Meg Jay: Prečo 30 nie je nových 20

Klinická psychologička Meg Jay prichádza s dôležitou správu pre dvadsaťročných ľudí: Napriek častému názoru nie sú tieto roky obdobím zaháľania. V tejto provokatívnej prednáške hovorí Jay, že len preto, že manželstvo, práca a rodina prichádzajú neskôr, neznamená, že sa nemôžte na svoj život pripraviť už teraz. Prezradí 3 dobré rady pre dvadsiatnikov, ako najviac vyťažiť z tejto fázy života a pripraviť sa na dospelosť.

Keď som mala niečo cez 20 rokov,

mala som psychoterapeutické sedenie so svojou prvou klientkou.

Bola som doktorantkou
klinickej psychológie na Berkeley.

Ona mala 26 a volala sa Alex.

Alex prišla na svoje prvé sedenie

v rifliach a veľkom rozťahanom tričku,

zvalila sa na gauč v mojej kancelárii,

odkopla balerínky z nôh

a povedala, že sa potrebuje porozprávať
o problémoch s chlapcami.

Keď som to počula, neuveriteľne mi odľahlo.

Prvý klient mojej spolužiačky
bol podpaľač.

(Smiech)

A ja som mala dvadsaťročnú babu,
ktorá chcela hovoriť o chlapcoch.

Myslela som, že to zvládnem.

Ale nezvládla som to.

Popri zábavných príbehoch,
ktoré mi Alex rozprávala

bolo pre mňa jednoduché
len tak prikyvovať hlavou,

zatiaľ čo riešenie problému sa stále odďaľovalo.

"Tridsiatka je nová dvadsiatka,"
zvykla hovoriť Alex,

a podľa mňa mala pravdu.

Práca prichádza neskôr,
manželstvo prichádza neskôr,

deti prichádzajú neskôr,
dokonca aj smrť prichádza neskôr.

Ľudia po dvadsiatke ako ja a Alex
mali kopec času.

Ale čoskoro na mňa
môj profesor začal tlačiť,

aby som ja pritlačila na Alex
ohľadom jej partnerov.

Ale úplne som nesúhlasila.

Povedala som:
"Áno, strieda veľa chalanov,

spáva s tupcom,

ale veď sa zaňho predsa nejde vydať."

A profesor mi povedal:

"Teraz ešte nie,
ale za toho ďalšieho možno áno.

Okrem toho, najlepší čas,
kedy môžeme pracovať na jej manželstve,

je predtým, než ho bude mať."

Psychológovia to volajú AHA moment.

Vtedy som si uvedomila,
že tridsiatka nie je nová dvadsiatka.

Áno, ľudia sa usádzajú neskôr
ako voľakedy,

ale to neznamená, že Alexine dvadsiate roky
by mali byť neproduktívne.

To z nich spravilo
skvelú príležitosť na rozvoj

a my sme len tak pozerali
a mrhali časom.

Vtedy som si uvedomila,
že ignorovanie tohto faktu

bol skutočný problém
a mal reálne následky

nielen na Alex
a jej milostný život,

ale aj na kariéru, rodiny a budúcnosť

všetkých dvadsiatnikov.

V Spojených štátoch amerických
je práve teraz

50 miliónov dvadsiatnikov.

Hovoríme o 15% obyvateľstva,

alebo o 100%, ak pripustíme,

že každý, kto prechádza dospelosťou,

musí najprv prejsť
svojimi dvadsiatimi rokmi.

Zdvihnite ruku,
ak máte niečo cez dvadsať.

Chcem tu vidieť nejakých dvadsiatnikov.

Jéj, ste všetci skvelí.

Ak pracujete s dvadsiatnikmi,
milujete nejakého dvadsiatnika,

nemôžete spávať kvôli nim,
tak prosím...

Okej. Super,
dvadsiatnici sú skutočne dôležití.

Venujem sa dvadsiatnikom,
pretože verím,

že každý jeden z tých
50 miliónov dvadsiatnikov

si zaslúži vedieť to,
čo psychológovia,

sociológovia, neurológovia a
odborníci na plodnosť

už dávno vedia:

Že klásť si požiadavky v dvadsiatich
je jedna z tých najjednoduchších

a zároveň najvýznamnejších vecí,
ktoré môžete urobiť

pre prácu, pre lásku,
pre vaše šťastie

a možno dokonca pre celý svet.

Toto nie je môj názor.
Toto sú fakty.

Vieme, že 80% udalostí, ktoré najviac
ovplyvňujú náš život,

sa odohrá pred 35. rokom.

To znamená, že 8 z 10 skúseností,

rozhodnutí a AHA momentov,

ktoré ovplyvňujú váš život,

sa odohrá do 35-ky.

Tí, čo máte nad 40,
len žiadnu paniku.

Myslím, že tí, čo ste tu,
budete v poriadku.

Je známe, že prvých 10 rokov kariéry

má veľký dopad na to,

koľko budete neskôr zarábať.

Vieme, že viac ako polovica Američanov

je vydá alebo ožení, alebo žije či chodí

so svojím budúcim partnerom predtým, ako majú 30.

Vieme, že mozog končí svoj druhý a zároveň

posledný významný rozvoj medzi 20. a 30. rokom,

keďže sa pripravuje na dospelosť,

čiže ak chcete čokoľvek
na sebe zmeniť,

teraz je ten najlepší čas.

Vieme, že osobnosť človeka sa
v dvadsiatych rokoch mení oveľa viac

ako kedykoľvek inokedy počas života,

a tiež vieme, že plodnosť ženy
je najvyššia v jej 28. roku

a že po 35. to je už náročnejšie.

Takže v dvadsiatych rokoch
je ten správny čas, aby ste spoznali

vaše telo a vaše možnosti.

Ak hovoríme o vývoji dieťaťa,

všetci vieme, že prvých 5 rokov
je rozhodujúcich

pre rozvoj reči a mozgu.

Vtedy má bežný, každodenný život

enormný vplyv na to, kým sa staneme.

Ale už sa toľko nehovorí
o tom, že existuje

vývoj k dospelosti,
a že naše 20. roky

sú tým dôležitým obdobím
pre rozvoj dospelých.

Ale mladým ľuďom toto nehovoríme.

Časopisy píšu o zmene
životného štýlu dospelých.

Vedci nazývajú 20. roky predĺženou pubertou.

Novinári si pre dvadsiatnikov vymýšľajú prezývky ako

"twixters" alebo "kidults" (detinskí dospelí).

To je pravda.

Celkovo, naša kultúra úplne podceňuje

túto smerodajnú fázu dospelosti.

Leonard Bernstein povedal, že na to,
aby sme niečo úžasné dosiahli

potrebujeme plán a málo času.

Nie je to tak?

Čo si myslíte, že sa asi tak stane,

keď potľapkáte dvadsiatnika po pleci
a poviete mu:

"Ešte máš ďalších 10 rokov,
aby si sa pripravil na život." ?

Vôbec nič sa nestane.

Práve ste pripravili toho človeka
o pocit naliehavosti a jeho ambície,

a absolútne nič sa nestane.

A potom každý deň múdri a zaujímaví dvadsiatnici

ako vy alebo ako váš syn či dcéra

prichádzajú do mojej pracovne a vravia:

"Viem, že môj chalan pre mňa nie je
úplne najlepší,

ale veď to nie je vážny vzťah.
Len si tak užívam."

Alebo: "Všetci vravia, že úplne stačí,

ak sa svojej kariére začnem venovať
tak pred tridsiatkou.

Ale potom zrazu začnú hovoriť:

"Mám skoro 30 a
ešte som nič poriadne nedokázal.

Keď som promoval, mal som
zaujímavejší životopis ako teraz.

A neskôr začnú hovoriť:

"Randenie v mojich dvadsiatich
bolo ako ten stoličkový tanec.

Všetci tancovali okolo a bavili sa,

a zrazu okolo tridsiatky
akoby niekto vypol hudbu

a všetci si utekali sadnúť.

A ja som nechcela byť tá,
čo ako jediná zostane stáť.

A potom ma sem tam napadne,
že som si vzala svojho muža len preto,

že on sedel pri mne najbližšie,
keď som mala 30."

Kde tu máme dvadsiatnikov?

Toto určite nerobte.

Ok, asi to znie trochu tvrdo,
ale nerobte tieto chyby,

ide tu o veľa.

Keď sa nechá všetko na poslednú chvíľu,

po 30 vznikne obrovský tlak, a zrazu treba

bleskovo začať kariéru, usadiť sa
v nejakom meste, vybrať si partnera

a mať 2 - 3 deti za veľmi krátky čas.

Mnohé z týchto vecí sa nedajú
dobre zladiť

a ako dokazujú prieskumy,

je oveľa tažšie a stresujúcejšie

zvládnuť to všetko naraz po tridsiatke.

Kríza stredného veku
v novom tisícročí

neznamená, že si nemôžeš kúpiť
rýchle červené auto.

Znamená, že si si uvedomil,
že nemôžeš mať prácu, ktorú teraz chceš.

Že nemôžeš mať dieťa,
po ktorom teraz túžiš,

alebo že nie je čas na druhé dieťa.

Tak strašne veľa tridsiatnikov
a štyridsiatnikov

sa spätne pozrie na seba
a potom na mňa v mojej kancelárii,

a povedia o svojich mladých časoch:

"Čo som to robil? Čo som si myslel?"

Chcem zmeniť to, čo

dvadsaťroční robia a o čom rozmýšľajú.

Mám pre vás jeden príbeh o tom,
ako to môže vyzerať.

Je to príbeh o žene menom Emma.

Keď mala Emma 25,
prišla do mojej kancelárie

pretože, ako sama povedala,
mala krízu identity.

Vraj by možno rada pracovala s umením

alebo v zábavnom priemysle,
ale ešte sa úplne nerozhodla,

a tak posledné roky strávila ako čašníčka.

Keďže ju to vyšlo lacnejšie,
bývala so svojím priateľom,

ktorý viac ako svoje schopnosti
dával najavo svoj hnev.

Jej dvadsiate roky neboli najľahšie

a jej detstvo bolo ešte ťažšie.

Často na našich stretnutiach plakala,

ale potom sa pozbierala a hovorila:

"Rodinu si nevyberieš, ale priateľov áno."

Jedného dňa Emma znovu prišla,

stočila sa do klbka

a skoro hodinu mi plakala.

Práve si kúpila nový diár

a celé ráno si vypĺňala kontaktmi.

Ale potom sa zarazila,
keď videla kolónku,

ktorá nasleduje po fráze

"V prípade núdze, volajte ... ."

Bola skoro hysterická, keď sa na mňa pozrela
a povedala:

"Kto mi pomôže,
ak by som mala autonehodu?

Kto sa o mňa postará,
ak by som dostala rakovinu?"

V tej chvíli som sa musela veľmi premáhať,

aby som nepovedala: "Ja."

Lebo Emma nepotrebovala terapeuta,

ktorému na nej veľmi záležalo.

Emma potrebovala lepší život
a ja som vedela, že teraz má šancu.

Odkedy som pracovala s Alex,
naučila som sa toho dosť

na to, aby som tam len sedela,
zatiaľ čo Emmina dôležitá dekáda

len tak ubiehala.

Preto som v nasledujúcich týždňoch
a mesiacoch

povedala Emme

3 veci, ktoré si každý dvadsaťročný,
či už muž alebo žena,

zaslúži počuť.

Po prvé, povedala som jej,
aby zabudla na nejakú krízu osobnosti,

a získala osobnostný kapitál.

Pod osobnostným kapitálom
myslím veci,

ktoré pridajú hodnotu tomu, kým ste.

Investujte do niečoho,

čo z vás spraví to, čím by ste chceli byť.

Nevedela som, ako to bude
s Emminou kariérou vyzerať

a nikto nevidí do budúcnosti svojej práce, ale viem jedno:

Osobnostný kapitál vytvára osobnostný kapitál.

Takže teraz je ten správny čas
ísť pracovať na druhý koniec krajiny,

ísť na stáž alebo skúsiť založiť firmu,
ktorú ste chceli.

Neodsudzujem objavovanie dvadsaťročných,

odsudzujem objavovanie,
ktoré vám nič nedá,

čo mimochodom, nie je objavovanie.

Je to neustále odkladanie
vecí na neskôr.

Povedala som Emme, aby
pre seba objavila zmysluplnú prácu.

A že komunity rovnako zmýšľajúcich
ľudí sa preceňujú.

Dobrí kamaráti sú super,
keď treba hodiť na letisko,

ale dvadsiatnici, čo sa stále stretávajú

s ľuďmi rovnakého názoru,
sa obmedzujú v tom, koho poznajú,

čo poznajú, ako myslia, rozprávajú

a to, kde pracujú.

Ten nový kúsok kapitálu,
ten nový človek, s ktorým chodíte,

takmer vždy príde z vonkajšieho
prostredia, a nie zo skupiny.

Nové veci prichádzajú od ľudí,
tzv. "slabých väzieb"

našich priateľov alebo kamarátov našich kamarátov.

A áno, polovica dvadsiatnikov je
nezamestnaná alebo podhodnotená.

Ale tá druhá nie je, a práve "slabé väzby"

sú cestou, ako sa dostať do tej správnej skupiny.

Polovica pracovných pozícií
nie je nikdy zverejnená,

takže dostať sa k šéfovi vášho suseda

je cestou, ako získať tú nezverejnenú pozíciu.

Nie je to podvádzanie. Je to spôsob,
akým sa šíria informácie.

A v neposlednom rade,
Emma verila, že

rodinu si síce nevyberáme,
ale priateľov áno.

Bola to pravda, v období,
keď vyrastala,

ale vo svojich 20. rokoch
si Emma mala vybrať rodinu

tým, že bude s niekým chodiť

a potom si založí svoju vlastnú.

Povedala som jej, že čas
na výber rodiny je práve teraz.

Možno si teraz pomyslíte,

že usadiť sa v 30 je oveľa lepšie

ako v 20 alebo 25.

A ja s vami súhlasím.

Ale zobrať si hocikoho,
s kým práve žijete alebo spávate

keď sa vaši kamaráti na Facebooku
začnú ženiť a vydávať,

nie je riešenie.

Najlepší čas, kedy môžete pracovať
na svojom manželstve,

je predtým, ako ho máte,

čo znamená, pripraviť sa na vzťah

tak ako aj na prácu.

Založiť si rodinu znamená
vedome si vybrať,

koho a čo chcete

a nie len udržiavať vzťah
alebo zabíjať čas

s hocikým, kto si vyberie vás.

Takže, čo sa stalo s Emmou?

Prešli sme si jej diár

a natrafili sme na sesternicu
jej bývalej spolubývajúcej,

ktorá pracovala v múzeu umenia
v inom štáte.

Vďaka tejto "slabej väzbe"
si tam našla prácu.

A vďaka tejto ponuke mala dôvod

odísť od svojho priateľa.

Dnes, 5 rokov neskôr, je organizátorkou
špeciálnych akcií pre múzeá.

Vzala si muža, ktorého si premyslene vybrala.

Miluje svoju novú prácu,
miluje svoju novú rodinu

a minule mi poslala pohľadnicu
so slovami:

"Kolónka pre kontakty
v prípade núdze

sa teraz zdá byť krátka."

Vďaka Emminmu príbehu to vyzerá celkom jednoducho,

ale práve preto zbožňujem
pracovať s dvadsiatnikmi.

Dá sa im pomôcť veľmi ľahko.

Sú ako lietadlá,
ktoré práve opustili L.A.

a idú niekam na západ.

Maličká zmena kurzu
hneď po vzlietnutí

ovplyvní to, či pristanú
na Aljaške alebo na Fidži.

A tak isto, v 21 alebo 25, ale aj v 29

jeden dobrý rozhovor,
jedna pozitívna zmena,

jedna dobrá TED prednáška,
môžu mať obrovský vplyv

na najbližšie roky, či dokonca generácie.

Takže tu je myšlienka,
ktorú stojí za to šíriť

medzi všetkými dvadsiatnikmi,
ktorých poznáte.

Je to jednoduché, ako to,
čo som sa naučila povedať Alex.

A teraz mám výsadu

hovoriť to dvadsiatnikom ako je Emma
každý jeden deň:

"30 nie je nová 20, takže
buďte nároční na svoju dospelosť,

získajte osobnostný kapitál,
využívajte "slabé väzby",

vyberte si rodinu.

Nenechajte sa definovať tým,
čo ste nevedeli

alebo neurobili.

O svojom živote rozhodujete
práve teraz.

Ďakujem.

(potlesk)