Ako by mohol vyzerať svet bez šoférov

Čo ak by doprava prúdila našimi ulicami tak hladko a efektívne, ako prúdi krv našimi cievami? Maník do dopravy Wannis Kabbaj si myslí, že inšpiráciu môžme nájsť v genialite biológie a vytvoriť tak dopravný systém budúcnosti.
V tejto pokrokovej prednáške predstaví vzrušujúce koncepty ako modulárne, odpojiteľné autobusy, lietajúce taxíky a siete závesných magnetických gondol, ktoré môžu pomôcť premeniť sen o dynamickom svete bez šoférov do reality.

Niektorí ľudia sú posadnutí
francúzskymi vínami.

Iní milujú golf

alebo sú zažratí do literatúry.

Moje najväčšie potešenie v živote,
a to musím priznať,

je trochu zvláštne.

Ani vám neviem vypovedať, aký pôžitok
mi prináša pohľad na mestá –

z oblohy alebo z okna lietadla.

Niektoré mestá sú pokojne priemyselné,

ako Dusseldorf

alebo Louisville.

Iné predstavujú energiu,
ktorú len ťažko možno ovládnuť,

ako New York

alebo Hongkong.

A potom tu máme Paríž

alebo Istanbul

s patinou plnou histórie.

Mestá vnímam ako živé stvorenia.

A ak ich objavujem z veľkej výšky,

rád hľadám hlavné ulice a diaľnice
tvoriace štruktúru ich priestoru.

Najmä v noci,

dramaticky červené a zlaté tepny
vytvorené cestujúcimi:

vaskulárny systém mesta
vykonáva dôležité funkcie

priamo pred vašimi očami.

Ale keď sedím vo svojom aute,

po hodine a pol,

vyzerá realita úplne inak.

(smiech)

Nič –

ani rádio,

žiaden podcast –

(smiech)

Ba dokonca ani meditácia,

nepremenia stratený čas na to,
aby ho stálo za to žiť.

(smiech)

Nie je to absurdné,

že sme vytvorili autá, ktoré dosiahnu
rýchlosť 130 míľ za hodinu

a vozíme sa v nich rovnakou rýchlosťou
ako povozy v 19. storočí?

(smiech)

V samotných USA,

sme v roku 2014 strávili dochádzaním
do práce 29,6 miliardy hodín.

S takýmto množstvom času

by Egypťania dokázali
postaviť 26 pyramíd v Gíze.

(smiech)

My to minieme za jeden rok.

Obrovské plytvanie časom,
energiou a ľudským potenciálom.

Počas desaťročí

bol liek na dopravné zápchy jednoduchý:

postaviť nové cesty
alebo rozšíriť už existujúce.

Fungovalo to.

Fungovalo to skvele pre Paríž,

keď mesto strhlo stovky
historických budov,

aby vytvorili 85 míľ

bulvárov prívetivých pre transport.

A stále to funguje pre mestá,
ktoré sa rýchlo rozvíjajú.

Ale v zavedených mestských centrách

je takmer nemožné
významné rozšírenie sietí:

osídlenie je príliš husté,

reality príliš drahé

a verejné financie príliš krehké.

Vaskulárny systém našich miest
je stále viac upchatý, chorľavie,

a mali by sme mu venovať pozornosť.

Náš súčasný spôsob myslenia nefunguje.

Na to, aby sa zabezpečil tok dopravy,

potrebujeme nový zdroj inšpirácie.

Takže po 16 rokoch práce v doprave,

môj „aha moment“ prišiel v okamihu,
keď som sa rozprával s biotechničkou.

Hovorila mi, ako jej liečba

využívala určité vlastnosti
nášho vaskulárneho systému.

„Super,“ pomyslel som si,
„náš vaskulárny systém –

všetky žily a tepny v našom tele,

vykonávajú zázraky logistiky každý deň.“

V tom momente som si uvedomil,

že biológia je prítomná
v dopravnom biznise

už miliardy rokov.

Testovala nespočítateľné
množstvo riešení

na presun živín, plynov a proteínov.

Je to skutočne najprepracovanejšie
dopravné laboratórium vo svete.

Čo ak riešenie problémov premávky
je ukryté v našom vnútri?

Chcel som vedieť:

Prečo je to tak, že krv prúdi
našimi cievami takmer po celý život,

kým naše veľkomestá sú upchaté
takmer každý deň?

A skutočnosť je taká, že sa pozeráte
na dve veľmi odlišné siete.

Neviem, či si uvedomujete,

že každý z nás má okolo
60 000 míľ ciev v svojom tele –

60 000 míľ.

To je 2,5-násobok obvodu Zeme

vnútri vášho tela.

To znamená, že cievy sú všade
vo vašom tele,

nie iba pod vašou pokožkou.

Ale keď sa pozriete na naše mestá,

áno, máme mestá s podzemnými dráhami

a nejaké tunely a mosty,

taktiež máme na oblohe helikoptéry.

Ale podstatná väčšina našej premávky
je sústredená na zemi,

na povrchu.

Inými slovami,

náš vaskulárny systém využíva
tri dimenzie vnútri nášho tela,

naša mestská doprava
je viac-menej dvojrozmerná.

Potrebujeme sa chopiť zvislého smeru.

Naša sieť na povrchu je nasýtená,

preto: poďme zdvihnúť premávku.

Toto je čínsky koncept autobusu,
ktorý môže obísť dopravné zápchy,

to bolo pre mňa to otvorenie očí,
aby som inak myslel o priestore a pohybe

v našich mestách.

Môžme ísť vyššie,

a postaviť našu dopravu podobne,
ako sme to urobili s elektrickou sieťou.

Tel Aviv a Abu Dhabi hovoria o testovaní

týchto futuristických sietí
závesných magnetických gondol.

A môžme sa šplhať ďalej a lietať.

Skutočnosť, že spoločnosti ako Airbus,

už vážne pracujú
na lietajúcich mestských taxíkoch,

nám o niečom vypovedá.

Lietajúce autá sa konečne
presúvajú zo sci-fi déjà vu

do lákavého teritória biznisu.

A to je vzrušujúci moment.

Teda výstavba 3D dopravných sietí

je jedným zo spôsobov zmiernenia
a vyriešenia dopravnej zápchy.

Ale nie je jediným.

Musíme preskúmať

iné principiálne voľby, ktoré robíme,
ako napríklad vozidlá, ktoré používame.

Predstavte si známu scénu:

Už šoférujete 42 minút.

Dve deti za vami sú už unavené.

A idete neskoro.

Vidíte to pomalé auto pred vami?

To prichádza vždy, keď idete neskoro, že?

(smiech)

Ten šofér hľadá miesto na parkovanie.

V tejto oblasti nie sú žiadne
miesta na parkovanie,

ale ako by to mohol vedieť?

Odhaduje sa, že až 30 percent mestskej
prepravy tvoria vodiči,

ktorí hľadajú parkovacie miesto.

Vidíte týchto 100 áut okolo seba?

V 85 sedí iba jeden pasažier.

Týchto 85 vodičov by sa zmestilo
do jedného londýnskeho červeného autobusu.

Takže otázkou je:

Prečo plytváme toľkým priestorom,
keď ho v skutočnosti potrebujeme?

Prečo si to sami robíme?

Biológia by to nikdy neurobila.

Priestor vnútri našich ciev
je plne využitý.

S každým tlkotom srdca

vyšší tlak krvi doslova vtlačí
milióny červených krviniek

do masívnych vlakov kyslíka,

ktoré rýchlo prúdia našími telami.

A ani ten maličký priestor v našich
červených krvinkách nie je premrhaný.

Pri vhodných podmienkach

je využitých viac ako
95 % ich objemu kyslíka.

Viete si predstaviť,
že by vozidlá v našich mestách

boli naplnené na 95 %,

a všetok ten priestor navyše by sa mohol
využiť na prechádzky, byciklovanie

a užívanie si našich miest?

Dôvod, prečo je krv taká
neuveriteľne efektívna, je,

že naše červené krvinky nie sú priradené

k žiadnemu špecifickému orgánu
alebo tkanivu,

inak by sme mali pravdepodobne
v našich cievach dopravné zápchy.

Nie, sú používané spoločne.

Využívajú ich všetky bunky nášho tela.

A pretože je naša sieť taká rozsiahla,

každá z 37 biliónov buniek
má vlastnú donášku kyslíka,

presne vtedy, keď ho potrebuje.

Krv je spoločne kolektívna,
ale aj individuálna forma transportu.

Ale čo sa týka našich mest,

uviazli sme.

Uviazli sme v nekonečných debatách

o vytvorení spoločnosti zameranej na autá
alebo na masové prepravné systémy.

Myslím, že by sme to mali prekonať.

Myslím si, že môžme vytvoriť vozidlá,
ktoré vedia skombinovať výhody auta

a efektivitu autobusov alebo vlakov.

Predstavte si.

Sedíte si pohodlne v rýchlom
mestskom vlaku,

spoločne s ďalšími 1200 pasažiermi.

Problémom mestských vlakov je,

že niekedy musia zastaviť 5, 10, 15-krát,

kým dôjdete na konečnú stanicu.

Čo ak v tomto vlaku nebudete musieť stáť?

V tomto vlaku

sa pri ceste môžu vagóny
dynamicky odpájať,

a stávajú sa expresnými autobusmi
bez šoférov,

ktoré sa pohybujú
po druhotnej cestnej sieti.

A teda bez jedinej zastávky,

bez zdĺhavých prestupov,

sedíte v autobuse, ktorý ide
smerom na predmestie.

A keď sa dostanete bližšie,

časť, v ktorej sedíte sa odpojí,

a dopraví vás až pred vaše dvere.

Je to súčasne kolektívne
aj individuálne.

To by mohlo byť jedným zo zdieľaných,
modulárnych, autonómnych áut zajtrajška.

Teraz...

ak sa vám prechádzka po meste
s bzučiacimi dronmi,

lietajúcimi taxíkmi, modulárnymi autobusmi
a závesnými magnetickými gondolami

nezdá dosť exotická,

myslím, že existuje aj iná,

ktorá vytvorí fascinujúcu mestskú dopravu.

Ak o tom popremýšľate,

dnešná generácia autonómnych áut
sa snaží dostať sa do dopravnej siete

vytvorenej ľuďmi a pre ľudí.

Ich snahou je naučiť sa dopravné
pravidlá, čo je relatívne jednoduché,

a vyrovnať sa
s ľudskou nepredvídateľnosťou,

čo je náročnejšie.

Ale čo by sa stalo, ak by sa v mestách
pohybovali autá bez vodičov?

Potrebovali by sme semafory?

Potrebovali by sme jazdné pruhy?

A čo tak obmedzenie rýchlosti?

Červené krvinky neprúdia
v jazdných pruhoch.

Nikdy nezastavujú na červenú.

V prvých mestách bez vodičov

nebudete musieť mať žiadnu červenú
a žiadne jazdné pruhy.

A keď sú všetky autá
bez vodičov a prepojené,

všetko sa dá predvídať
a reakčný čas je minimálny.

Môžu jazdiť rýchlejšie,

môžu vziať do úvahy každý rozumný podnet,

ktorý ich zrýchli,
alebo zrýchli autá okolo nich.

Takže namiesto prísnych
dopravných pravidiel,

bude tok regulovaný,

spleťou dynamického a
nepretržite zdokonaľujúceho sa algoritmu.

Výsledok: zvláštna doprava,

ktorá mixuje rýchlosť a hladkosť
prísnych nemeckých diaľnic

a tvorivú vitalitu križovatiek v Mumbaji.

(smiech)

Doprava bude funkčne bujná.

Bude ako kvapalina, ako naša krv.

A zvláštnym paradoxom je,

že čím viac bude
dopravná sieť robotizovaná,

tým viac bude jej pohyb
organickejší a živší.

A teda – áno,

biológia má všetky atribúty
dopravného génia dneška.

Ale tento proces trval miliardy rokov

a prešiel celým radom opakovaní a mutácií.

Nemôžme čakať miliardy rokov,
aby sme vyvinuli náš dopravný systém.

Teraz máme sny,

koncepty

a technológiu,

aby sme vytvorili 3D dopravné siete,

vynašli nové vozidlá

a zmenili tok v našich mestách.

Tak poďme na to.

Ďakujem.

(potlesk)