Jessica Green: Sme zaplavení baktériami. Využime to pri projektovaní.

Naše telá a domovy sú pokryté mikróbmi – niektoré sú prospešné, niektoré sú škodlivé. Ako sa dozvedáme viac o baktériách a mikróboch, ktoré s nami zdieľajú miesta, kde sa zdržiavame, spolupracovníčka TED Jessica Green kladie otázku: Môžeme navrhovať budovy podporujúce zdravé mikrobiálne prostredie?

Všetko je pokryté neviditeľnými
ekosystémami

tvorenými drobnými životnými formami:
baktériami, vírusmi a hubami.

Naše stoly, počítače, ceruzky, budovy...

to všetko poskytuje útočisko
pre miestnu mikrobiálnu komunitu.

Keď navrhujeme tieto veci,
mohli by sme tiež premýšľať

o projektovaní týchto
neviditeľných svetov,

a takisto premýšľať, ako reagujú

s našími osobnými ekosystémami.

Naše telá sú domovom
miliárd mikroorganizmov,

a tieto tvory určujú, kým sme.

Mikróby v črevách môžu ovplyvniť
vašu hmotnosť a vašu náladu.

Mikróby na vašej pokožke môžu
pomôcť posilniť váš imunitný systém.

Mikróby vo vašich ústach
môžu osviežiť váš dych...

alebo aj nie....

ale najdôležitejšie je,
že naše osobné ekosystémy

vzájomne pôsobia s ekosystémami
na všetkom, čoho sa dotkneme.

Napríklad, keď sa dotknete ceruzky,

nastáva vzájomná výmena mikroorganizmov.

Ak vieme naprojektovať neviditeľné
ekosystémy v našej blízkosti,

otvorí to nové možnosti
nevídaných rozmerov

ovplyvňovať naše zdravie.

Ľudia ma stále zahŕňajú otázkami

„Je skutočne možné naprojektovať
mikrobiálne ekosystémy?“

A ja verím, že odpoveď je áno.

Myslím si, že to robíme práve teraz,

ale robíme to nevedome.

Teraz sa s vami podelím o výsledky

z jednej časti môjho výskumu
zameraného na architektúru

ktorá ukazuje, prostredníctvom vedomého

aj nevedomého dizajnu,

ako vplývame na tieto neviditeľné svety.

Toto je Lillis Business Complex
na Oregonskej Univerzite,

kde som pracovala s tímom
architektov a biológov

na odoberaní vzoriek z vyše
300 miestností z tejto budovy.

Chceli sme získať niečo
ako fosílny záznam budovy,

a na to sme zbierali vzorky prachu.

Z prachu sme vybrali bunky baktérií,

otvorili sme ich, a porovnali
sekvencie ich génov.

Inými slovami, môj tím

musel kvôli tomuto projektu veľa vysávať.

Toto je fotografia Tima,

ktorý mi počas fotografovania pripomenul:

„Jessica, s mojim predchádzajúcim tímom

sme robili terénnu prácu
v dažďovom pralese na Kostarike.

Veci sa dramaticky zmenili!“

Najprv vám ukážem,
čo sme našli v kanceláriách.

Na údaje sa pozrieme pomocou
zobrazovacieho programu,

na ktorom som spolupracovala
so spoločnosťou Autodesk.

Tu je návod, ako sa pozerať na údaje:

najprv pozrite na vonkajšiu stranu kruhu.

Uvidíte rozsiahle skupiny
príbuzných bakteriálnych druhov

a keď si všimnete tvar
tohoto ružového lalôčiku,

znázorňuje relatívny výskyt
každej tejto skupiny.

Takže na 12 hodinách vidíme,
že kancelárie majú mnoho

alphaproteobakterií, a na jednej hodine

vidíme, že bacily sú pomerne vzácne.

Teraz sa pozrime, čo sa deje
v iných priestoroch tejto budovy.

Keď sa pozrieme na toalety,

všetky majú veľmi podobné ekosystémy,

a keď sa pozrieme do tried,

takisto majú veľmi podobné ekosystémy.

Ale keď porovnáme tieto typy miestností,

vidíme, že sú medzi sebou

zásadne odlišné.

Rada uvažujem o kúpeľniach
ako o tropickom pralese.

Hovorím Timovi: „Keby si tak
mohol vidieť mikróby,

to je ako byť na Kostarike. Takmer!“

A tiež rada uvažujem
o kanceláriách ako o lúčinách.

Tento pohľad je
pre dizajnérov skutočne silný,

pretože môžu stavať
na princípoch ekológie.

Veľmi dôležitým ekologickým
princípom je rozptyl,

to, ako sa organizmy v okolí pohybujú.

Vieme, že mikroorganizmy
sú rozširované po okolí ľuďmi

a vzduchom.

Takže prvá vec, čo sme chceli
v tejto budove urobiť,

bolo pozrieť sa na vzduchotechniku.

Inžinieri mechaniky navrhujú
vzduchotechniku tak,

aby bolo isté, že sa ľudia cítia dobre,

a že teplota a ventilácia
je nastavená optimálne.

Používajú pritom zákony fyziky a chémie,

ale mohli by používať aj biológiu.

Keď sa pozriete na mikróby

v jednej časti vzduchotechniky tejto budovy,

vidíte, že si sú navzájom veľmi podobné.

A keď to porovnáte s mikróbmi

v inej časti vzduchotechniky,

vidíte, že sa úplne líšia.

Miestnosti v tejto budove
sú ako ostrovy v jednom súostroví,

z čoho vyplýva, že inžinieri mechaniky

sú ako ekoinžineri, ktorí majú schopnosť

projektovať zloženie biómov, ako potrebujú.

Ďalším faktorom pohybu
mikróbov je za pomoci ľudí.

Takže projektanti často
navrhujú miestnosti vedľa seba,

aby uľahčili medzi ľuďmi komunikáciu,

alebo zdieľanie nápadov,
ako v laboratóriách a v kanceláriách.

Ak sa teda teda mikróby
po okolí pohybujú s ľuďmi,

očakávali by ste,
že miestnosti blízko seba

majú podobné biómy.

A to je presne to, čo sme našli.

Keď sa pozriete na učebne blízko seba,

ekosystémy majú veľmi podobné.

Ale keď pôjdete do kancelárie,

ktorá je trochu ďalej,

ekosystém sa úplne líši.

A keď vidím, akú silu má ten prenos

na biologicko-geografické rozmiestnenia,

verím, že je možné

vysporiadať sa s veľmi
zložitými problémami

ako napríklad infekcie
získané v nemocniciach.

Ja verím, že to je aspoň čiastočne

problémom ekológie budovy.

Dobre, poviem vám ešte
jeden príbeh o tejto budove.

Spolupracujem s Charliem Brownom.

Je architekt,

ktorý sa veľmi zaujíma
o globálne klimatické zmeny.

Svoj život zasvätil udržateľným projektom.

Keď sme sa stretli, uvedomil si,

že môže odmerať,

ako jeho návrhy ovplyvnili

ekológiu a biológiu tejto budovy.

Veľmi sa nadchol, pretože
to pridalo jeho práci nový rozmer.

Z uvažovaní len o energii,

sa začal zaoberať aj ľudským zdravím.

Pomohol navrhnúť časť vzduchotechniky

v tejto budove a spôsob ventilácie.

Takže, čo vám najskôr ukážem,

je vzorka vzduchu odobratá zvonku budovy.

Pozeráte sa na stopy bakteriálnych komunít

vo vonkajšom vzduchu,
a ako sa priebežne menia.

Teraz vám ukážem, čo sa stalo,

keď sme pokusne ovplyvnili učebne.

Cez noc sme ich uzavreli tak,

aby nemali žiadnu ventiláciu.

Množstvo budov funguje podobne,

pravdepodobne aj vaše pracovisko,

kvôli tomu, aby spoločnosti
ušetrili peniaze za energie.

Zistili sme, že miestnosti
zostali relatívne nehybné

až do soboty, pokiaľ
sme znovu neotvorili vetranie.

Keď sme vošli do týchto miestností,

naozaj nepríjemne zapáchali.

Naše merania naznačujú,
že to má dočinenia

s baktériami vo vzduchu,

ktoré tam nechali ľudia v predošlý deň.

To je protikladom k miestnostiam

navrhnutých použitím stratégie
udržateľného pasívneho dizajnu,

kde vzduch vchádzal zvonku cez žalúzie.

V týchto miestnostiach bol vzduch
relatívne podobný tomu vonku.

Keď to Charlie videl, bol veľmi nadšený.

Videl, že sa s projektom

rozhodol správne,

pretože bol energeticky výhodný

a zároveň odstránil miestne
mikrobiálne komunity z budovy.

Uviedla som príklady z architektúry,

ale sú dôležité v navrhovaní čohokoľvek.

Predstavte si projektovanie
s použitím druhov, ktoré sú užitočné...

v lietadle

alebo na telefóne.

Existuje nový druh, o ktorom
som sa nedávno dozvedela.

Volá sa BLIS, a ukázalo sa,

že dokáže odpudzovať patogény

a zároveň vám osvieži dych.

Nebolo by úžasné, ak by sme mali
všetci BLIS na našich telefónoch?

Ide o vedomý prístup k dizajnu.

Ja ho volám bioinformačný dizajn,

a myslím si, že je to možné.

Ďakujem.

(potlesk)