Prečo by ste mali počúvať Vivaldiho Štyri ročné obdobia? – Betsy Schwarm

Pozrite si celú lekciu: http://ed.ted.com/lessons/why-should-you-listen-to-vivaldi-s-four-seasons-betsy-schwarm

Ľahká, jasná a veselá. Štyri ročné obdobia od Antonia Vivaldiho je jednou z najznámejších skladieb začiatku osemnásteho storočia, uvedenou v mnohých filmoch a televíznych reklamách. Ale v čom je jej dôležitosť a prečo znie takto? Betsy Schwarm odkrýva podstatu príbehu tohto majstrovského hudobného diela.

Lekcia od Betsy Schwarm, animácia od Compote Collective.

Ľahká, jasná a veselá.

Je to jedna z dôverne známych skladieb
začiatku osemnásteho storočia.

Nespočetnekrát ju uviedli vo filmoch
a televíznych reklamách.

Ale čo je to?
A prečo znie takto?

Toto je úvod Jari
v skladbe Štyri ročné obdobia

od talianskeho skladateľa
Antonia Vivaldiho.

Štyri ročné obdobia poznáme po sonátach,
pretože sú potešením pre uši.

Ešte pozoruhodnejšia

je skutočnosť, že obsahujú príbehy
ktoré sa dajú vyrozprávať.

V čase ich vydania,
v roku 1725 v Amsterdame

boli doprevádzané básňami,

ktoré opisovali presne tie
vlastnosti ročných období,

ktoré sa Vivaldi snažil zachytiť
v hudobných termínoch.

V poskytovaní konkrétneho plánu
pre inštrumentálnu hudbu

predbehol Vivaldi svoju dobu
o celé generácie.

Keby mal niekto čítať básne
a súčasne počúvať hudbu,

našiel by poetické výjavy,

ktoré sú pekne synchronizované
s hudobnými obrazmi.

Hovorili nám, že vtáci vítajú jar
šťastnou piesňou –

a tu to presne robia.

O chvíľu sa strhne búrka.

Nielenže sú tu hudobne vyjadrené
hromy a blesky,

ale je tu oveľa viac vtákov,

zmáčaných, vystrašených a nešťastných.

V Lete hrdlička spieva svoje meno,
„tortorella“ v taliančine,

skôr, ako krupobitie spustoší polia.

Jeseň prinesie lovcov, ktorí vyrážajú
za svojou korisťou.

Koncert Zima začína zubami
drkotajúcimi od chladu,

až kým nenájdu útočisko
pri pukotajúcom ohni.

Potom opäť návrat k búrke,

s pošmyknutiami a pádmi na ľade.

Starý rok sa v prvých týždňoch zimy
blíži k záveru,

a to isté sa deje vo Vivaldiho
hudobnom skúmaní ročných období.

Až do začiatku 19. storočia,

ako je známe,
sa taká expresívna inštrumentálna hudba,

nestala populárnou.

Dovtedy bolo zvykom, že väčšie
telesá pri rozprávaní príbehu

pomáhali dychovými nástrojmi a perkusiami.

Ale Vivaldi to dokázal iba s jednými
husľami, sláčikmi a čembalom.

Na rozdiel od svojho súčasníka Bacha,

Vivaldiho komplikované fúgy
veľmi nezaujímali.

Radšej ponúkal
prístupnú zábavu pre svojich poslucháčov,

s melódiami, ktoré sa neskôr vynoria,

aby nám pripomenuli, kde sme už boli.

Prvá veta koncertu Jar začína motívom jari

a končí rovnako, zľahka pozmenená
oproti tomu, čo sme naposledy počuli.

Bol to inšpiratívny spôsob,
ako upútať poslucháčov,

a Vivaldi,

považovaný za jedného z najstrhujúcejších
huslistov začiatku 18-teho storočia,

pochopil, akú hodnotu má záujem publika.

Takéto koncerty ho mohli predstaviť
ako hviezdneho huslistu.

Ostatné predniesli
mladé hudobníčky z Pietà,

z benátskej dievčenskej školy,
kde bol Vivaldi hudobným riaditeľom.

Siroty tvorili väčšinu študentov.

Hudobné cvičenia nielen pomohli získať
sociálne zručnosti vhodné pre mladé dámy,

ale aj potenciálnu kariéru pre tie,

ktoré by sa nemohli dobre vydať.

Aj v časoch skladateľa

slúžila Vivaldiho hudba
na rozptýlenie pre všetkých,

nielen pre bohatú aristokraciu.

Tento prístup stále funguje
aj po 300 rokoch

a Vivaldiho hudba stále znie
ako klus koní na ceste.