Mohli by sme žiť na Marse? – Mari Foroutan

Celá lekcia: https://ed.ted.com/lessons/could-we-actually-live-on-mars-mari-foroutan#watch

Dnes sa veľa hovorí o tom, kedy a ako by sme sa všetci mohli presťahovať na Mars. Ale aké by to bolo žiť na Marse? Mari Foroutan podrobne približuje vlastnosti Marsu, ktoré sú pozoruhodne podobné podmienkam na Zemi – a tie, ktoré sa vyskytujú iba na červenej planéte.

Lekcia: Mari Foroutan, animácia: Nick Hilditch.

Takže, premýšľate, že sa
presťahujete na Mars.

Už ste si vybrali miesto
pre svoj nový domov?

Nie? Dobre, pomôžem vám.

Najprv dôležité veci:

tu sú niektoré veci, ktoré si musíte
priniesť na Červenú planétu:

vysokú toleranciu voči zime,
osamelosti a radiácii,

celoživotnú zásobu
dýchateľného vzduchu a jedla,

vesmírnu loď za pár miliárd dolárov,

túžbu utiecť od všetkého

a vodu.

Vodu budete potrebovať stopercentne.

Takže akú nehnuteľnosť hľadáte?

Čo tak rezidencia na chaotickom
Noctis Labyrinthus?

Úkryt v Kráteri šťastnej tváre?

Pevnosť na „Tvárovej“ stolovej hore?

Výhľad na oceán?

No, k tomu poslednému sú zlé správy.

Meškáte asi 4 miliardy rokov.

Sme si pomerne istí, že na Marse
boli kedysi oceány, jazerá, rieky,

toto všetko.

Ale časom takmer všetka voda
zamrzla pod povrchom

alebo sa vyparila do vesmíru.

Zrejme je tam však stále nejaká uväznená

pod sezónne sa rozširujúcimi a sťahujúcimi
čiapočkami z ľadu s CO2.

Takže ako by dnes mohol vyzerať
Mars, ak by mal povrchovú vodu?

To samozrejme závisí od toho,
o akom množstve hovoríme,

ale možno takto nejako.

Relatívne plochá severná pologuľa
má podpriemerné stúpanie,

takže by z toho bol jeden obrovský oceán,

kým južná pologuľa posiata krátermi

by bola z väčšej časti vysoká a suchá.

Tento rozdiel medzi pologuľami
je trošku divný,

a nevieme, prečo to tak je.

Južná pologuľa je pravdepodobne
omnoho staršia,

súdiac podľa vlastností,
ako je počet kráterov,

a dôkazu zvýšenej vulkanickej
aktivity na severe.

Dobre, kto vie?

Možno budú na Marse znovu oceány,

ale teraz tam je v podstate len
jedna obrovská prašná púšť.

Vlastne je taká podobná púštiam na Zemi,

že sme sa mnoho naučili o Marse
na našej domovskej planéte.

Napríklad duny na Marse sa
formujú a správajú

podobne ako naše pieskové duny,

hoci verzie na Marse často
narastú dvakrát také veľké

vďaka gravitačnému ťahu, ktorý je
o dve tretiny menší ako náš.

A Mars má nejaké vlastnosti,
ktoré na Zemi neuvidíte,

ako TARy, čo sú pieskové duny
bez hrebeňov, vysoké do 15 m,

na ktorých formovanie
ešte len musíme prísť.

Zrejme ste zvedaví:

„Čo sa stane, keď skombinujeme
púšť po celej planéte

s atmosférou, ktorá, podobne ako naša,

rozdielom tlakov generuje vietor;
prašné búrky? “

Toto budú vaše hlavné riziká
počasia na Červenej planéte.

Hlavne vďaka nim je planéta červená,

lebo rozširujú hrdzavé čiastočky
železa po povrchu a do vzduchu.

Vďaka malej gravitácii a nízkej vlhkosti

môžu tieto búrky trvať celé
mesiace a pokrývať planétu.

Takže asi budete chcieť vybudovať
svoj dom čo najvyššie.

No, už nehľadajte.

Toto je Olympus Mons,
najväčší vulkán v Slnečnej sústave.

Keby aj na Marse bola
dýchateľná atmosféra,

výhľady z 25 km vysokého
vrcholu by vám vyrážali dych.

Alebo na sopky nie ste?

A čo tak Valles Marineris,
najväčší kaňon v Slnečnej sústave?

Z jednej strany je taký široký,

že náprotivný okraj by bol
za krivkou horizontu.

Aj tak by ste zachytili úžasné modré
západy slnka na inak červenej oblohe,

ktorej dáva farbu prach absorbujúci
väčšinu modrého svetla

a spôsob, ako je slnečné svetlo
rozptylované atmosférou.

Máte na to povahu, zvedavosť,
alebo len hľadáte novú príležitosť?

Tak sa prestaňte vykrúcať a už dnes
vykročte smerom k Marsu.

Mars: červenší než kedykoľvek predtým.