Neoprénový oblek proti žralokom (nie taký, aký si asi predstavujete)

Austrálsky plavec Hamish Jolly chcel mať neoprénový oblek, ktorý by zabránil tomu, aby si ho zvedavý žralok pomýlil s potenciálnym zdrojom potravy (podľa štatistík sa to nestáva až tak často, ale určite ide o osud, ktorému sa každý človek chce vyhnúť). Spolu s priateľmi a tímom vedcov prišiel s niečím novým – namiesto klietky proti žralokom alebo železnej košele predstavuje elegantný neoprén, ktorého výroba je založená na tom, že lepšie chápeme, ako funguje zrak žralokov.

Prelomový objav,

ktorý môže dokonca zachrániť životy,

môžeme mať priamo pod nosom.

Môže byť ukrytý v nepoznaných príbehoch
z ľudskej histórie

alebo v časom otestovaných adaptáciách,

ktoré pozorujeme v okolitej prírode.

Veda začína pozorovaním,

ale trik je v identifikácii vzorov a čŕt,

ktoré by sme inak považovali
za mýtus alebo náhodu,

v ich izolácii

a otestovaní vedeckými metódami.

Výsledky sú potom často prekvapujúce.

Pre Západnú Austráliu znamenali útoky
žralokov za posledné 3 roky problém,

ktorý tragicky vyvrcholil

piatimi smrteľnými útokmi za 10 mesiacov.

Nejde však len o Západnú Austráliu.

Útoky žralokov na ľudí
sa stupňujú na celom svete.

Možno preto nie je prekvapujúce,

že spoločnosť SAMS

v spolupráci s Oceánografickým ústavom
Univerzity Západnej Austrálie

prišla v júli so správou,

ktorá upútala pozornosť
médií a plavcov na celom svete.

Vyvinuli technológiu

určenú na zníženie rizika takýchto útokov

a založenú na tom, ako žraloky vidia.

Dnes vám opíšem cestu k tomuto objavu

a to, že veda nie je len o vynálezoch,

ale aj o imitácii.

Celý proces začal pred 3 rokmi,

po prvých 2 smrtiacich útokoch
v Západnej Austrálii.

V tom čase som bol náhodou na večeri

so známym prírodovedcom Harrym Butlerom,

ktorý strávil veľa času
v morskom prostredí.

Dalo by sa povedať,

že je predchodca zosnulého Steva Irwina.

Chcel som vedieť,

či pozná možné riešenie nášho problému,

a jeho odpoveď ma prekvapila.

Povedal, že ak na čierny oblek

namaľujeme žlté pruhy,

napodobníme varovný systém
väčšiny morských druhov.

Vtedy som jeho nápad ignoroval,

ale po 3 ďalších smrtiacich útokoch

som chcel vedieť, čo je na ňom pravdy,

a začal som s vyhľadávaním na internete.

Zistil som, že ten je plný informácií,

ktoré tento nápad podporujú.

Z hľadiska biológie existujú druhy,

ktoré majú pruhy alebo varovné vzory,

či už aby splývali s okolím,

alebo ako varovanie pred útokom.

Príkladom je ryba lodivod,

ktorá často pláva pri hlave žraloka.

Čo sa týka ľudí, oceánograf Walter Starck

si neoprén maľuje približne od roku 1970.

Z hľadiska antropológie

žijú na ostrovoch v Tichom oceáne kmene,

ktoré si na telo maľujú pruhy pri obrade

na ochranu pred žraločím bohom.

Čo to má znamenať?

Máme priamo pod nosom nápad,

ktorý potrebujeme len definovať?

Keď sa žraloky blížia ku koristi,

využívajú niekoľko zmyslových orgánov,

ale cieľ identifikujú najmä zrakom,

hlavne čo sa týka posledných pár metrov.

Má zmysel pozrieť sa
na biologickú históriu,

pretože ide o časom otestovanú evolúciu.

Neprechádza však
aj ľudská história evolúciou?

Neodovzdávajú sa príbehy,

ktoré obsahujú zrnko pravdy,

z generácie na generáciu,

až kým neovplyvnia správanie ľudí?

Chcel som to otestovať

a použiť pritom vedecké metódy.

Ak tento nápad vedecky potvrdíme,

zistíme, že aspoň časť riešenia

bola celý čas priamo pod naším nosom.

Potreboval som pomoc expertov

na zrak a neurológiu žralokov,

ktorých som opäť našiel

v Oceánografickom ústave
Univerzity Západnej Austrálie.

Tím profesora Nathana Harta

práve vtedy zverejnil štúdiu,

ktorá potvrdila, že dravé žraloky vidia

čiernobielo alebo v odtieňoch šedej.

Zavolal som Nathanovi

a povedal som mu o našom nápade

vytvoriť pomocou pruhov a vzorov neoprén,

ktorý by znížil riziko žraločích útokov.

Považoval to za dobrý nápad.

Nasledoval spoločný výskum,

ktorý podporila vláda Západnej Austrálie.

Podnikli sme 3 hlavné kroky.

Po prvé sme zmapovali fyzické znaky

typické pre oči 3 druhov dravých žralokov

a to modrého, tigrieho a belavého.

A to z hľadiska genetiky a anatómie.

Po druhé sme použili počítačové modely,

aby sme pochopili,

ako a čo žraloky vidia

v závislosti od hĺbky, vzdialenosti,

svetelných podmienok a jasnosti vody.

Prišli sme na 2 druhy vzorov a tvarov.

Vďaka tým prvým bude nositeľ kryptický,

teda ťažko viditeľný a splynie s okolím.

Tie druhé vytvoria kontrastný profil

a rozdelia ho tak, že si ich nositeľa

žraloky nepomýlia so žrádlom a korisťou.

Po tretie sme museli vytvoriť neoprény,

ktoré by ľudia naozaj nosili.

Preto som k nám pozval Raya Smitha,

surfera, dizajnéra neoprénov

a tvorcu loga spoločnosti Quiksilver.

Mal premeniť poznatky
nášho vedeckého tímu na neoprény,

ktoré by boli elegantné

a ľudia by si ich radi obliekli.

Tu vidíte jeden z prvých návrhov.

Volám ho neoprén „nezožer ma“.

Základ tvoria rôzne druhy pruhov...

(smiech)

je veľmi viditeľný

a má vysoko kontrastný profil.

Žralok vás v ňom nemá považovať za niečo,

čo by normálne zožral.

Oblek ho môže dokonca zmiasť.

Je navrhnutý špeciálne na surfovanie.

Vpredu vidíte tú tmavú časť,

ktorá je vhodná pre použitie na povrchu,

kde je problém so zadným osvetlením

a tvorbou siluety.

Toto je kryptický neoprén,

ktorý umožní nositeľovi splynúť s pozadím.

Má 3 časti

a aspoň jedna z nich sa vždy
prispôsobí reflexnému spektru vody

a preto plne alebo čiastočne zmizne.

Zvyšné časti poskytujú rušivý profil.

Neoprén je vhodný hlavne na potápanie,

keď sa dostávate hlbšie pod hladinu.

Mali sme to teda vedecky podložené.

Ak chcete vyniknúť,

musíte mať pruhy,

a ak chcete splynúť s okolím,

musíte vyzerať takto.

Skúška ohňom však prišla,

keď sme testovali skutočné reakcie
žralokov na tieto vzory a tvary.

Otestovať simuláciu človeka v neopréne

vo vode s dravými žralokmi

za prirodzených podmienok

je však ťažšie, ako si asi myslíte.

(smiech)

Chceme štatisticky relevantné výsledky,

a preto potrebujeme určitý počet vzoriek

a zariadenie s návnadou,

ktorá ovplyvňuje správanie žralokov.

Návnada nemôže byť človek.

Etika nám bráni ako návnadu
použiť čo i len humanoidné tvary.

Napriek tomu sme v januári začali testy

s tigrími a potom aj s modrými žralokmi.

Zobrali sme perforovaný bubon,

naplnili ho návnadou,

zabalili do neoprénu

a pomocou 2 stereo podvodných kamier
sme sledovali správanie žralokov.

Vďaka tomu sme zachytili všetky údaje

o veľkosti žralokov,

pod akým uhlom sa približujú,
ako rýchlo odplávajú

a ako sa správajú.

Išlo o empirické a nie subjektívne údaje.

Keďže sme používali vedecké metódy,

porovnávali sme kontrolné zariadenie

obalené v obyčajnom čiernom neopréne

so zariadením s technológiou SAMS.

Výsledky boli napínavé a povzbudzujúce

a dnes vám chcem ukázať krátke video,

kde uvidíte útoky 2 žralokov.

Tu vidíte žraloka tigrieho,

ako útočí na kontrolné zariadenie,

ktoré zbadal asi 1,5 minúty predtým.

Tu vidíte toho istého žraloka,

ako sa blíži k zariadeniu Elude SAMS,

okolo ktorého najprv 6 minút krúžil,

pretože hľadal to, čo nevidel,

ale vnímal inými zmyslami.

Takto to skončilo.

Žraloky modré sú sebavedomejšie

a tu vidíte, ako jeden útočí

na kontrolné zariadenie – čierny neoprén.

Podpláva ho,

zospodu sa priblíži

a zaútočí.

Tu vidíte pruhované zariadenie SAMS.

Žralok je opatrnejší, viac skúma,

približuje sa váhavo

a nie je ochotný zaútočiť priamo.

(potlesk)

Testy musí robiť niekto nezávisle od nás

a preto ich robí
Univerzita Západnej Austrálie.

Ide o prebiehajúci proces.

Musí byť odborne preskúmaný
a výsledky sa musia publikovať.

Musíme používať vedecké metódy.

SAMS je biotechnologická spoločnosť,

ktorá poskytuje licencie,

a preto neoprény nevyrábame.

Poskytujeme na to licencie iným.

Myslel som si, že by vás mohlo zaujímať,

ako vyzerá neoprén s technológiou SAMS.

Tu sú naživo, v celosvetovej premiére...

(smiech)

Ukážem vám skutočný výsledok spojenia

biologickej adaptácie, vedy a dizajnu.

Vítam surfera Sama.

Z tejto strany. Kde si, Sam?

(potlesk)

A vítam Eduarda.

(potlesk)

Vďaka.

(potlesk)

Vďaka.

Ďakujem vám, páni.

(potlesk)

Čo sme dokázali?

Nezačali sme od nuly,

nič sme pomocou vedy nevynašli,

namiesto toho sme sa pozreli
na biologickú a ľudskú históriu

a pomocou vedy sme imitovali niečo,

čo už existovalo, tak,

aby to slúžilo v prospech ľudstva.

Pomocou vedy môžeme nielen vynachádzať,

ale aj napodobňovať prírodu

a túto myšlienku by sme mali
v praxi uplatňovať častejšie.

Vynašli bratia Wrightovci pilotovaný let?

Alebo len pozorovali biologický jav,

ktorý potom napodobnili a zopakovali tak,

aby ho mohli využívať ľudia?

Čo sa neoprénu týka,

nevieme, ako bude vyzerať o 2 roky,

o 5 alebo o 50 rokov,

ale ak budeme myslieť po novom,

je tu šanca, že nebude čisto čierny.

Ďakujem.

(potlesk)