonca peniaze.

A každý z vás, my všetci,
tieto dáta tvoríme.

My tvoríme túto hodnotu.

A pritom, ako ideme životom,
zanechávame za sebou

stopu v podobe digitálnych omrviniek.

A tieto omrvinky dokopy
vytvárajú váš zrkadlový obraz,

vaše virtuálne Ja.

A vaše virtuálne Ja o vás
možno vie viac ako vy sami,

keďže vy si už nepamätáte,
čo ste si pred rokom kúpili,

povedali alebo kde presne ste boli.

A vaše virtuálne ja vám nepatrí –

a to je ten veľký problém.

Preto dnes existujú spoločnosti,

ktoré sa snažia vytvoriť
identitu v čiernej skrinke,

čiže virtuálne Ja patriace vám.

Táto čierna skrinka vás nasleduje

na vašich cestách svetom

a je veľmi, veľmi lakomá.

Vždy poskytne iba zlomok informácie

potrebný na vykonanie niečoho.

Pri množstve transakcií

nepotrebuje predávajúci vedieť, kto ste.

Stačí im vedieť, že dostali zaplatené.

Všetky tieto dáta potom
zbiera vaša čierna skrinka

a umožňuje vám ich speňažiť.

A to je úžasná vec,

pretože nám tým zároveň
umožňuje chrániť si naše súkromie.

A súkromie je základom
slobodnej spoločnosti.

Vezmime si toto nami vytvorené aktívum

späť pod našu kontrolu,

aby sme my sami vlastnili svoju identitu

a zodpovedne s ňou nakladali.

Na záver –

(potlesk)

Na záver, piaty spôsob:

Existuje množstvo tvorcov,

ktorí nedostanú primeranú odmenu,

pretože systém duševného
vlastníctva je nefunkčný.

Bol zničený počas prvej éry internetu.

Vezmite si hudbu.

Na konci celého reťazca
ostanú hudobníkom iba omrvinky.

Ak by ste ako pesničkár
pred 25 rokmi napísali hit,

z ktorého by sa predalo milión singlov,

dostali by ste honorár
okolo 45 000 dolárov.

Dnes, ak by ste napísali hit

a ten dosiahol milión prehratí,

nedostanete 45 tisíc,

dostanete 36 dolárov,

dosť na jednu dobrú pizzu.

Imogen Heap,

speváčka, autorka a držiteľka Grammy,

poskytuje svoju hudbu
v ekosystéme blockchainu.

Hovorí mu „Mycelia“ (podhubie).

Hudba v ňom je súčasťou
inteligentnej zmluvy

a tým sama chráni svoje autorské práva.

Chcete si vypočuť pieseň?

Je zdarma alebo za pár mikro-centov,
ktoré odídu na digitálny účet.

Ak chcete pieseň použiť
vo svojom filme, to už je iné –

duševné práva sú jasne dané.

Chcete z nej vytvoriť zvonenie?
Opäť niečo iné.

Ako sama opisuje, z piesne
sa stane samostatný podnik.

Je niekde tam vonku, sama sa predáva,

sama chráni autorkine práva,

a keďže má vstavaný aj platobný systém

na spôsob bankového účtu,

všetky peniaze prúdia späť k umelkyni.

Tým nad odvetvím preberajú
kontrolu samotní umelci,

a nie vplyvní sprostredkovatelia.

A platí to –

(potlesk)

A platí to nielen pre pesničkárov,

ale pre tvorcov akéhokoľvek obsahu

ako umenia,

vynálezov,

vedeckých objavov či pre novinárov.

Existuje možstvo typov ľudí,
ktorí nie sú férovo ohodnotení,

a práve vďaka blockchainom

sa im zárobky začnú len tak sypať.

A to je úžasná vec.

Takže to bolo 5 možností,

z asi tucta,

na riešenie jedného problému – prosperity,

ktorý je jedným z bezpočtu problémov

riešiteľných pomocou blockchainov.

Technológia nevytvára blahobyt,
pochopiteľne, tvoria ho ľudia.

Avšak môj odkaz pre vás je, že opäť raz

bol technologický džin pustený z fľaše,

vyvolaný neznámou osobou alebo osobami

v tomto neistom období ľudskej histórie

a dáva nám ďalší signál,

ďalšiu príležitosť na prepísanie
mocensko-ekonomických pravidiel

a starého rádu vecí

a na riešenie niektorých
najvážnejších svetových problémov.

Ak si to zaumienime.

Ďakujem vám.

(potlesk)