Pouličné umenie s posolstvom nádeje a pokoja

Narodený vo Francúzsku tuniským rodičom, eL Seed spoznal veľa kultúr, jazykov a národov. Začlenil ich do svojich diel, ktoré spájajú štýl arabskej poézie s pouličným umením a grafitmi. V tejto oduševnenej reči tento umelec a TED Fellow popisuje svoj najvyšší cieľ – vytvárať také krásne umenie, že nebude potrebovať preklad.

V roku 2012, keď som maľoval
na minaret mešity Jara

v mojom rodnom meste Gabés
na juhu Tuniska,

som si nemyslel, že by mohli grafity
na mesto pritiahnuť toľkú pozornosť.

Na začiatku som iba hľadal
v mojom rodnom meste nejakú stenu

a v deväťdesiatomštvrtom
postavili minaret.

18 rokov bolo 57 metrov betónu sivého.

Keď som sa po prvýkrát stretol s imámom
a vysvetlil mu, čo som chcel urobiť,

zareagoval v zmysle
„Vďaka ti, Bože, konečne.“

a povedal mi, že roky čakal

na niekoho, kto by to urobil.

To najlepšie na tomto imámovi bolo,
že sa ma na nič nepýtal,

ani na návrh alebo čo
som plánoval napísať.

V každom diele niečo napíšem

štýlom kaligrafity,
kombináciou kaligrafie a grafitov.

Využívam citáty a poéziu.

Myslel som si, že pre minaret mešity bude

najvhodnejším nápisom citát z Koránu,

a tak som vybral verš:

„Och, ľudstvo! Vytvorili sme
vás z muža a ženy

a učinili národmi a kmeňmi,
aby ste sa mohli navzájom spoznať.“

Bolo to všeobecné volanie
po pokoji, tolerancii a prijatí

zo strany tých, ktorí vo všeobecnosti
nemajú v médiách dobrú povesť.

Prekvapilo ma, ako miestne obyvateľstvo
na maľbu zareagovalo

a akí boli pyšní, keď videli,
ako ich minaret pútal pozornosť

tlače po celom svete.

Pre imáma to nebola iba
maľba, ale niečo hlbšie.

Očakával, že sa minaret premení
na mestskú pamiatku a pritiahne

do tohto zabudnutého
kútu Tuniska návštevníkov.

Univerzálnosť toho posolstva,

existujúci politický kontext
vtedajšieho Tuniska

a fakt, že som citoval Korán grafitmi,

upútali pozornosť.

Spoločnosť spojili.

Zblížili ľudí s budúcimi generáciami

prostredníctvom arabskej kaligrafie,

ktorej sa venujem.

Nápisy sú základom mojej ťažkej práce.

Vtipné je, že arabsky hovoriaci ľudia

sa tiež zapotia, kým rozlúštia, čo píšem.

Ale nemusíte rozumieť, čo píšem,
aby ste pocítili pokoj.

Myslím, že arabské nápisy preniknú
do duše skôr ako do očí.

Majú vnútornú krásu,
ktorú nie je treba prekladať.

Myslím, že arabské nápisy
prehovárajú ku každému,

k vám, k vám, k vám, ku všetkým

a neskôr, keď pochopíte ich význam,
cítite sa s nimi spojení.

Moje posolstvá sú vždy zamerané

na miesta, kde maľujem,

ale majú univerzálny rozmer,

aby sa s nimi mohol
identifikovať celý svet.

Narodil som sa a vyrástol som v Paríži

a začal som sa učiť čítať a písať
po arabsky, keď som mal 18 rokov.

Dnes robím grafity iba v arabčine.

Jedným z dôvodov,
prečo je to pre mňa také dôležité,

je prijatie vo svete.

V Riu de Janeiro som preložil
túto portugalskú báseň

Gabriela Tôrresovej Barbosovej,

ktorá vzdáva poctu chudobným
obyvateľom tamojších chatrčí,

a potom som ju namaľoval na strechu.

Miestne obyvateľstvo to naozaj zaujalo,

ale hneď ako som im
vysvetlil význam nápisu,

poďakovali mi,
lebo ich toto dielo oslovilo.

V Južnej Afrike, v Kapskom meste

mi miestna filipská komunita

ponúkla jediný betónový múr
jednej okrajovej štvrte.

Bola to škola a napísal som tam
citát Nelsona Mandelu,

ktorý v arabčine znie: [citát v arabčine],

čo znamená: „Všetko sa zdá nemožné,
až kým to neurobíš.“

Jeden muž ku mne pristúpil a opýtal sa:

„Prečo nepíšete po anglicky?“

Odpovedal som mu, že by som
vzal jeho názor na vedomie,

keby sa ma bol opýtal,
prečo nepíšem v zuluštine.

V Paríži na jednej akcii

mi raz niekto ponúkol svoju stenu,
aby som na ňu maľoval.

Keď videl, že píšem po arabsky,

tak sa nahneval a rozzúril,
že ma žiadal vymazať to.

Bol som podráždený a sklamaný.

O týždeň nato ma však organizátor
podujatia poprosil, aby som sa vrátil,

a povedal mi, že rovno naproti
domu toho človeka je jedna stena.

Takže ten muž

(smiech)

sa musí dívať na moju maľbu deň čo deň.

Najprv som chcel napísať
[citát v arabčine],

čo znamená „Prehrávaš“, ale...

(smiech)

rozhodol som sa zachovať sa rozumnejšie
a napísal som [citát v arabčine],

čo znamená „Otvor svoje srdce“.

Som veľmi hrdý na svoju kultúru

a snažím sa byť cez svoje
umenie jej vyslancom.

Dúfam, že sa mi podarí prelomiť
stereotypy, ktoré všetci poznáme,

krásnym arabským písmom.

Prestal som na steny písať
preklady posolstiev.

Nechcem, aby poézia v nápisoch trpela,

lebo je umením a dá sa oceniť
aj bez poznania jej významu,

rovnako ako sa dá vychutnávať
hudba zo zahraničia.

Niektorí si to vysvetľujú ako odmietnutie
alebo zatvorenie dverí,

ale pre mňa je to skôr pozvanie

do môjho jazyka, kultúry a umenia.

Ďakujem.

(potlesk)