Read Montague: Čo sa dá naučiť z 5000 mozgov

Myši, chrobáky a škrečky už nie sú jediným spôsobom ako skúmať mozog. Funkčná magnetická rezonancia (fMR) umožňuje vedcom zmapovať mozgovú aktivitu v živých, dýchajúcich, rozhodovania schopných ľuďoch. Read Montague podáva prehľad o tom, ako nám táto technológia pomáha pochopiť zložité spôsoby našej interakcie s inými ľuďmi.

Iní ľudia. Každého zaujímajú iní ľudia.

Každý je vo vzťahu s inými ľuďmi

a má o tieto vzťahy záujem

z niekoľkých príčin.

Dobré vzťahy, zlé vzťahy, otravné

vzťahy, vzťahy s neznámymi ...

Zameriam sa na ústrednú časť

interakcie, ktorá vo vzťahoch prebieha.

Za inšpiráciu budem pokladať skutočnosť,

že sme zaujatí interagovaním s ostatnými ľuďmi.

Zbavím ho všetkých komplikovaných vlastností

a tento zjednodušený objekt premením

na vedecký výskum a poskytnem rané štádium,

počiatočné štádium nového chápania toho, čo sa deje

v dvoch mozgoch, zatiaľ čo simultánne interagujú.

Ale predtým mi dovoľte povedať pár vecí,

ktoré toto umožnili.

Poprvé, teraz môžeme bezpečne sledovať

aktivitu zdravého mozgu.

Bez ihiel a rádioaktivity,

bez akéhokoľvek vedeckého myslenia, môžeme kráčať po ulici

a zaznamenať aktivitu mozgov vašich priateľov a susedov

počas rôznych kognitívnych úloh s využitím

tzv. funkčnej magnetickej rezonancie.

Pravdepodobne ste o nej už čo-to počuli.

Ja vám ponúknem vysvetlenie v dvoch vetách.

Všetci poznáme MR. MR využíva magnetické polia

a rádiové vlny na vytvorenie obrazov vášho

mozgu, kolena, či žalúdka,

ktoré sú čiernobiele a zastavené v čase.

V 90. rokoch sa zistilo, že tie isté

prístroje možno použiť v inom programe,

ktorý umožňuje vytvoriť mikroskopické obrazy prietoku krvi

zo stoviek až tisícok miest v mozgu nezávisle od seba.

Dobre, no a? V skutočnosti to „no a" je v mozgu --

zmeny nervovej aktivity, to, čo umožňuje vášmu mozgu pracovať,

to, čo umožňuje vášmu softvéru v mozgu fungovať,

to všetko je úzko prepojené so zmenami prietoku krvi.

Ak urobíte obraz prietoku krvi, dostanete

nezávislého zástupcu mozgovej aktivity.

Toto spôsobilo doslova revolúciu v kognitívnej vede.

Vezmite si akúkoľvek kognitívnu oblasť -- pamäť,

plánovanie motoriky, premýšľanie o vašej svokre,

nahnevať sa na ľudí, emotívna reakcia, atď.,

vložte ľudí do prístroja funkčnej MR

a zachyťte, ako tieto rôzne premenné zobrazujú mozgovú aktivitu.

Ešte je to len v začiatkoch a niektoré merania sú iba približné,

ale pred 20 rokmi sme nemali ani to.

Vtedy sa to takto nedalo. Nedalo sa použiť zdravých ľudí.

Je to doslova revolúcia, ktorá otvorila dvere novým

preparátom na výskumy. Neurobiológovia,

ako dobre viete, majú veľa preparátov na výskumy --

červíky, hlodavce, ovocné mušky, atď.

A teraz máme nový preparát: ľudí.

Môžeme ich použiť na výskum a následne modelovať

softvér, ktorý sa nachádza v ľuďoch. Už máme

zopár biologických meraní v rozkvete.

Uvediem jeden príklad z výskumov, ktoré ľudia

robia v hodnotiacej oblasti.

Hodnotiť znamená povedať, čo si o niečom myslíte , OK?

Ak by ste hodnotili dve spoločnosti ich porovnávaním,

chceli by ste vedieť, ktorá ma vyššie hodnotenie.

Prínos hodnotenia bol objavený už pred tisíckami rokov.

Ak by ste chceli porovnať pomaranče s čelným sklom, čo by ste urobili?

Správne, nedajú sa porovnať.

Nie sú miešateľné. Nepasujú k sebe.

Takže namiesto toho ich premeníme na spoločnú mieru,

premeriame, a následne ohodnotíme.

Váš mozog tiež musí robiť to isté

a my začíname chápať a identifikovať

systémy mozgu, ktoré sa podieľajú na hodnotení

a jeden z nich zahŕňa systém neurotransmiterov,

bunky ktorého sa nachádzajú v mozgovom kmeni

a rozvádzajú chemický dopamín po zvyšku mozgu.

Nepôjdem do detailov, ale je to dôležitý

objav a teraz už toho vieme dosť, a to je len

zlomok, ale je to dôležité, lebo ide

o neuróny, ktoré by ste stratili, ak by ste mali Parkinsonovu chorobu,

a ktorých sa zmocní doslova každá

droga a dáva to zmysel.

Droga by zasiahla a zmenila spôsob,

akým svet hodnotíte. Menia spôsob, akým

hodnotíte symboly asociované s drogou, ktorú užívate,

a donútia vás ceniť si ju nadovšetko iné.

Avšak pes ja zakopaný v tom, že tieto neuróny sa tiež

podieľajú na pripisovaní hodnoty doslova abstraktným myšlienkam.

Uviedol som zopár symbolov, ktorým pripisujeme hodnotu

z rôznych príčin.

V mozgu máme supersilu, ktorá riadi naše správanie

a aspoň čiastočne obsahuje dopamín.

Pre myšlienku, obyčajnú myšlienku dokážeme odoprieť akýkoľvek inštinkt

na prežitie. Žiadny iný druh to nedokáže.

V r. 1997 kult Nebeská brána spáchal hromadnú samovraždu

na základe myšlienky, že v chvoste vtedy viditeľnej Hale-Boppovej

kométy sa skrývala vesmírna loď, ktorá na nich

čakala, aby ich vzala na vyššiu úroveň. Bola to neskutočne tragická udalosť.

Viac ako dve tretiny z nich mali akademický titul.

Podstatou je, že boli schopní poprieť inštinkt na prežitie za pomoci

tých istých systémov, ktoré im boli dané, aby

prežili. To už je dosť vysoká miera ovládania, OK?

Zo svojho rozprávania som očividne vynechal

jednu vec, na ktorú sa zameriam po zvyšok prejavu,

a to na iných ľudí.

Tie isté hodnotiace systémy sa presúvajú,

keď hodnotíme interakcie s inými ľuďmi.

Ten istý dopamínový systém, ktorý si vybuduje závislosť na drogách,

ktorý spôsobuje stuhnutosť pri Parkinsonovej chorobe,

ktorý má podiel na rôznych formách psychózy,

sa tiež prenáša pri hodnotení interakcií s inými ľuďmi

a pripisovaní hodnoty gestám, ktoré robíte

pri interakcii s niekým iným.

Uvediem príklad.

V tejto oblasti vynakladáte takú enormnú silu na spracovanie,

že si to niekedy sotva všimnete.

Uvediem zopár príkladov. Máme tu dieťa.

Má tri mesiace. Stále kaká do plienok a nevie počítať.

Je to moja príbuzná. Niekto sa isto poteší, že ju tu ukazujem.

Môžete si rukou zakryť jedno z jej očí a stále dokážete

niečo prečítať v tom druhom. V jednom oku vidím zvedavosť

a v druhom možno trochu prekvapenia.

Tu je pár. Trávia spolu čas.

Spravili sme dokonca výskum, v ktorom môžete z toho obrázku

vyrezať rôzne kúsky a stále budete vidieť, že ten

čas trávia spolu. Trávia ho tak trochu paralelne.

Rôzne prvky na obrázku nám to hovoria,

ale možno to prečítať aj priamo z ich tvárí,

a ak porovnáte ich tváre s normálnymi tvárami, bola by to iba slabá nápoveda.

Tu je ďalší pár. On je obrátený k nám

a ona k nemu, pričom z nej jasne vyžaruje

láska a obdiv k nemu.

Tu je iný pár. (Smiech)

Myslím, že naľavo nemožno hovoriť o láske a obdive. (Smiech)

V skutočnosti je to jeho sestra a viete si predstaviť,

ako hovorí: „Pred foťákom sa pretvaruješ, ale potom

mi ukradneš cukríky a dáš mi jednu do zubov.“ (Smiech)

Zabije ma, že som to tu ukázal.

No dobre, takže čo to znamená?

Znamená to, že vynakladáme obrovské množstvo sily na spracovanie problému.

Zamestná systémy v našom mozgu, dopamínové systémy,

ktoré zvyšujú sexuálnu túžbu, chuť na jedlo a soľ.

Udržujú vás pri živote. Je to pre ne živná pôda.

Sú tým nakopnutím správania, ktoré nazývame supersila.

Takže ako z nich môžeme naaranžovať usporiadanú

spoločenskú interakciu a premeniť ju na vedecký výskum?

V krátkosti povedané -- hrami.

Ekonomickými hrami. Zájdeme do dvoch oblastí --

jednou je experimentálna ekonómia, druhou behaviorálna ekonómia --

ukradneme si ich hry a prispôsobíme ich našim zámerom.

Toto je jedna konkrétna hra, ktorá sa volá ultimátum.

Červený má 100 dolárov a navrhne modrému,

aby sa rozdelili. Povedzme, že červený si chce

nechať 70 a ponúkne modrému 30. Takže sa rozdelili 70-30.

Ovládanie sa presunie k modrému a ak povie: „Beriem,“

dostane peniaze, alebo môže povedať:

„Neprijímam,“ a nikto nedostane nič. OK?

Ekonóm by povedal, že rozumnou voľbou je zobrať

všetky ponuky nad 0.

A čo robia ľudia? Ľudia sú pri ponukách 80-20 ľahostajní.

Pri ponuke 80-20 si môžete hodiť mincou, či ponuku prijať alebo nie.

Prečo je to tak? Viete, lebo ste nahnevaní.

Nie je to férová ponuka a vy viete, čo taká ponuka znamená.

Takto sa hráme v laboratóriu my a aj mnohí iní vo svete.

To je príkladom toho, čo takéto hry skúmajú.

Zaujímavosťou je, že tieto hry si vyžadujú

zapojenie mnohých kognitívnych aparátov.

Musíte byť schopný vyrukovať s vhodným modelom osoby.

Musíte si zapamätať, čo ste urobili.

Aby ste to urobili, musíte obstáť.

Potom musíte svoj model aktualizovať podľa prichádzajúcich signálov

a musíte spraviť niečo zaujímavé, čo znamená,

že musíte spraviť hĺbkový rozbor myšlienok,

t.j. musíte sa rozhodnúť, čo od vás očakáva druhá osoba.

Musíte vyslať signály, aby vaša predstava zotrvala v ich mysli.

Ako pracovný pohovor. Sedíte za stolom oproti niekomu,

kto má o vás už nejakú predstavu a

vy vysielate cez stôl signály, aby ste tú predstavu

premiestnili tam, kde chcete, aby bola.

Sme v tom takí dobrí, že si to niekedy ani nevšimneme.

Takéto typy výskumov to využívajú. Chápete?

Zistili sme, že ľudia sú v spoločenských

situáciách doslova kanárikmi.

Kanáriky sa zvykli používať ako biosenzory v baniach.

Keď sa zvýši množstvo metánu či oxidu uhličitého, alebo

sa zníži množstvo kyslíka, vtáky omdlievajú skôr ako

ľudia -- takže fungovali ako predčasný varovný systém:

Hej, opustite bane. Niečo tu nie je v poriadku.

Dokonca takéto priame, vzorové spoločenské

interakcie sú iba číslami, ktoré

chodia tam a späť medzi ľuďmi

a oni im pridávajú enormnú citlivosť.

Uvedomili sme si, že by sme to mohli využiť

a doteraz sme tak urobili pri tisíckach

ľudí, myslím, že to je tak päť alebo šesť

tisíc. V skutočnosti potrebujeme oveľa

vyššie čísla, aby sme z toho mohli spraviť biologický

výskum. Avšak, už sme

odhalili isté vzory, a podarilo sa nám

premeniť ich na matematické modely,

ktoré sme použili na to, aby sme získali nové chápanie

týchto interakcií. Dobre, no a?

To no a je naozaj pekné meradlo správania.

Ekonomické hry nám prinášajú predstavy optimálnej hry.

Môžeme si to vypočítať počas hry.

A môžeme to použiť na rozkúskovanie správania.

Toto je bomba. Pred šiestimi alebo siedmimi rokmi

sme vytvorili tím. Vtedy bol v Houstone, v štáte Texas.

Teraz je vo Virginii a v Londýne. Vyvíjame softvér,

ktorý bude spájať prístroje funkčnej MR

cez internet. Myslím, že sme vtedy spravili šesť prístrojov,

ale sústreďme sa iba na dva.

Synchronizuje prístroje kdekoľvek na svete.

Synchronizujeme prístroje, nastavujeme ich na tieto

vzorové spoločenské interakcie a sledujeme oba

interagujúce mozgy. Poprvýkrát nemusíme

sledovať iba priemerné hodnoty jednotlivcov alebo ako sa

jednotlivci hrajú na PC, alebo inak vytvárať

dedukcie. Môžeme skúmať jednotlivé dvojice.

Môžeme skúmať to, ako jedna osoba interaguje s druhou,

prísť na čísla a získať nový náhľad za hranice

normálneho poznania, ale čo je

dôležitejšie, môžeme sledovať ľudí

s duševnými chorobami, alebo poškodením mozgu

v spoločenských interakciách a využiť to na výskum.

Už sme s tým začali a podarilo sa nám urobiť

niekoľko počiatočných objavov.

Podľa nás to má budúcnosť. Je to naša cesta

predefinovania s pomocou nového slovníka,

tentokrát dokonca matematického, v protiklade so štandarným

zmýšľaním o duševnej chorobe

a charakterizovať ju pre zmenu použitím ľudí

namiesto vtákov. Využívame to, že zdravý jedinec zahrá

niekoho s veľkou depresiou alebo

s ochorením autistického spektra

alebo s hyperaktivitou, s poruchou pozornosti,

ako istý biosenzor, a potom použijeme

počítačové programy na vymodelovanie osoby, ktorá nám bude

slúžiť ako vzor.

Ešte len začíname, vytvárame miesta na celom

svete. Tu je niekoľko miest, s ktorými spolupracujeme.

Stredisko je, dosť ironicky,

umiestnené v mestečku Roanoke, vo Virginii.

Ďalšie sa nachádza v Londýne a zvyšok sa v súčasnosti

pripravuje. Dúfame, že údaje sa nám raz podarí

odhaliť. Sprístupniť údaje pre zvyšok

sveta je samostatná kapitola.

Skúmame aj kúsok toho, čo nás,

ľudí, robí zaujímavým, a tak by som rád

pozval aj ostatných, ktorých to zaujíma, aby

nás požiadali o softvér, alebo dokonca o radu,

ako sa pohnúť ďalej.

Dovoľte mi jednu myšlienku na záver.

Na skúmaní poznania je zaujímavé to,

že sme istým spôsobom boli obmedzení.

Nemali sme nástroje, ktorými by sme sa pozreli na interagujúce mozgy

simultánne.

Avšak, skutočnosť je taká, že aj keď sme sami,

sme silno spoločenské tvory. Nie sme samotári,

ktorí majú schopnosti na prežitie vo svete

nezávislom od iných ľudí. V skutočnosti sú

naše mysle závislé na iných ľuďoch

a sú vyjadrené v iných ľuďoch,

takže často neviete, kto ste, kým sa neocitnete

v interakcii s ľuďmi vám blízkymi,

s ľuďmi, ktorí sú vaši nepriatelia alebo sú

vám neznámi.

Takže toto je prvý krok k využitiu pochopenia toho,

čo nás robí ľuďmi, ako nástroja

na získanie nového chápania duševných chorôb.

Ďakujem za pozvanie. (Potlesk)

(Potlesk)