Juan Enriquez: Budú naše deti iným druhom?

V priebehu ľudskej evolúcie vedľa seba existovali viaceré ľudské druhy. Mohli by sme my byť teraz polo-vylepšením? Na konferencii TEDx Juan Enriquez kráča časom a priestorom, aby nás priviedol do súčasnosti — a ukázal, ako technológia odhaľuje dôkazy, ktoré naznačujú, že práve môže prebiehať prudká evolúcia.

Takže, ako všetky dobré príbehy,

aj tento sa začína veľmi veľmi dávno,

kedy ešte nebolo v podstate nič.

Takže tu je úplný obraz vesmíru

asi pred 14 miliardami rokov.

Všetka energia je koncentrovaná do jediného bodu.

Z nejakého dôvodu exploduje

a začnú vám vznikať tieto veci.

Takže teraz už prešlo okolo 14 miliárd rokov príbehu.

A tieto veci sa rozpínajú a rozpínajú

do týchto obrovských galaxií

a vzniknú vám ich bilióny.

A v týchto galaxiách

vám vzniknú takéto obrovské oblaky prachu.

A chcem, aby ste obzvlášť venovali pozornosť

trom malým hrotom

v strede tohto obrázku.

Ak ich zväčšíte,

vyzerajú takto.

Pozeráte sa na stĺpy prachu,

kde je toľko prachu —

— mimochodom, rozmer tohto je bilión vertikálnych míľ —

— a deje sa to, že je tam toľko prachu,

že sa dá dokopy, zlúči sa

a spustí termonukleárnu reakciu.

A tak sa dívate

na zrod hviezd.

Sú to hviezdy, ktoré sa rodia z tohto.

Keď vznikne dostatok hviezd,

vytvoria galaxiu.

Toto je zhodou okolností obzvlášť dôležitá galaxia,

pretože tu ste vy.

(smiech)

A ako si približujete túto galaxiu,

nájdete relatívne obyčajnú,

ničím výnimočnú hviezdu.

Mimochodom, teraz ste už v dvoch tretinách príbehu.

Takže táto hviezda sa dokonca ani neobjaví

v prvých dvoch tretinách príbehu.

A potom zostane

ešte dostatok prachu,

z ktorého nevznikne hviezda,

ale stane sa planétou.

A to je pred niečo viac ako 4 miliardami rokov.

A čoskoro

je dosť zvyšného materiálu na to,

aby ste dostali "prvotnú polievku"

a tak vzniká život.

A život sa začína rozpínať a rozpínať,

kým nie je kaput.

(smiech)

Skutočne zvláštna vec je,

že život nie je kaput raz, ani dva krát,

ale päť krát.

Takže takmer všetok život na Zemi

je vyhladený okolo päť krát.

A keď o tom rozmýšľate,

je to stále zložitejšie,

viac a viac materiálu,

na vybudovanie nových vecí.

A my sa neobjavíme

až kým sa neodohrá 99,96% príbehu,

to len, aby ste videli seba a našich predkov v určitej perspektíve.

Takže v rámci tohto kontextu existujú dve teórie,

prečo sme tu my všetci.

Prvá teória je,

že "to je všetko, čo napísala".

V rámci tejto teórie

sme príčinou a cieľom

celého stvorenia.

A dôvodom na bilióny galaxií,

sextilióny planét,

je vytvoriť niečo takéto

a niečo takéto.

A to je zmysel vesmíru;

ďalej je to rovnaké,

už sa to nezlepšuje.

(smiech)

Možno vám ale napadá jedna otázka,

že by to bolo mierne arogantné?

A ak áno —

a hlavne keď vezmeme do úvahy, že sme takmer vyhynuli.

Zostalo len okolo 2000 jedincov nášho druhu.

Ešte pár týždňov bez dažďa

a nikdy by sme nevideli žiadneho z týchto.

(smiech)

(potlesk)

Takže možno sa musíte zamyslieť nad druhou teóriou,

ak tá prvá nie je dosť dobrá.

Druhá teória je: Mohli by sme sa vylepšovať?

(smiech)

Nuž, prečo by sa niekto pýtal niečo také?

Pretože doteraz sa odohralo najmenej 29 vylepšení

humanoidov.

Takže sa ukazuje, že sme sa vylepšovali.

Vylepšili sme sa raz a znova a znova.

A ukazuje sa, že stále nachádzame ďalšie vylepšenia.

Toto sme našli minulý rok.

Ďalšie sme našli minulý mesiac.

A keď o tom premýšľate,

môžete sa tiež pýtať:

Tak prečo jediný ľudský druh?

Nebolo by to skutočne divné,

keby ste šli do Afriky a Ázie a Antarktídy

a našli presne rovnakého vtáka —

keď vezmete do úvahy, že sme žili v rovnakom čase

s najmenej ôsmymi ďalšími verziami humanoidov

v rovnakom čase na tejto planéte?

Takže normálny stav veci je,

že nemáte len Homo sapiens;

normálny stav veci je,

že máte rôzne verzie ľudí, ktorí sa tu pohybujú.

A ak to je normálny stav veci,

potom sa môžete spýtať sami seba,

dobre, takže ak chceme vytvoriť niečo iné,

aká veľká mutácia musí prebehnúť?

Svante Paabo má odpoveď.

Rozdiel medzi ľuďmi a Neandertálcami

je 0,004% genetického kódu.

Taký je rozdiel

medzi dvoma druhmi.

To vysvetľuje väčšinu súčasných politických diskusií.

(smiech)

Ale keď o tom premýšľate,

je zaujímavé

aké malé tieto mutácie sú a kde sa odohrávajú.

Rozdiel človek-Neandertálec

je spermia a semenník,

zápach a pokožka.

A to sú tie konkrétne gény,

ktoré odlišujú jedného od druhého.

Takže veľmi malé zmeny môžu mať veľký dopad.

A keď o tom premýšľate,

my pokračujeme v mutácii.

Asi pred 10 000 rokmi pri Čiernom mori

sme mali jednu mutáciu jedného génu,

ktorá viedla k modrým očiam.

A toto pokračuje a pokračuje.

A ako to pokračuje,

jedna z vecí, ktorá sa stane tento rok je,

že objavíme prvých 10 000 ľudských genómov,

pretože už je dosť lacné sekvencovať gény.

A keď ich nájdeme,

môžeme nájsť rozdiely.

A mimochodom, na takúto diskusiu nie sme pripravení,

pretože v tomto sme skutočne zneužili vedu.

V 20-tych rokoch 20. storočia sme si mysleli, že medzi ľuďmi sú veľké rozdiely.

Bolo to sčasti založené na práci Francisa Galtona.

Bol to Darwinov bratranec.

Ale v USA to Carnegie Institute,

Stanford, Americká neurologická asociácia

dotiahla skutočne ďaleko.

To sa dostalo von a bolo to skutočne zneužité.

Po pravde, viedlo to k niektorým absolútne strašným

zaobchádzaniam s ľudskými bytosťami.

Takže od 40-tych rokov hovoríme, že niet rozdielov,

všetci sme rovnakí.

Na konci roka budeme vedieť, či je to pravda.

A keď o tom premýšľame,

začíname rozmýšľať nad vecami, ako napríklad

máte ACE gén (esový)?

Prečo by na tom malo záležať?

Pretože ešte nikto nevyliezol na 8000 metrový vrchol bez kyslíka,

ktorý by nemal ACE gén.

A ak chcete byť konkrétnejší,

čo tak genotyp 577R?

Nuž, ukazuje sa, že každý testovaný olympijský výkonnostný športovec-muž

má aspoň jeden z týchto variantov.

Ak je to pravda,

vedie to k niektorým veľmi komplikovaným otázkam

ohľadom londýnskej olympiády.

Tri možnosti:

Chcete, aby bola olympiáda prehliadkou

skutočne tvrdo pracujúcich mutantov?

(smiech)

Možnosť číslo dva:

Prečo to nehráme ako golf, alebo ako plavbu na plachetnici?

Keďže vy ho máte a vy ho nemáte,

dám vám desatinu sekundy náskok.

Verzia číslo tri:

Keďže je to gén, ktorý sa vyskytuje bežne

a vy ho máte a vy ste si nevybrali správnych rodičov,

dostanete právo vylepšiť sa.

Tri rôzne možnosti.

Ak tieto rozdiely sú rozdielom

medzi olympijskou medailou a neolympijskou medailou.

A ukazuje sa, ako odhaľujeme tieto veci,

že my, ľudské bytosti, skutočne radi meníme to,

ako vyzeráme, ako konáme,

čo robia naše telá.

A mali sme okolo 10,2 milióna plastických operácií v Spojených štátoch,

odhliadnuc od toho, že s technológiami, ktoré prichádzajú dnes,

dnešné korekcie, odstránenia,

posilnenia a vylepšenia

budú vyzerať ako detská hra.

Už ste videli prácu Tonyho Atalu na TED-e,

ale táto možnosť začať plniť

veci ako atramentové kazety bunkami,

nám dovoľuje vytlačiť pokožku, orgány

a množstvo iných častí tela.

A ako tieto technológie napredujú,

vidíte toto, vidíte toto, vidíte veci...

rok 2000, sekvencovanie ľudského genómu...

a zdá sa, akoby sa nič nedialo,

kým sa ozaj nestane.

A celkom reálne môže byť práve tento jedným z tých týždňov.

A keď rozmýšľate

o týchto dvoch chlapíkoch, ktorí sekvencujú ľudský genóm v roku 2000

a o Public Project, ktorý sekvencuje ten ľudský genóm v roku 2000,

potom toho nepočujete dosť,

kým sa nedozviete o experimente z minulého roka v Číne,

kde zoberú kožné bunky jednej myši,

dajú na ne štyri chemikálie,

zmenia tieto kožné bunky na kmeňové bunky,

nechajú tie bunky rásť

a vytvoria úplnú kópiu tej myši.

To je veľká vec.

Pretože v podstate

to znamená, že môžete zobrať bunku,

ktorá je mnohopotentnou kmeňovou bunkou,

ktorá je ako lyžiar na vrchole hory

a tí dvaja lyžiari sa stanú dvomi mnohopotentnými kmeňovými bunkami,

4, 8, 16,

a potom je to už tak preplnené

po 16 deleniach,

že tie bunky sa musia diferencovať.

Takže idú dole po jednej strane hory,

idú dole po druhej.

A ako naberú smer,

tieto sa stanú kosťou,

a potom sa vyberú inou cestou a tieto sa stanú krvnými doštičkami

a tieto sa stanú makrofágmi

a tieto sa stanú T-bunkami.

Ale je ozaj ťažké, ak ste raz zlyžovali dole,

dostať sa späť hore.

Pokiaľ, samozrejme, nemáte lanovku.

A tie štyri chemikálie robia to,

že vezmú hocijakú bunku

a zoberú ju na samý vrchol hory,

takže sa z nej môže stať hociktorá časť tela.

A keď o tom rozmýšľate,

znamená to, že potenciálne

môžete vybudovať úplnú kópiu

ľubovolného organizmu

z hociktorej jeho bunky.

To sa ukazuje ako veľká vec,

pretože teraz môžete vziať nielen myšie bunky,

ale aj ľudské kožné bunky

a zmeniť ich na ľudské kmeňové bunky.

A potom v októbri dosiahli to,

že vzali kožné bunky, zmenili ich na kmeňové

a začali ich meniť na bunky pečene.

Takže teoreticky

by ste mohli vypestovať hocijaký orgán z hociktorej z vašich buniek.

Tu je druhý experiment:

ak by ste mohli spraviť fotokópiu vášho tela,

možno si tiež chcete vybrať svoju myseľ.

A jedna z vecí, čo ste videli na TED-e

asi pred rokom a pol,

bol tento chlapík.

A mal úžasnú technickú prednášku.

Je profesorom na MIT.

Ale v podstate povedal,

že môžete zobrať retrovírusy,

ktoré sa dostávajú do mozgových buniek myší.

Môžete ich označiť proteínmi,

ktoré sa rozsvietia, keď ich osvietite.

A môžete zmapovať presné cesty,

keď myš vidí, cíti, dotýka sa,

pamätá si, miluje.

A potom môžete vziať optické vlákno

a rozsvietiť niektoré z tých istých vecí.

A mimochodom,

môžete to zobraziť vo dvoch farbách,

čo znamená, že môžete stiahnuť túto informáciu

ako binárny kód priamo do počítača.

Takže o čom sa tu v podstate bavíme?

Nuž, že nie je úplne nemysliteľné,

že jedného dňa si budete môcť stiahnuť svoje vlastné spomienky,

možno do nového tela.

A možno tiež budete môcť nahrať spomienky niekoho iného.

A toto by mohlo mať jeden či dva

malé etické, politické a morálne dôsledky.

(smiech)

Len mi tak napadlo.

Tu je ten druh otázok,

ktoré začínajú byť zaujímavé

pre filozofov, vlády,

ekonómov, vedcov.

Pretože tieto technológie sa posúvajú naozaj rýchlo.

A ako o tom rozmýšľate,

dovoľte mi uzavrieť to príkladom o mozgu.

Prvým miesto, kde by ste očakávali,

že v dnešnej dobe uvidíte enormný evolučný tlak,

aj kvôli vstupom,

ktoré sa stávajú masívnejšie,

aj kvôli tvarovateľnosti toho orgánu,

je mozog.

Máme nejaký dôkaz o tom, že sa to deje?

Nuž, pozrime sa na niečo ako výskyt autizmu na tisíc ľudí.

Takto to vyzerá v roku 2000.

Takto to vyzerá v 2002,

2006, 2008.

Tu je nárast za menej ako dekádu.

A stále nevieme, prečo sa to deje.

Čo ale vieme, je, že možno

mozog reaguje

hyperaktívnym, hyper-plastickým spôsobom

a vytvára takýchto jednotlivcov.

A toto je iba jedna z diagnóz, ktoré existujú.

Máte tiež ľudí, ktorí sú nezvyčajne inteligentní,

ľudí, ktorí si vedia zapamätať všetko, čo v živote videli,

ľudí, ktorí majú synestéziu,

ľudí, ktorí majú schyzofréniu.

Dejú sa tam rôzne veci

a my stále nerozumieme,

ako a prečo sa to deje.

Ale možno by ste sa chceli spýtať jednu otázku,

sledujeme prudkú evolúciu mozgu

a toho, ako spracúvame dáta?

Pretože keď sa zamyslíte, koľko dát prichádza do našich mozgov,

pokúšame sa prijať toľko dát za deň,

ako ľudia kedysi za celý život.

A keď o tom premýšľate,

sú štyri teórie, prečo sa to deje,

plus množstvo ďalších.

Nemám dobrú odpoveď.

Na to skutočne treba ďalší výskum.

Jedna možnosť je fast-foodový fetiš.

Začínajú sa objavovať isté dôkazy,

že obezita a spôsob stravovania

majú niečo dočinenia

s genetickými modifikáciami,

ktoré môžu, ale aj nemusia mať dopad na to,

ako pracuje mozog dojčiatka.

Druhá možnosť je sexy šprt.

Tieto prípady sú veľmi zriedkavé.

(smiech)

(potlesk)

Ale začína sa diať to,

že títo šprti sa zoskupujú,

keďže sú vysoko kvalifikovaní na počítačové programovanie

a je to štedro odmeňované,

rovnako ako iné veľmi špecificky orientované úlohy,

že sa šprti koncentrujú geograficky

a hľadajú rovnako zmýšľajúcich partnerov.

Takže toto je hypotéza roztriedeného párenia,

kde tieto gény posilňujú jeden druhý

v týchto štruktúrach.

Tretia vec, je toto priveľa informácii?

Snažíme sa spracovať toľko vecí,

že niektorí ľudia sa stávajú synestetickí

a jednoducho majú obrovské rúry, ktoré si pamätajú všetko.

Iní ľudia sa stávajú hyper-senzitívni voči množstvu informácii.

Iní ľudia reagujú rôznymi psychologickými diagnózami,

alebo reakciami na tieto informácie.

Alebo sú to chemikálie.

Ale keď vidíte nárast

v takých rádoch pri diagnózach,

buď to nemeriate správne,

alebo niečo sa deje veľmi rýchlo

a môže to byť evolúcia v reálnom čase.

A v tom je pointa.

Čo podľa mňa robíme, je,

že sa meníme ako druh.

A nemyslel som si to, keď sme Steve Gullans a ja začali spolu písať.

Myslím, že sa meníme na Homo evolutis,

ktorý, za každých okolností,

nie je iba hominid, ktorý si uvedomuje jeho alebo jej prostredie,

je to hominid, ktorý začína priamo a úmyselne

kontrolovať evolúciu jeho vlastného druhu,

baktérií, rastlín, zvierat.

A myslím, že to je zmena tak mohutná,

že vaši vnuci, alebo pravnuci

môžu byť druhom veľmi odlišným od vás.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)