4 dôvody prečo sa naučiť nový jazyk

Angličtina sa stáva svetovým jazykom a okamžité prekladanie sa zlepšuje každým rokom. Tak prečo sa učiť cudzí jazyk? Jazykovedec a profesor na univerzite Columbia John McWhorter predstavuje štyri lákavé výhody učenia sa cudzieho jazyka.

Jazyk, ktorým teraz hovorím,

je na ceste stať sa svetovým
univerzálnym jazykom,

v dobrom či zlom.

Povedzme si pravdu,

je to jazyk internetu,

je to jazyk peňazí,

je to jazyk aerolínií,

modernej hudby,

diplomacie –

angličtina je všade.

Mandarínskou čínštinou hovorí viac ľudí,

ale anglicky sa učí viac Číňanov

než anglicky hovoriacich ľudí čínsky.

Naposledy som sa dozvedel,

že v Číne sú dva tucty univerzít,

ktoré vyučujú v angličtine.

Angličtina dominuje.

A navyše sa predpokladá,
že na konci tohto storočia

takmer všetkými jazykmi,
ktoré dnes existujú –

je ich okolo 6 000, –

sa nebude hovoriť.

Ostane iba niekoľko stoviek jazykov.

Navyše sa nachádzame v dobe, keď okamžitý
preklad živého prejavu

je nielen možný,
ale zdokonaľuje sa každým rokom.

Dôvod, prečo vám hovorím tieto veci

je ten, že môžem povedať,
že sa pomaly dostávame do bodu,

keď budú kladené otázky:

Prečo by sme sa mali učiť cudzie jazyky

okrem angličtiny?

Prečo sa učiť iný jazyk,
keď sa pomaly dostávame do bodu,

keď skoro každý na svete
bude hovoriť jedným jazykom?

Myslím si, že je mnoho dôvodov,

ale prvý, ktorý chcem predstaviť,

je ten, o ktorom ste pravdepodobne
všetci počuli,

pretože v skutočnosti je to
nebezpečnejšie, než si myslíte.

Totiž myšlienka,

že jazyk vedie vaše myšlienky,

že slovná zásoba a gramatika
rozličných jazykov

dáva každému takpovediac iný zážitok.

Je to lákavá myšlienka,

ale zároveň podvod.

Niežeby to bola úplná lož.

Napríklad vo francúžštine a španielčine

je slovo stôl z nejakého dôvodu
ženského rodu.

Takže „la table,“ „la mesa,“
s tým sa musíte zmieriť.

Bolo dokázané,

že ak rozprávate jedným
z uvedených jazykov

a niekto vás požiada,

aby by ste si predstavili stôl rozprávať,

tak v príliš veľa prípadoch na to,
aby to bola náhoda,

vám ľudia hovoriaci
týmito jazykmi povedia,

že si stôl predstavujú hovoriť
vysokým ženským hlasom.

Takže, keď ste Francúz alebo Španiel,
stôl je pre vás vlastne dievča,

narozdiel od toho, keď hovoríte anglicky.

Je ťažké nemilovať fakty ako tento,

a mnoho ľudí vám povie, že to znamená,

že máte iný pohľad na svet,
ak hovoríte jedným z týchto jazykov.

Ale musíte byť opatrní,

pretože si predstavte,
že sa vás niekto začne vypytovať,

niekto z tých, kto hovorí
anglicky od narodenia.

Aký je pohľad na svet z angličtiny?

Tak si, napríklad, vezmime
anglicky hovoriaceho.

Hore na plátne je Bono.

Hovorí anglicky.

Predpokladám, že má pohľad na svet.

A toto je Donald Trump.

Svojím vlastným spôsobom

tiež hovorí anglicky.

(smiech)

A tu máme slečnu Kardashianovú

a ona takisto hovorí anglicky.

Takže to sú traja, ktorí hovoria anglicky.

Aký pohľad na svet majú
títo traja spoločný?

Ktorý pohľad na svet tvorený
angličtinou ich spája?

Je to vysoko falošná predstava.

A tak narastá postupná dohoda,
že jazyk dokáže formovať myšienku,

ale je skôr milým, schovaným
psychologickým rozrušením.

Nie je to o ponúkaní rozličných
párov okuliarov, ktorými pozeráme na svet.

Tak ak je to tak,

prečo sa potom učíme jazyky?

Ak to nezmení spôsob, akým myslíme,

aké môžu byť iné dôvody?

Je ich niekoľko.

Jeden z nich je, že ak
chcete spoznávať kultúru,

ak ju chcete nasať,
ak sa chcete stať jej súčasťou,

tak či jazyk vedie alebo
nevedie cez kultúru –

a to sa zdá byť pochybné –

ak chcete spoznať kultúru,

musíte ovládať aspoň istú úroveň

jazyka danej kultúry.

Nie je žiadna iná cesta.

Existuje zaujímavá
ilustrácia tejto situácie.

Musím to trocha zaobaliť
ale naozaj mali by ste si to vyhľadať.

Existuje film od kanadského režiséra
Denysa Arcanda –

čítajte na stránke v angličtine
„Dennis Ar-cand,“

ak si ho chcete vyhľadať.

Film sa volá „Ježiš z Montrealu“.

A mnohé z postáv

sú energické, vtipné, vášnivé,
zaujímavé, francúzsko-kanadské,

francúzsky hovoriace ženy.

Je tam jedna scéna na konci,

keď musia zobrať priateľku
do anglofónnej nemocnice.

V nemocnici musia hovoriť anglicky.

Hovoria anglicky, ale nie je
to ich rodný jazyk,

radšej by nehovorili anglicky.

A hovoria angicky pomalšie,

majú prízvuk a hovoria jednoducho.

Odrazu tieto postavy, do ktorých
ste sa zamilovali,

sa stanú len časťou seba,
sú svojím tieňom.

Dostať sa do kultúry

a vnímať ľudí len cez závoj

vám nedovolí ozaj pochopiť kultúru.

A pretože stovky jazykov budú zanechané,

dôvod, prečo sa ich učiť je,

že sú lístkami k zúčastneniu sa

na kultúre ľudí, ktorí nimi hovoria,

len kvôli faktu, že sú tak nastavení.

Tak to je jeden dôvod.

Ďalší dôvod:

bolo dokázané,

že ak hovoríte dvoma jazykmi,
je nižšia šanca k výskytu demencie

a pravdepodobne ste dobrí
v robení viacerých vecí naraz.

A to sú faktory, ktoré sa ukážu skoro,

a preto by ste mali porozmýšľať,

kedy sa vaše deti začnú učiť druhý jazyk.

Bilingvalizmus je zdravý.

A potom tretí dôvod –

jazyky sú proste zábava.

Omnoho viac ako častokrát počujeme.

Tak napríklad, po arabsky:
„kataba,“ on napísal,

„yaktubu,“ on píše, ona píše.

„Uktub,“ píš!

Čo majú tieto veci spoločné?

Všetko, čo majú spoločné,

je postavenie spoluhlások
v strede vo forme stĺpov.

Nepohnú sa

a samohlásky tancujú okolo nich.

Komu by sa to nepáčilo vyslovovať?

Je to takto v hebrejčine,

v amharčine, hlavnom jazyku Etiópie.

Je to zábava.

Jazyky majú odlišné poradie slov.

Učiť sa hovoriť s odlišným poradím slov

je ako jazdiť na druhej strane cesty,
ak idete do určitej krajiny,

alebo ten pocit ak si dáte
okolo očí liečivú masť

a cítite chvenie.

A to vám môže sposobiť jazyk.

Tak napríklad,

„Mačka v klobúku sa vracia,“

kniha, ku ktorej sa hádam často vraciame,

tak ako ku Bielej veľrybe.

Jedna veta z nej znie:
„Viete, kde som ho našiel?

Viete, kde bol? Jedol koláč vo vani,

veru tak!“

Fajn. V mandarínskej čínštine
by ste povedali:

„Ty môžeš vedieť ja kde som ho našiel?

On bol vaňa dnu napchával sa koláčom,

Žiadna chyba, napchával sa koláčom!“

To je proste dobrý pocit.

Predstavte si robiť to po celé roky.

Alebo, učili ste sa niekedy kambodžsky?

Ja tiež nie, ale keby,

nepoužíval by som 12 samohlások

ako má angličtina,

ale dobrých 30 rozličných samohlások,

víriacich samohlások v ústach Kamboďana

ako včely v úli.

To je to, čo jazyk dokáže spôsobiť.

Ba čo viac,

žijeme v dobe, v ktorej je ľahké
naučiť sa ďalší jazyk.

Predtým sa chodilo na hodiny

so snaživým učiteľom –

nejakým géniom, –

ale tá osoba tam nebola stále

a museli ste tam ísť

a to nie raz.

Museli ste chodiť na hodiny.

Ak nie, tak ste vlastnili
niečo zvané nahrávka.

S tými som sa potrápil.

Na nahrávkach bolo len málo informácií,

alebo potom na kazetách,

alebo aj ten starožitný predmet zvaný CD.

Alebo ste mali knihy, to však nefungovalo,

tak to proste je.

Dnes si môžete ľahnúť

na podlahu v obývačke,

popíjať bourbon

a učiť sa akýkoľvek jazyk

s kurzmi ako napríklad „Rosetta Stone“.

Odporúčam tiež menej známe kurzy
pod názvom Glossika.

Môžete to robiť kedykoľvek,

a preto viac a lepšie.

Môžete robiť svoje ranné
rituály v rozličných jazykoch.

Ja čítam Dilberta v rozličných
jazykoch každé ráno.

Pomáha to zvýšiť vaše schopnosti.

Pred dvadsiatimi rokmi to nebolo možné,

keď vtedy myšlienka nosenia
ktoréhokoľvek jazyka

vo vrecku,

vychádzajúceho z vášho telefónu

by znela ako sci-fi
aj veľmi vyspelým ľudom.

Takže naozaj odporúčam,

aby ste sa učili iné jazyky,
než akým teraz hovorím,

lebo na to nebol nikdy lepší čas.

je to veľa zábavy.

Nezmení to vašu myseľ,

ale určite vás to nadchne.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)