Čo sa naozaj stane s plastom, ktorý odhodíte – Emma Bryce

Celá lekcia: http://ed.ted.com/lessons/what-really-happens-to-the-plastic-you-throw-away-emma-bryce

Všetkým nám hovoria, že by sme mali recyklovať plastové fľaše a nádoby. Ale čo sa vlastne stane s plastom, keď ho odhodíme? Emma Bryce sleduje životný cyklus troch rôznych plastových fliaš a prináša na svetlo riziká, ktoré tieto jednorazové plasty predstavujú pre našu planétu.

Lekcia: Emma Bryce, animácia: Sharon Colman.

Toto je príbeh
o troch plastových fľašiach,

prázdnych a vyhodených.

Ich cesty sa práve rozchádzajú

s výsledkami, ktoré nemajú vplyv na nič
menšie, ako je osud tejto planéty.

Ale nebolo to vždy tak.

Aby sme pochopili, kde tieto fľaše končia,
musíme najskôr vidieť, kde vznikli.

Hrdinovia nášho príbehu sa zrodili
v tejto ropnej rafinérii.

Plast na ich telo

sa vytvoril chemickou väzbou
molekúl ropy a plynu,

až vznikli monoméry.

Tieto monoméry následne
vytvorili dlhé reťazce polymérov plastu

vo forme miliónov guľôčok.

Tieto sa vo výrobných závodoch roztavili
a znovu sformovali podľa foriem,

čím vznikol odolný materiál,
ktorý tvorí telá našich trojičiek.

Stroje naplnili fľašky
sladkou bublinkovou tekutinou,

potom sa zabalili, odoslali,
kúpili, otvorili, obsah sa vypil

a bez dlhých ceremónií sa fľaše odhodili.

A teraz tu ležia,

vznášajú sa na okraji neznámeho.

Fľaša číslo 1, rovnako ako milióny ton
jej plastových súrodencov,

skončí na skládke odpadu.

Táto obrovská kopa každým dňom rastie,

pretože sa na ňu vysýpa ďalší odpad,
a tým zaberá ďalšie miesto.

Keďže plasty tam len tak ležia stlačené
pod vrstvami ďalšieho odpadu,

cez odpad preteká dažďová voda,

ktorá absorbuje zlúčeniny v nich
obsiahnuté, rozpustné vo vode,

pričom niektoré z nich sú vysoko toxické.

Spoločne tvoria škodlivú zmes
nazývanú filtrát,

ktorý môže presakovať do spodnej vody,
pôdy a vodných tokov,

pričom otravuje ekosystémy
a škodí divej prírode.

Rozklad fľaše môže trvať
aj bolestných 1 000 rokov.

Cesta druhej fľaše je zvláštnejšia,
ale, žiaľ, o nič radostnejšia.

Pláva v rade odpadu,
ktorý sa dostane do vodného toku,

ten odteká do rieky,

ktorá sa nakoniec vlieva do mora.

Po mesiacoch strávených na mori

ju pomaly pohltí obrovský vír,
v ktorom sa zbiera odpad,

miesto známe pod názvom
Veľký pacifický kôš.

V ňom morské prúdy zachytili
milióny kusov plastového odpadu.

Toto je jeden z piatich kruhov
plných plastu v oceánoch sveta.

Miest, kde odpadky menia vodu
na mútnu plastovú polievku.

Niektoré živočíchy, ako morské vtáky,
sa do tohto neporiadku zamotávajú.

Spolu s inými zvieratami si pestro
sfarbené plasty mýlia s potravou.

Vďaka plastu sa cítia sýte, hoci nie sú,

takže hynú na podvýživu

a odovzdávajú toxíny z plastu
ďalej do potravinového reťazca.

Napríklad ich zožerú ryby,

ktoré potom zjedia kalmáre,

tie potom zjedia tuniaky,

a tuniaky zjeme my.

Väčšina plastov sa pritom nerozloží,

čo znamená, že ich osudom je
rozpadnúť sa na menšie a menšie kúsky,

nazývané mikroplasty,

ktoré môžu krúžiť v mori donekonečna.

Ale fľaša číslo tri unikla
krutému očistcu, nie ako jej sestry.

Nákladné auto ju zavezie do továrne,

kde ju spoločne s jej priateľmi
stlačia úplne naplocho

a zlisujú do blokov.

Dobre, aj toto znie pomerne hrozne,
ale počkajte.

Bude to lepšie.

Bloky sa potom rozdrvia na maličké kúsky,

ktoré sa premyjú a roztavia,

aby sa stali surovinou,
ktorá sa dá znovu použiť.

Akoby vďaka mágii je fľaša číslo 3
pripravená na znovuzrodenie

vo forme niečoho úplne nového.

Pre tento kúsok plastu
s takým skromným pôvodom

zrazu neexistujú hranice.