Mohli by sme hovoriť jazykom delfínov?

Už 28 rokov trávi Denise Herzingová každé leto päť mesiacov so skupinou atlantických delfínov škvrnitých a sleduje tri generácie rodinných vzťahov a foriem správania. Je jasné, že medzi sebou komunikujú, ale ide o jazyk? Mohli by ho používať aj ľudia? Denise sa podelí o nový fascinujúci experiment na overenie tejto tézy.

Práve sa chystáme na Bahamy na stretnutie

s pozoruhodnou skupinou delfínov, s ktorými

som pracovala posledných 28 rokov vo voľnej prírode.

O delfíny sa zaujímam kvôli ich veľkému mozgu

a aj tomu, čo by so svojou mozgovou kapacitou

mohli vo voľnej prírode robiť.

Vieme, že časť mozgovej kapacity využívajú nato,

aby jednoducho žili svoj komplikovaný život.

Ale čo naozaj vieme o inteligencii delfínov?

No, zopár vecí vieme.

Vieme, že podľa pomeru mozgu a tela,

ktorým sa fyzikálne meria inteligencia,

sú na druhom mieste za ľuďmi.

Na kognitívnej úrovni dokážu rozumieť

umelým jazykom.

Rovnako dokážu rozoznať samých seba v zrkadle.

A v niektorých kútoch sveta používajú nástroje,

ako napr. hubky, na lov rýb.

Ostáva už len zodpovedať jednu podstatnú otázku:

Majú jazyk? A ak áno,

o čom sa rozprávajú?

Tak som sa pred desaťročiami, nie rokmi,

vydala na cestu, aby som na svete našla nejaké miesto,

kde by som mohla pozorovať delfínov pod vodou

a rozlusknúť kód ich komunikačného systému.

Vo väčšine oblastí sveta je voda dosť mútna,

takže je veľmi ťažké pozorovať zvieratá pod vodou.

Ale našla som spoločenstvo delfínov žijúcich

v týchto nádherných priezračných piesočných plytčinách na Bahamách,

hneď na východ od Floridy.

Deň trávia oddychovaním a udržiavaním spoločenských kontaktov

v bezpečí plytčín, ale v noci

sa vydávajú za okraj plytčiny a lovia v hlbokej vode.

Ani pre výskumníka to nie je zlé miesto.

Tak vyplávame každé leto na zhruba päť mesiacov

v 20-metrovom katamaráne a celé týždne žijeme,

pracujeme a spíme na mori.

Mojím hlavným nástrojom je podvodná videokamera
s hydrofónom,

čiže s podvodným mikrofónom.

Tak môžem zosúladiť zvuk so správaním.

Väčšina našej práce je v podstate nerušivej povahy.

Vo vode sa snažíme dodržiavať etiketu delfínov,

pretože pri pozorovaní sme fyzicky prítomní vo vode.

S atlantickými delfínmi škvrnitými sa naozaj dobre pracuje

a to z niekoľkých dôvodov.

Rodia sa bez škvŕn, ktoré sa u nich objavujú až vekom,

a prechádzajú výraznými obdobiami vývoja,

takže sledovať ich správanie je zábava.

A okolo ich 15. roku života sú celé pokryté čiernymi a bielymi škvrnami.

Matka, ktorú práve vidíte, je Mugsy.

Na tomto zábere má 35 rokov,

no delfíny sa môžu dožiť skoro 50 rokov.

A ako všetky delfíny zo spoločenstva,

fotografovali sme aj Mugsy a zaznamenávali jej malé škvrny

a vrúbky na chrbtovej plutve,

ako aj jedinečný vzor škvŕn

počas jej dospievania.

Mladé delfíny sa pri dospievaní veľa učia

a roky adolescencie využívajú na precvičovanie spoločenských zručností.

V deviatich rokoch samice pohlavne dozrievajú,

takže môžu otehotnieť.

Samce dozrievajú o niečo neskôr,

asi v pätnástich.

Delfíny sú veľmi promiskuitné.

Preto musíme zisťovať, ktoré samce sú otcovia

prostredníctvom testov otcovstva

zbieraním výkalového materiálu z vody a extrahovaním DNA.

Znamená to, že po 28 rokoch

zaznamenávame tri generácie

vrátane starých rodičov.

Delfíny sú prirodzení odborníci na akustiku.

Vydávajú a počujú zvuky

desaťkrát vyššie ako my.

Ale používajú iné komunikačné signály.

Majú dobrý zrak, takže na komunikáciu využívajú držanie tela.

Majú chuť, čuch nie.

A hmat.

Zvuk je možné vo vode cítiť,

pretože akustický odpor tkaniva a vody je rovnaký.

Takže delfíny môžu jeden druhého na diaľku štuchnúť a štekliť.

Čo to už vieme o spôsobe využitia zvukov

pri istých formách správania.

Charakteristické zahvizdnutie je zahvizdnutie

príznačné pre konkrétneho delfína a funguje ako meno. (Hvízdavé zvuky delfína)

Tento zvuk je najlepšie preskúmaný,

pretože sa dá ľahko zmerať.

Stretnete sa s ním napr. keď sa matky a mláďatá

znova stretnú.

Ďalším dobre prebádaným zvukom je echolokačné cvakanie.

Toto je sonar deflína. (Echolokačné zvuky delfína)

Tieto cvakavé zvuky používajú pri love a kŕmení.

No dokážu tieto zvuky aj úzko zoskupiť

do vibrácií a používať ich na spoločenský kontakt.

Samce napríklad stimulujú samicu

počas dvorenia.

Viete, aj mňa sa takto vo vode pomocou vibrácií dotkli.

(Smiech)

Nikomu to nepovedzte. Je to tajomstvo.

Tým som chcela povedať, že zvuk môžeme naozaj cítiť.

(Smiech)

Delfíny sú aj politické zvieratá,

pretože medzi sebou musia riešiť spory.

(Zvuk delfínov)

Používajú pri tom tieto praskavé pulzujúce zvuky a

a vydávajú ich aj počas súbojov.

Tieto zvuky sú nedostatočne preskúmané,

pretože sa ťažko merajú.

Toto je video typického súboja delfínov.

(Zvuky delfínov)

Uvidíte dve skupiny,

bojovný postoj s hlavami oproti sebe,

otvorené papule,

veľký škrekot.

Tam je bublina.

V podstate sa jedna z týchto skupín stiahne,

všetko dobre dopadne a

neprerastie to do prílišného násilia.

Bahamy obývajú aj delfíny skákavé,

ktoré udržiavajú kontakt s delfínmi škvrnitými.

Napríklad si navzájom opatrujú mláďatá.

Samce používajú svoje prejavy dominancie,

keď si navzájom naháňajú samice.

Tieto dva druhy dokonca vytvárajú dočasné spojenectvá

pri odháňaní žralokov.

Jedným z nástrojov, ktoré používajú na koordináciu skupiny,

je synchrónnosť.

Synchronizujú svoje zvuky a držanie tela,

aby vyzerali väčšie a zneli silnejšie.

(Zvuky delfínov)

Toto sú delfíny skákavé

a vy ich uvidíte, ako začínajú synchronizovať

svoje správanie a zvuky.

(Zvuky delfínov)

Ako vidíte, synchronizujú sa so svojím partnerom

i s ostatnými v skupine.

Kiežby som bola aj ja taká skoordinovaná.

Treba mať na pamäti, že počujete len tie zvuky delfínov,

ktoré sú pre človeka počuteľné.

Delfíny vydávajú aj ultrazvuky

a na ich zaznamenávanie vo vode používame

špeciálne zariadenia.

Výskumníci merali komplexnosť zahvizdnutia

pomocou informačnej teórie

a zahvizdnutia klasifikovali veľmi vysoko v porovnaní s ľudským jazykom.

No praskavé pulzujúce zvuky sú pre nás tak trochu záhadou.

Toto sú tri spektrogramy.

Dva predstavujú ľudské slová a jeden zvuky delfínov.

Skúste si len tak pre seba tipnúť, ktorý z nich patrí delfínovi.

Ukazuje sa, že praskavé pulzujúce zvuky sa trochu podobajú

na ľudské fonémy.

Jeden spôsob, ako rozlúštiť ich kôd,

je interpretovať tieto signály a zistiť, čo znamenajú.

Je to ťažká úloha a ani ešte nemáme našu "Rosettskú dosku".

No druhý spôsob ako rozlúštiť kód,

je vyvinúť vhodnú technológiu,

rozhranie na dvojsmernú komunikáciu.

Práve to sme sa pokúšali urobiť na Bahamách

a v reálnom čase.

Vedci použili klávesnicové rozhranie,

aby preklenuli priepasť medzi druhmi

vrátane šimpanzov a delfínov.

Táto podvodná klávesnica v Epcotskom centre v meste Orlando na Floride

bola najdômyselnejším dvojsmerným rozhraním,

aké kedy navhrli

na spoločnú prácu ľudí a delfínov pod vodou

a výmenu informácií.

Tak sme chceli vyvinúť takéto rozhranie na Bahamách,

ale v prirodzenejšom prostredí.

A jeden z dôvodov, prečo by sme to mohli urobiť, je,

že delfíny k nám začali prejavovať

veľkú vzájomnú zvedavosť.

Spontánne napodobňovali naše zvuky

a držanie tela a rovnako nás pozývali

do svojich hier.

Delfíny sú spoločenské zvieratá, preto zbožňujú hry.

Jednou z ich obľúbených hier je ťahať morské riasy

alebo v tomto prípade chaluhu sargasovú.

Sú veľmi obratné. Rady ich ťahajú

a púšťajú ich od jednej plutvy k druhej.

Na tejto nahrávke je dospelá samica Caroh.

Má 25 rokov a toto je jej novorodeňa Cobalt,

ktoré sa práve učí hrať túto hru.

(Zvuky delfínov)

Trochu si ho doberá a podpichuje ho.

Veru, veľmi chce tú chaluhu.

Keď chcú delfíny zapojiť do hry ľudí,

často vo vode zvislo klesnú,

na plutve majú kúsok chaluhy,

trochu doň strčia a niekedy ho pustia

na dno a nechajú nás poň ísť.

Potom máme my malú zábavku s riasami.

Ak sa neponoríme a nepôjdeme po riasu,

vynesú ju na povrch

a na chvoste nám ňou zamávajú,

pustia nám ju pred nosom tak, ako to robia mláďatám.

Potom ju zdvihneme a hráme sa.

Vtedy začnete premýšľať, nebolo by skvelé

skonštruovať technológiu, vďaka ktorej by si delfíny

tieto veci, svoje obľúbené hračky, vypýtali v reálnom čase?

Pôvodnou víziou bola klávesnica zavesená z lode,

ktorá by bola pripojená k počítaču

a potápači a delfíny by si aktivovaním klávesov

na klávesnici veselo vymieňali informácie

a požiadali svojich druhov o hračky.

Rýchlo nám však došlo, že delfíny jednoducho

nemali v úmysle zdržovať sa pri lodi a naťahovať sa s klávesnicou.

Vo voľnej prírode majú lepšie veci na robote.

Také niečo možno spravia v zajatí, no vo voľnej prírode...

Preto sme urobili prenosnú klávesnicu, ktorú sme mohli vo vode posúvať,

a označili sme štyri predmety, s ktorými sa rady hrajú:

šatku, povraz, chaluhu sargasovú a tak isto jazdu na vlnách za loďou,

čo je pre delfína veľká zábava. (Zahvizdnutie)

Toto je zahvizdnutie pre šatku,

ktorý sa spája s vizuálnym symbolom.

Toto sú umelo vytvorené zahvizdnutia.

Sú mimo bežného repertoáru delfína,

ale delfíny ich ľahko napodobňujú.

Štyri roky som strávila s kolegami Adamom Packom a Fabienne Delfourovou

pri práci v teréne s touto klávesnicou

a navzájom sme ju používali, keď sme chceli poprosiť o hračky.

Delfíny nás pritom pozorovali.

A dokázali sa zapojiť do hry.

Dokázali ukázať na vizuálny predmet

alebo napodobniť to zahvizdnutie.

Toto je video takého stretnutia.

Potápač tam má ako hračku povraz

a ja som naľavo za klávesnicou.

Práve som stlačila kláves pre povraz,

a čo znamená požiadanie človeka o hračku.

Mám povraz, potápam sa dolu

a snažím sa získať delfínovu pozornosť,

pretože delfíny sa trochu podobajú malým deťom.

Musíte si udržiavať ich pozornosť.

Chystám sa povraz pustiť, pozerajte, či prídu.

Už idú,

teraz povraz zdvihnú

a budú ho ťahať ako hračku.

Teraz som naľavo pri klávesnici

a toto sme tu skúšali po prvýkrát.

Chystám sa požiadať delfíny o túto hračku, o tento povraz,

použitím zvuku pre povraz.

Pozrime sa, či pochopia, čo to znamená.

(Zahvizdnutie)

To je zahvizdnutie pre povraz.

Prichádzajú delfíny

a púšťajú povraz, áno! Úžasné!

(Potlesk)

Tak toto sa stalo len raz.

Nevieme naisto, či naozaj pochopili funkciu zahvizdnutí.

Okej, vo vode je druhá hračka.

Je to šatka a snažím sa delfíniu samicu priviesť

ku klávesnici, aby som jej ukázala

vizuálny a akustický signál.

Túto samicu nazývame "zlodejka šatiek",

lebo za niekoľko rokov si uchmatla

asi 12 šatiek.

Vlastne si myslíme, že si niekde na Bahamách otvorila obchod.

Takže vystieram k nej ruku, šatku má na pravej strane.

Snažíme sa zvierat čo najmenej dotýkať.

Nechceme, aby si na to príliš navykli.

Snažím sa ju naviesť späť ku klávesnici.

Potápač ide práve aktivovať zvuk pre šatku,

aby si ju vypýtal.

Pokúsim sa jej šatku podať.

Hups. Takmer sme ju stratili.

Ale práve toto je tá chvíľa, keď sa nemožné stane možným.

Delfín je pri klávesnici.

Máte úplnú pozornosť.

A toto sa niekedy dialo celé hodiny.

Chcela som sa s vami o toto video podeliť.

Nie preto, aby som vám ukázala nejaký prelomový pokrok,

lebo k nemu ešte nedošlo,

ale aby som vám ukázala, aké veľké odhodlanie a sústredenie

tieto delfíny majú a ich záujem o systém.

A práve preto sme sa rozhodli,

že potrebujeme dômyselnejšiu technológiu.

Tak sme spojili sily s Georgia Tech,

so spoločnosťou Thada Starnera pre nositeľnú výpočtovú techniku

na skonštruovanie podvodného nositeľného počítača,

ktorý nazývame CHAT - Počúvanie a telemetria veľrybotvarých cicavcov.

Namiesto držania klávesnice vo vode,

potápač má na sebe celý systém, ktorý je iba akustický,

takže potápač v podstate aktivuje zvuky pomocou klávesnice

na predlaktí.

Zvuky vychádzajú z podvodného reproduktora.

Ak delfín napodobňuje zahvizdnutie

alebo ak človek zahvizdnutie prehrá,

prichádzajúce zvuky sú lokalizované dvoma hydrofónmi.

Počítač dokáže lokalizovať, kto si hračku vypýtal,

ak dôjde k slovnej zhode.

Skutočná sila systému spočíva v rozpoznaní zvuku

v reálnom čase, takže delfínom môžeme odpovedať

rýchlo a presne.

Sme v štádiu prototypu, ale dúfame, že takto to nakoniec bude fungovať.

Potápač A aj potápač B majú nositeľný počítač

a delfín počuje zahvizdnutie ako zahvizdnutie,

potápač počuje zahvizdnutie ako zahvizdnutie vo vode,

ale aj ako slovo prostredníctvom kostnej vodivosti.

Potápač A prehrá zahvizdnutie pre šatku,

alebo potápač B prehrá zahvizdnutie pre chaluhu sargasovú,

aby si ju vypýtal od kohokoľvek, kto ju má.

Dúfame, že delfín napodobní ten zvuk

a ak potápač A má chaluhu a práve tento zvuk bol

prehratý a o túto hračku bolo požiadané,

potom tento potápač dá túto chaluhu delfínovi, ktorý si ju vypýtal

a delfíny potom budú šťastne plávať smerom k západu slnka

a hrať sa s chaluhou donekonečna.

Ako ďaleko môže takáto komunikácia zájsť?

CHAT je konkrétne navrhnutý nato, aby si pomocou neho

mohli od nás delfíny niečo vypýtať.

Je to navrhnuté na oba smery.

Ale, naučia sa účelovo napodobňovať zahvizdnutia?

Dúfame v to a myslíme si to.

Ale ako budeme postupne dekódovať ich prirodzené zvuky,

plánujeme tieto zvuky zadávať späť do počítačového systému.

Napríklad práve teraz dokážeme vložiť ich charakteristické zahvizdnutia

do počítača a skontaktovať sa s konkrétnym delfínom.

Rovnako dokážeme vytvoriť vlastné zahvizdnutia,

naše vlastné mená pomocou zahvidnutia a delfíny si tak môžu

vyžiadať konkrétneho potápača.

Možno nám práve naša mobilná technológia

v budúcnosti pomôže

komunikovať s iným živočíšnym druhom.

Delfín je druh, ktorý sa v mnohých ohľadoch

približuje našej inteligencii

a možno ešte teraz si to nie sme schopní priznať,

ale žijú v dosť odlišnom prostredí

a stále je potrebné preklenúť priepasť medzi systémami zmyslového vnímania.

Predstavte si, aké by to bolo,

keby sme skutočne porozumeli

mysli ďalšieho inteligentného tvora na planéte.

Ďakujem.

(Potlesk)