Adrain Paci: Príbeh kameňa

"Príbeh kusu mramoru - príbeh kameňa - zobratého z hory, zgúľaného dolu, prineseného na loď a potom premeneného z prírody na kultúru ľudskou činnosťou."

Video umelec Adrian Paci uvádza svoje úžasné dielo s názvom 'The Column'.

Umelec Adrian Paci (nar.1969) utiekol z Albánska kvôli násilným nepokojom v roku 1997 a s rodinou sa uchýlil v Talianku. Skutočnosť, že bol akoby na križovatke, na hranici medzi dvoma rozdielnymi identitami, sa podpísala aj na jeho tvorbe filmu.

V tomto videu Paci uvádza svoj film z roku 2013 s názvom 'The Column'. Stĺp (column) je umelecké dielo vytvorené na výlete loďou medzi Východom a Západom: je to "príbeh kusu mramoru, príbeh kameňa, zobratého z hory," hovorí. Tento kus mramoru je "zgúľaný dolu, prinesený na loď a potom premenený z prírody na kultúru ľudskou činnosťou," vysvetľuje ďalej. Ale dodáva, že film je aj príbeh tvárí, tiel, ľudskej prítomnosti a činnosti. Príroda sa oddeľuje a premieňa, mení na kultúru.

Stĺp tradične symbolizuje chrámy a silu, ale Paci sa rozhodol, aby ležal na zemi a tým symbolizoval bezmocnosť. Ako keď je niečo označené "vyrobené v Číne" a tým sa spochybňuje jeho originálnosť.

Najdôležitejšie je, že výlet pokračuje - je to proces menenia sa, demonštrované hýbajúcim sa náradím.
S Adrian Paci spravil rozhovor Marc-Christoph Wagner v Jeu de Paume v Paríži

Kamera: Germain Ferey

Editovala Kamilla Bruus

Produkoval Marc-Christoph Wagner, 2013

Copyright: Louisiana Channel, Louisiana Múzeum moderného umenia.

Spoznajte viac umelcov na channel.louisiana.dk

Louisiana Channel je neziskový internetový video kanál spustený Louisiana Múzeom moderného umenia v novembri 2012. Každý týždeň na ňom budú zverejnené nové videá o a s umelcami z oblasti vizuálneho umenia, literatúry, architektúry, dizajnu, atď.

Viac na:
channel.louisiana.dk/about

Podporované Nordea-fonden.

(zvuk elektrického náradia)

Prišlo to ku mne, hm, ako rozprávka. Viete?

Socha vytvorená

v lodi

počas výletu.

Rozprávka bola, viete, táto idea sochy.

Akýsi kus umenia

vytvorený tu, hm,

priamo uprostred oceána, viete?

A zároveň, tento model prichádzajúci zo západu,

ktorý pokračuje na východ, a potom sa vracia

naspäť na západ,

sa približuje k tej rozprávke.

Bola to tvrdosť reality,

tvrdosť práce,

teda, chcem povedať, spôsob, akým sa využíva práca, viete?

Logika zisku, ktorá za tým je,

aby sme vytvorili tú súbežnosť medzi časom prepravy a časom tvorby.

(údery zbíjačky)

Pri mojej práci vidíte veľa ľudí,

veľa miest, veľa tiel

a veľa príbehov, ktoré sú s nimi spojené,

sú to ľudské skúsenosti.

Avšak teraz je to trochu iné.

Viete, ide o príbeh kusu mramoru,

príbeh kameňa

zobratého z hory,

zgúľaného dolu,

a potom do lode,

potom, hm, sa začal tento výlet

a jeho premena.

Samozrejme, je to viac metaforické.

Zároveň aj tu, v tomto videu vidíte tváre, telá, ľudskú činnosť.

Je to o kuse mramoru, no zároveň aj o ľudskej činnosti na ňom, viete?

Ale nie je to o ich osobných príbehoch.

Ale je to o ich prítomnosti.

Viete, ich prítomnosť je dôležitá.

A ich činy, viete, sú dôležité.

A ich, a to čo,

vlastne, vytvoria stĺp,

takže ho nevytvoria nejakým zázračným spôsobom.

(zvuk lodného motora)

Táto premena z, hm, z niečoho pochádzajúceho z prírody,

keď to od nej oddelíte, od jeho okolia

a potom,

pomocou činnosti sa z toho stane prejav kultúry,

ktorý pochádza z prírody.

Z prírody smerujúc ku kultúre.

A čo počas tejto premeny získa a stratí.

Samozrejme, stĺp, ktorý teraz vidíme

je dobre vytvorený,

perfektne, hm, zodpovedá modelu,

kultúrnemu modelu,

ale zároveň stráca niečo zo

zo svojej drsnosti alebo jeho prírodného vzhľadu.

(zvuk lodného motora)

V záverečnej scéne filmu je vidno loď a oceán.

Nevidno stĺp, pretože, viete, strecha lodi je zatvorená.

Takže, výlet stále pokračuje.

Pokračuje

a pokračuje.

Ale potom som chcel, aby socha bola tu v Paríži.

Byť tu, je akoby jedným sľubom-krokom tohto výletu.

Európa bola cieľom pre tento stĺp,

chcel som, aby tu bol.

V Paríži.

A tak sme tu.

Na mieste, kde sme obkolesení stĺpmi v Paríži.

Dokonca aj tu na Plaza la Concordia

vídime v strede stĺp a ďalšie okolo nás.

Stĺp je veľmi symbolický prvok.

Vo všeobecnosti je to symbolický prvok, na Východe, ako i na Západe.

Na Západe sa spájajú s chrámami.

Viete? Sú spojené so silou.

A je vztýčený, viete? Vertikálny.

I keď tu, stĺp leží na zemi, viete?

Počas celého výletu ležal a stále leží,

tak chcem, aby tak zostal, viete?

Samozrejme, je to akási hra medzi

hm, silou a bezmocnosťou, viete?

A ako ste povedali, vyrobili ho v Číne.

Viete, keď vidíme "vyrobené v Číne", hneď si to spojíme s niečím, čo nie je originálne.

Takže aj samotná idea originálnosti je spochybniteľná, viete?

(hudba z rádia v čínskom jazyku)

Obraz má moc povedať, udržať to otvorené, čo je veľmi dobrá vec.

Samotné slovo je viac definujúce.

Viete?

Keď niečo pomenujete, tým ho aj definujete.

Obraz nám vždy niečo povie, ale vždy to je tajomstvo.

(zvuk lodného motora)

Vždy je to o tomto procese.

Je to o, hm, byť v tejto, hm, neustálej premene a potom

sa z vecí stáve niečo iné, nové.

A v tomto procese menenia sa, ak sa Vám podarí

niekam dostať, nejaké znaky pravdy, ktoré sa hýbu,

to je tá najlepšia vec.

(zvuk lodného motora, údery kladív)

(zvuk úderov do mramoru)