Return to Video

Zomrieť sa dá lepšie a architektúra tomu môže napomôcť

  • 0:01 - 0:05
    Chcela by som vám rozpovedať príbeh
    o smrti a architektúre.
  • 0:05 - 0:09
    Pred 100 rokmi sa umieralo
    na nákazlivé choroby
  • 0:09 - 0:13
    ako zápal pľúc, ktoré, keď sa nezastavili,
    s nami rýchlo skoncovali.
  • 0:13 - 0:17
    Obyčajne sa umieralo doma v posteli,
    kde sa o umierajúcich starala ich rodina.
  • 0:17 - 0:18
    Bolo to bežné, lebo mnohí
  • 0:18 - 0:21
    nemali prístup
    k zdravotnej starostlivosti.
  • 0:22 - 0:24
    Neskôr, v 20. storočí, sa veľa zmenilo.
  • 0:24 - 0:27
    Vyvinuli sa nové lieky ako penicilín
  • 0:27 - 0:29
    a takéto infekčné choroby sa dali liečiť.
  • 0:29 - 0:32
    Vyvinuli sa nové technológie ako röntgen.
  • 0:32 - 0:35
    Nakoľko tieto prístroje
    boli veľké a drahé,
  • 0:35 - 0:37
    boli potrebné veľké centralizované budovy,
  • 0:37 - 0:39
    ktoré sa premenili na dnešné nemocnice.
  • 0:39 - 0:42
    Po 2. svetovej vojne si mnohé krajiny
  • 0:42 - 0:44
    zriadili všeobecné zdravotné poistenie,
  • 0:44 - 0:46
    aby všetci mohli dostávať
    potrebnú starostlivosť.
  • 0:46 - 0:47
    Výsledkom bolo,
  • 0:47 - 0:51
    že priemerná dĺžka života vzrástla
    z približne 45 rokov na začiatku storočia
  • 0:51 - 0:53
    na takmer dvojnásobok dnes.
  • 0:53 - 0:57
    20. storočie bolo plné optimizmu o tom,
    čo veda dokáže ponúknuť,
  • 0:57 - 0:59
    ale so všetkou pozornosťou
    upriamenou na život
  • 0:59 - 1:01
    sme zabudli na smrť,
  • 1:01 - 1:04
    dokonca sa dramaticky zmenilo
    aj to, ako ju vnímame.
  • 1:04 - 1:05
    Som architektka
  • 1:05 - 1:08
    a pozorovala som tieto zmeny
    posledný rok a pol.
  • 1:08 - 1:10
    Rozmýšľala som,
    čo znamenajú pre architektúru
  • 1:10 - 1:12
    a jej vzťah so smrťou.
  • 1:12 - 1:15
    Dnes sa umiera
    na rakovinu a srdcové choroby
  • 1:15 - 1:17
    a to znamená, že mnohí
  • 1:17 - 1:20
    budeme ku koncu života dlho
    trpieť chronickými chorobami.
  • 1:20 - 1:26
    Pravdepodobne strávime veľa času
    v nemocniciach, hospicoch a domovoch.
  • 1:26 - 1:29
    Všetci sme boli v nemocnici.
  • 1:29 - 1:32
    Poznáme tie fluorescentné svetlá,
    nekonečné chodby
  • 1:32 - 1:35
    a rady nepohodlných stoličiek.
  • 1:35 - 1:39
    Nemocničná architektúra
    má právom zlú povesť.
  • 1:39 - 1:42
    Prekvapujúce je, že nie vždy to tak bolo.
  • 1:42 - 1:47
    Toto je L'Ospedale degli Innocenti,
    ktorú postavil v roku 1419 Brunelleschi,
  • 1:47 - 1:50
    jeden z najslávnejších a najvplyvnejších
    architektov tej doby.
  • 1:50 - 1:54
    Keď vidím túto stavbu a pomyslím
    na dnešné nemocnice,
  • 1:54 - 1:56
    prekvapuje ma jej ambicióznosť.
  • 1:56 - 1:58
    Je to skutočne veľkolepá stavba.
  • 1:58 - 2:00
    V strede sú dvory,
  • 2:00 - 2:03
    aby mali všetky izby
    denné svetlo a čerstvý vzduch,
  • 2:03 - 2:05
    izby sú veľké, s vysokými stropmi
  • 2:05 - 2:07
    a vďaka tomu pohodlnejšie pre pacientov.
  • 2:07 - 2:09
    Je aj krásna.
  • 2:09 - 2:13
    Nejako sme zabudli, že slová krásna
    a nemocnica môžu stáť pri sebe.
  • 2:13 - 2:17
    Ak však chceme lepšie miesta na smrť,
    musíme o nej hovoriť.
  • 2:17 - 2:19
    Smrť je ťažká téma,
  • 2:19 - 2:21
    a preto o nej nehovoríme
  • 2:21 - 2:24
    a nespochybňujeme spôsob,
    akým k nej spoločnosť pristupuje.
  • 2:24 - 2:27
    Jedna z vecí, ktoré ma pri mojom výskume
    najviac prekvapili,
  • 2:27 - 2:30
    bolo do akej miery sú naše postoje
    náchylné na zmenu.
  • 2:30 - 2:32
    Toto je prvé krematórium
    vo Veľkej Británii
  • 2:32 - 2:35
    postavené vo Workingu okolo roku 1870.
  • 2:35 - 2:39
    Keď ho postavili, obyvatelia protestovali.
  • 2:39 - 2:43
    Kremáciu spoločnosť neprijímala.
    Pochovávalo sa 99,8 % mŕtvych.
  • 2:44 - 2:48
    Dnes, iba 100 rokov odvtedy, sa podrobí
    kremácii 75 % mŕtvych.
  • 2:48 - 2:53
    Ľudia sú v skutočnosti zmene otvorení,
    keď im o nej dovolíme hovoriť.
  • 2:53 - 2:55
    Tento rozhovor o smrti a architektúre
  • 2:55 - 2:57
    som chcela začať,
  • 2:57 - 3:00
    keď som o tejto téme zorganizovala
    moju prvú výstavu v júni v Benátkach,
  • 3:00 - 3:02
    ktorú som nazvala „Smrť v Benátkach“.
  • 3:04 - 3:05
    Mala byť hravá
  • 3:05 - 3:08
    a návštevníci sa mali, doslova, zabaviť.
  • 3:08 - 3:11
    Toto je jeden z predmetov,
    interaktívna mapa Londýna,
  • 3:11 - 3:15
    ktorá ukazuje, koľko mestskej
    zástavby je venovanej smrti.
  • 3:15 - 3:18
    Keď prejdete prstom po mape,
  • 3:18 - 3:22
    objaví sa názov objektu,
    budovy alebo cintorína.
  • 3:22 - 3:25
    Ďalšia časť expozície bol rad pohľadníc,
  • 3:25 - 3:27
    ktoré si mohli návštevníci vziať.
  • 3:27 - 3:32
    Boli to fotografie domovov,
    nemocníc, cintorínov a márnic
  • 3:32 - 3:34
    a rozprávali príbeh týchto priestorov,
  • 3:34 - 3:38
    do ktorých sa dostaneme
    pred smrťou či po smrti.
  • 3:38 - 3:40
    Chceli sme ukázať, že miesto smrti
  • 3:40 - 3:43
    ovplyvňuje, ako zomrieme.
  • 3:43 - 3:48
    To najzvláštnejšie bola reakcia
    návštevníkov na výstavu,
  • 3:48 - 3:50
    hlavne na audiovizuálnu časť.
  • 3:50 - 3:54
    Niektorí tancovali, behali a skákali
  • 3:54 - 3:57
    s cieľom aktivovať diela rôznymi spôsobmi.
  • 3:57 - 4:00
    V istom momente sa zastavili
    a spomenuli si,
  • 4:00 - 4:02
    že sú na výstave o smrti
  • 4:02 - 4:05
    a že sa od nich možno
    takéto správanie neočakáva.
  • 4:05 - 4:07
    Ja by som sa spýtala, či exituje spôsob,
  • 4:07 - 4:09
    ako by sme sa mali správať
    v súvislosti so smrťou.
  • 4:09 - 4:12
    Ak neexistuje, požiadala by som ich,
    aby si premysleli,
  • 4:12 - 4:14
    čo považujú za dobrú smrť,
  • 4:14 - 4:18
    aká architektúra by im k dobrej smrti
    mohla napomôcť
  • 4:18 - 4:21
    a či by tam malo byť trochu menej tohto
  • 4:21 - 4:23
    a trochu viac tohto.
  • 4:23 - 4:24
    Ďakujem.
  • 4:24 - 4:25
    (potlesk)
Title:
Zomrieť sa dá lepšie a architektúra tomu môže napomôcť
Speaker:
Alison Killing
Description:

V tejto krátkej a provokatívnej reči si architektka Alison Killing všíma stavby spojené so smrťou: cintoríny, nemocnice, domovy. Mení sa spôsob, akým zomierame, a spôsob, akým staviame budovy, kde zomrieme by sa možno tiež mal zmeniť. Je to prekvapivý a fascinujúci pohľad na jednu skrytú stránku našich miest a našich životov.
more » « less
Video Language:
English
Team:
closed TED
Project:
TEDTalks
Duration:
04:39

Slovak subtitles

Revisions

Our website uses cookies for analysis purposes.