Izrael a Irán: ľúbostný príbeh?

Keď sa zdalo, že medzi Izraelom a Iránom hrozí neodvratná vojna, grafik Ronny Edry z Izraela zdieľal na Facebooku plagát, na ktorom bol so svojou dcérou a s trúfalým nápisom: "Iránčania ... milujeme vás." Ďalší Izraelčania rýchlo vytvorili svoje vlastné plagáty s rovnakou správou - a Iránčania na to pozitívne zareagovali. Tento jednoduchý čin komunikácie inšpiroval k vzniku prekvapivého množstva Facebookových skupín ako "Izrael miluje Irán," "Irán miluje Izrael" a dokonca "Palestína miluje Izrael."

14. marca tohto roku

som dal na Facebook tento plagát.

Toto je fotka, na ktorej ja a moja dcéra

držíme vlajku Izraelu.

Pokúsim sa vám vysvetliť prečo

som to urobil.

Pár dní predtým som čakal

v rade v potravinách.

Majiteľ a jeden zákazník

sa spolu rozprávali.

Majiteľ vysvetľoval zákazníkovi,

že na Izrael bude odpálených 10 000 rakiet.

A zákazník mu povedal, že nie, že je to 10 000 denne.

(Smiech)

("10 000 rakiet") Toto je momentálna situácia v Izraeli.

Vojna s Iránom nám hrozí už 10 rokov

a chápete, ľudia majú strach.

Každý rok je akoby poslednou minútou, kedy

ešte môžeme niečo proti vojne s Iránom urobiť.

Už 10 rokov máme pocit, že ak nebudeme konať teraz,

bude neskoro navždy.

V určitom bode som mal toho dosť.

Som grafický dizajnér, tak som o tom vytvoril plagáty

a uverejnil som ten, ktorý som vám pred chvíľou ukázal.

Väčšinou dávam svoje plagáty na Facebook.

Moji priatelia ich označia,

väčšinou neoznačia, nezdieľajú,

nerobia nič,

a potom príde ďalší deň.

Takže som potom šiel normálne spať.

Neskôr v noci som sa zobudil,

pretože sa vždy v noci budím,

a šiel som k počítaču a zbadal všetky tie červené bodky

na Facebooku, ktoré som nikdy predtým nevidel.

(Smiech)

A hovorím si, "Čo sa to deje?"

Tak som si sadol za počítač a začal zisťovať

a zrazu vidím, že so mnou komunikuje množstvo ľudí,

väčšinu z nich som nepoznal,

a pár z nich bolo z Iránu.

Čože?

Musíte pochopiť,

že v Izraeli sa nerozprávame s ľuďmi z Iránu.

My ani nepoznáme ľudí z Iránu.

Na Facebooku máte priateľov len -

vaši susedia sú vašimi priateľmi na Facebooku.

A teraz sa so mnou bavia ľudia z Iránu.

Začal som odpisovať jednému dievčaťu, ktoré mi píše,

že videlo plagát a zavolalo celú rodinu,

pretože oni nemajú počítač. Zavolalo rodinu,

aby sa prišli pozrieť na plagát, a tak všetci sedeli v obývačke a plakali.

To ma prekvapilo.

Zavolal som manželku a hovorím jej, že toto musí vidieť.

Ľudia plačú, ona príde, prečíta si správu,

a začne plakať.

A zrazu všetci plačú. (Smiech)

Nevedel som, čo mám robiť. Môj prvý reflex,

ako grafik, bol všetkým ukázať to,

čo som práve videl. A tak ich ľudia uvideli

a zdieľali, a tak to začalo.

Na ďalší deň, keď sa o tom už začalo veľa hovoriť,

ja aj moja žena sme si povedali,

že tiež chceme plagát,

takže toto je ona. (Smiech)

Keďže to funguje, daj ma na plagát.

Dobre, funguje to, ale dôležitejšie je to,

že to nie je iba o mne, je to o Izraelčanoch,

ktorí chcú niečo povedať.

Rozhodol som sa, že nafotím všetkých ľudí, ktorých poznám, ak to budú chcieť,

dám ich na plagát a ten zverejním.

Tak som šiel za susedmi, priateľmi a študentmi

a požiadal ich o fotku, z ktorej im spravím plagát.

A tak to začalo. Tak sa to vlastne

rozpútalo, pretože zrazu ľudia

z Facebooku, priatelia a ďalší,

pochopili, že môžu byť súčasťou tohto.

Nie je to len jeden chlapík, ktorý si vyrába plagát,

je to - môžeme byť toho súčasťou. Začali mi posielať fotky

s prosbou, "Urob mi plagát. Zverejni ho.

Povedz Iráncom, že my Izraelčania ich tiež máme radi."

V jednu chvíľu to začalo byť veľmi intenzívne.

Mal som veľmi veľa fotiek, tak som poprosil priateľov,

aby prišli - väčšina z nich sú grafickí dizajnéri -

a vyrábali plagáty so mnou, pretože ja som na to už nemal čas.

Bolo to obrovské množstvo obrázkov.

Moja obývačka niekoľko dní vyzerala takto.

Dostali sme Izraelské plagáty, Izraelské fotky,

ale taktiež veľa komentárov, veľa správ z Iránu.

Tieto správy sme odfotili a urobili z nich plagáty,

pretože ja poznám ľudí: Oni nečítajú, oni pozerajú obrázky.

Ak je tam obrázok, možno si to prečítajú.

Tu je niekoľko z nich.

("Si môj prvý Izraelský kamarát. Kiež by sme sa zbavili našich idiotských politikov. Každopádne, rád som ťa spoznal!")

("Milujem tú modrú. Milujem tú hviezdu. Milujem tu vlajku.") Táto správa je pre mňa obzvlášť dojímavá, pretože je

od dievčaťa, ktoré vyrastalo v Iráne tak,

že každé ráno keď vchádzala do školy, kráčala po Izraelskej vlajke,

A teraz keď vidí tieto plagáty, ktoré rozosielame,

začína - povedala, že zmenila názor

a teraz miluje tú modrú, miluje tie hviezdy,

a miluje tú Izraelskú vlajku

a želá si, aby sme sa stretli a navzájom sa navštívili,

a to len pár dní po tom, čo som zverejnil prvý plagát.

Na ďalší deň začali

Iránci odpovedať svojimi vlastnými plagátmi.

Oni majú grafických dizajnérov. Čo? (Smiech)

Šialené, šialené.

Vidíte, že sú ešte nesmelí, nechcú ukázať tváre,

ale chcú šíriť posolstvo.

Chcú odpovedať. Chcú povedať to isté.

Tak a teraz je to komunikácia.

Je to obojsmerný príbeh. Sú to Izraelčania a Iránci,

ktorí si navzájom posielajú tú istú správu.

("Moji Izraelskí priatelia. Nie je pravda, že vás nenávidím. Ja nechcem vojnu.")

Toto sa nikdy predtým nestalo a toto sú dvaja ľudia,

ktorí by údajne mali byť nepriateľmi. Sme na pokraji vojny,

a zrazu ľudia na Facebooku začínajú hovoriť,

"Mám rád tohto chlapíka. Milujem tých ľudí."

V určitom okamihu to nabralo spád.

A potom sa to dostalo do správ.

Pretože keď vidíte správy z Blízkeho východu, sú to vždy len zlé správy.

A zrazu sa dialo niečo,

čo bola dobrá správa. Takže ľudia zo správ

si povedali, "Dobre, hovorme o tom."

A tak proste prišli.

Pamätám si jeden deň, keď Michal

hovorila s reportérom a pýtala sa ho,

"Koľko ľudí uvidí tento program?" A on odpovedal, "Všetci."

Ona na to, "Všetci v Palestíne? Kde? V Izraeli?

Kto sú všetci?" "Všetci."

"V Sýrii?" "Aj v Sýrii."

"V Libanone?" "Aj v Libanone."

V jednu chvíľu povedal, "Dnes vás uvidí 40 miliónov ľudí.

To sú všetci." Číňania.

A to sme boli len na začiatku.

A stala sa ďalšia zvláštna vec.

Zakaždým, keď o tom začala hovoriť nejaká krajina,

ako Nemecko, Amerika, hocikto,

na Facebooku sa objavila stránka s tým istým logom,

s tými istými príbehmi, takže na začiatku sme mali

"Irán-miluje-Izrael," čo pochádza od Iránca,

niekde v Teheráne, ktorý si povedal, "Dobre, Izrael miluje Irán?

Ja vám dám Irán-miluje-Izrael."

Máte tam Palestína-miluje-Izrael.

Máte tam Libanon - ten práve len pár dní.

A celý ten zoznam stránok na Facebooku

venovaných rovnakému odkazu,

ľuďom navzájom si posielajúcim svoju lásku.

Moment, kedy som pochopil, že sa vážne niečo deje,

nastal keď mi kamarát povedal,

"Vygoogli si slovo 'Izrael'"

A toto boli v tých dňoch prvé obrázky,

ktoré Google zobrazil,

keď ste napísali, "Izrael" alebo "Irán."

Naozaj sme zmenili to, ako ľudia vidia Blízky východ.

Pretože vy nie ste na Blízkom východe.

Ste niekde tam, potom chcete vidieť Blízky východ,

takže idete na Google a zadáte, "Izrael,"

a zobrazia sa vám samé zlé veci.

A pár dní ste tam videli tieto obrázky.

Dnes má stránka Izrael-miluje-Irán

takéto číslo, 80 831 a minulý týždeň na ňu prišli 2 milióny ľudí

a zdieľali a likeovali,

komentovali fotky.

Takže už 5 mesiacov robíme toto,

ja, Michal a pár našich priateľov vyrábame obrázky.

Ukazujeme novú realitu

len tým, že vyrábame obrázky,

pretože tak nás svet vníma.

Vidia fotky nás a vidia fotky zlých vecí.

My pracujeme na výrobe dobrých obrázkov. Koniec príbehu.

Pozrite sa na toto. Toto je stránka Irán-miluje-Izrael.

To nie je Izrael-miluje-Irán. Toto nie je moja stránka.

Toto je chlapík v Teheráne v deň spomienky na

Izraelského padlého vojaka,

ako na svoju stránku dáva fotku Izraelského vojaka.

Toto je nepriateľ.

Čo?

("Úprimnú sústrasť rodinám, ktoré stratili svojich najbližších pri teroristickom útoku v Bulharsku")

A je to obojsmerné.

Akoby sme takto prejavovali rešpekt jeden druhému.

Máme porozumenie. Prejavujete súcit.

A stanete sa priateľmi.

Potom sa stanete priateľmi na Facebooku

a aj v skutočnom živote.

Môžete cestovať a spoznávať ľudí.

Pred pár týždňami som bol v Mníchove.

Šiel som tam na otvorenie expozície o Iráne

a stretol som sa tam s ľuďmi zo stránky,

ktorí mi povedali, "Dobre, budeš v Európe,

tak prídem. Prídem z Francúzska, z Holandska,

z Nemecka," a pravdaže prišli ľudia z Izraela,

a tak sme sa tam po prvýkrát stretli naživo.

Po prvýkrát som sa stretol s ľuďmi, ktorí by mali byť

mojimi nepriateľmi. Podali sme si ruky,

dali si kávu a príjemne sa porozprávali,

a bavili sa o jedle a basketbale.

A to bolo všetko.

Pamätáte si ten obrázok na začiatku?

V určitom okamihu sme sa stretli naživo a stali sa priateľmi.

A funguje to aj naopak.

Isté dievča, ktoré sme spoznali na Facebooku,

nikdy nebolo v Izraeli. Narodila sa a vyrastala v Iráne,

teraz žila v Nemecku a bála sa Izraelčanov,

kvôli tomu, čo o nás vedela.

Po niekoľkých mesiacoch rozhovorov s Izraelčanmi na internete

sa rozhodla prísť do Izraelu.

Nasadla na lietadlo a vystúpila na letisku Ben Gurion

a povedala si, "Dobre, nebolo to také strašné."

Pred pár týždňami, keď sa stres začal stupňovať,

sme odštartovali novú kampaň

s názvom, "Nie som pripravený zomrieť vo vašej vojne."

Je to viac-menej rovnaké posolstvo,

ale chceli sme pridať trochu na agresivite.

A znova sa stalo niečo úžasné,

niečo čo sme v prvej vlne kampane nemali.

Teraz ľudia z Iránu, tí istí, ktorí boli nesmelí

pri prvej kampani a posielali len fotky

svojich nôh a polky tváre,

teraz posielali celé svoje tváre a tým hovorili,

"Dobre, žiaden problém, ideme do toho. Sme s vami."

Len si prečítajte odkiaľ tí ľudia sú.

A na každého človeka z Izraelu

máte niekoho z Iránu.

Jednoducho ľudia, ktorí posielajú svoje fotky.

Šialené, že?

Takže -

(Potlesk)

Takže možno sa pýtate, kto je tento chlapík?

Moje meno je Ronny Edry. Mám 41 rokov, som Izraelčan,

otec dvoch detí, manžel,

a grafik. Učím grafiku.

A nie som naivný, pretože mnohokrát

sa ma opýtali, "Áno, to je síce pekné,

ale je to naozaj naivné, takéto posielanie kvetiniek, - "

Bol som v armáde. Tri roky som bol u výsadkárov

a viem, ako to tam dole vyzerá.

Viem, že to môže vyzerať veľmi zle.

Takže pre mňa je toto odvážna vec,

snažiť sa získať si druhú stranu skôr než bude príliš neskoro,

pretože keď bude príliš neskoro, bude proste príliš neskoro.

Niekedy je vojna neodvratná, niekedy,

ale možno s trochou snahy sa jej môžeme vyhnúť.

Možno ako ľudia, pretože v Izraeli

máme demokraciu. Máme slobodu slova,

a možno táto malá vec dokáže niečo zmeniť.

A skutočne, môžeme byť svojimi vlastnými veľvyslancami.

Môžeme jednoducho poslať správu a dúfať v najlepšie.

Teraz chcem požiadať moju manželku, Michal, aby prišla

ku mne na pódium a mohli sme sa spolu odfotiť,

pretože toto celé je o fotkách.

A možno nám tá fotka pomôže niečo zmeniť.

Len to zdvihni. Presne.

Ja to len odfotím

a rovno to dám na Facebook

s nadpisom "Izrael za mier" alebo niečo také.

Och môj bože.

Neplač.

Vďaka ľudia.

(Potlesk)