Stav klímy – a čo s tým môžeme urobiť

Ako môžeme začať globálne riešiť zradný problém zmeny klímy – problém, ktorého riešenie je príliš veľké pre ktorúkoľvek krajinu? Ekonóm Nicholas Stern predstavuje plán, predložený na klimatickom summite OSN v roku 2014, a ukazuje, ako môžu krajiny sveta pracovať spoločne pre klímu. Je to veľká vízia spolupráce s výsledkom, ktorý ďaleko presahuje samotné odvrátenie katastrofy. Pýta sa: Ako môžeme využiť túto krízu s cieľom priniesť čo najskôr lepší život pre všetkých?

Nachádzame sa
v pozoruhodnom okamihu v čase.

V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí

čelíme dvom zásadným zmenám,

ktoré určia, či najbližších 100 rokov

bude dosiaľ najlepším
alebo najhorším storočím.

Ukážem vám to na príklade.

Prvýkrát som navštívil Peking
pred 25 rokmi,

aby som učil
na Čínskej ľudovej univerzite.

Čína sa začínala vážne zaoberať
trhovou ekonomikou

a univerzitným vzdelaním,

takže sa rozhodli pozvať
zahraničných expertov.

Tak ako väčšina ľudí,

jazdil som po Pekingu na bicykli.

Okrem príležitostných stretov s vozidlami

to bol bezpečný a jednoduchý
spôsob cestovania.

Bicyklovanie v Pekingu dnes

je úplne odlišné.

Cesty sú preplnené autami a nákladiakmi.

Vzduch je nebezpečne znečistený

kvôli spaľovaniu uhlia a nafty.

Keď som tam bol minulú jar,

bola tam výstraha pre ľudí môjho veku

– nad 65 –

aby zostávali vo vnútri
a príliš sa nepohybovali.

Ako k tomu došlo?

Je to dôsledkom toho,

ako rástol Peking ako mesto.

Za tých 25 rokov sa zdvojnásobil,
viac ako zdvojnásobil,

z 10 miliónov na 20 miliónov.

Stal sa rozľahlou mestskou oblasťou

závislou na špinavých palivách,
špinavej energii,

obzvlášť na uhlí.

Čína spaľuje každoročne
polovicu svetového uhlia,

a preto, hlavne preto,

je najväčším svetovým producentom

skleníkových plynov.

Zároveň však musíme uznať,

že za tú dobu sa Čína markantne rozvinula.

Stala sa druhou najväčšou
svetovou ekonomikou.

Stovky miliónov ľudí

sa pozdvihlo z chudoby.

To je skutočne dôležité.

Ale zároveň si ľudia v Číne

kladú otázku:

Akú cenu má tento rast,

keď naše mestá sú neobývateľné?

Analyzovali a diagnostikovali,

že toto je neudržateľná cesta rastu

a rozvoja.

Čína plánuje znížiť spotrebu uhlia.

Chce budovať svoje mestá inak.

Ekonomický rast Číny

je súčasťou dramatickej, podstatnej zmeny

v štruktúre svetovej ekonomiky.

Len pred 25 rokmi rozvojové krajiny,

chudobnejšie krajiny sveta,

nehľadiac na to, že predstavovali
drvivú väčšinu obyvateľstva,

tvorili iba asi tretinu

svetovej produkcie.

Dnes je to vyše polovica,

a o 25 rokov to budú
pravdepodobne dve tretiny

z krajín, ktoré sme pre 25 rokmi

videli ako rozvojové.

To je významná zmena.

To znamená, že väčšina krajín sveta,

bohatých či chudobných,

bude čeliť dvom zásadným zmenám,

o ktorých chcem rozprávať a zdôrazniť ich.

Prvá z týchto transformácií

je základnou štrukturálnou zmenou

ekonomiky a spoločnosti,

ktorú som už začal ilustrovať

na príklade Pekingu.

50 % obyvateľstva dnes žije
v mestských oblastiach.

V roku 2050 to bude 70 %.

V najbližších dvoch dekádach budeme vidieť

nárast dopytu po energiách o 40 %

a ekonomický a populačný rast

vytvára rastúci tlak na našu pôdu,

našu vodu a naše lesy.

To je zásadná štrukturálna zmena.

Ak sa k nej postavíme ľahostajne

alebo krátkozrako,

budeme vytvárať odpad,
znečistenie, preťaženie

a deštrukciu pôdy a lesov.

Ak sa zamyslíme nad tými troma oblasťami,

ktoré som ilustroval číslami
– mestá, energia, pôda –

ak to všetko budeme riadiť zle,

potom vyhliadky na život a živobytie

ľudí na celom svete

budú úbohé a poškodené.

A čo viac,

emisie skleníkových plynov
sa budú zvyšovať,

čo je obrovským rizikom pre našu klímu.

Koncentrácia skleníkových plynov

v atmosfére je už teraz

vyššia než bola po milióny rokov.

Ak budeme pokračovať v jej zvyšovaní,

riskujme v priebehu najbližších
sto rokov také teploty,

aké sme na tejto planéte nevideli

už desiatky miliónov rokov.

Sme tu ako druh Homo sapiens –

– to je dosť veľkorysá definícia
– sapiens –

približne štvrť milióna rokov,
štvrť milióna.

Riskujeme teploty,

aké tu neboli po desiatky miliónov rokov,
v priebehu storočia.

To by zmenilo vzťah

medzi ľudskými bytosťami a planétou.

Viedlo by to k zmenám púští,

zmenám riek, zmenám trás hurikánov,

zmenám hladiny morí.

Stovky miliónov ľudí,

možno miliardy ľudí,
ktorí by sa museli presúvať,

a ak sme sa niečo naučili z histórie,

tak to znamená krutý a rozsiahly konflikt.

A nemôžeme to len tak vypnúť.

Nemôžete uzavrieť mierovú dohodu
s planétou.

Nemôžete vyjednávať s fyzikálnymi zákonmi.

Ste v tom. Uviazli ste v tom.

O to tu hráme,

a to je dôvod, prečo musíme
vykonať tú druhú transformáciu,

klimatickú transformáciu,

a posunúť sa k nízko uhlíkovej ekonomike.

Prvá z týchto premien

sa udeje tak či tak.

Môžme sa rozhodnúť,
či ju urobíme dobre alebo zle,

ekonomickú alebo štrukturálnu
transformáciu.

Ale pre druhú z týchto transformácií,

klimatickú transformáciu,
sa musíme rozhodnúť.

Týmto dvom premenám budeme čeliť

v nasledujúcich dvoch dekádach.

Nasledujúce dve desaťročia sú rozhodujúce

pre to, čo musíme spraviť.

Čím viac som o tom premýšľal,

o týchto dvoch prichádzajúcich
transformáciách,

tým viac som si uvedomoval,

že je to obrovská príležitosť.

Je to príležitosť, ktorú môžeme využiť

alebo premárniť.

A dovoľte mi, aby som to vysvetlil
na tých troch kľúčových oblastiach,

ktoré som identifikoval:
mestá, energia a pôda.

Začnem mestami.

Už som popísal problémy Pekingu:

znečistenie, preplnenie, odpad atď.

Určite to poznáme v mnohých našich mestách

na celom svete.

V mestách, tak ako v živote,
ale obzvlášť v mestách,

musíte myslieť dopredu.

V mestách, ktoré ideme budovať –

je ich mnoho a mnoho veľkých –

musíme myslieť na to,

ako ich navrhnúť kompaktne,

aby sme mohli šetriť
čas na cestovanie a energiu.

V mestách, ktoré už sú vybudované,

musíme myslieť na obnovu
a investovať do nich,

aby sme sa mohli lepšie prepojiť

v rámci týchto miest a uľahčiť život,

podporiť viac ľudí,
aby žili bližšie k centrám.

Vo svete máme príklady,

ako sa to dá dosiahnuť.

Systém rýchlej autobusovej dopravy
v Bogote v Kolumbii

je veľmi významným príkladom,
ako sa prepravovať

bezpečne a rýchlo, čistým spôsobom,

po meste: veľmi časté autobusy,
veľmi dobre chránené cesty.

Skutočne rovnaká úroveň služieb

ako podzemný železničný systém,

ale oveľa, oveľa lacnejšie

a uskutočniteľné oveľa rýchlejšie.

Vynikajúci nápad v mnohých ďalších mestách

v rozvíjajúcom sa svete.

Pravdaže, niektoré veci
v mestách trvajú dlhšie.

Niektoré veci v mestách
sa môžu udiať oveľa rýchlejšie.

Vezmite si moje rodné mesto, Londýn.

V r. 1952 smog v Londýne zabil 4 000 ľudí.

a ťažko poškodil životy oveľa viacerých.

A stávalo sa to neustále.

Tí z vás, ktorí žijú mimo Londýna
v Spojenom kráľovstve,

si budú pamätať, že sa tomu hovorilo
The Smoke – Dym.

Taký bol Londýn.

Obmedzením uhlia v priebehu pár rokov

sa problém smogu rapídne znížil.

Pamätám si smog veľmi dobre.

Keď viditeľnosť klesla na menej než

zopár metrov,

zastavili autobusy a musel som ísť peši.

To bolo v 50. rokoch.

Musel som ísť domov pešo zo školy 5 km.

Aj dýchanie bolo nebezpečné.

Ale zmenilo sa to.
Zmenilo sa to rozhodnutím.

Dobré rozhodnutia prinášajú
dobré výsledky,

ohromujúce výsledky, rýchlo.

Videli sme ešte viac: v Londýne
sme zaviedli poplatok z preťaženia,

skutočne celkom rýchlo a efektívne,

a videli sme výrazné zlepšenia

v autobusovom systéme,
vyčistili sme autobusový systém.

Vidíte, že tie dve transformácie,
ktoré som popísal,

štrukturálna a klimatická,

prichádzajú vo veľkej miere spoločne.

Ale musíme investovať;
musíme investovať do našich miest

a musíme investovať múdro
a ak tak urobíme,

budeme vidieť čistejšie mestá,
pokojnejšie mestá, bezpečnejšie mestá,

atraktívnejšie mestá,
produktívnejšie mestá,

a silnejšie komunity v týchto mestách –

verejná doprava, recyklácia,
znovupoužívanie,

všetky veci, ktoré spájajú komunity.

Môžme to dokázať, ale musíme myslieť,

musíme investovať, musíme plánovať.

Dovoľte mi prejsť k energii.

Teda, spotreba energie
sa za posledných 25 rokov

zvýšila asi o 50 %.

Z toho 80 % pochádza z fosílnych palív.

V priebehu nasledujúcich 20 rokov

sa pravdepodobne zvýši o ďalších asi 40 %.

Musíme výrazne investovať do energie,

musíme ju používať oveľa efektívnejšie,

a musíme ju vyrábať čistým spôsobom.

Vidíme, ako sa to dá.

Vezmite si príklad Kalifornie.

Bola by v prvej desiatke krajín sveta,

ak by bola nezávislou.

Nechcem začínať nejaké...

(smiech)

Kalifornia je veľké miesto.

(smiech)

V priebehu nasledujúch 5 – 6 rokov

sa pravdepodobne dostane

z približne 20 % obnoviteľných zdrojov –

veterné, solárne atď. –

na vyše 33 %,

čo vráti Kaliforniu späť

v emisiách skleníkových plynov v roku 2020

na úroveň z roku 1990,

obdobie, v ktorom sa kalifornská ekonomika

viac menej zdvojnásobila.

To je neobyčajný úspech.

Ukazuje to, čo môžme dosiahnuť.

A nie je to len Kalifornia
– nastupujúca vláda Indie

plánuje použiť solárnu energiu

na osvetlenie domovov

pre 400 miliónov ľudí,

ktorí v Indii dosiaľ nemajú elektrinu.

Sami si dali tento záväzok na 5 rokov.

Myslím si, že majú dobrú šancu
to dosiahnuť.

Uvidíme, ale teraz vidíme,

že ľudia sa pohybujú oveľa rýchlejšie.

400 miliónov ľudí,
to je viac ako populácia

Spojených štátov amerických.

Toto sú ambície,

ktoré si teraz ľudia stavajú

s ohľadom na rýchlosť zmien.

A znovu môžete vidieť,

že dobré rozhodnutia môžu priniesť
rýchle výsledky,

a tieto dve transformácie,
ekonomicko-štrukturálna

a klimatická – nízkouhlíková,

sú úzko prepletené.

Ak vykonáme tú prvú správne,
tú štrukturálnu,

tá druhá, klimatická,

bude omnoho jednoduchšia.

Pozrime sa na pôdu,

pôdu a zvlášť pralesy.

Pralesy sú domovom pre cenné

rastlinné a živočíšne druhy.

Udržujú vodu v zemi,

a odoberajú oxid uhličitý z atmosféry,

čo je základom pre riešenie
klimatických zmien.

Lenže my naše pralesy strácame.

Za posledné desaťročie sme stratili prales

o rozlohe Portugalska,

a znehodnotili omnoho väčšiu plochu.

Avšak už teraz vidíme,

že s tým môžeme mnoho urobiť.

Môžeme identifikovať problém,
ale môžeme tiež

porozumieť tomu, ako ho riešiť.

V Brazílii sa rýchlosť odlesňovania

znížila o 70 %

za posledných 10 rokov.

Ako? Zapojením lokálnych komunít,

investíciami do ich poľnohospodárstva
a do ich ekonomiky,

starostlivejším monitorovaním,

striktnejším vymáhaním zákonnosti.

A nie je to len o zastavení odlesňovania.

To je samozrejme prvou
a najdôležitejšou prioritou,

ale ide tiež o znehodnotenú pôdu,

regeneráciu, rehabilitáciu
degenerovanej pôdy.

Etiópiu som po prvýkrát
navštívil v r. 1967.

Bola zúfalo chudobná.

V nasledujúcich rokoch
trpela devastujúcimi hladomormi

a nesmierne deštruktívnym
sociálnym konfliktom.

Za posledných pár rokov,
v skutočnosti viac než pár,

Etiópia rástla oveľa rýchlejšie.

Má ambíciu stať sa
stredne-príjmovou krajinou

v priebehu 15 rokov od dneška

a stať sa uhlíkovo neutrálnou.

Opäť, myslím si, že je to vysoká ambícia,

ale je dosiahnuteľná.

Vidíte tam to odhodlanie.

Vidíte, čo sa dá dosiahnuť.

Etópia investuje do čistej energie.

Pracuje na rehabilitácii pôdy.

V Humbo, v juhozápadnej Etiópii,

prekrásny projekt

pestovania stromov na degradovanej pôde

a práca s lokálnymi komunitami

na udržateľnom využívaní lesa

viedli k veľkému pokroku
v životnej úrovni.

Takto vidíme, od Pekingu po Londýn,

od Kalifornie po Indiu,

od Brazílie po Etiópiu,

môžeme porozumieť tomu,

ako riadiť tieto dve transformácie,

štrukturálnu a klimatickú.

Rozumieme tomu, ako ich riadiť správne.

Technológie sa menia veľmi rýchlo.

Nemusím uvádzať všetky tie veci

publiku ako vy,

ale už vidíme elektrické autá,

môžete vidieť batérie
používajúce nové materiály.

Vidíte, že môžeme diaľkovo ovládať

naše domáce spotrebiče
cez mobilný telefón, keď sme preč.

Vidíme lepšie izolačné materiály.

A oveľa viac toho prichádza.

Ale, a to je veľké ALE,

svet ako celok

sa hýbe príliš pomaly.

Neobmedzuje emisie tak, ako by sme mali.

Neriadime tie štrukturálne zmeny tak,

ako by sme mohli.

Hĺbka porozumenia ohromným rizikám
klimatickej zmeny

tu dosiaľ nie je.

Hĺbka porozumenia

príťažlivosti toho, čo môžeme vykonať,

tu dosiaľ nie je.

Potrebujeme vytvoriť politický tlak.

Potrebujeme lídrov, ktorí by to urýchlili.

Môžme mať lepší rast,

lepšiu klímu, lepší svet.

Máme možnosť urobiť,

správnym riadením
tých dvoch transformácií,

z nasledujúcich 100 rokov
najlepšie storočie.

Ak to pokazíme,

my, vy a ja, ak to pokazíme,

ak nevykonáme tie transformácie správne,

tak nasledujúcich 100 rokov

bude najhorším storočím.

Toto je hlavným záverom

správy o ekonomike a klíme

vedenej mexickým ex-prezidentom
Felipe Calderónom,

ktorú som s ním spoločne viedol,

a včera sme túto správu odovzdali

tu v New Yorku v budove OSN

generálnemu tajomníkovi OSN

Pan Ki Munovi.

Vieme, že to môžeme dokázať.

Pred dvoma týždňami

som sa po štvrtýkrát stal starým otcom.

Naša dcéra –

(detský plač) (smiech) (potlesk)

Našej dcére sa narodila Rosa,
tu v New Yorku,

pred dvoma týždňami.
Tu sú Helen a Rosa.

(potlesk)

Má dva týždne.

Pozrieme sa našim vnúčatám do očí

a povieme im, že sme rozumeli problémom,

že sme poznali nebezpečenstvá a možnosti,

a napriek tomu
sme zlyhali v našich činoch?

Určite nie.

Urobme nasledujúcich 100 rokov
najlepším zo storočí.

(potlesk)