Prečo najlepší kandidát nemusí mať najlepší životopis

Ak by vedúca úseku ľudských zdrojov Regina Hartley stála pred voľbou, či najať kandidáta s perfektným životopisom alebo niekoho, kto sa prebojoval cez ťažkosti, vybrala by si „Bojovníka“. Ako niekto, kto vyrástol v nepriazni osudu, Hartley vie, že tí, ktorí rozkvitli v ťažkých situáciách, sú posilnení statočnosťou vytrvať v pracovnom prostredí, ktoré sa neustále mení. „Vyberte si podceňovaného uchádzača, ktorého tajnou zbraňou sú vášeň a zmysel, “ hovorí. „Najmite Bojovníka.“

Vaša spoločnosť začne hľadať
kandidáta na otvorenú pozíciu.

Začnú sa vám hrnúť životopisy

a vy identifikujete
kvalifikovaných kandidátov.

Teraz začína výber.

Osoba A: Prestížna škola,
výborné výsledky, bezchybný životopis,

skvelé odporúčania.

Všetky dobré veci.

Osoba B: štátna škola,
dosť vystriedaných pozícií

a zvláštne práce ako pokladník
alebo spievajúca čašníčka.

Ale pamätajte, obaja sú kvalifikovaní.

Tak sa vás pýtam:

Koho si vyberiete?

Spolu s kolegami sme vytvorili
oficiálny termín

na pomenovanie týchto dvoch
rozdielnych typov kandidátov.

Osobu A voláme „Strieborná lyžička“ ,

pretože je to človek, ktorý mal evidentne
všetky výhody a bol odsúdený na úspech.

Osobu B voláme „Bojovník“,

pretože musel bojovať proti
veľkým neduhom,

aby sa dostal tam, kam Osoba A.

Práve ste počuli riaditeľku ľudských
zdrojov, ako sa vyjadruje o ľuďoch

ako o Striebornej lyžičke a Bojovníkovi,

(smiech)

čo nie je úplne politicky správne
a znie to, akoby som ich súdila.

Ale predtým, ako mi odoberú môj certifikát
na prácu v ľudských zdrojoch,

(smiech)

nechajte ma to vysvetliť.

Životopis hovorí príbeh.

Za tie roky som sa naučila
niečo o ľuďoch,

ktorých skúsenosti vyzerajú
ako prešívaná prikrývka

a to ma vždy prinúti sa zastaviť
a naozaj zvážiť ich záujem o prácu

predtým, ako vyhodím ich životopis.

Séria zvláštnych prác môže naznačovať

nezrovnalosť, nedostatok pozornosti,
nepredvídateľnosť.

Alebo to môže signalizovať úsilie
bojovať proti prekážkam.

Bojovník si zaslúži prinajmenšom
aspoň osobný pohovor.

Aby bolo jasné,

nemám nič proti Strieborným lyžičkám,

dostať sa na elitnú školu
a dostať sa až po promócie

si vyžaduje tvrdú prácu a obetu.

Ale ak celý tvoj život bol nastavený
smerom k úspechu,

ako zvládneš ťažké časy?

Jeden človek z elitnej univerzity,
ktorého som prijala,

mal pocit, že niektoré úlohy boli
pod jeho úroveň,

ako napríklad dočasne pracovať manuálne
s cieľom lepšie pochopiť celú operáciu.

Časom dal výpoveď.

Ale na druhej strane,

čo ak celý váš život ste boli
odsúdení na neúspech

a potom zrazu uspejete?

Chcem vás vyzvať, aby ste sa
porozprávali s Bojovníkom.

Viem o tom veľa, pretože
sama som Bojovník.

Predtým, ako som sa narodila,

môjmu otcovi diagnostikovali
paranoidnú schyzofréniu

a preto si nemohol udržať zamestnanie,
napriek svojej inteligencii.

Naše životy boli z jeden časti
„Prelet nad kukučím hniezdom“,

z jednej časti „Čas prebudenia“

a z jednej časti „Čistá duša“.

(smiech)

Som štvrté z piatich detí
vychovaných slobodnou matkou

v nebezpečnej časti Brooklynu
v New Yorku.

Nikdy sme nevlastnili dom,
auto, práčku

a väčšinu môjho detstva
sme nemali ani telefón.

Bola som preto motivovaná

porozumieť vzťahu medzi úspechom
v biznise a Bojovníkom,

pretože môj vlastný život mohol
takisto dopadnúť úplne inak.

Ako som stretávala rôznych
úspešných ľudí

a čítala profily lídrov s najväčšou mocou,

všimla som si rôzne podobnosti.

Mnohí z nich mali problémy v detstve,

či už išlo o chudobu, opustenie,

smrť rodiča v rannom veku,

až po problémy s učením,
alkoholizmus alebo násilie.

Konvenčné myslenie hovorí,
že trauma vedie k poruchám

a prikladala sa veľká pozornosť
následnej dysfunkcii.

Ale počas štúdia tejto dysfunkcie
dáta odhalili nečakaný náhľad na vec,

že aj tie najhoršie okolnosti môžu
viesť k rastu a zmene.

Bol objavený úžasný a takmer
neuveriteľný fenomén,

ktorý vedci nazývajú
Post-traumatický rast.

V jednej štúdii zameranej
na meranie účinkov nepriazne

u rizikových detí,

zo vzorky 698 detí,

ktoré zažili tie najťažšie
a najextrémnejšie podmienky,

až tretina teraz žije zdravý, úspešný
a produktívny život.

Napriek všetkej nepriazni
sú teraz úspešní.

Jedna tretina.

Pozrite si napríklad tento životopis.

Rodičia tohto chlapca ho dali na adopciu.

Nikdy neskončí vysokú školu.

Často strieda prácu,

ide na ročný pobyt do Indie

a k tomu všetkému
má ešte aj dyslexiu.

Prijali by ste tohto chlapca?

Jeho meno je Steve Jobs.

V štúdii o najúspešnejších
podnikateľoch sveta

sa zistilo, že neúmerný
počet z nich má dyslexiu.

V Spojených Štátoch,

35% podnikateľov zahrnutých
v prieskume má dyslexiu.

Pozoruhodné je, že spomedzi
všetkých podnikateľov,

ktorí zažili post-traumatický rast,

teraz vnímajú ich poruchu učenia

ako žiadúcu komplikáciu,
ktorá im dala výhody,

pretože sa stali lepšími poslucháčmi
a dávali si väčší pozor na detaily.

Nemyslia si, že sú tými, kým sú
napriek nepriazni,

ale sú nimi vďaka nepriazni.

Prijímajú ich traumu a ťažkosti

ako kľúčové elementy toho,
kým sa stali

a vedia, že bez týchto zážitkov

by možno neboli schopní dosiahnuť
kvality potrebné na to,

aby sa stali úspešnými.

Jeden z mojich kolegov mal život
úplne prevrátený naruby

po Čínskej kultúrnej revolúcii
v roku 1966.

Keď mal 13 rokov, jeho rodičia
boli vyhnaní na vidiek,

školy boli zatvorené

a on ostal sám v Beijingu a staral
sa o seba sám až do 16 rokov,

kedy dostal prácu v továrni na oblečenie.

Ale namiesto toho, aby prijal svoj osud,

zaviazal sa, že bude pokračovať
vo svojom vzdelávaní.

O jedenásť rokov neskôr,
keď sa politická situácia zmenila,

započul o veľmi náročných
prijímacích testoch na univerzitu.

Mal iba tri mesiace na to, aby
sa naučil celé učivo

druhého stupňa a strednej školy.

Každý deň, keď sa vrátil
domov z továrne

si zdriemol, študoval do 4 rána,
išiel späť do práce

a opakoval tento cyklus každý
deň po dobu troch mesiacov.

Zvládol to, uspel.

Jeho záväzok k vzdelaniu bol
neoblomný a nikdy nestratil nádej.

Dnes je držiteľom magisterského titulu

a obe jeho dcéry majú tituly
z Cornell-u a Harvard-u.

Bojovníci sú poháňaní vierou,

že jediný človek, nad ktorým
máš kontrolu, si ty sám.

Ak sa veci úplne nepodaria,

Bojovníci sa pýtajú: „Čo môžem spraviť lepšie,
aby som dosiahol lepší výsledok?“

Bojovníci majú veľký cit pre účel,

ktorý im zabraňuje vzdať sa,

niečo ako keď ste prežili chudobu,
šialeného otca a niekoľko prepadov,

tak si poviete: „Obchodná výzva?“

(smiech)

Naozaj?

„To je hračka. To zvládnem.“

(smiech)

A to mi pripomína-humor.

Bojovníci vedia, že humor vás
prenesie cez ťažké časy

a smiech vám pomôže
zmeniť pohľad na vec.

A na koniec-vzťahy.

Ľudia, ktorí prekonajú nepriazeň
osudu, to nespravia sami.

Niekde počas cesty

si nájdu ľudí, ktorí z nich
dostanú to najlepšie

a ktorí sa zaujímajú o ich úspech.

Mať niekoho, na koho sa môžeš
spoľahnúť, aj keby čo bolo,

je nevyhnutné k prekonaniu
nepriazne osudu.

Ja som mala šťastie.

Počas mojej prvej práce po škole

som nemala auto, tak ma cez
dva mosty vozila žena,

ktorá robila
asistentku prezidentovi.

Sledovala moju prácu

a nabádala ma sústrediť sa na budúcnosť

a nelipnúť na minulosti.

Počas kariéry som stretla mnoho ľudí,

ktorí mi dali niekedy až príliš
úprimnú spätnú väzbu,

radu a mentorovali ma.

Týmto ľudom nevadilo,

že som niekedy pracovala ako spievajúca
čašníčka, aby som si zaplatila univerzitu.

(smiech)

Nechám vás s jednou
poslednou cennou radou.

Spoločnosti, ktorým záleží na pestrosti
a akceptácii nových zamestnancov

zväčša podporujú Bojovníkov,

ktorí sú nakoniec lepší ako ostatní.

Podľa Diversity Inc,

podľa štúdie rozmanitosti
v 50 top spoločnostiach

mali lepšie výsledky ako spoločnosti
S&P500 o 25%.

Takže späť k mojej pôvodnej otázke.

Na koho si stavíte:

Strieborná lyžička alebo Bojovník?

Ja vám radím vybrať si
podceňovaného uchádzača,

ktorého tajnými zbraňami sú
vášeň a zmysel.

Najmite Bojovníka.

(potlesk)