Cesar Kuriyama: Sekunda denne

V živote máme toľko drobných, krásnych, vtipných, tragických momentov – ako si ich chcete všetky zapamätať? Časťou projektu na pokračovanie od režiséra Cesara Kuriyama je natočiť jednu sekundu videa denne a tak zozbierať všetky výnimočné chvíľky svojho života.

Som umelec.

Žijem v New Yorku a pracujem v reklame -

už odkedy som skončil školu,

takže nejakých tých sedem-osem rokov

a bolo to vyčerpávajúce.

Zvykol som pracovať dlho do noci. Pracoval som cez víkendy

a ocitol som sa v situácii, keď som nikdy nemal čas na všetky tie projekty,

na ktorých som chcel vo voľnom čase pracovať sám.

Jedného dňa som bol v práci a videl som

TED prezentáciu od Stefana Sagmeistera

s názvom „Sila voľného času“,

v ktorej hovoril o tom, ako si každých sedem rokov

berie rok voľna z práce, aby mohol

pracovať na svojich vlastných kreatívnych projektoch a hneď ma to inšpirovalo

a povedal som si: „To musím urobiť. Musím si zobrať rok voľna.

Potrebujem čas na cestovanie a na rodinu

a začať s mojimi vlastnými kreatívnymi nápadmi.“

Prvým z týchto projektov sa stalo niečo,

čo som nazval „Jedna sekunda každý deň“.

V podstate do konca svojho života budem nahrávať jednu sekundu

z každého dňa môjho života,

tieto sekundové kúsky budem chronologicky zhromažďovať

do jedného súvislého videa až pokým,

viete, ich už viac nebudem môcť nahrávať.

Zámerom tohto projektu je po prvé:

neznášam, keď si nepamätám veci, ktoré som v minulosti urobil.

Je veľmi veľa vecí, ktoré som v živote urobil

a na ktoré si vôbec nespomeniem

bez toho, aby mi ich niekto pripomenul a niekedy si tak pomyslím:

„No jasné, veď to som robil“.

Čo som si však uvedomil na začiatku tohto projektu je,

že ak nebudem robiť nič zaujímavé,

pravdepodobne zabudnem natočiť video.

A v deň, keď som prvýkrát zabudol ma to naozaj zabolelo,

pretože je to niečo, čo som naozaj chcel -

od chvíle, keď som oslávil 30-te narodeniny,

na tomto projekte pokračovať až do nekonečna

a uvedomil som si, že tým, že som vynechal tú jednu sekundu,

nejakým spôsobom to v mojej hlave vytvorilo nejakú pripomienku

a už som potom nikdy nezabudol.

Takže, ak sa dožijem 80-tich rokov,

budem mať päťhodinové video,

v ktorom bude zachytených 50 rokov môjho života.

Keď budem mať 40, budem mať hodinové video,

ktoré ma bude zachytávať iba ako tridsiatnika.

Toto ma skutočne

dennodenne povzbudzuje k tomu,

aby som so sa pokúsil a so svojim dňom urobil niečo zaujímavé.

Avšak, jednou z vecí, s ktorými mám problémy je,

že ako dni, týždne a mesiace plynú,

zdá sa, že čas sa začína rozmazávať

a jedno sa mieša s druhým

a ja som to nemal rád

no a vizualizácia je spôsob ako spustiť pamäť.

Pre mňa je tento projekt spôsobom

ako preklenúť tú medzeru a zapamätať si všetko, čo som kedy urobil.

Dokonca len táto jedna sekunda mi umožní spomenúť si

na všetko ostatné, čo som v ten deň robil.

Niekedy je náročné vybrať tú jedinú sekundu.

V dobrý deň mám aj tri, štyri sekundy,

ktoré chcem fakt vybrať,

ale musím to skresať na jednu,

ale aj keď to skrešem na tú jednu sekundu,

tie ostatné tri si už potom zapamätám.

Je to taktiež forma protestu, osobného protestu

proti kultúre, v ktorej žijeme, kde ľudia

idú na koncert a celý si ho natáčajú na mobil

a tým vás vyrušujú.

A ani si neužívajú koncert.

Pozerajú sa naň cez mobil.

Nemám to rád. Priznávam, že som kedysi tiež taký tak trochu bol,

a tak som sa rozhodol, že najlepší spôsob

ako môžem zachytiť svoj život a mať z neho vizuálnu pamiatku

a zároveň nebyť tým človekom, je, že si iba nahrám jednu sekundu,

ktorá mi pomôže naštartovať tú spomienku:

„Jasné, ten koncert bol super. Fakt som si to užil.“

A zaberá to iba rýchlu sekundu.

Toto leto som bol na trojmesačnom výlete.

Celý svoj život som o takom výlete sníval,

proste že pôjdem autom po USA a Kanade

a len tak budem vymýšľať kam ísť na ďalší deň

a bolo to fakt úžasné.

V skutočnosti mi došli peniaze, na cestovanie som minul strašne veľa

z úspor, ktoré som mal na to, aby som si mohol zobrať rok voľna,

takže som musel, no išiel som do Seattlu, strávil som nejaký čas

s priateľmi, s ktorými som pracoval na zaujímavom projekte.

Jeden z dôvodov prečo som si zobral rok voľna bol, aby som mohol stráviť viac času s rodinou

a stala sa táto naozaj tragická vec,

keď sa mojej švagrinej

jedného dňa zamotalo črevo,

zobrali sme ju na pohotovosť,

bola na tom naozaj zle.

Párkrát sme ju takmer stratili

a bol som tam s mojím bratom každý deň.

Tento projekt mi pomohol uvedomiť si ešte to,

že natáčanie tej jednej sekundy naozaj zlého dňa

je extrémne náročné.

Nie je to – máme tendenciu vyberať foťáky, keď robíme úžasné veci.

Alebo v situáciách ako: „Jasné, párty, odfoťme sa.“

Ale len zriedka to robíme, keď máme zlý deň

a keď sa deje niečo hrozné.

Zistil som, že v skutočnosti je veľmi, veľmi dôležité

nahrať aj tú jednu sekundu naozaj zlého momentu.

Naozaj to pomáha oceniť dobré časy.

Nie každý deň je dobrý deň, takže keď máte zlý deň,

myslím si, že je dôležité si ho zapamätať,

tak ako je dôležité zapamätať si tie dobré dni.

Jednou z vecí, ktoré robím je, že nepoužívam žiadne filtre,

nepoužívam nič, aby som... - snažím sa zachytiť moment,

tak ako som ho videl svojimi vlastnými očami.

Začal som používať pravidlo pohľadu prvej osoby.

Myslím, že zo začiatku som mal pár videí, kde

ma bolo vidieť, ale uvedomil som si, že to tak nemôže byť.

Spôsob, aby som si zapamätal to, čo som videl,

bol natočiť to tak, ako som to naozaj videl.

Takže, zopár vecí o tomto projekte, o ktorých rozmýšľam je:

nebolo by zaujímavé, keby toto robili tisícky ľudí?

Minulý týždeň som oslávil 31 rokov, čo je zachytené tu.

Myslím si, že by bolo zaujímavé vidieť,

čo by ľudia urobili s takýmto projektom.

Myslím si, že každý by ho interpretoval inak.

Myslím si, že každý by ťažil z toho, že má tú jednu sekundu denne na zapamätanie.

Sám som unavený zo zabúdania

a toto je naozaj jednoduché.

Myslím to tak, že všetci tu máme vo vrecku HD kamery -

stavím sa, že väčšina ľudí v tejto miestnosti -

a je to niečo, čo -

už nikdy nechcem zabudnúť ďalší deň, ktorý som prežil

a toto je môj spôsob, ako na tom pracujem

a tiež by bolo veľmi zaujímavé vidieť,

keby ste mohli len naťukať na stránke

„18. jún 2018“

a videli by ste videá životov ľudí

z celého sveta v ten konkrétny deň.

Neviem, myslím si, že tento projekt má veľa možností

a všetkých vás vyzývam, aby ste nahrávali len kúsok svojho života každý deň,

aby ste nikdy nezabudli ďalší deň, ktorý ste prežili.

Ďakujem.

Potlesk.