Zoznámte sa so skrytými hráčmi svetovej korupcie

Keď si syn prezidenta zúfalo chudobnej krajiny začne kupovať vily a športové autá z oficiálnej mesačnej mzdy 7000 dolárov, Charmian Gooch tvrdí, že niekde za tým je korupcia. Vo svojej naliehavej a oči otvárajúcej prednáške, Charmian cez niekoľko špecifických príkladov opisuje, ako stopári korupcie sledujú peňažné toky - a stopy vedú k niektorým známym menám.

Keď sa hovorí o korupcii,

napadnú nám konkrétne typy jednotlivcov.

Sú to sovietski megalomani.

Saparmurat Nijazov bol jeden z nich.

Až do svojej smrti v roku 2006

bol všemocným lídrom Turkmenistanu,

krajiny v Strednej Ázie s plynovým bohatstvom.

Naozaj miloval vydávanie prezidentských dekrétov.

Jedným z nich zmenil názvy mesiacov v roku,

jeden pomenoval po sebe a druhý po jeho matke.

Minul milióny dolárov

na vytvorenie bizarného kultu osobnosti.

Korunou jeho slávy bolo vystavanie

12-metrovej, zlatom vykladanej sochy samého seba,

ktorá sa hrdo týčila na hlavnom námestí hlavného mesta

a rotovala za slnkom.

Bol to trošku nezvyčajný chlapík.

A potom je tu to klišé,

africký diktátor alebo minister, či úradník.

Je tu Teodorin Obiang.

Jeho otecko je doživotný prezident Rovníkovej Guiney,

krajiny v Západnej Afrike, ktorá od 90-tych rokov exportovala

ropu v hodnote miliárd dolárov

ale má otrasný záznam dodržiavania ľudských práv.

Drvivá väčšina obyvateľstva

žije v podmienkach obrovskej chudoby,

napriek tomu, že príjem na obyvateľa je na úrovni

Portugalska.

No a Obiang junior si kúpil

vilu za 30 miliónov dolárov v Malibu, v Kalifornii..

Bola som pri jeho vstupnej bráne.

Poviem vám, je to ohromný pozemok.

Kúpil si zbierku umenia za 18 miliónov dolárov,

ktorá kedysi patrila módnemu návrhárovi Yves Saint Laurentovi,

kopu nablýskaných športových áut,

niektoré stoja milión dolárov za kus -

oh, a ešte k tomu súkromné lietadlo Gulfstream.

A teraz sa pozrite na toto:

Donedávna zarábal oficiálnu mesačnú mzdu

menej ako 7 000 dolárov.

Potom je tu Dan Etete.

Je to bývalý minister ropy Nigérie,

za prezidenta Abachu,

a čírou náhodou bol odsúdený za pranie špinavých peňazí.

Strávili sme dosť času

vyšetrovaním miliardového -

správne miliardového

ropného obchodu, v ktorom hral úlohu

a to čo sme našli bolo fakt šokujúce,

ale o tom viac neskôr.

Je ľahké brať to tak, že korupcia sa deje

tam niekde ďaleko,

medzi skupinkou nenažratých despotov

a pofidérnych jednotlivcov v krajinách,

o ktorých vieme veľmi málo

a necítime k ním žiadnu väzbu,

myslíme si, že to, čo sa tam deje na nás nemá žiadny vplyv.

Ale deje sa to len tam?

Keď som mala 22, mala som veľké šťastie.

Moja prvá práca po skončení školy bolo

vyšetrovanie ilegálneho obchodu so slonovinou v Afrike.

A tak sa vlastne začal môj vzťah s korupciou.

V roku 1993 sme s dvomi kamarátmi a kolegami,

Simonom Taylorom a Patrickom Alleym

založili organizáciu Global Witness.

Naša prvá kampaň sa týkala vyšetrovania úlohy

ilegálnej ťažby dreva vo financovaní vojny v Kambodži.

O niekoľko rokov neskôr, v roku 1997

som v Angole v utajení vyšetrovala krvavé diamanty.

Možno ste videli ten film,

hollywoodsky "Krvavý diamant",

ten s Leonardom DiCapriom.

Niečo z toho vyplynulo z našej práce.

Luanda bola plná obetí nášľapných mín,

ktoré na uliciach bojovali o život

a vojnových sirôt, žijúcich v kanáloch pod ulicami

a bola tam maličká, veľmi bohatá elita,

ktorá klebetila o nákupných výletoch do Brazílie a Portugalska.

Bolo to mierne šialené miesto.

Sedela som v horúcej a nevyvetranej hotelovej izbe

a cítila som sa úplne ohromená.

Ale nešlo o krvavé diamanty.

Lebo bavila som sa s množstvom ľudí,

ktorí hovorili o inom probléme:

o masívnej sieti korupcie v globálnej mierke

a miliónoch stratených ropných dolárov.

A to bolo pre vtedy veľmi malú organizáciu

len so zopár ľuďmi,

ktorí sa pokúšali aspoň začať rozmýšľať nad tým, ako sa s tým vyrovnať,

to bola obrovská výzva.

Počas tých rokov čo som,

čo sme všetci, propagovali a vyšetrovali,

opakovane som videla, že to, čo umožňuje korupciu

v masívnej globálnej škále,

že to nie je len nenásytnosť alebo zneužitie moci,

alebo tá nejasná fráza "zlá verejná správa".

Teda áno, je to kvôli tomu všetkému,

ale korupciu umožňujú činy

globálnych facilitátorov.

Vráťme sa k niektorým tým ľuďom, o ktorých som už hovorila predtým.

Všetko sú to ľudia, ktorých sme prešetrovali

a sú to ľudia, ktorý to čo robia nemôžu robiť sami.

Taký Obiang junior. Nedostal sa

k umeniu na úrovni a luxusným domom bez pomoci.

Obchodoval s globálnymi bankami.

Banka v Paríži spravovala účty jeho spoločnostiam,

jeden z nich bol použitý na nákup umenia.

A americké banky, tie preliali

73 miliónov dolárov do Štátov,

za časť z nich si kúpil tú vilu v Kalifornii.

A toto všetko neurobil vo vlastnom mene.

Použil schránkové spoločnosti.

Jednu použil na nákup majetku a druhú,

v mene niekoho iného,

na zaplatenie obrovských účtov za spravovanie domu.

Potom tu máme Dana Eteteho.

Keď bol ministrom ropy,

daroval ťažobné práva, dnes v hodnote viac ako miliardy dolárov

spoločnosti, ktorej, hádajte čo, áno,

bol skrytým vlastníkom.

O dosť neskôr bola opäť predaná,

s láskavou asistenciou nigérijskej vlády -

teraz si musím dávať pozor, čo poviem -

dodávateľom pre Shell a talianske Eni,

dvom najväčším ropným spoločnostiam široko ďaleko.

Takže skutočnosťou ostáva, že motor korupcie

existuje ďaleko za hranicami krajín

ako je Rovníková Guinea, Nigéria alebo Turkmenistan.

Ten motor je poháňaný

našim medzinárodným bankovým systémom,

problémom anonymných schránkových spoločností

a tajnostkárstvom, ktoré sme dovolili

veľký ropným, plynovým a baníckym operáciam

a hlavne zlyhaním našich politikov

v tom, aby si stáli za svojím slovom a urobili niečo

zmysluplné a systémove na vyriešenie tohto problému.

Pozrime sa najprv na banky.

No nebude to žiadne prekvapenie,

keď vám poviem, že banky prijímajú špinavé peniaze.

No oni uprednostňujú svoje zisky aj inými zničujúcimi spôsobmi.

Napríklad v Sarawaku, v Malajzii.

V tomto regióne zostalo už len päť percent

nedotknutých lesov. Päť percent.

Ako je to možné?

No lebo elity a ich facilitátori

zarábali milióny dolárov

na podpore výrubu na priemyselnej úrovni

po dlhé roky.

Tak sme teda poslali vyšetrovateľa v utajení.

aby potajomky natočil stretnutia s vládnucou vrstvou.

Tá nahrávka, ktorá z toho vznikla niektorých ľudí veľmi nahnevala

a to si môžte pozrieť aj na YouTube.

Ale dokázalo to to, čo už sme dlho tušili,

lebo to ukázalo, že predseda regionálnej vlády,

aj keď to neskôr poprel

využil svoju kontrolu nad poľnohospodárskymi a lesníckymi licenciami,

aby obohatil seba a svoju rodinu.

A HSBC, no, vieme, že HSBC financovala

najväčšie tažobné spoločnosti v regióne,

ktoré boli zodpovedné za veľa škôd

v Sarawaku aj inde.

Banka v tomto procese porušila vlastné pravidlá o udržateľnosti,

ale zarobila okolo 130 miliónov dolárov.

Krátko po našom odhalení,

veľmi krátko po našom odhalení, dávnejšie v tomto roku,

banka ohlásila zmenu politiky v tejto oblasti.

Je to pokrok? Možno,

ale budeme tento prípad

veľmi pozorne sledovať.

Potom je tu problém anonymných schránkových spoločností.

No myslím, že sme všetci počuli, čo sú zač

a všetci vieme, že ich dosť používajú

ľudia a spoločnosti, pokúšajúce sa vyhnúť

plateniu toho, čo dlžia tejto spoločnosti,

to, čo poznáme pod názvom dane.

Väčšinou však nevyjde na svetlo sveta to,

ako sa používajú schránkové spoločnosti na kradnutie

obrovských súm peňazí, transformačné sumy peňazí

z chudobných krajín.

V podstate v každom prípade korupcie, ktorý sme skúmali

sa objavili schránkové spoločnosti

a niekedy bolo nemožné zistiť,

kto je za nimi.

Nedávna štúdia Svetovej banky

skúmala 200 prípadov korupcie.

Zistilo sa, že vo viac ako 70-tich percentách týchto prípadov

vystupovali schránkové spoločnosti,

s obratom takmer 56 miliárd dolárov.

Veľa z týchto spoločností sídli v Amerike

alebo vo Veľkej Británii,

jej zámorských územiach a kráľovských dŕžavách.

Čiže nie je to len zahraničný problém,

ale aj domáci.

Schránkové spoločnosti sú kľúčové

pre tajné dohody, z ktorých profitujú bohaté vrstvy

namiesto obyčajných občanov.

Jeden zo zarážajúcich prípadov, čo sme vyšetrovali

je ako vláda Demokratickej republiky Kongo

predala radu hodnotných, štátom vlastnených baníckych aktív

schránkovým firmám na Britských Panenských ostrovoch.

Tak sme sa pobavili so zdrojmi v danej krajine,

hrabali sme sa v dokumentoch spoločnosti a iných informáciach,

snažiac sa poskladať naozaj pravdivý obraz tejto dohody.

Boli sme zhrození zo zistenia, že tieto schránkové firmy

veľmi rýchlo premenili mnohé z týchto aktív

na obrovské zisky pre veľké medzinárodné banícke spoločnosti

sídliace v Londýne.

Africký panel pokroku, ktorý vedie Kofi Annan

vypočítal, že Kongo mohlo prísť o

viac ako 1,3 miliardy dolárov v dôsledku týchto obchodov.

Je to takmer dvojnásobok

štátneho rozpočtu na zdravotníctvo a vzdelávanie spolu.

A ľudia z Konga, vrátia sa im niekedy tieto peniaze?

Odpoveď na túto otázku

a to, kto v tom bol namočený a čo sa naozaj stalo,

to pravdepodobne zostane ukryté

v tajomných registroch spoločností na Britských Panenských ostrovoch,

pokiaľ s tým niečo neurobíme.

A čo s tými ropnými, plynovými a ťažobnými spoločnosťami?

Ok, možno je to tak trochu klišé baviť sa o nich.

Korupcia v tomto sektore nie je žiadne prekvapenie.

Korupcia je všade, tak prečo sa sústrediť práve na tento sektor?

No, lebo tam ide o veľa.

V roku 2011, vývoz prírodných zdrojov

prevážil rozvojovú pomoc takmer 19 ku jednej

v Afrike, Ázii a Južnej Amerike. Devätnásť ku jednej.

To je sakramentsky veľa škôl, univerzít,

nemocníc a biznis startupov.

Mnohé z nich nikdy nevznikli a ani nevzniknú,

lebo peniaze na ne určené jednoducho niekto ukradol.

Vráťme sa k ropným a ťažobným spoločnostiam

a Danovi Etetemu a tomu k tomu miliardovému obchodu.

A teraz mi prepáčte, ďalšiu časť vám prečítam,

lebo je to veľmi živá záležitosť a naši právnici

sa tomu detailne venovali

a chcú, aby som to povedala správne.

Na povrchu sa tento obchod javil jasne.

Dodávatelia Shellu a Eni

zaplatili nigérijskej vláde za ropné polia.

Nigérijská vláda previedla

presne rovnakú sumu, na dolár,

na účet vedený na schránkovú spoločnosť,

ktorej skrytým vlastníkom bol Etete.

No, na niekoho odsúdeného za pranie špinavých peňazí to nie je zlé.

Predstavte si:

po mnohých mesiacoch hľadania

a prehrabávania stoviek strán súdnych dokumentov

sme našli dôkazy, že v skutočnosti

Shell a Eni vedeli, že tie peniaze

budú prevedené na schránkové spoločnosti

a úprimne, je len ťažko uveriteľné, že nevedeli,

s kým tam majú dočinenia.

V každom prípade, nemalo by to stáť toľko námahy,

zistiť, kam smerujú peniaze v obchodoch ako tento.

Veď toto sú štátne aktíva.

Majú byť použité pre úžitok

obyvateľov danej krajiny.

Ale v niektorých krajinách, občania a novinári,

ktorí sa snažia odhaliť takéto prípady

bývajú prenasledovaní a zatýkaní

a niektorí dokonca riskujú svoje životy.

A nakoniec sú tu aj takí, ktorí veria,

že korupcii sa nedá vyhnúť.

Tak to proste funguje v biznise.

Je to príliš komplikované a ťažké na to, aby sme to zmenili.

Takže nakoniec čo? Proste to akceptujeme.

Ale ako agitátorka a vyšetrovateľka,

mám na to iný názor,

lebo som videla, čo sa môže stať,

keď nejaká myšlienka naberie na obrátkach.

Napríklad v ropnom a ťažobnom sektore

sa začína zavádzať

skutočne celosvetový štandard transparencie,

ktorý by mohol pomôcť vyriešiť niektoré problémy.

V roku 1999, keď Global Witness urgoval

ropné spoločnosti, aby zverejňovali platby,

no niektorí sa smiali prehnanej naivite

tejto myšlienky.

Ale doslova stovky skupín z občianskej spoločnosti

z celého sveta sa spojili,

aby bojovali za transparentnosť

a teraz sa rýchlo stáva normou a zákonom.

Dve tretiny z hodnoty

svetových ropných a ťažobných spoločností

sú dnes pokryté zákonmi o transparentnosti. Dve tretiny.

Toto je zmena, ktorá sa deje.

Toto je pokrok.

Ale ešte tam ani zďaleka nie sme.

Lebo to naozaj nie je o korupcii

tam niekde ďaleko, že?

v globalizovanom svete je korupcia

naozaj globalizovaný biznis,

a taký, ktorý potrebuje globálne riešenia,

ktoré podporujeme a pozdvihujeme my všetci, ako svetoví občania

práve tu.

Ďakujem.

(potlesk)