Láska – robíte to nesprávne

V tejto nádhernej reči filozof Yann Dall'Aglio skúma univerzálne hľadanie nehy a spojenia vo svete, ktorý je čoraz viac zameraný na jednotlivca. Ako sa ukáže, je to jednoduchšie, než si myslíte. Múdra a vtipná úvaha o stave lásky v modernej dobe.
(Natočené na podujatí TEDxParis)

Čo je to láska?

Je ťažké tento pojem definovať,

kedže má veľmi široké uplatnenie.

Môžem milovať džoging.

Môžem milovať knihu, film.

Môžem milovať rezne.

Môžem milovať svoju ženu.

(smiech)

Ale je veľký rozdiel,

napríklad, medzi rezňom a mojou ženou.

Kým, na jednej strane, ja si cením ten rezeň,

on si zato neváži mňa.

Zatiaľ čo moja žena, ma nazýva

hviezdou jej života.

(smiech)

Takže iba iné žiadúce vedomie

ma môže vnímať ako žiadúceho.

Ja to viem, a preto

môže láska byť definovaná najpresnejšie

ako túžba byť objektom túžby.

Preto máme večný problém lásky:

ako sa stať a ostať žiadúcim?

Človek bol schopný nájsť

odpoveď na tento problém

podriadením svojho života
pravidlám spoločnosti.

Mali ste zaujať presnú rolu

vzhľadom na vaše pohlavie, váš vek,

vaše spoločenské postavenie,

a ak ste zaujali svoju pozíciu,

boli ste vážený a milovaný celou spoločnostou.

Myslite na mladú ženu,
ktorá musí ostať cudná pred manželstvom.

Myslite na najmladšeho syna,
ktorý musí počúvať najstaršieho syna,

ktorý zase musí počúvať otca.

Ale fenomén

začal v 13-tom storočí

hlavne na západe počas renesancie

a privolal najvačšiu krízu identity

v dejinách ľudstva.

Tento fenomén je modernosť.

Jednoducho ju môžeme zhrnúť
cez trojitý proces.

Prvý bol proces
racionalizácie vedeckého výskumu,

ktorý zrýchlil technický pokrok.

Ďalši bol proces politickej demokracie,

ktorá má podporovať individuálne práva.

A nakoniec proces racionalizácie
hospodárskej produkcie

a liberalizácie obchodu.

Tieto tri navzájom prepojené procesy

kompletne zničili

všetky tradičné hodnoty
západných spoločností,

a mali radikálne dôsledky pre jednotlivcov.

Teraz jednotlivci majú možnosť

vážit si alebo nevážit

akýkoľvek postoj,
akúkoľvek možnosť, akýkoľvek objekt.

Ale výsledokom je, že sú tiež konfrontovaní

s rovnakou slobodou ostatných ľudí

vážiť alebo nevážit si ich.

Inými slovami,
kedysi bola moja hodnota zaistená

podriadením sa tradičným autoritám.

Teraz je citovaná na burze.

Na voľnom trhu individuálnych túžob

jednám o svojej hodnote každý deň.

Následkom je úzkosť moderného človeka.

Je posadnutý: „Som žiadúci? Ako veľmi?

Koľko ľudí ma bude milovať?“

A ako reaguje na tieto obavy?

Nuž, hystericky zbiera symboly vytúženosti.

(smiech)

Volám to akt zbierania.

Spolu s ostatnými je to kapitál zvádzania.

Naozaj, naša konzumná spoločnosť

si do značnej miery zakladá
na kapitáli zvádzania.

O tejto spotrebe sa hovorí,
že naša doba je materialistická.

Ale to nie je pravda!
My len hromadíme veci,

aby sme mohli komunikovať s ostatnými.

Robíme to, aby nás milovali,
aby sme ich zviedli.

Nič nie je menej materialistické
alebo sentimentálnejšie

ako tínedžer, ktorý si kúpi
celkom nové rifle

a roztrhá ich cez kolená,

pretože sa chce zapáčit Jennifer.

(smiech)

Konzum nie je materializmus.

Je to skôr to, čo je pohltené

a obetované v mene boha lásky,

alebo radšej v mene kapitálu zvádzania.

Vzhľadom na tento postreh súčasnej lásky,

ako môžeme uvažovať o láske
v nasledujúcich rokoch?

Môžeme si predstaviť dve hypotézy:

Najprv sa môžeme staviť,

že tento proces
narcistickej kapitalizácie sa zintenzívni.

Je ťažké povedať,
akú podobu bude mať toto zintenzívnenie,

pretože do veľkej miere to záleží

na sociálnych a technických inováciách,

ktoré sú predsa len ťažko predvídateľné.

Ale môžeme si, napríklad,

predstaviť online zoznamku,

ktorá, podobne ako vernostné programy,

používa body kapitálu zvádzania,

ktoré sa líšia podľa veku,
pomeru výška/hmotnosť,

študijného diplomu, platu,

alebo počtu kliknutí na profil.

Môžeme si tiež predstaviť

chemické ošetrenie rozchodov,

ktoré by oslabilo pocity oddanosti.

Mimochodom, na MTV už existuje program,

v ktorom učitelia zvádzania

liečia zármutok ako chorobu.

Títo učitelia si hovoria „pick-up artists“.

„Artist“ vo francúzštine znamená „umelec“.

„Pick-up“ znamená niekoho zdvihnúť,

ale nielen hocikoho zdvihnúť –
ale zdvihnúť mladé ženy.

Takže sú to umelci v zdvíhaní mladých žien.

(smiech)

A zármutku zlomeného srdca hovoria „one-itis“.

V angličtine prípona „itis“
znamená infekciu.

„One-itis“ je teda možné
preložiť ako „infekcia z jedného“.

Je to trochu nechutné.
V skutočnosti pre pick-up umelcov

je zamilovanie sa do niekoho

strata času,

je to plytvanie vášho zvádzacieho kapitálu,

takže to musí byť odstránené

ako choroba, ako infekcia.

Tiež si môžeme predstaviť

romantické použitie genómu.

Každý by ho nosil so sebou

a predkladal ho ako genetickú vizitku

na overenie toho, či zvádzanie
môže postupovať k reprodukcii.

(smiech)

Samozrejme, tieto preteky vo zvádzaní,

ako každá tvrdá konkurencia,

budú vytvárať obrovské rozdiely
v narcisistickej spokojnosti,

a tiež aj veľa frustrácie a osamelosti.

Takže môžeme očakávať,
že modernosť sama o sebe,

ktorá je pôvodom kapitálu zvádzania,
bude spochybnená.

Mám na mysli najmä reakcie

neo-fašistických alebo náboženských komunít.

Ale budúcnosť takáto byť nemusí.

Môže existovať ďalšia alternatíva
v zmýšľaní o láske,

Aká?

Ako sa vzdať hysterickej potreby byť cenený?

Nuž, tak, že si začneme uvedomovať
vlastnú zbytočnosť.

(smiech)

Áno,

ja som k ničomu.

Ale buďte si istí,

že aj vy.

(smiech)

(potlesk)

Všetci sme k ničomu.

Táto zbytočnosť je ľahko preukázateľná,

pretože, aby som bol ocenený,

potrebujem niekoho iného,
kto by po mne túžil,

čo dokazuje, že sám o sebe
nemám žiadnu hodnotu.

Nemám žiadnu vlastnú hodnotu.

Všetci predstierame že máme idol,

všetci sa tvárime, že sme idolom
pre niekoho iného, ale v skutočnosti

sme všetci podvodníci,
trochu ako muž na ulici,

ktorý vyzerá úplne v pohode a ľahostajný,

zatiaľ čo predvídal celú situáciu,
a má to všetko vypočítané

tak, aby na ňom všetci išli oči nechať.

Myslím, že uvedomenie si

tohto všeobecného podvodu,

ktorý sa týka nás všetkých,

by uľahčilo naše vzťahy v láske.

Hystéria zvádzania existuje preto,

že chcem byť milovaný

od hlavy po päty,

utvrdený v každom mojom výbere.

A preto chcem vyzerať dokonale,

aby ma niekto mohol milovať.

Chcem, aby boli ideálni,

aby ma mohli uistiť o mojej hodnote.

Tak vznikajú páry

posadnuté výkonmi,

ktoré sa rozídu len tak,

pri najmenšom nedostatku.

Na rozdiel od tohto postoja,

vzývam nehu – lásku ako nehu.

Čo je to neha?

Byť nežný znamená
prijať nedostatky milovanej osoby.

Nie je to o tom, ako sa stať
smutným priemerným párom.

(smiech)

To je dosť biedne.

Naopak,

v nežnosti je množstvo čara a šťastia.

Mám na mysli konkrétne druh humoru,
ktorý je bohužiaľ ojedinelý.

Je to druh poézie o zámernej nešikovnosti.

Teda schopnosť smiať sa sám zo seba.

Pre pár, ktorý už nie je trvalo udržiavaný, podporovaný

tradičnými obmedzeniami,

verím, že seba-výsmech

je jedným z najlepších prostriedkov, ako si vzťah udržať.