Skryté kamery natáčajú bezprávie na najnebezpečnejších miestach sveta

Veríme tomu, čo vidíme, vraví Oren Yakobovich. Práve preto pomáha bežným ľuďom používať skryté kamery, ktorými natáčajú nebezpečné násilné situácie, politické podvody a zneužívanie. Jeho organizácia Videre odhaľuje, overuje a zverejňuje porušovanie ľudských práv, ktoré by mal vidieť celý svet.

Rád by som začal

príbehom ženy menom Mary,

ktorá pochádza z jednej africkej dediny.

Medzi jej prvé spomienky patrí,

ako jej rodina uniká
pred násilnými výtržnosťami,

ktoré organizovala vládnuca strana.

Jej brata zavraždili
štátom podporované milície

a ju znásilnili viac ako raz,

a to len preto,
že sa hlásila k inej strane.

V jedno ráno, mesiac pred voľbami,

boli občania jej dediny zvolaní
na ďalšie zastrašujúce stretnutie.

Na tomto stretnutí stojí pred nimi muž,

ktorý vraví: „Všetkých vás poznáme.

Zistíme, koho budete voliť.

Ak nevhodíte do urny správny papier,

pomstíme sa vám.“

Pre Mary je toto stretnutie niečím iné.

Cíti sa inak.

Tentokrát netrpezlivo očakáva
toto stretnutie,

pretože má so sebou malú kameru
skrytú vo svojich šatách,

kameru, ktorú nikto iný nevidí.

Na týchto stretnutiach
sa nesmie natáčať.

Riskujete tým svoj život.

Mary to vie, ale tiež vie,
že jediný spôsob, ako to zastaviť

a zachrániť seba a svoju komunitu,

je zverejniť toto zastrašovanie

a dať vinníkom vedieť,
že niekto ich pozoruje

a zlomiť ich nedotknuteľnosť.

Mary so svojimi priateľmi
tajne filmovali celé mesiace

zastrašovanie vládnucej strany.

(video) [„Natočené skrytými kamerami“]

Muž: Dnes sa porozprávame
o blížiacich sa voľbách.

Nič nás nezastaví od toho, čo chceme.

Ak sa dozvieme, že podporujete
[opozičnú stranu],

neodpustíme vám to.

[„Zastrašovacie milície“]

[Vládnuca strana] vás bude mučiť.

Budú vás biť do krvi.

[„Rozháňanie politického stretnutia“]

Tí, ktorí klamete o tom,
že súhlasíte s [vládnucou stranou],

váš čas sa kráti.

[„Milície mládeže vládnucej strany“]

Niektorí z rebelov sú už mŕtvi.

Niektorí prišli o svoje domovy.

Ak nebudete spoločne pracovať
pre [vládnucu stranu],

dopadnete veľmi zle.

Oren Yakobovich: Tieto zábery
sa vysielali po celom svete.

Dôležitejšie však je,

že sa vysielali aj na miestach,
kde sa toto deje.

Násilníci ich videli tiež.

Pochopili, že niekto ich pozoruje.

Vystrašilo ich to,
stratili svoju nezraniteľnosť.

Mary a jej priatelia prinútili
vládnucu stranu,

aby nepoužívala násilie počas volieb,

a zachránili tým stovky životov.

Mary je len jednou zo stoviek ľudí,

ktorým moja organizácia pomohla
natočiť porušovanie ľudských práv

pomocou skrytých kamier.

Moje zázemie ma však predurčovalo
na presne opačný smer.

Narodil som sa v Izraeli pravicovej rodine

a už počas svojho detstva som túžil

stať sa členom izraelskej armády,
aby som slúžil svojej krajine

a aby som dokázal,
že máme právo na celú našu krajinu.

Do armády som nastúpil
krátko po prvej intifáde,

prvom palestínskom povstaní,

slúžil som v jednej z najodhodlanejších

a najhúževnatejších jednotiek pechoty

a mal som najväčšiu zbraň z celej roty.

Pomerne rýchlo som sa stal dôstojníkom

a tiež veliteľom svojej jednotky.

Postupom času ma prevelili
na západný breh Jordánu

a tam som uvidel tieto zábery.

Nepáčilo sa mi to, čo som videl.

Nejaký čas mi to trvalo,

ale napokon som odmietol ďalej
slúžiť na Západnom brehu

a musel som za to ísť do väzenia.

Bolo to trochu...

(potlesk)

Nebolo to také zlé, musím povedať.

Bolo to ako v hoteli,
len jedlo nestálo za nič.

(smiech)

Vo väzení som neustále rozmýšľal o tom,
že je potrebné, aby ľudia o tom vedeli,

aby ľudia pochopili,

aká je skutočnosť o živote
na Západnom brehu.

Je potrebné, aby počuli, čo som počul,

aby videli, čo som videl ja,

ale tiež je potrebné,
aby aj Palestínčania sami,

ľudia, ktorí trpia,

dokázali vyrozprávať vlastné príbehy,

nie žurnalisti alebo filmári,
ktorí prichádzajú zo zahraničia.

Pripojil som sa preto
k izraelskej organizácii

pre ľudské práva s názvom B´Tselem.

Spoločne sme analyzovali Západný breh

a vybrali sme 100 rodín,
ktoré žili v najrizikovejších zónach:

blízko hraníc, blízko vojenských základní,

bok po boku izraelských osadníkov.

Poskytli sme im kamery a tréning.

Onedlho k nám začali prúdiť
znepokojivé materiály,

ktoré ukazovali, ako osadníci
a vojaci tieto rodiny utláčajú.

Rád by som sa s vami podelil
o dva záznamy z tohto projektu.

Obe nahrávky boli zverejnené v Izraeli
a vyvolali masívne debaty.

Musím vopred upozorniť,

že niektoré zábery ukazujú
otvorené násilie.

Maskovaní muži z prvého záznamu

patria k židovským osadníkom.

Pár minút pred tým, ako sa kamera zapla,

priblížili sa k palestínskej rodine,

ktorá pracovala na poli

a povedali im,
že musia tento pozemok opustiť,

pretože táto pôda patrí
židovským osadníkom.

Palestínčania odmietli.

Poďme sa pozrieť, čo sa stalo.

Maskovaní muži sú židovskí osadníci.

Napádajú palestínsku rodinu.

Toto je demonštrácia na Západnom brehu.

Muž v zelenom je Palestínčan.

O chvíľu ho zatknú.

Tu vidíme, že má zaviazané oči
a je spútaný.

O pár sekúnd začne ľutovať,
že prišiel demonštrovať.

Postrelili ho do nohy gumovým projektilom.

Je v poriadku.

Určite nie všetci osadníci a vojaci
sa takto správajú.

Rozprávame sa len o menšine,
ktorú je však potrebné postaviť pred súd.

Tieto a podobné záznamy

prinútili armádu a políciu,
aby spustili vyšetrovanie.

Záznamy sa dostali do izraelských médií

a dostali sa na širokú verejnosť.

Tento projekt redefinoval
zápas o ľudské práva

v okupovaných oblastiach

a podarilo sa nám znížiť počet
násilných útokov na Západnom brehu.

Úspech tohto projektu
ma viedol k premýšľaniu,

ako by sa rovnaká metodológia
dala použiť v iných kútoch sveta.

Podľa bežnej predstavy

so všetkou tou technológiou,

so smartfónmi a s internetom,

by sme mali ľahko vidieť a chápať,
čo sa deje po celom svete,

a poznať príbehy ľudí
z druhého konca sveta.

To je však pravda len čiastočne.

V dnešnej dobe aj napriek
množstvu technológie

má menej ako polovica ľudstva

prístup k internetu

a viac ako 3 miliardy ľudí,

zopakujem to číslo,

tri miliardy ľudí dostávajú správy,
ktoré cenzurujú ľudia pri moci.

Zhruba v tom istom čase

som sa zoznámil s človekom
menom Uri Fruchtman.

Je to filmár a aktivista.

Rýchlo sme prišli na to,
že rozmýšľame podobne,

a spoločne sme sa rozhodli
založiť spoločnosť Videre.

V priebehu jej budovania v Londýne

sme tajne cestovali na miesta,

kde ľudí utláčajú, kde panuje bezprávie,

kde sa dejú rôzne zverstvá

a kde o tom chýba spravodajstvo.

Snažili sme sa prísť na to,
ako môžeme pomôcť.

Takto som sa naučil 4 dôležité veci.

Prvou vecou je, že by sme mali pomáhať

tým komunitám, ktoré žijú na vidieku,

kde sa násilie deje ďaleko
od zraku verejnosti.

Je potrebné sa s nimi spojiť,

ďalej prísť na to, aké zábery
sa nedostávajú na verejnosť

a následne ľuďom pomôcť
tieto zábery natočiť.

Druhou vecou je,

že týmto ľuďom musíme umožniť
filmovať bezpečne.

Bezpečnosť musí byť prioritou.

Keď som ešte slúžil na Západnom brehu,

človek mohol niečo natáčať

a väčšinou ho nikto nepostrelil,
ale na miestach,

kam sme plánovali ísť

stačí vybrať mobil
a ste mŕtvy, doslova mŕtvy.

Preto sme sa rozhodli,

že budeme natáčať tajne,

ak bude treba,

a používať väčšinou skryté kamery.

Nanešťastie vám nemôžem ukázať,
aké skryté kamery dnes používame

z pochopiteľných dôvodov,

ale takéto kamery
sme používali v minulosti.

Môžete ich ľahko kúpiť pod pultom.

Dnes pracujeme na vývoji
skrytých kamier na mieru.

Jednu z nich sme poskytli aj Mary,

a mala ju na šatách,

keď natáčala zastrašovacie stretnutie.

Je to kamera, ktorú nikto neuvidí,

ktorá splýva s prostredím,

s okolím.

Bezpečné natáčanie však zahŕňa
nielen skryté kamery.

Na bezpečnosť sa myslí omnoho skôr,
ako aktivista zapne kameru.

Aby boli naši partneri v bezpečí,

snažíme sa maximálne pochopiť
riziká daného miesta

a každého záberu predtým,
ako začneme točiť.

Vytvárame záložné plány,
ak by sa niečo pokazilo

a opakovane overujeme,
či je všetko v poriadku,

kým sa operácia začne.

Tretia vec, ktorú som sa naučil,
je dôležitosť overovania záznamov.

Môžete síce mať
vynikajúci záznam bezprávia,

ale ak sa nedá overiť,
nemá to žiadnu cenu.

Počas prebiehajúceho konfliktu
v Sýrii alebo v Gaze

som sa často stretol so zábermi,
ktoré boli zinscenované.

Takéto falšovanie zničilo
dôveryhodnosť zdroja

a poškodilo dôveryhodnosť aj
ďalších spoľahlivých zdrojov.

Používame preto rôzne spôsoby,
aby sme informácie dokázali potvrdiť

a aby materiál bol dôveryhodný.

Preverujeme si našich partnerov,

aby sme si boli istí, keď s nimi
budeme intenzívne spolupracovať.

Ako následne filmovať lokalitu?

Filmujeme dopravné značky, hodinky,

lokálne noviny.

Kontrolujeme mapy,

dvakrát overujeme všetky informácie

a prezeráme si aj metaúdaje
filmového záznamu.

Štvrtou a najdôležitejšou vecou je to,

ako použiť tieto záznamy
pre zmenu pozitívnym smerom.

Ak chceme uspieť,

je kľúčové použiť materiál správne.

Dnes spolupracujeme
so stovkami aktivistov,

ktorí tajne natáčajú.

Spolupracujeme s nimi,
aby sme porozumeli lokálnej situácii

a tiež tomu,
ktoré zábery chýbajú k jej opisu,

kto ovplyvňuje lokálnu situáciu

a kedy zverejniť materiály,
aby sa riešenie situácie posunulo.

Niekedy treba poslať materiál
do lokálnych médií,

aby to vyvolalo pozornosť.

Niekedy to funguje u zákonodarcov,

ktorí zmenia zákony.

Niekedy záznamy dostanú právnici
ako dôkazový materiál na súde.

Ale pomerne často

je najefektívnejším spôsobom,
ako vyvolať spoločenskú zmenu,

pracovať v rámci komunity.

Uvediem jeden príklad.

Fatuma je súčasťou siete žien,
ktoré bojujú so zneužívaním v Keni.

Ženy v jej komunite sú vystavené
neustálemu obťažovaniu

na ceste do školy a na ceste do práce.

Snažia sa zmeniť svoje postavenie zvnútra.

V nasledujúcom klipe

nás Fatuma vezme so sebou
na cestu do práce.

Zosilnili sme jej hlas, ktorým komentuje
záznam, čo sama natočila

pomocou skrytej kamery.

(video) Fatuma Chiusiku:
Volám sa Fatuma Chiusiku.

Som 32 ročná matka

a mestečko Ziwa La Ng´Ombe
je mojím domovom.

Každé ráno cestujem minibusom

číslo 11.

Namiesto pokojnej cesty do práce

sa každý deň začína strachom.

Poďte so mnou,

viďte mojimi očami

a cíťte, čo cítim ja.

Kráčajúc si sama pre seba vravím:

Dotkne sa ma niekto?

Schmatne ma?

Bude ma zas obťažovať tento sprievodca?

Aj iní muži vnútri,

ktorí sa na mňa dívajú,

dotýkajú sa ma, tisnú na na mňa,

chytajú ma,

a teraz, ako sedím na svojom sedadle,

túžim po tom, aby som mohla myslieť
na tento deň,

na svoje sny, na deti v škole,

ale namiesto toho sa obávam momentu,
keď dorazím do cieľa

a znova ma budú obťažovať.

OY: Dnes existuje nová bojová línia
v boji za ľudské práva.

Kedysi som mal veľkú zbraň.

Dnes používam toto.

Toto je omnoho mocnejšia
a omnoho efektívnejšia zbraň.

Musíme ju však používať s rozumom.

Natočenie a poskytnutie správnych záberov
správnym rukám v správnom čase

môže skutočne vyvolať zásadné zmeny.

Ďakujem vám.

(potlesk)

Vďaka.

(potlesk)