JP Rangaswami: Informácie sú jedlo

Ako prijímame dáta? Na TED@SXSWi, technik JP Rangaswami premýšľa o našom vzťahu k informáciám a ponúka prekvapujúci a prenikavý pohľad: zaobchádzame s nimi ako s jedlom.

Mám rád jedlo.

Mám rád aj informácie.

Deti mi hovoria,

že jednu z tých vášní na mne vidno viac.

(smiech)

Ale počas nasledujúcich ôsmich minút by som sa

s vami chcel podeliť o to, ako sa tieto moje vášne rozvíjali,

až do chvíle môjho života, keď splynuli,

o ceste poznania, ktorá odvtedy nasledovala.

Chcel by som vám dnes zanechať jednu myšlienku a tou je:

čo by sa vo vašom živote zmenilo,

keby ste informácie vnímali rovnako ako jedlo.

Narodil som sa v Kalkate.

V rodine, v ktorej môj otec a pred ním jeho otec

boli novinári

a písali časopisy po anglicky.

Bol to náš rodinný podnik.

Vďaka tomu

som vyrastal v dome plnom kníh.

Knihy boli doslova všade.

V skutočnosti je to obchod v Kalkate,

ale je to miesto, v ktorom máme radi svoje knihy.

Popravde, teraz ich mám okolo 38 000,

aj bez Kindle čítačky.

Keď vyrastáte obklopení knihami,

s ľuďmi, s ktorými sa o nich môžete porozprávať,

jednoducho to nie je niečo, čo by ste sa museli naučiť.

Keď som mal 18, vášen pre knihy sa prehĺbila.

Nebola to moja jediná vášeň.

Pochádzam z Južnej Indie,

a vyrástol som v Bengálsku.

Dve veci sú pre ľudí v Bengálsku typické.

Zbožňujú svoje pikantné jedlá

a sladkosti.

Takže počas dospievania

sa u mňa vytvorila hlboká vášeň pre jedlo.

Vyrastal som na konci 60tých a začiatku 70tých rokov,

a vtedy som bol nadšený aj z iných vecí,

ale tieto dve boli tie, ktorými som sa odlišoval od ostatných.

(smiech)

Život bol skvelý, bombový.

Všetko bolo v poriadku,

až kým som nemal 26,

keď som videl film "Číslo 5 žije".

Niektorí z vás ho určite videli.

A znova ho natáčajú,

premiéru by mal mať budúci rok.

Je to príbeh pokusného robota,

ktorého zasiahol silný elektrický prúd a on ožil.

Ako utekal, neustále opakoval "Zapojte ma. Zapojte ma."

Vtedy som si uvedomil, že pre robota

informácie a jedlo

znamenajú tú istú vec.

Energiu prijíma v istej forme a tvare,

a aj dáta prijíma v istej forme a tvare.

Vtedy som začal premýšľať,

aké by to bolo,

predstaviť si sám seba,

keby energia a informácie boli dve veci, ktoré by som prijímal,

a keby jedlo a informácie mali podobnú formu a tvar.

Začal som s výskumom, ktorý bol 25ročnou výpravou

na ktorej som zistil,

že ľudia, ako primáty

majú oveľa menšie žalúdky,

aké by mali vzhľadom na svoju váhu mať,

ale zároveň oveľa väčší ako mozog.

A ako som skúmal hlbšie,

dostal som sa do bodu, keď som objavil niečo,

čo sa nazýva hypotéza drahých tkanív.

Tá hovorí, že pre určitú telesnú hmotnosť primáta

je rýchlosť metabolizmu statická.

Mení sa iba rovnováha dostupných tkanív.

A dve najdrahšie tkanivá v ľudskom tele

sú nervové a tráviace tkanivá.

A ako sa ukázalo, ľudia predložili hypotézu,

ktorá začala okolo roku 1995
začala vykazovať úžasné výsledky.

Bola to dáma menom Leslie Aiellová.

A táto práca naznačovala, že ste si vymieňali jednu za druhú.

Ak by ste chceli mať pri určitej váhe väčší mozog,

museli by ste mať menší žálúdok.

A to ma podnietilo k tomu,

aby som povedal: "Ok, tieto dve sú prepojené."

Preto som sa pozrel na nadobúdanie informácii ako by to bolo jedlo

a povedal: "Sme lovci a zberači informácií."

A z nich sme sa postupne stali farmármi a pestovali informácie.

Ale vysvetluje to

zápasy o duševné vlastníctvo v dnešnej dobe?

Pôvodní lovci a zberači,

chceli byť voľní, túľať sa a zbierať informácie podľa vlastnej vôle,

a ľudia zapojení do procesu vytvárania informácií,

chceli prístup k informáciám obmedziť,

vytvoriť vlastníctvo, majetok, štruktúru a dohodu.

Preto medzi nimi bude vždy napätie.

A všetko nasvedčovalo tomu,

že prebiehali obrovské boje o informácie

medzi roľníkmi a lovcami a zberačmi.

A to sa deje teraz tu.

Keď sa jedlo pripravuje, platí to isté.

Akoby existovali dva smery.

Jedny tvrdia, že informácie sa dajú destilovať,

extrahovať to podstatné, oddeliť a servírovať.

ale iný ľudia povedali,

nie, nie, môžeme to nechať kvasiť.

Všetko dáme dohromady, pomiešame

a to podstatné sa vynorí na povrch.

Toto isté platí aj pre informácie.

Ale príjemná bola až konzumácia.

Uvedomil som si,

že je veľa spôsob ako jesť.

Kúpite si v obchode prísady?

Uvaríte si to? Niekto vám to naservíruje?

Pôjdete do reštaurácie?

A to isté platí aj pri informáciách.

Analógie sa išli zblázniť,

že informácie mali svoje dátumy predaja,

že ľudia zneužili informácie, ktoré mali zle označený dátum

a tým mohli ovplyvniť aj burzu,

firemné hodnoty, atď.

V tejto chvíly som už bol priam posadnutý.

To je asi 23. rok v tomto procese.

Začal som premýšľať,

pri tomto miešaní faktu a fikcie,

doku-drám, akože dokumentárnych filmov, akokoľvek ich nazývate.

Dostaneme sa niekedy do bodu,

keď informácie budú mať percentá podľa ich pravdivosti?

Budeme označovať informácie percentami pravdivosti?

Začneme potom situáciu,

keď sa zdroj informácií vypne, volať hladomor?

Čo ma privádza na koniec mojej prednášky.

Clay Shirky raz povedal, že zaťaženie informáciami neexistuje.

Existuje iba filter prehry.

Takže ak sa pozrieme na informácie

z rovnakého hľadiska ako na jedlo,

nikdy nenastane problém v produkcii; nikdy nehovoríme o zaťažení jedlom.

V podstate hovoríme o probléme spotreby.

A preto by sme mali začať uvažovať o tom,

ako vytvárame diéty, cvičenia,

aby sme mali schopnosti spracovať informácie

a zodpovedne ich označovať.

Keď som videl film "Supersize Me",
začal som premýšľať.

Čo by sa stalo,

keby niekto celých 31 dní pozeral
správy na stanici Fox?

(Smiech)

Mal by čas to všetko spracovať?

Vtedy začnete chápať,

že môžete mať rôzne choroby, toxíny, potrebu mať vyváženú stravu,

a hneď ako sa na to začnete pozerať, od toho momentu,

všetko, čo som urobil kvôli spotrebe informácií,

produkcii a príprave informácií,

som urobil vnímajúc to z hľadiska jedla.

Pravdepodobne to nepomohlo mojej postave,

pretože na tom pracujem z oboch strán.

Chcel by som vo Vás zanechať otázku:

Ak by ste začali premýšľať o informáciách, ktoré prijímate,

tak ako premýšľate o jedle,

čo by ste urobili inak?

Veľmi pekne Vám ďakujem za Váš čas.

(Potlesk)