Moja dcéra, moja manželka, náš robot a hľadanie nesmrteľnosti

Zakladateľka satelitného rádia Sírius XM, Martine Rothblattová, teraz vedie farmaceutickú spoločnosť, ktorá vyrába lieky zachraňujúce životy pacientov so vzácnymi chorobami (vrátane lieku, ktorý zachránil život jej vlastnej dcéry). Popri tom pracuje na zachovaní vedomia ženy, ktorú miluje, v digitálnom súbore… a v robotovi - spoločníkovi. V rozhovore s Chrisom Andersonom z TEDu sa s nami Rothblattová podelí o pôsobivý príbeh lásky, identity, tvorivosti a bezhraničných možností.

Chris Anderson: Predpokladám,

že sa budeme rozprávať o vašom živote,

a využijeme niektoré fotografie,
ktoré ste mi ukázali.

Myslím, že by sme mali začať touto.

Kto je to?

Martine Rothblattová: To som ja
s naším najstarším synom Elim.

Mal asi päť rokov.

Táto fotka vznikla v Nigérii

hneď po mojich sudcovských skúškach
vo Washingtone D.C.

CA: Dobre. Tento muž však
nevyzerá celkom ako Martine.

MR: To je pravda. Som to ja ako muž,
tak, ako som bola vychovaná,

predtým, ako som sa zmenila z muža
na ženu a z Martina na Martine.

CA: Vychovali vás ako Martina Rothblatta.

MR: Správne.

CA: A asi rok po tejto fotografii
ste si vzali krásnu ženu.

Bola to láska na prvý pohľad?
Ako sa to stalo?

MR: Bola to láska na prvý pohľad.

Binu som spoznala na jednej
diskotéke v Los Angeles

a neskôr sme spolu začali bývať,

ale hneď ako som ju zbadala,
som si okolo nej všimla auru energie.

Pozvala som ju na parket.

Povedala mi, že aj ona
okolo mňa videla auru energie.

Bola som slobodný otec.
Ona bola slobodná matka.

Ukázali sme si fotky svojich detí

a už tretinu storočia
sme šťastní manželia.

(potlesk)

CA: V tom čase sa vám
v biznise veľmi darilo,

venovali ste sa satelitom.

Myslím, že ste mali
dve úspešné spoločnosti.

Začali ste sa venovať otázke,

ako dosiahnuť revolúciu rádia
prostredníctvom satelitu.

Porozprávajte nám o tom.

MR: Vždy som milovala vesmírnu techniku

a satelity sú pre mňa niečo
ako kanoe, ktoré naši predkovia

ako prvé vtlačili do vody.

Takže som si užívala
byť súčasťou objavnej plavby

po oceánoch oblohy

a keď som vyvíjala rôzne druhy
satelitných komunikačných systémov,

moja hlavná náplň bola vypúšťať
stále väčšie a silnejšie satelity,

vďaka čomu prijímacie antény

mohli byť stále menšie a menšie,

a po skúsenostiach s priamym
televíznym vysielaním

som mala nápad, že ak by sme
vyrobili silnejší satelit,

prijímač by mohol byť taký malý,

že by bol iba ako časť
parabolickej antény,

malý tenký plátok zabudovaný
v streche auta,

a bolo by možné mať
celoštátne satelitné rádio.

A práve tým je dnes Sirius XM.

CA: Fíha. Kto z vás tu počúva Sirius?

(potlesk)

MR: Ďakujem vám za mesačný poplatok.

(smiech)

CA: Takže to bol úspech napriek
všetkým pôvodným predpovediam.

Bol to obrovský obchodný úspech,

ale krátko nato, začiatkom
deväťdesiatych rokov,

sa odohrala vo vašom živote veľká zmena
a stala sa z vás Martine.

MR: Správne.
CA: Povedzte mi, ako sa to stalo?

MR: Stalo sa to po rozhovore s Binou
a našimi štyrmi krásnymi deťmi,

každému z nich som vysvetlila,

ako som cítila,
že moja duša bola vždy ženská,

ale bála som sa, že ľudia sa zo mňa
budú smiať, ak ju prejavím,

a tak som ju vždy schovávala

a ukazovala som len svoju mužskú stránku.

Každé dieťa na to malo odlišný pohľad.

Bina povedala: „Milujem tvoju dušu

a či už budeš navonok
Martin alebo Martine,

je mi to jedno, ja milujem tvoju dušu.“

Môj syn povedal: „Ak sa staneš ženou,
budeš stále mojím otcom?“

A ja som odpovedal: „Áno,
vždy budem tvojím otcom,“

a aj dnes som stále jeho otcom.

Moja najmladšia dcéra urobila
na päťročné dieťa niečo úžasné.

Ľuďom hovorila: „Ľúbim
môjho ocka a on ľúbi mňa.“

Nemala teda so mojou zmenou
pohlavia žiadny problém.

CA: Niekoľko rokov po tom
ste vydali knihu

Apartheid pohlaví.

Aká je hlavná myšlienka tejto knihy?

MR: Hlavná myšlienka tejto knihy je,
že na svete je 7 miliárd ľudí,

a teda 7 miliárd jedinečných
spôsobov, ako vyjadriť svoje pohlavie.

Hoci ľudia môžu mať mužské
alebo ženské genitálie,

genitálie neurčujú vaše pohlavie

a dokonca ani vašu pohlavnú identitu.

Je to len otázka anatómie

a rozmnožovacej sústavy

a ľudia by si mohli vybrať
pohlavie, aké chcú,

ak by neboli spoločnosťou tlačení
byť mužom alebo ženou podobne,

ako sa v Južnej Afrike zvyklo
ľudí rozdeľovať na čiernych a bielych.

Z antropológie vieme, že rasy sú fikcia,

aj keď existuje rasizmus,

a vďaka kulturológii teraz vieme aj to,

že oddelené mužské či ženské pohlavie
je len vykonštruovaný výmysel.

Pohlavia neoddeľuje žiadna čiara,

všetci v sebe máme celú škálu
mužských a ženských vlastností.

CA: Ani vy sama sa vždy necítite
ako stopercentná žena.

MR: Správne. Povedala by som,
že v istom zmysle

mením svoje pohlavie asi
tak často ako účes.

CA: (smiech) Dobre, toto je
vaša nádherná dcéra, Jenesis.

Myslím, že asi v tom veku
sa jej stalo niečo dosť hrozné.

MR: Áno, nedokázala vyjsť po schodoch

domu do svojej izby

a po niekoľkých mesiacoch vyšetrení

jej diagnostikovali vzácnu,
takmer určite smrteľnú chorobu

nazývanú pľúcna artériová hypertenzia.

CA: Ako ste na to zareagovali?

MR: Najprv sme sa jej pokúsili
nájsť tých najlepších lekárov.

Skončili sme v Národnom detskom
lekárskom centre vo Washingtone D.C.

Primár detskej kardiológie nám povedal,

že sa pokúsi získať nám
pre ňu transplantát pľúc,

ale nič nám nesľubuje,

lebo takých transplantátov je veľmi málo,

a to najmä detských.

Povedal, že všetci pacienti
s touto chorobou zomreli

a ak niekto z vás videl
film Liek pre Lorenza,

je tam scéna, v ktorej sa hlavný hrdina

akoby skotúľa dolu schodmi
s plačom nad osudom svojho syna,

presne tak sme sa cítili pre Jenesis.

CA: Ale nezmierili ste sa s tým
a nenechali to tak.

Začali ste skúmať, či by ste
vy nejako nemohli objaviť liek.

MR: Áno. Často bývala celé týždne
na jednotke intenzívnej starostlivosti

a Bina a ja sme sa striedali,
aby pri nej niekto stále bol,

kým sa ten druhý staral o ostatné deti,

a keď som bola v nemocnici ja a ona spala,

chodievala som do nemocničnej knižnice.

Prečítala som každý článok o pľúcnej
hypertenzii, ktorý som našla.

Nikdy som nemala biológiu,
ani na vysokej škole,

takže som si musela naštudovať
všetky učebnice biológie,

potom učebnice medicíny
a potom vedecké časopisy

až kým som nevedela dosť na to,
aby som si myslela,

že sa dá objaviť liek.

Tak sme založili neziskovú organizáciu.

Napísala som článok, v ktorom
som žiadala ľudí o granty,

a my sme financovali lekársky výskum.

Stala som sa expertkou na túto chorobu,
doktori mi povedali: Martine,

ceníme si všetky prostriedky,
ktoré ste nám poskytli,

ale nebudeme schopní
nájsť liek dostatočne skoro na to,

aby sme zachránili vašu dcéru.

Existuje však liek,

ktorý vyvinula spoločnosť
Burroughs Wellcome

a mohol by zastaviť pokrok choroby,

ale Burroughs Wellcome práve
kúpila spoločnosť Glaxo Wellcome.

Rozhodli sa nevyvíjať

žiadne lieky na vzácne choroby,

no možno by ste mohli na vývin
lieku na pľúcnu hypertenziu

využiť vaše znalosti
zo satelitnej komunikácie.

CA: Ako ste teda liek získali?

MR: Prišla som do Glaxo Wellcome a po tom,

čo ma trikrát odmietli
a zabuchli mi dvere pred nosom,

pretože neplánovali dať licenciu na liek

expertovi na satelitné komunikácie,

neplánovali poskytnúť
ten liek vôbec nikomu,

a nemysleli si, že na to
mám odborné znalosti,

napokon sa mi ale podarilo presvedčiť
skupinku ľudí, aby so mnou spolupracovali,

a získať dostatočnú dôveru spoločnosti.

Postupne som oslabila ich odpor,

no, mimochodom, ani neverili,
že tento liek bude fungovať,

a povedali mi: „Iba márnite čas.

Je nám vašej dcéry ľúto.“

Ale nakoniec, za 25 000 dolárov

a prísľub zaplatiť im 10 %
z každého budúceho zisku,

súhlasili a dali mi
na ten liek celosvetovú licenciu.

CA: A vy ste tento liek uviedli
na trh naozaj úžasným spôsobom,

tak, že ste si v podstate účtovali správnu
sumu na to, aby to ekonomicky fungovalo.

MR: Áno, ale nebol to ani zďaleka
liek, aký som potrebovala,

keď som vypísala šek na tých 25-tisíc

a spýtala sa:
„Kde je ten liek pre Jenesis?“

povedali mi: „Martine,
nemáme pre Jenesis žiadny liek.

Je to len liek testovaný na potkanoch.“

Dali mi plastové vrecúško

s troškou prášku.

Povedali mi: „Nedávajte
to žiadnemu človeku,“

dali mi papier, ktorý informoval,
že ide o patent,

a my sme museli zistiť, ako vyrobiť liek.

Stovka chemikov z najlepších univerzít
v Spojených štátoch sa zhodla na tom,

že z toho patentu liek nikdy nebude.

Ak by sa podarilo vyrobiť liek,
nikdy by nemohol byť distribuovaný,

pretože jeho polčas rozpadu
bol iba 45 minút.

CA: No aj tak ste o rok či dva mali liek,

ktorý u Jenesis zafungoval.

MR: Chris, najúžasnejšie je,
že táto absolútne bezcenná trocha prášku,

ktorá priniesla pre Jenesis iskru nádeje,

dnes nielen udržiava Jenesis
a ďalších ľudí pri živote,

ale vytvára zisk takmer
1,5 miliardy dolárov ročne.

(potlesk)

CA: Tak vidíte.

Takže ste začali ako nezisková organizácia

a zarobili majetok.

Mimochodom, koľko ste zaplatili
Glaxu okrem tých 25 000?

MR: Každý rok im platíme
10 % z 1,5 miliardy,

150 miliónov dolárov,
minulý rok 100 miliónov.

Je to investícia s najlepšou
návratnosťou, akú kedy mali. (smiech)

CA: A najlepšia správa, myslím si,

je toto.

MR: Áno. Jenesis je úplne
úžasná mladá slečna.

Dnes je živá a zdravá a má 30 rokov.

Tu vidíte mňa, Binu a Jenesis.

To najúžasnejšie na Genesis je,

že mohla urobiť čokoľvek,

a verte mi, ak by ste
celý život žili s tým,

že vám ľudia do tváre vravia,
že máte nevyliečiteľnú chorobu,

ja by som bola asi ušla na Tahiti a už
nikdy nikoho nechcela vidieť.

Namiesto toho sa však rozhodla
pracovať v United Therapeutics.

Hovorí, že chce spraviť všetko preto,
aby iným chorým

na vzácne choroby pomohla objaviť lieky,

a dnes je našou projektovou riaditeľkou
pre všetky teleasistenčné aktivity,

v ktorých pomáha digitálne
spájať celú spoločnosť,

aby sme našli lieky na pľúcnu hypertenziu.

CA: Ale nie každý s touto
chorobou má také šťastie.

Stále mnoho ľudí zomiera
a vy bojujete aj proti tomu. Ako?

MR: Presne tak, Chris. Každý rok len
v Spojených štátoch zomrie na túto chorobu

asi 3000 ľudí, celosvetovo
asi desaťkrát toľko,

pretože lieky spomaľujú postup choroby,

ale nezastavia ju.

Jediným liekom na pľúcnu
hypertenziu, pľúcnu fibrózu,

cystickú fibrózu, emfyzém,

CHOPCH, na ktorú práve
zomrel Leonard Nimoy,

je pľúcny transplantát,

no bohužiaľ máme dosť
pľúc na transplantáciu

v USA iba pre 2000 ľudí ročne,

zatiaľ čo takmer pol milióna ľudí ročne

zomrie na konečnú fázu zlyhania pľúc.

CA: Ako sa to dá vyriešiť?

MR: Predpokladám,

že tak, ako udržujeme autá, lietadlá

a budovy navždy pri živote

pomocou neobmedzeného zdroja súčiastok,

by sme azda mohli vytvoriť
neobmedzený zdroj transplantátov,

aby ľudia mohli žiť dlhšie,

najmä ľudia s chorobou pľúc.

Tak sme sa spojili s odhaľovačom
ľudského genómu, Craigom Venterom,

a spoločnosťou, ktorú založil

spolu s Petrom Diamandisom,
zakladateľom nadácie X Prize,

aby sme geneticky modifikovali
prasací genóm,

aby prasačie orgány
ľudské telo neodmietalo,

a tak by vznikol neobmedzený zdroj
orgánov na transplantáciu.

Tomuto sa venujeme v našej spoločnosti
United Therapeutics.

CA: Takže veríte, že o takých desať rokov

môže byť týmto spôsobom nedostatok
transplantátov vyriešený?

MR: Áno, Chris.

Som si tým rovnako istá,
ako som si bola istá úspechom,

ktorý sme mali s priamym rádiovým
vysielaním Sirius XM.

Nie je to žiadna veľká veda.

Ideme postupne jeden gén za druhým.

Máme veľké šťastie,
že sme sa narodili v dobe,

keď je sekvencovanie genómov bežné

a úžasní odborníci v Synthetic Genomics

sa dokážu pozrieť na prasací genóm,

nájsť presne tie gény, ktoré sú
problematické, a opraviť ich.

CA: Nezaoberáte sa však len telami,
hoci toto je úžasné.

(potlesk)

Neide vám len
o dlhotrvácnosť tela, však?

Ide aj o dlhotrvácnosť mysle.

A myslím, že tento graf má pre vás
hlboký význam.

Čo znamená?

MR: Tento graf pochádza
od Raya Kurzweila a ukazuje,

že vývoj hardvéru, firmvéru aj softvéru

v oblasti počítačov

je taký rýchly,

že v dvadsiatych rokoch tohto
storočia, ako sme už dnes videli,

budú existovať informačné technológie,

ktoré budú spracovávať
informácie a svet okolo nás

rovnakým tempom ako ľudská myseľ.

CA: Ak je to tak, vy sa vlastne
pripravujete na tento svet tým,

že veríte, že čoskoro
budeme schopní, povedzme,

načítať obsah našich mozgov
a zachovať ich navždy?

Ako by ste to opísali?

MR: Chris, vytvárame systém,

v ktorom si ľudia budú môcť
vytvoriť súbor svojej mysle,

ktorý bude obsahovať
ich zvyky, osobnosť,

spomienky, pocity,

presvedčenia, postoje a hodnoty,

všetko, čo dnes nalievame
do Googlu, Amazonu, Facebooku,

a všetky tieto uložené informácie
budú o niekoľko desaťročí,

keď softvér umožní obnoviť vedomie,

schopné oživiť vedomie založené
na súbore našej mysle.

CA: Teraz nežartujete.

Myslíte to vážne. Teda, kto je toto?

MR: Toto je robotická verzia
mojej milovanej ženy, Biny.

Voláme ju Bina 48.

Naprogramovali ju
v Hanson Robotics v Texase.

Toto je fotografia z časopisu
National Geographic

s jedným z jej opatrovateľov.

Robot prechádza internet

a disponuje stovkami hodín
Bininých spôsobov a osobnosti.

Je tak trochu ako dvojročné dieťa,

ale hovorí veci, ktoré ľudí šokujú.

Asi najlepšie to vyjadrila

držiteľka Pulitzerovej ceny
z New York Timesu, Amy Harmonová,

ktorá povedala,
že jej odpovede často sklamú,

ale inokedy sú rovnako dobré
ako odpovede živého človeka.

CA: Myslíte si alebo dúfate,

že táto verzia Biny môže istým spôsobom žiť
naveky alebo že nejaká budúca aktualizácia

tejto verzie bude môcť žiť navždy?

MR: Áno. Nielen Bina, ale hocikto.

Viete, uskladniť súbory našich myslí
na Facebooku, Instagrame a podobne

nás prakticky nič nestojí.

Sociálne siete sú podľa mňa jeden
z najväčších vynálezov našej doby

a ako sa nám sprístupňujú aplikácie,

ktoré jedna druhú stále prekonávajú,

a vyvíjajú sa vedome
fungujúce operačné systémy,

každý na svete, miliardy ľudí,

si bude môcť vytvoriť
vlastný klon svojej mysle,

ktorý bude žiť svoj vlastný život na webe.

CA: Viete, Martine,

že v každej normálnej konverzácii
by toto všetko znelo úplne šialene,

ale v kontexte vášho života,
toho, čo ste dokázali,

vecí, o ktorých sme tento týždeň počuli,

všetkého, čo naše mysle dokážu vytvoriť,

si myslím, že by ste sa
o to pokojne stavili.

MR: Myslím, že nič z toho
nie je moja zásluha.

Ja iba prepájam aktivity,

ktoré uskutočňujú najväčšie spoločnosti

v Číne, Japonsku, Indii, USA či Európe.

Desiatky miliónov ľudí píšu kód,

ktorý vyjadruje stále viac aspektov
nášho ľudského vedomia,

a nemusíte byť géniom, aby ste videli,
že všetky tieto vlákna

sa napokon spoja a vytvoria
umelé ľudské vedomie,

a to je niečo, čo si budeme naozaj vážiť.

V tomto živote sa dá robiť tak veľa vecí

a ak by sme mohli mať svoju vlastnú
podobu, digitálnu kópiu samých seba,

ktorá by nám pomáhala
čítať knihy, nakupovať,

bola naším najlepším priateľom,

verím, že klony našich myslí,
tieto digitálne verzie nás samých,

budú napokon našimi najlepšími priateľmi

a pokiaľ ide o mňa a Binu osobne,

navzájom sa šialene milujeme.

Každý deň si vravíme veci ako:

„Fíha, milujem ťa ešte
viac ako pred 30 rokmi.“

A tak je pre nás význam klonov myslí

a regenerovaných tiel v tom,

že náš vzťah, Chris,
bude môcť pokračovať navždy.

A nikdy sa navzájom nezačneme
nudiť. Som si istá, že nikdy.

CA: Myslím, že Bina je tu, však?
MR: Áno, je.

CA: Bolo by to príliš, neviem,
máme ručný mikrofón?

Bina, mohli by sme vás pozvať na pódium?
Musím vám položiť jednu otázku.

Okrem toho vás chceme vidieť.

(potlesk)

Ďakujem, ďakujem.

Poďte a posaďte sa tu k Martine.

Keď ste sa zobrali,

ak by vám niekto povedal,
že o pár rokov sa muž,

ktorého si beriete, stane ženou

a o pár rokov neskôr sa vy
sama stanete robotom,

(smiech)

ako ste to prežívali? Aké to bolo?

Bina Rothblattová: Bolo to
veľmi zaujímavé

a nikdy by som to nebola čakala,

ale začali sme si robiť plány,
stanovovať si ciele

a dosahovať ich

a jednoducho sme stále pokračovali vpred

a nezastavujeme sa, takže to je úžasné.

CA: Martine mi na Skype
pred týmto vystúpením

povedala niečo naozaj nádherné,

a to, že by chcela žiť stovky rokov

ako súbor mysle,

ale nie, ak by to malo byť bez vás.

BR: To je pravda, chceme to urobiť spolu.

Sme tiež kryonici, a tak
sa chceme zobudiť spolu.

CA: Pre mňa je toto

jednen z najohromnejších životných
príbehov, aké som kedy počul,

a aj jeden z najúžasnejších
príbehov lásky, aké poznám.

Je jednoducho radosť
mať vás oboch tu na TEDe.

Ďakujem veľmi pekne.

MR: Ďakujem.

(potlesk)