Dobrá správa o PMS

Všetci vieme, že väčšine žien pred menštruáciou trošku švihne, že reprodukčné hormóny im pôsobia búrlivé emočné výkyvy. Vedci sa však na predmenštruačnom syndróme nezhodujú, tvrdí psychologička Robyn Deluca. Neexistuje vedecká zhoda na definícii, príčinách, liečbe a dokonca ani na samotnej existencii PMS. Deluca rozoberá, čo o PMS vieme a čo nevieme — a prečo je tento mýtus stále populárny.

Kto z vás už počul o PMS?

Každý, že?

Každý vie,
že ženám trošku švihne

tesne pred menštruáciou,

že sa nevyhnuteľne ocitnú
na hormonálnej horskej dráhe

iracionality a podráždenosti.

Vo všeobecnosti sa súdi,

že fluktuácie reprodukčných hormónov
vyvolávajú extrémne emócie,

a že sa to týka veľkej väčšiny žien.

Ja som vám prišla povedať,
že neexistujú vedecké dôkazy

pre žiadny z týchto predpokladov.

Ohľadne PMS
mám pre vás dobrú správu.

Ale najprv sa pozrime na to,
ako pevne je idea PMS

zakorenená v americkej kultúre.

Keď preštudujete články
v novinách a časopisoch,

uvidíte, aký všadeprítomný
je predpoklad, že PMS trápi každú.

Článok v časopise Redbook
s názvom „Vy: Bez PMS“

informuje čitateľov,
že 80 až 90 percent žien trpí na PMS.

Fitness časopis L.A. Muscle
varuje čitateľov,

že 40 až 50 percent žien
trpí PMS,

a že to hrá veľkú úlohu
v ich duševnom aj fyzickom zdraví,

a pred pár rokmi
dokonca Wall Street Journal

vydal článok o vápniku
ako o pomoci pri PMS,

v ktorom sa pýtal čitateliek:

„Meníte sa každý mesiac
na ježibabu?"

Človek by si na základe
všetkých tých článkov myslel,

že predstavu rozšíreného PMS
potvrdzuje množstvo výskumov.

V skutočnosti ani
po 50 rokoch výskumu

neexistuje zhoda
na definícii, príčinách,

liečbe a dokonca
na samotnej existencii PMS.

Podľa psychológov
PMS najčastejšie

obnáša negatívne behaviorálne,
kognitívne a fyzické príznaky

v období od ovulácie
po menštruáciu.

Ale tam sa to začne komplikovať.

PMS diagnostikujú pomocou
150 rôznych symptómov,

tu sú len niektoré z nich.

Aby ste ma dobre pochopili,

nevravím, že ženy nemávajú
niektoré z týchto potiaží.

Vravím, že to ešte neznamená,

že majú nejakú duševnú poruchu.

Keď psychológovia prídu

s takto vágne definovanou
diagnózou,

tá rýchlo stratí
ako diagnóza zmysel.

S takýmto dlhým a širokým
zoznamom symptómov,

môžem mať PMS ja,
môžte mať PMS vy,

ten pán v treťom rade
môže mať PMS,

aj môj pes môže mať PMS.
(smiech)

Niektorí odborníci tvrdia,
že treba mať päť symptómov.

Niektorí tvrdia, že tri.

Ďalší odborníci berú do úvahy
len tie symptómy,

ktoré vám vážne
zasahujú do života,

a iní tvrdia, že mierne symptómy
sú rovnako dôležité.

Pretože dlhé roky
neexistovala

štandardná definícia PMS,

keď sa psychológovia snažili
určiť všeobecné rozšírenie,

ich odhady sa pohybovali
od 5 percent žien

až po 97 percent žien,

takže zároveň skoro nikto
a skoro všetci trpeli na PMS.

Celkovo vzaté, výskumné metódy PMS
mali vážne slabiny.

Po prvé, ženy často mali udávať
svoje symptómy až spätne,

spoliehajúc sa na pamäť,

čo preukázateľne zvyšuje
nahlásený výskyt PMS

oproti metóde
prospektívneho hlásenia,

ktorá obnáša denné
zapisovanie symptómov

počas minimálne dvoch mesiacov.

Mnoho výskumov tiež pracovalo
len s bielymi ženami strednej triedy,

takže je dosť problematické
aplikovať zistenia na všetky ženy.

Vieme, že viera v PMS
je silne kultúrne podmienená,

pretože mimo Západ
sa skoro nespomína.

Po tretie, mnoho štúdií
vôbec nemalo kontrolnú vzorku.

Ak chceme porozumieť
špecifikám žien s PMS,

potrebujeme ich porovnať so ženami,
ktoré PMS nemávajú.

Po štvrté, diagnostické dotazníky
boli veľmi rozdielne,

zameriavali sa na iné symptómy,

rozdielne trvanie a silu.

Výskum akejkoľvek
zdravotnej potiaže

vyžaduje vedeckú zhodu
na špecifických prejavoch

danej potiaže,

aby sa zaručilo, že všetci
hovoria o tom istom,

a toto pre PMS neplatilo.

Našťastie v roku 1994

Diagnostický a štatistický manuál
duševných porúch,

známy ako DSM, –

je to zároveň manuál pre
psychológov a psychiatrov –

redefinoval PMS ako PMDD,

Predmenštruačnú
dysforickú poruchu.

Dysfória označuje
pocit podráždenia a nepokoja.

Podľa tejto novej smernice

sa musí vo väčšine cyklov
za posledný rok

vyskytnúť aspoň päť z 11
možných príznakov,

a to vždy v týždni
pred menštruáciou;

príznaky sa musia zmierniť,
keď začne menštruácia

a týždeň po menštruácii
musia vymiznúť úplne.

Medzi príznakmi musí byť
aspoň jeden z týchto:

zreteľné výkyvy nálad,
podráždenosť, úzkosť, depresia.

Ostatné príznaky môžu byť
buď z tejto skupiny

alebo z tejto druhej,

kde je napríklad
pocit straty kontroly,

zmeny spánku
a chute do jedla.

DSM po novom tiež vyžaduje,
aby závažnosť symptómov

bola klinicky významná,

musia byť prekážkou v práci,

v škole alebo
v sociálnych vzťahoch

a celý priebeh musí byť
zdokumentovaný

každodennými zápismi
počas aspoň dvoch cyklov.

Ako poslednú vec DSM stanovuje,
že emočné výkyvy

nesmú byť len zhoršením
už existujúcej poruchy.

Takže vedecky vzaté,
je to prínos.

Obmedzil sa počet
symptómov,

vyžaduje sa vážny dopad
na denné fungovanie,

zaznamenávanie a časovanie
symptómov sa špecifikovalo.

Pomocou týchto kritérií

prišli najnovšie štúdie k záveru,
že priemerne

tri až osem percent žien
trpí PMDD.

Nie všetky ženy,
nie takmer všetky,

ani väčšina žien,
a dokonca ani nie veľa žien,

tri až osem percent.

[Miera výskytu PMDD]

Pre ostatné sú veci
ako stresujúce či radostné udalosti,

alebo dokonca deň v týždni,

lepšou predpoveďou nálady
než fáza cyklu.

Toto sa vo vedeckých kruhoch vie

už od deväťdesiatych rokov.

V roku 2002 sme spolu
s kolegami vydali článok

o výskume PMS a PMDD,

a v psychologických časopisoch
vyšli aj ďalšie podobné články.

Otázka je, prečo sa to nedostalo
do povedomia verejnosti?

Prečo stále kolujú tieto mýty?

Tak určite zohralo svoju úlohu aj to,
že na ženy sa z kníh,

z telky, kina, Internetu
valí správa, že každá má PMS,

a tak to určite bude pravda.

Zistilo sa, že čím viac žena verí,
že PMS má každá,

tým je pravdepodobnejšie,
že aj o sebe mylne tvrdí, že ho má.

Čo myslím tým „mylne“.

Na otázku, či máva PMS,

odpovie áno,

ale potom, keď si začne
viesť denné záznamy

o svojom psychologickom stave
počas dvoch mesiacov,

nenájde sa žiadna korelácia
medzi jej symptómami

a fázou cyklu.

Ďalší dôvod pretrvávania
mýtu o PMS

súvisí s úzkym vymedzením
roly ženy v spoločnosti.

Feministickí psychológovia
ako Joan Chrislerová

prišli s teóriou,
že nálepka PMS

umožňuje ženám
vyjadriť emócie,

ktoré by sa inak považovali
za nevhodné pre dámu.

Dobrá žena je podľa
takmer univerzálnej definície

šťastná, milujúca,
stará sa o druhých a to ju napĺňa.

No a PMS jej dovoľuje byť naštvaná,
podráždená a sťažovať sa

bez toho, aby stratila
titul dobrej ženy.

Vieme, že okolnosti
bežného života

majú na jej naštvanosť
väčší vplyv než hormóny,

ale keď sa ten hnev
zvalí na hormóny,

zbaví ju to zodpovednosti
aj kritiky.

„Toto nie je ona.
Za to nemôže.“

Je to síce praktické,
ale vedie to

k bagatelizovaniu
ženských emócií.

Keď sa ženin hnev
odbije s tým, že:

„To je len tým cyklom,“

jej schopnosť niečo zmeniť
a byť braná vážne silne utrpí.

Kto ďalší profituje
z mýtu o PMS?

Poviem vám,
že z liečby PMS

sa stal veľký biznis.

Amazon.com
v súčasnosti ponúka

vyše 1 900 kníh
o liečbe PMS.

Google vám
vyhodí záplavu

kliník, workshopov
a seminárov.

Renomované
internetové zdroje,

ako WebMD
alebo Mayo Clinic,

radia PMS medzi
známe diagnózy.

Napriek tomu,
že tam nepatrí.

Tiež uvádzajú lieky, ktoré na to
lekári obvykle predpisujú,

napríklad antidepresíva
alebo hormóny.

Ale obe stránky zároveň píšu,
že úspešnosť liečby

symptómov PMS
sa líši od ženy k žene.

To nedáva zmysel.

Ak máte konkrétnu poruchu
s konkrétnou príčinou,

ako sa o PMS súdi,

potom by liečba mala pomôcť
veľkému počtu žien.

To ale neplatí
pre liečbu PMS.

Podľa amerického
Úradu pre kontrolu potravín a liečiv

sa liek považuje za účinný,

len ak prinesie veľkej časti
cieľovej populácie

klinicky významné
zlepšenie.

A to nie je prípad
tejto takzvanej liečby.

Finančné zisky plynúce z mýtu

o PMS ako bežnej duševnej poruche

sú každopádne vysoké.

Keď sa žene predpíšu hormóny
alebo antidepresíva,

vyžaduje sa, aby chodila
každé tri mesiace na kontrolu.

To je veľa návštev lekára.

Farma-firmám plynú
neskutočné zisky

vďaka presvedčeniu žien,
že by mali užívať predpísané lieky

počas celého svojho
reprodukčného veku.

Bežné lieky bez predpisu,
napríklad Midol,

uvádzajú, že pomáhajú
pri symptómoch PMS

ako je napätie
alebo podráždenosť,

aj keď obsahujú len
diuretikum, analgetikum

a kofeín.

Určite nejdem spochybňovať
zázračné účinky kofeínu,

ale práve uvoľnenie napätia
k nim, myslím si, nepatrí.

Od roku 2002 je na trhu
aj Teen Midol pre mládež.

Marketing cieli
na veľmi mladé dievčatá,

presviedča ich,
že PMS trápi každú ženu

a že z vás urobí obludu,

ale, počkať, niečo
by sa s tým dalo urobiť:

Uži Midol a budeš zas
ľudskou bytosťou.

V roku 2013
dosiahli príjmy

z predaja Midolu
48 miliónov dolárov.

Kým pre niekoho je udržiavanie
mýtu o PMS veľmi lukratívne,

pre ženy prináša vážne dôsledky.

Po prvé, prispieva k medikalizácii

ženského reprodukčného zdravia.

Tento odbor má dlhú tradíciu
ponímania

ženských reprodukčných procesov
ako porúch vyžadujúcich liečbu,

a následky si nesieme v podobe
zbytočných cisárskych rezov,

nástrihov hrádze
a hormonálnej liečby,

ktoré viac uškodili
než prospeli zdraviu žien.

Po druhé, PMS mýtus posilňuje
stereotypnú predstavu

o ženskej iracionalite
a prehnanej emocionalite.

Keď berieme menštruačný cyklus
ako hormonálnu horskú dráhu,

ktorá z žien robí divé beštie,

o to ľahšie je potom spochybniť
kompetentnosť všetkých žien.

Ženy spravili ohromný pokrok
v profesnom živote,

stále je však minimum žien
na najvyšších priečkach

v oblastiach ako je
politika alebo obchod.

Keď sa zamýšľame nad tým,
aký by mal byť

dobrý riaditeľ podniku
alebo senátor,

napadnú nám vlastnosti
ako racionalita, stabilita,

kompetentnosť.

To v našej kultúre znie
skôr na muža ako na ženu

a práve PMS mýtus
k tomu prispieva.

Psychológovia vedia,
že nálady žien a mužov

sa viac podobajú než líšia.

V rámci jedného výskumu
sledovali ženy aj mužov

počas 46 mesiacov

a nezistili rozdiel ani v počte,
ani v intenzite zmien nálad.

A po tretie, tento mýtus
bráni ženám riešiť

skutočné problémy,
ktoré ich hnevajú.

Či už osobné veci, ako kvalita vzťahov
a pracovné podmienky,

alebo spoločenské problémy,
ako rasizmus, sexizmus či chudoba,

to všetko ovplyvňuje denné nálady.

Zametanie emócií pod koberec PMS

bráni ženám porozumieť
príčine ich negatívnych pocitov

a tiež ich pripravuje o možnosť
niečo s tým urobiť.

Takže tá dobrá správa o PMS je,

že menštruačný cyklus síce
pôsobí niektorým ženám potiaže,

ale nie je pravda, že veľkej väčšine
pôsobí nejakú mentálnu poruchu.

Chodia do práce a do školy,
starajú sa o rodinu,

normálne fungujú.

Vieme, že emócie a nálady
mužov a žien

sú viac podobné než odlišné,

tak už nechajme
ten starý mýtus

o ženách - ježibabách

a príjmime realitu

vysokej emočnej
a profesnej spôsobilosti

veľkej väčšiny žien.

Ďakujem.

(potlesk)