Internet bez obrazoviek môže vyzerať napríklad takto | Tom Uglow | TEDxSydney

Dizajnér Tom Uglow vytvára budúcnosť, v ktorej túžba ľudí po prirodzených a jednoduchých riešeniach môže koexistovať s našou potrebou informácií a zariadeniach, ktoré nám ich poskytujú. „Realita je bohatšia než obrazovky,“ hovorí. „Môžeme si vytvoriť šťastné miesto plné informácií, ktoré milujeme, ktoré bude také prirodzené a prosté ako zažnutie žiarovky.“

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

Ahoj.

Na úvod vás poprosím, aby ste sa v duchu
premiestnili na svoje šťastné miesto.

Áno, šťastné miesto,

máte ho, aj keď je to možno ilúzia.

(smiech)

OK, cítite sa príjemne?

Dobre.

Teraz by som chcel, aby ste v duchu
zodpovedali tieto otázky.

Na vašom šťastnom mieste,
je tam iba lúč svetla?

Sú tam umelohmotné stoly?

PVC podlahy?

Mobilné telefóny?

Nie?

Naozaj ma prekvapujete.

Myslím, že všetci vieme, že šťastné miesto

má byť niekde vonku, v prírode –

na pláži, pri rodinnom krbe,

a kde si čítame, jeme, alebo štrikujeme.

A sme obklopení prirodzeným svetlom
a organickými vecami.

Aj atrament a papier prináša viac šťastia

ako každodenná realita.

Nuž, popravde, radosť nám prinášajú
prirodzené veci.

A šťastie je silná motivácia;
túžime po šťastí.

Možno to je dôvod,
prečo stále všetko prerábame

dúfajúc, že nové riešenie
bude pôsobiť prirodzenejšie.

Takže tam začneme –

pri myšlienke, že dobrý dizajn
má pôsobiť prirodzene.

Váš telefón nie je veľmi prirodzený.

Asi si myslíte,
že ste na ňom závislí,

ale v skutočnosti nie ste.

Nie sme závislí na prístrojoch,

sme závislí na informáciách,
ktoré cez ne prúdia.

Ktovie ako dlho by ste boli šťastní
na svojom šťastnom mieste

bez akýchkoľvek informácií
z okolitého sveta.

Váš telefón je spojenie k tým informáciám,

a predtým sme používali počítače.

A predtým telegrafné linky a noviny.

Inovácie zmenšili náš svet.

A stali sme sa tak trochu závislými.

Vaša vec, aký na to máte názor.

Mňa zaujíma spôsob prístupu k informáciám,

ako ho zažívame.

Posúvame sa od statických informácií

v knihách, knižniciach a na zastávkach,

cez dobu digitálnych informácií,

smerujeme do doby toku informácií,

kde vaše deti budú očakávať prístup
k čomukoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek,

od kvantovej fyziky
po stredoveké vinárstvo,

od rodovej teórie po predpoveď počasia,

tak jednoducho, ako sa zažína žiarovka –

len si to predstavte.

Je to ako príchod žiarovky
okolo roku 1880.

Vtedy bola elektrina považovaná
za nebezpečnú.

A mystickú.

A nepochopiteľnú.

Informácie sú pre vaše deti elektrinou.

A asi si ich nebudú veľmi ceniť,

rovnako ako ste si vy tak veľmi necenili,
že môžete zažnúť žiarovku.

Nuž, má to veľa dôsledkov.

Ale držme sa základného princípu,
že ľudia milujú informácie.

Ľudia majú radi aj jednoduché nástroje.

Váš telefón nie je
veľmi jednoduchý nástroj.

Vidlička je jednoduchý nástroj.

(smiech)

Dúfam, že k obedu nedajú vidličko-lyžičku,

pretože máme radi nože, lyžice a vidličky.

A nemáme ich radi vyrobené z plastu.

Podobne, ja nemám veľmi
rád svoj telefón –

neposkytuje mi možnosť prežívať informácie
tak, ako to chcem ja.

Myslím, že sú lepšie riešenia
ako svet sprostredkovaný obrazovkou.

Internet vecí neznamená iba to, že váš
telefón komunikuje s vašou chladničkou,

Znamená, že predmety každodennej potreby
sa chovajú ako aplikácie.

Nielen to, že vedia pípnuť,
keď syr zostarne.

Nemám nič proti obrazovkám,
ale nesúhlasím s tým –

a myslím, že ani vy,

že je správne tráviť pri nich toľko času.

Našťastie, technickí giganti
majú rovnaký názor.

A vlastne už veľa investovali
do dotyku, reči a gest,

a taktiež do pocitov –

do vecí, ktoré menia nemé objekty,
napríklad hrnčeky,

a naplnia ich mágiou internetu,

a použijú digitálny cloud

v niečom, čoho sa dá dotknúť
a s čím sa dá hýbať.

Pred smartfónmi to bola iba budúcnosť

a pomenúvali sme ju
všadeprítomná výpočtová technika

a dotykové médiá.

Tie veci, ktoré dokážeme ovládať.

Veď napokon, už nie sme všetci 25-roční.

Potrebujeme fyzicky zvládnuté
digitálne riešenia

problémov so stále menšími
veľkosťami písma

a s malými nešikovnými klávesnicami.

Rodičia v kríze veku obrazoviek

potrebujú fyzické digitálne hračky,
aby mohli učiť deti čítať,

aj bezpečné obchody s aplikáciami.

A myslím si, že toto sa reálne už deje.

Realita je bohatšia než obrazovky.

Napríklad to, že ste tu, v budove opery.

Myslím si, že všetci intuitívne vieme,
že je to lepší zážitok

ako sledovať audiovizuálny prenos.

(smiech)

Ale prečo?

Môžu vidieť všetko, čo robím,
počuť všetko, čo poviem,

a je to bez zápachu.

Som tým fascinovaný.

Myslím si, že to má niečo spoločné
s hĺbkou vnímania.

Niečo v tom zmysle,
že obrazovka vypne časť mozgu

a bude tvrdiť, že je ťažké
hodiť hakisak

a trafiť toho pána v štvrtom rade.

Nuž, ja neviem.

Nie je to veľmi TEDx, že?

Postaviť sa tu na pódium

a hovoriť vám všetky tie veci,
ktoré neviem.

Ale to sú veci, ktoré nás fascinujú

a poháňajú k tvorivej skúsenosti.

Ja, napríklad, mám rád knihy.

Sú to pre mňa časové stroje –
atómy a molekuly ohraničené v priestore,

od okamihu ich vzniku
po okamih mojej skúsenosti.

Ale úprimne povedané,

obsah je rovnaký ako v mojom telefóne.

Takže, čo robí tento
zážitok bohatším než na obrazovke?

Myslím, z vedeckej stránky.

Samozrejme, potrebujeme aj obrazovky.

Budem premietať video
a potrebujem na to veľkú obrazovku.

Ale je toho viac než sa dá robiť
s tými magickými skrinkami.

Váš telefón predsa nie je
strážca vstupu k internetu.

(smiech)

Môžeme vytvoriť veci –
skutočné fyzické veci,

pomocou fyziky a pixelov,

ktoré dokážu integrovať internet
do okolitého sveta.

A ukážem vám zopár príkladov.

Pred časom som spolupracoval
s dizajnérskou agentúrou Berg

na prieskume internetu bez obrazoviek,
ako by mohol vyzerať.

A ukázali nám rozsah možností,

ako vie svetlo pracovať so zmyslami
a fyzickými objektami,

aby naozaj priviedli internet k životu,
aby sa stal hmatateľným.

Ako v prípade tohoto nádherného
YouTube prehrávača.

A stalo sa to pre mňa inšpiráciou.

Potom som spolupracoval
s japonskou agentúrou AQ

na prieskumnom projekte o psychike.

Chceli sme navrhnúť objekt,

ktorý by vedel zaznamenať subjektívne
údaje o výkyvoch nálad,

je to dôležité pre diagnostiku.

Tento predmet zaznamená váš dotyk,

no a môžete ho zovrieť veľmi silno,
ak ste nahnevaní,

alebo jemne, ak ste pokojní.

Je ako digitálna emoji tyčinka.

A potom neskôr sa môžete
k tomu okamihu vrátiť,

a cez internet k nemu pridať kontext.

Avšak predovšetkým

sme chceli vytvoriť intímnu a peknú vec,

ktorá môže žiť vo vašom vrecku

a budete ju mať radi.

Tieto ďalekohľady sú
narodeninovým darčekom

k 40. výročiu Sydney Opera House.

Naši priatelia z Tellart v Bostone
priniesli zopár takýchto ďalekohľadov,

možno ste ich videli
na Empire State Building,

vložili do nich 360-stupňový pohľad

na ikony svetového kultúrneho dedičstva –

(smiech)

pomocou Street View.

A potom sme ich pripevnili pod schody.

A tak sa stali ich veľmi reálnym
a jednoduchým priblížením,

resp. stali sa bránou k týmto ikonám.

Takže môžete uvidieť Versailles
alebo Shackleton Hut.

V podstate je to virtuálna
realita circa z roku 1955.

(smiech)

Cube začal ako neuveriteľne čudný

kódovací video projekt,

ale nakoniec ukázal, čo sa stane,
keď dáte telefón do krabice.

Veľa našich projektov začina

kartónom a izolepou.

Urobili sme aj webovú verziu,
je tak trochu komplikovaná,

a dotykovú verziu pre telefóny

a naozaj nás ohromilo,
aké to bolo transformujúce,

keď sme vložili telefón do krabice

a potom použili senzory v telefóne

na ovládanie obrazu kocky na obrazovke.

Teraz to voláme Skryť technológiu.

Bolo to zázračné a plné emócií.

Na našom pracovisku používame
hakisaky na zmenu URL.

Je to také jednoduché,
ako karta na mestskú dopravu.

V podstate, do malého chipu
uložíte adresu webovej stránky

a potom stačí urobiť toto... a hop! –

stránka sa zobrazí na telefóne.

Je to asi za 10 centov.

V projekte Objímač stromov
spolupracujeme

s Grumpy Sailor a Finch tu v Sydney.

A som nadšený z toho, čo sa môže stať,

keď rozoberiete telefóny na kúsky
a tie umiestnite na stromoch,

a tak moje deti môžu mať príležitosť

na návštevu čarovného lesa
riadenú čarovným prútikom,

a môžu sa tam porozprávať
s digitálnymi vílami, dávať im otázky

a víly budú klásť otázky im.

Ako to tu môžete vidieť

vo fáze lepenkového návrhu.

(smiech)

Ja sa však veľmi teším,

lebo je to možnosťou dostať deti
opäť von bez displejov,

pričom všetku tú mocnú mágiu
internetu budú mať v rukách.

A dúfame, že niečo takéto
sfunkčníme do konca roka.

A aby sme vám to všetko trochu priblížili,

pripravili sme cez obednú prestávku demo.

Na prízemí je zopár plyšových medvedíkov,

ktoré stratili svojich
prekvapivo slávnych majiteľov.

Sú dole vo vstupnej hale
vedľa Kaviarne Zvláštnych vecí

Neviem, ktorá sa tak volá –

tamtá (ukazuje).

(smiech)

A boli by sme radi,
keby ste vytvorili skupinky,

možno aj s ľuďmi, ktorých nepoznáte,

vzali si medvedíka a zobrali ho
na prechádzku okolo sály

a pritom, ako budete chodiť,
rozpovie vám svoj životný príbeh.

Budeme radi, keď z príbehu získate stopy

a vypátrate, kto môže byť ich majiteľ.

A potom vás poprosím,
aby ste ich vrátili späť.

(smiech)

Spolu s odpoveďou.

Myslím, že budú aj ocenenia.

Medvedíka voláme

TEDdyx

(smiech)

A poďme rekapitulovať.

Ľudia majú radi prirodzené riešenia.

Ľudia milujú informácie.

Ľudia potrebujú jednoduché nástroje.

Tieto zásady by mali byť základom toho,
ako budeme navrhovať pre budúcnosť

a nielen pre internet.

Môžete sa cítiť nepríjemne
z toho, že smerujeme do doby informácií.

Viac než vzrušenie môžete citiť výzvy.

Viete čo? Aj ja to tak cítim.

Teraz je naozaj mimoriadna doba
ľudskej histórie.

My sme ľudia,
ktorí skutočne budujú svoj svet,

nie sú žiadne umelé inteligencie...

zatiaľ.

(smiech)

Sme to my – dizajnéri, architekti,
umelci, inžinieri.

A ak prijmeme túto výzvu,

myslím, že si naozaj
môžeme vytvoriť šťastné miesto

plné informácií, ktoré milujeme,

ktoré bude také prirodzené
a prosté ako zažnutie žiarovky.

A aj keď to možno vyzerá tak,

že verejnosť chce
hodinky, webové stránky a widgety,

možno dokážeme venovať trocha pozornosti
korku, svetlu a hakisakom.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)