Ako obmedziť chudobu? Opravme domovy

V roku 1985 prišla architektovi Paulovi Pholerosovi výzva od riaditeľa Zdravotníckeho zariadenia pre pôvodných obyvateľov, aby „chránil ľudí pred ochoreniami“ v malej komunite domorodcov na území južnej Austrálie. Kľúčom bolo hľadať riešenie za hranicami medicíny a upraviť miestne životné prostredie. V tejto živej, interaktívnej prednáške Pholeros popisuje projekty, ktoré zrealizovala organizácia Healthabitat, pomocou ktorej chce znížiť chudobu nielen v Austrálii, ale aj mimo nej, a to pomocu praktických opráv.

Odstránenie chudoby je veľkolepý cieľ.

Nemyslím, že by s tým
ktokoľvek z vás nesúhlasil.

Čo ma trápi je, keď politici
s vreckami plnými peňazí

a charizmatické rockové hviezdy

hovoria o tejto téme,

ako by to bolo také jednoduché.

Viete, nemám dnes pri sebe guču peňazí

ani politickú myšlienku,
ktorú by som vypustil,

a už vôbec nemám pri sebe gitaru.

To prenechám druhým.

Ale mám nápad,

ktorý sa volá Príbytok pre zdravie.

Príbytok pre zdravie pracuje
s chudobnými ľuďmi.

Funguje v miestach, kde žijú

a cieľom je zlepšenie ich zdravia.

Za posledných 28 rokov

túto namáhavú, tvrdú a špinavú prácu

vykonávali ľudia po celej Austrálii

a v poslednej dobe aj za oceánom

a ich práca je dôkazom,
že sústredenie sa na tento projekt

dokáže zlepšiť podmienky aj
v tých najchudobnejších oblastiach.

Môže zlepšiť zdravie
a zohrať dôležitú úlohu

v redukcii, ak nie úplnom
odstránení chudoby.

Tento príbeh začal v roku 1985,

v strednej Austrálii.

Muž, ktorý sa volal Yami Lester,
pôvodný obyvateľ,

viedol zdravotnícke centrum.

80 % problémov, ktoré sa k nemu dostali,

čo sa týkalo chorôb, boli infekčné ochorenia –

infekčné ochorenia krajín tretieho sveta,

ktoré spôsobili úbohé podmienky okolia.

Yami založil tím v Alice Springs.

Získal doktora.

Získal odborníka pre
verejné zdravotníctvo.

A vlastnoručne zložil tím
z miestnych pôvodných obyvateľov,

ktorí mu pomáhali pri jeho projekte.

Yami nám na prvom stretnutí
povedal, že nie sú peniaze.

Bez peňazí sa vždy „dobre“ začína.

Máte šesť mesiacov.

Chcem, aby ste začali s projektom,
ktorý sa v jeho vlastnom jazyku

nazýval „uwankara payanku kanyintjaku“,

čo v stručnom preklade znamená
„plán, ako chrániť ľudí pred ochoreniami“,

jednoducho povedané.

To bola naša úloha.

Prvý krok nastal, keď lekár odišiel

asi na šesť mesiacov

a pracoval na tom,
čo pre nás neskôr bolo

deväť dôležitých cieľov,
na ktoré sme sa mali zamerať.

Po šiestich mesiacoch prišiel
do mojej kancelárie

a oboznámil ma s tými deviatimi slovami,
čo mal napísané na papieri.

(9 zásad zdravia)

Nuž vôbec som z toho nebol nadšený.

Ale no tak.

Veľké nápady potrebujú veľké slová

a to v hojnom počte.

Toto nejak nesedelo.

Čo som nevidel a čo vy nemôžete vidieť je,

že zhromaždil tisícky strán

miestnych, národných a medzinárodných
zdravotníckych prieskumov,

vďaka ktorým prišiel na to,
prečo sú práve tieto

tie „naj“ ciele pre zdravie.

Obrázky, ktoré sa objavili neskôr

sa použili z jednoduchého dôvodu.

Väčšina pôvodných obyvateľov,
ktorí boli našimi nadriadenými,

a starších ľudí, bola negramotná,

takže vysvetlenie o našich
cieľoch sa muselo dosiahnuť

pomocou týchto obrázkov.

Pracujeme s komunitou bez toho,

aby sme im povedali,
čo sa malo stať,

v jazyku, ktorému rozumeli.

A tak sme mali tieto ciele,
a každý z nich

– neprejdem ich všetky –

sa sústredí na osobu
a jej zdravotné problémy

a následne ich prepojí

s prvkami fyzického okolia,

ktoré sú dôležité pre dobré zdravie.

Najvyššou prioritou,
ako môžete vidieť na obrazovke,

je denné umývanie ľudí, obzvlášť detí.

Väčšina z vás si teraz pomyslí:

„Čože? Veď to je jednoduché.“

Teraz sa vás všetkých opýtam
veľmi osobnú otázku.

Dnes ráno, predtým ako ste sem prišli,

kto mohol pred príchodom použiť sprchu?

Nejdem sa pýtať, či ste sa osprchovali,

na to som príliš slušný.
Veru tak. (smiech)

Dobre. V poriadku.

Myslím, že môžem čestne prehlásiť,
že väčšina prítomných ľudí

sa mohla dnes ráno osprchovať.

Teraz budem od vás chcieť ďalšiu úlohu.

Chcem, aby ste vybrali jeden z 25 domov,

ktoré môžete vidieť na obrazovke.

Vyberte si jeden, všimnite si,

kde sa nachádza

a zapamätajte si to.

Všetci si vybrali?
Chcem, aby ste tam

bývali niekoľko mesiacov,
tak si vyberte ten správny.

Je to na severozápade Západnej Austrálie,
veľmi príjemné miesto.

Pozrime sa, či v tom
dome funguje sprcha.

Počujem nejaké „och“ a tiež „ach“.

Pokiaľ máte zelenú fajočku,
vaša sprcha funguje.

Vy a vaše deti sú v poriadku.

Pokiaľ ste dostali červený krížik,

nuž, pozrel som sa
opatrne po miestnosti

a nič to v tomto tíme nezmení.

Prečo? Lebo ste všetci príliš starí.

Viem, že pre mnohých
to znie dosť šokujúco,

ale ste.

Predtým, ako sa urazíte a odídete,

musím povedať,
že byť starý v tomto prípade

znamená, že takmer každý
v tejto miestnosti, myslím,

má viac ako päť rokov.

Obávame sa najmä o deti do piatich rokov.

A prečo? Umývanie je
protilátka pre druhy hmyzu,

ktoré bežne spôsobujú
infekčné ochorenia očí, uší,

hrudníka a pokožky.

Ochorenia úplne zničia tieto orgány

pokiaľ sa objavia v prvých
piatich rokoch života.

Poznačia vás do konca života.

Znamená to, že od piateho roka

nebudete mať dobrý zrak
až do konca vášho života.

Nebudete ani dobre počuť.

Nebudete ani dobre dýchať.
Stratíte tretinu objemu

vašich pľúc do piateho roka života.

A taktiež kožná infekcia,
ktorú sme spočiatku nebrali

ako vážny problém,

jemná kožná infekcia v piatom roku života,

môže radikálne zvýšiť
šancu zlyhania obličiek

a v 40. roku života povedie
k nevyhnutnej dialýze.

Je to veľký problém,
takže fajočky a krížiky na obrazovke

sú rozhodujúce pre vaše deti.

Tieto znaky reprezentujú 7 800 domov,

ktoré sme celoplošne

obhliadli po celej Austrálii.

To, čo vidíte na obrazovke – 35 %
z nie tak slávnych domov,

v ktorých žilo 50 000
domorodých obyvateľov –

35 % malo fungujúcu sprchu.

10 % z tých istých 7 800 domov

malo bezpečný elektrický systém

a 58 % malo

fungujúcu toaletu.

Údaje sú výsledkom jednoduchého
štandardného testu:

V prípade sprchy – či má teplú
a studenú vodu,

dva fungujúce kohútiky,

hlavicu, ktorou si umyjete hlavu

alebo telo a odtok, ktorým voda odtečie?

Nie dizajnové, pekné či elegantné...

hlavne aby fungovali.

A ten istý test elektroinštalácie
a toalety.

Projekt Príbytok pre zdravie nie je
o meraní neúspechu.

Ide tu o zlepšovanie podmienok v domoch.

Aj náš projekt začal od piky,

učili sme sa, nič nesľubujeme,
nepodávame správy.

Prídeme ráno s nástrojmi
a tonami príslušenstva,

a hneď v prvý deň zaškolíme miestny tím

aby začal pracovať.

Už večer je niekoľko domov z komunity

na tom oveľa lepšie

ako ráno, keď sme začínali.

Práca takto pokračuje
počas 6 až 12 mesiacov,

až kým sa stav domov nezlepší

a my neminieme náš rozpočet 7 500 dolárov

na jeden dom.

Je to výška nášho priemerného rozpočtu.

Na konci týchto 6 alebo12 mesiacov
otestujeme každý dom znova.

Je ľahké míňať peniaze.

Je veľmi zložité zlepšiť funkciu

všetkých častí domu.

Celkovo testujeme všetkých
deväť zásad zdravia,

kontrolujeme a opravujeme
250 vecí v každom dome.

A toto sú výsledky,

ktoré dokážeme docieliť so 7 500 dolármi.

Dokážeme sfunkčniť 86 % spŕch,

77 % elektroinštalácií

a 90 % toaliet

v týchto 7 500 domoch.

Ďakujem. (potlesk)

Tímy odvedú skvelý výkon
a to je ich práca.

Myslím, že práve myslíte na jednu

samozrejmú otázku.

Prečo musíme takúto prácu vykonávať?

Prečo sa domy nachádzajú
v takých hrozných podmienkach?

70 % prác robíme kvôli

chýbajúcej rutinnej údržbe domov,

tak, ako u nás doma.

Veci sa opotrebúvajú.

Mala by to robiť centrálna
alebo miestna vláda.

Ak táto rutina chýba,
domy nebudú fungovať.

21 % vecí, ktoré opravíme, sa poškodili

z dôvodu nesprávnej konštrukcie –

sú to veci, ktoré sú postavené
doslova hore nohami.

Nefungujú. Musíme ich opraviť.

A pokiaľ ste žili v Austrálii
posledných 30 rokov,

koniec koncov vždy budete počuť to isté:

sú to domorodci, ktorí ničia domy.

Je to jeden z takmer
nepriestrelných dôkazov,

ktorý som zatiaľ nevidel,

a ktorý vždy poukazuje
na bývanie domorodcov.

9 % našich výdavkov ide na škody,

alebo akékoľvek zneužitie.

Stojíme si za tým,
že ľudia žijúci v týchto domoch

nie sú priamym zdrojom všetkých problémov.

A pôjdeme ešte ďalej.

Ľudia, ktorí tam žijú, sú v skutočnosti

dôležitou časťou riešenia.

75 % členov nášho
národného austrálskeho tímu,

v súčasnosti je ich viac ako 75 %,

sú miestni domorodí obyvatelia

z komunít, v ktorých pracujeme.

Robia všetky druhy prác.

(potlesk)

Napríklad v roku 2010 ich v celej Austrálii

a na ostrovoch
v Torresovom prielive bolo 831,

pracovali vo všetkých štátoch,
aby zlepšili stav domovov,

kde žili so svojimi rodinami,

čo je veľmi dôležitá vec.

Naša práca bola vždy zameraná na zdravie.

Infekčný parazitický zápal spojiviek.
Spôsobuje slepotu.

Výskyt choroby celosvetovo rastie.

Na obrázku za mnou

sa nachádza komunita
domorodcov z 90. rokov,

kde 95 % školopovinných detí trpelo

akútnym zápalom spojiviek.

Tak čo s tým spravíme?

Prvou vecou je, že opravíme sprchy.

Prečo? Pretože tie vyplavia parazity,
ktoré to spôsobujú.

Nainštalujeme umývacie
zariadenia aj v škole,

aby sa mohli deti umyť
aj niekoľko krát za deň.

Vymyjeme parazity z očí von.

Očný lekár nám vysvetlí, že prachom sa

parazit dostane do očí rýchlejšie.
Takže, čo urobíme teraz?

Zavoláme odborníka na prach,
áno, existuje taký.

Prišiel k nám z jednej
baníckej spoločnosti.

Kontroluje prach v baniach

a do dňa zistil,

že väčšina prachu v tejto komunite

bola do výšky jedného metra –
prach prenášaný vetrom –

a tak nám poradil,
aby sme naokolo postavili násypy,

ktoré by prach zachytávali
pred obývanou oblasťou

a zabránili tak infekcii detských očí.

Použili sme hlinu,
aby sme zastavili prach.

Dokázali sme to.
Poskytol nám prachové monitory

a podľa testov sme znížili jeho výskyt.

Potom sme sa chceli zbaviť toho parazita.

A ako sme to urobili?

Zavolali sme odborníka na muchy,

áno, aj taký človek existuje.

Ako povedal náš domorodý kamarát,

„Vy bieli máte vždy niečo v rukáve.“

(smiech)

Tento odborník rýchlo zistil,

že parazita prenáša istá mucha.

Mohol tak školákom v tejto komunite

dať pascu na muchy, akú vidíte na obrázku.

Mohli muchy pochytať
a poslať mu ich do Perthu.

Keďže bol parazit v ich čreve,

poslal nám späť hovniválov.

Tie požierali ťaví trus

a muchy tak vymreli
pre nedostatok potravy

a výskyt ochorenia klesol.

Za posledný rok výskyt klesol rapídne

a viac sa nezaznamenávajú nové ochorenia.

Neliečili sme len oči,
ale zmenili sme prostredie.

Výsledkom je zdravý zrak.

Všetky tieto malé výhry nad chorobou

a malé kúsky skladačky tvoria veľkú zmenu.

Ministerstvo zdravotníctva Nového Južného Walesu,

tá radikálna organizácia,

urobilo nezávislý trojročný výskum

našej desaťročnej práce

v podobných projektoch
v Novom Južnom Walese

a zistili 40 % pokles v hospitalizácii

pacientov s chorobami,

ktoré môžeme pripísať zlému prostrediu.

Až 40 % pokles.

(potlesk)

Na dôkaz, že princípy, ktoré sme použili

v Austrálii sa môžu použiť aj inde,

sa teraz premiestnim do Nepálu,

nádhernej to krajiny.

Oslovila nás malá dedinka,
kde žije len 600 obyvateľov,

aby sme prišli a vybudovali toalety,
ktoré tam neboli.

Zdravie tam bolo v biednom stave.

Prišli sme bez veľkolepého plánu,
bez sľubov

či skvelého programu.
Len s ponukou postaviť

dve toalety pre dve rodiny.

Keď som navrhoval prvú toaletu,

pozvala ma istá rodina na obed,

a to do ich hlavnej miestnosti v dome.

Bol tam hustý dym.

Varili na ich jedinom zdroji paliva,
surovom dreve.

Dym z takého dreva vás dusí,

v uzavretom dome sa
jednoducho nedalo dýchať.

Neskôr sme prišli na to,
že hlavnou príčinou ochorení a smrti

v tomto konkrétom kraji
sú dýchacie problémy.

Odrazu sme tak mali dva problémy.

Pôvodne sme mali postaviť toalety

a odstrániť splašky zo zeme. V poriadku.

No odrazu tam bol aj druhý problém.

Ako ten dym utlmíme? Takže dva problémy.

Z jedného návrhu vychádzali ďalšie.

Riešenie: vziať ľudský
a zvierací trus,

uzavrieť ich do komory
a vytvoriť z nich prírodný plyn

– metán.

Umožňuje variť 3 až 4 hodiny denne,

je čistý, bez dymu
a zadarmo pre celú rodinu.

(potlesk)

Posúďte vy, či to odstraňuje chudobu.

Odpoveď od nepálskeho tímu,
ktorý práve pracuje,

by bola: ale nebuďte smiešni,

musíme postaviť ešte tri milióny toaliet,

aby sme sa mohli
k takému vyhláseniu priblížiť.

Nehovorím, že to tak nie je.

Ale ako tu takto všetci sedíme,
v tomto momente,

v tejto a niekoľkých
ďalších dedinkách v okolí,

už stojí viac ako 100 toaliet.

Používa ich viac ako 1000 ľudí.

Yami Lama, mladý chlapec.

Má podstatne menej
črevných infekcií,

pretože má toaletu.

A na zemi nenájdete žiadne ľudské výkaly.

Kanji Maya, matka, veľmi hrdá žena.

Teraz zrejme varí obed pre svoju rodinu,

na bioplyne, palive bez dymu.

Stav jej pľúc sa zlepšil
a časom sa stále zlepšuje,

pretože už nevarí v tom istom dyme,
ako predtým.

Keď sa plyn minie, Surya použije

výlučky z bioplynovej komory
na svoje plodiny.

Strojnásobi tak úrodu,

čím zvýši príjem potravy
a peňazí rodiny.

A tak Bishnu,

vedúci nášho tímu pochopil,

že sme nielen vybudovali toalety,

ale aj tím,

ktorí teraz pracuje v dvoch dedinách,

kde zaúčajú ďalších,

aby sa práca rozšírila.

A to je pre mňa kľúčový moment.

(potlesk)

Problém nepredstavujú ľudia.

To sme nikdy nezistil.

Problémom sú zlé životné prostredie,

schátrané obydlia
a hmyz, ktorý škodí ľuďom.

Nič z tohto nie je ohraničené geograficky,

farbou kože alebo náboženstvom.

To, čo prepája celú našu prácu,

je jediná vec – chudoba.

V roku 2000, neďaleko odtiaľto,

Nelson Mandela vyhlásil,

že, podobe ako otroctvo a apartheid,
„Chudoba nie je prirodzenou vecou.

Vytvoril ju človek a je to
práve človek, kto ju môže

svojim konaním premôcť a zničiť.“

Rád by som to všetko ukončil slovami,
že toto boli skutky

tisícok obyčajných ľudí,

ktorí svojim obdivuhodným
pracovným nasadením

zlepšili zdravie ostatných

a možno, čo i len malou časťou,
zmiernili chudobu.

Ďakujem vám veľmi pekne za váš čas.

(potlesk)