Jonas Eliasson: Ako vyriešiť dopravné zápchy

Dopravné zápchy, hlavne počas dopravnej špičky, sú nešťastnou skutočnosťou skoro každého väčšieho mesta. Jonas Eliasson ukazuje, že stačí, aby z hlavných ťahov zmizlo iba malé percento vodičov a dopravné zápchy sa môžu stať minulosťou.
(Nakrútené na TEDxHelvetia.)

Prišiel som vám porozprávať o zápche.

Konkrétne o dopravnej zápche.

Dopravné zápchy sú všade.

Vznikajú v skoro všetkých mestách na celom svete

a keď sa nad tým zamyslíte, je to prekvapivé.

Len si predstavte, aké je každé mesto iné.

Napríklad typické európske mestá

majú zahustené centrum,
dobrú hromadnú dopravu

a málo miesta na cestách.

A na druhej strane sú americké mestá.

(Fajn, prepína sa mi to samo.)

Zoberme si teda mestá v USA.

Veľa ciest rozvetvených po veľkých oblastiach

a skoro nijaká hromadná doprava.

Potom existujú rozrastajúce sa svetové metropoly

s rôznorodou škálou vozidiel a

a infraštruktúrou. Centrá miest sú väčšinou

rozvetvené, ale často veľmi prehustené.

Dopravní znalci po celom svete

už vyskúšali rôzne opatrenia:
prehustené i rozťahané mestá,

hustú dopravnú sieť aj hromadnú dopravu,

cyklistické chodníky a viac informácií

alebo veľa iných vecí, ale nič nepomohlo.

Všetky pokusy majú však niečo spoločné.

Snažia sa zistiť,

čo by mali ľudia robiť
namiesto jazdy v dopravnej špičke.

Snažia sa ľuďom povedať,
čo by mali robiť.

Plánujú im život.

Viete, naplánovať celú spoločnosť

je skutočne ťažké... poviem vám príbeh.

Keď v roku 1989 padol Berlínsky múr,

územnému plánovačovi v Londýne

zavolal kolega z Moskvy.

Hovoril: „Ahoj, tu je Vladimir.
Chcel by som vedieť,

kto má na starosti zásobovanie
Londýna chlebom.“

A územný plánovač odpovedal:

„Čo tým myslíš?

Nikto to nemá na starosti.“

„Ale veď niekto sa o to musí starať.

Je to zložité, niekto to musí riadiť.“

„Nie, nie. Nikto.

Vlastne som sa nad tým nezamýšľal.

Zásobovanie funguje samo od seba.“

Funguje samo od seba.

Je to príklad spoločenského systému,

ktorý sa vie sám zorganizovať.

Skutočne sme hlboko
nahliadli do problému.

Keď chcete vyriešiť zložité
spoločenské problémy

väčšinou je správne

vytvoriť podnety.

Neplánujte detaily

a ľudia sami prídu na to, čo robiť

a ako sa prispôsobiť novému systému.

Poďme sa pozrieť,
ako využijeme tento poznatok

na boj proti dopravným zápcham.

Toto je mapa Štokholmu, kde som vyrastal.

Štokholm je stredne veľké
mesto s dvomi miliónmi ľudí.

Je tam aj veľa vody a veľa vody znamená

veľa mostov – sú úzke a staré.

Znamená to veľa dopravných zápch.

Červené bodky ukazujú miesta
s najčastejšími zápchami,

čo sú vlastne mosty vedúce do stredu mesta.

Zrazu niekomu skrsla v hlave myšlienka,

že namiesto dobrej hromadnej dopravy

a namiesto investovania peňazí do ciest

môžu v týchto lievikoch účtovať 1 alebo 2 eurá.

Nie je to veľa peňazí, ak to porovnáte

s cenou parkovania, prevádzkovými nákladmi...

Asi by ste čakali,

že šoféri nebudú mať námietky.

Ale mýlite sa.

Stačili 1 až 2 eurá a 20 % áut

zmizlo z dopravnej špičky.

Povedali by ste, že 20 % je celkom veľa.

Ale stále nám ostáva zvyšných 80 % problému, nie?

Tých 80 % áut tam ešte stále je.

To nie je pravda, lebo doprava je nelineárny jav.

Čo znamená,

že keď sa dosiahne určitá kapacitná hranica,

zápcha sa začne zväčšovať veľmi, veľmi rýchlo.

Našťastie to funguje aj naopak.

Ak iba trochu znížite počet áut,

zápcha sa bude znižovať ešte rýchlejšie.

Poplatky sa v Štokholme zaviedli 3. januára 2006.

Na prvom obrázku je Štokholm,

jedna z jeho typických ulíc, 2. januára.

Takto vyzeral prvý deň po zavedení poplatkov.

Takto to vyzerá,

keď z ciest zmizne 20 % áut.

Zápchy sa značne zmenšili.

Ale ako som už povedal, vodiči sa prispôsobujú.

Takže po čase sa všetci vrátia,

lebo si na poplatky zvyknú.

Zase sa mýlite.

Poplatky sa zaviedli pred 6 a pol rokom

a stále máme rovnako nízku mieru zápch.

Ale ako vidíte, v roku 2007 sa objavila

zaujímavá diera.

Je to preto, lebo poplatky

sa v januári zaviedli najskôr

iba skúšobne a na konci júla sa zrušili.

Nasledovalo referendum a znova sa v roku 2007

zaviedli, čo bola úžasná príležitosť pre vedu.

Začali sme so zábavným pokusom

a dokonca sme ho uskutočnili dvakrát.

Osobne by som ho robil každý rok.

Ale to mi nedovolia.

Ale aj tak to bola zábava.

Takže čo sa stalo?

Toto je 31. júl, posledný deň poplatkov.

Toto je tá istá ulica, ale v lete.

Leto v Štokholme je veľmi pekné

a slnečné obdobie.

Prvý deň bez poplatkov

vyzeral takto.

Všetky autá sa vrátili a dokonca musíte

obdivovať vodičov. Rýchlo sa prispôsobujú.

Všetci sa vrátili už v prvý deň.

A všetko bolo ako pred tým.
Štatistika z roku 2007 vyzerá takto.

Tieto čísla sú skutočne zaujímavé

a aj trochu prekvapivé a veľmi užitočné.

Ale najprekvapivejšia časť prezentácie,

ktorú vám ukážem, nie je táto.
Ale táto.

Verejná podpora poplatkov v Štokholme.

Keď sa na začiatku jari 2006

zaviedli poplatky, boli ľudia zásadne proti.

Nechcelo ich 70 % obyvateľov.

Ale keď sa poplatky zaviedli,

nestalo sa to, že by ich ľudia stále viac nechceli.

Práve naopak.
Ľudia postoj zmenili,

dokonca teraz 70 % ľudí
poplatky podporuje a chce ich.

Budem sa opakovať, ale znamená to,

že 70 % obyvateľov Štokholmu

chce platiť za niečo, čo bolo kedysi zadarmo.

Ako je to vlastne možné?

Pozrime sa na to inak. Kto sa zmenil?

Tých 20 % vodičov, ktorí zmizli,

bolo určite nespokojných.

Kam išli? Ak toto pochopíme,

možno zistíme aj to, prečo sú
ľudia s poplatkami spokojní.

Spravili sme obrovský prieskum

s dopravnými spoločnosťami
a snažili sme sa zistiť,

kto sa zmenil a kam zmizli.

Ukázalo sa, že ani oni nevedia. (Smiech)

Z nejakého dôvodu sú šoféri...

sú presvedčení, že jazdia rovnako, ako predtým.

Ako to je možné? Dôvodom je, že ľudia

necestujú stále rovnako.

Každý deň sa ľudia rozhodujú inak a menia sa.

Svet okolo nich sa mení, každý deň.

Každý deň sa ich rozhodnutia o tom,
ako sa vyhnú dopravnej špičke

nepatrne menia tak,

že si to ani nevšimnú.

Vôbec o tom nevedia.

Čo ešte zmenilo ich zmýšľanie?

Kto zmenil ich názor a prečo?

Spravili sme ďalší prieskum a chceli sme zistiť,

prečo ľudia zmenili názor
a aké skupiny obyvateľov to boli.

Keď sme spracovali odpovede, ukázalo sa,

že viac ako polovica z nich verí,
že svoj názor vôbec nezmenili.

Sú presvedčení,

že od začiatku poplatky podporovali.

Znamená to, že sme sa ocitli v situácií,

kedy je vďaka poplatkom
na cestách o 20 % menej áut

a došlo k obrovskému zníženiu
dopravných zápch.

A ľudia si ani neuvedomujú, že sa zmenili.

Úprimne veria, že vždy poplatky podporovali.

Ľudí stačí iba postrčiť a pomôže to

pri riešení spoločenských problémov.

Pritom by by sme nemali ľuďom hovoriť,
ako sa prispôsobiť.

Mali by sme ich iba postrčiť správnym smerom.

Ak to urobíte správnym spôsobom,

ľudia zmenu prijmú

a dokonca sa im aj bude páčiť.

Ďakujem. (Potlesk)