Phil Plait: Ako ochrániť Zem od asteroidov

Čo má šesť míľ a dokáže v okamihu vyhladiť civilizáciu? Asteroid - a sú ich tam vonku hromady. S humorom a výborným znázornením strhne Phil publikum TED-u svojim podaním možností, ako môžu asteroidy zabíjať, a čo spraviť preto, aby sme sa tomu vyhli.

Chcel by som s vami dnes niečo prebrať,

niečo veľké.

Začneme niekde tu.

Pred 65 miliónmi rokov

mali dinosaury naozaj zlý deň.

(Smiech)

Kus kameňa, asi šesť míľ v priemere,

narazil rýchlosťou asi 50-krát,

rýchlejšou ako strela z pušky,

narazil na povrch Zeme.

Všetka energia sa uvolnila naraz,

a explózia, ktorú spôsobil, bola

ohromujúca.

Ak si zoberieme všetky jadrové zbrane, ktoré sme kedy vyrobili

v samotnom rozkvete Studenej vojny,

zviazali ich dokopy a vyhodili ich do vzduchu

všetky naraz,

tak by to bolo jedna milióntina

energie, ktorá sa v tom momente uvolnila.

Pre dinosaurov naozaj zlý deň.

Jasné?

Nuž, šesť míľový kameň je veľmi veľký.

Tu, na čom žijeme, je kameň.

Ak by ste sa pozreli von oknom, uvideli by ste

Longs Peak, asi ho všetci poznáte.

Predstavte si, že ho vykopeme a pošleme ho

do vesmíru.

Zoberme si Meeker, horu Meeker. Vykopeme aj ju,

a tiež ju pošleme do vesmíru.

A tak isto aj Everest a K2-ku.

A aj Indiánske pohorie.

To by mohlo stačiť na to, aby ste si mohli

vytvoriť predstavu, o akom množstve kameňa sa bavíme, rozumieme si?

Aký bol veľký vieme podľa toho

aký po sebe zanechal kráter a aké to malo následky.

Padol v oblasti známej ako Jukatán,

Mexický záliv.

Môžete vidieť na obrázku, tu je

Jukatanský polostrov, a možno poznáte ostrov Cozumel.

na východnom pobreží.

A tu vidíte aký veľký zanechal kráter.

Bol obrovský. Aby ste mali predstavu o mierke,

dobre, presne tak. Tu ju máte, je

50 míl hore, a sto kilometrov

na spodku. Táto vec bola

300 kilometrov v priemere -- 200 míľ --

ohromný kráter, ktorý vymrštil do vzduchu

obrovské množstvo zeme, ktorá dopadala na

celú zem a rozpálila požiare na celej planéte,

vzniesol sa prach, ktorý zatienil slnko.

Vyhladil 75 percent zo všetkých druhov

na Zemi.

Nuž, ale nie všetky asteroidy sú také obrovské.

Niektoré z nich sú aj menšie.

Jeden z nich prišiel

a preletel ponad Spojené Štáty

v októbri 1992.

Bola to piatočná noc.

Prečo to spomínam?

Pretože vtedy boli video kamery

len na začiatku svojej popularity a ľudia

ich začali nosiť; rodičia ich začali nosiť

na futbalové zápasy svojich detí a natáčali, ako

hrajú futbal. A keďže tento priletel v piatok,

môžeme si teraz pozrieť ich úžasný záznam,

ako sa rozpadáva a postupuje ďalej

ponad Západnú Virgíniu, Maryland, Pennsylvániu

a New Jersy, až kým nespôsobil

toto na aute v New Yorku.

(Smiech)

No, nie je to 200 míľ široký kráter,

ale opakujem, vidíte ten kameň

ktorý sa tam povaľuje,

a má veľkosť futbalovej lopty, to ten narazil

do auta a spôsobil to, čo vidíte.

Keď sem ten kameň priletel, mal pôvodne

veľkosť školského autobusu.

Rozbil sa o tlak atmosféry,

kde sa roztrieštil, a jeho kúsky sa rozleteli

a narobili trocha škody.

Určite by ste nechceli, aby to pristálo na vašej nohe

alebo na hlave, pretože by vám to urobilo toto.

A to by bolo zle.

Ale určite by to, samozrejme, nevyhubilo všetok život

na Zemi, takže sme v pohode. Ale zistili sme,

že na to, aby boli napáchané veľké škody,

nepotrebujeme šesť míľovú skalu.

Existuje zlomová hodnota medzi malým kameňom

a gigantickou skalou,

a ak ste náhodou boli blízko Winslow v Arizone,

tak tam je v púšti kráter, a ten je

taký názorný, že ho aj nazvali Kráter meteoru.

Aby sme si ukázali veľkosť, je takmer míľu široký.

Ak sa pozriete na jeho hornú časť, tak to je parkovisko,

a na ňom sú autá z turistami.

Takže je asi míľu široký, 200 metrov hlboký.

Objekt, ktorý toto vyformoval bol asi tak

od 40 metrov v priemere, takže asi vo veľkosti

tejto prednáškovej miestnosti.

Priletel rýchlosťou, ktorá bola ohromujúca,

narazil do zeme, roztrieštil sa

a spôsobil explóziu s energiou asi

20 megatonovej nukleárnej bomby,

celkom slušný macko.

Stalo sa to pred 50 000 rokmi, takže to mohlo

vyhladiť všetkých bizónov alebo antilopy,

alebo niečo podobné, čo žije v púšti,

ale pravdepodobne by to nespôsobilo

celosvetovú katastrofu.

Ukázalo sa, že tieto veci nemusia dopadnúť na zem

na to, aby napáchali značnú škodu.

Napríklad, v roku 1908, nad Sibírom, blízko pri

Tunguskej oblasti --- pre tých, ktorí ste fanúšikovia

Dana Aykroyda a videli ste "Krotiteľov duchov,"

tak si budete pamätať, ako hovoril o najväčšej multidimenzionálnej trhline

od výbuchu na Sibíri v roku 1909, čo mimochodom uviedol

s chybným rokom, ale to je okej. (Smiech)

Bolo to v roku 1908. To je v poriadku. S tým dokážem prežiť.

(smiech)

Do našej atmosféry priletela ďalšia skala

a táto vybuchla nad zemou, niekoľko

míľ nad povrchom Zeme.

Táto explózia vytvorila oheň a zapálila

lesy pod ňou, a tlaková vlna

udrela smerom dole a polámala stromy v rozlohe

stoviek štvorcových míľ.

Spôsobila obrovské škody.

A znova, bavíme sa tu o skale pravdepodobne asi

o veľkosti tohto auditória, v ktorom sedíme.

V Meteoritnom krátery, to bola asteroid z kovu,

a keďže je kov tvrdší, dostal sa asteroid až

na povrch zeme.

Skala z Tunguska bola pravdepodobne

z kameňa, a tá je oveľa krehkejšia, takže

vybuchla ešte vo vzduchu. V každom prípade, toto sú

ohromujúce explózie, 20 megaton.

Nuž, keď tieto explózie nastanú, nespôsobia

hneď celosvetovú ekologickú katastrofu.

Určite nespôsobia nič podobné, ako to,

čo vyhubilo dinosaury.

Jednoducho nie sú dostatočne veľké.

Ale spôsobia celosvetovú ekonomickú katastrofu,

pretože nemusia naraziť, nie nevyhnutne,

aby spôsobili celosvetovú katastrofu.

Nepotrebujú zasiahnuť svojou silou celý svet.

Ak by mala niektorá z týchto vecí zasiahnuť

hocktoré miesto, spôsobilo by to paniku.

Ale ak by letela na mesto, na dôležité mesto ---

nie, že by bolo niektoré mesto dôležitejšie ako iné,

ale na niektorých je naša globálna ekonomika

závislejšia ako na iných --- spôsobilo by to

nespočítateľné škody nám

ako civilizácii.

No, takže, keď som vás už dostatočne vystrašil...

(Smiech)

ako by sme si s tým vedeli poradiť? Dobre?

Toto je potenciálna hrozba.

Len pre informáciu, náraz podobný tomu, ktorý vyhubil dinosaury,

sme tu nemali ani jeden.

Za posledných 65 miliónov rokov. Sú veľmi vzácne.

Tie menšie sú naopak oveľa častejšie, ale

pravdepodobne každé milénium,

možno raz za pár storočí alebo raz za tisíc rokov,

ale mali by sme sa pred tým mať na pozore.

Nuž, čo s nimi teda urobíme?

Prvú vec, čo by sme mali spraviť, je ich nájsť.

Toto je snímok asteroidu, ktorý preletel

okolo nás v roku 2009.

Tu ho vidíte.

Ale ako vidíte, je to veľmi nezreteľné.

Ani neviem, či ho vôbec rozpoznáte vy

zo zadných radov. Toto sú len hviezdy.

Bola to skala s rozmermi asi tridsať metrov v priemere,

takže zhruba s rovnakými rozmermi ako tie, čo vybuchli

nad Tunguskou oblasťou, a tie z Arizony spred 50 000 rokov.

Sú naozaj nezreteľné.

Len tak ich nezbadáte, keďže obloha je príliš veľká.

Najskôr ich musíme nájsť.

Dobrá správa je, že už ich hľadáme.

NASA na to vyčlenila fondy.

Národný Vedecký Fond, ostatné

krajiny majú o tento cieľ veľký záujem.

Staviame teleskopy, ktoré hľadajú

hrozbu. To je naozaj veľkú krok vpred,

ale čo bude druhý krok? Druhým krokom

je, že zbadáme hrozbu, ako sa k nám približuje,

a musíme ju zastaviť. Ako to spravíme?

Pravdepodobne ste už počuli o asteroide

Apophis. Ak ste ešte nepočuli, tak teraz budete.

Ak ste počuli o Májskej apokalypse, čo nastane

v roku 2012, tak sa definitívne dopočujete o Apophise,

pretože to sú spoločné menovatele všetkých

sietí o apokalypse.

Asteroid Apophis bol objavený v roku 2004.

Má zhruba 250 metrov v priemere, takže je

celkom veľký - naozaj veľký, predstavte si, že

je väčší ako futbalový štadión -- a približne v apríli 2029

preletí okolo Zeme.

A preletí okolo nás tak tesne, že sa mu

reálne podarí podletieť pod

naše satelity pre predpoveď počasia.

Vlastná gravitácia Zeme ovplyvní orbit

tohto asteroidu v takom rozsahu, že ak bude dostatočná,

a asteroid preletí presne cez túto oblasť,

cez túto oblasť v tvare fazule zvanej

kľúčová dierka, tak gravitácia Zeme ohne

jeho orbit tak, že presne o sedem rokov neskôr

13. apríla, čo je presne v piatok, pripomínam,

v roku 2036...(Smiech)

-- toto jednoducho nenaplánujete --

Apophis nás zasiahne. A keďže je

250 metrov široký, jeho dopad bude

neuveriteľne zničujúci.

Dobrou správou je, že pravdepodobnosť toho

že okolo nás preletí presne cez túto oblasť a

trafí nás pri ďalšom prelete je jedna k miliónu,

zhruba -- to je veľmi, veľmi, malá pravdepodobnosť, takže je osobne

sa kvôli tomu večer nebudím a nestrachujem sa preto.

Nemyslím si totiž, že problém je v Apophise.

Vlastne, Apophis je v podstate požehnanie,

pretože nás to prebudilo k všímaniu si nebezpečenstva

podobných udalostí.

Tento asteroid bol objavený len pred pár

rokmi, a takmer nás pred pár rokmi trafil.

Síce nás netrafil, ale dal nám šancu preštudovať

ho a naučiť sa niečo o týchto asteroidoch. Nikdy sme

nerozumeli podstate takzvaných kľúčových dierok, a

teraz sa ukazuje, že je to

naozaj dôležité, pretože ako inak sa nám podarí

zastaviť asteroid tejto veľkosti?

Nuž, položme si otázku, čo by ste robili, ak by ste

stáli v strede cesty a zistili by ste, že priamo na vás

ide auto? No čo by ste urobili? Urobíte toto.

Správne? Pohnete sa. A auto vás pekne obíde.

Ale keďže Zem nevieme pohnúť, teda aspoň

nie tak ľahko, ale vieme pohnúť malým asteroidom.

A ukázalo sa, že sme to už urobili.

V roku 2005 poslala NASA sondu,

ktorú nazvala Deep Impact, ktorá narazila do --

ktorá vystrelila malú súčasť seba do jadra kométy.

Kométy sú veľmi podobné asteroidom.

Jej účelom nebolo to, aby sme kométu posunuli.

Jej účelom bolo vytvoriť kráter na odobranie

vzoriek materiálu aby sme zistili, čo sa skrýva vo vnútri,

pod porvchom kométy, čo nám prinieslo naozaj

veľké poznatky.

Kométu sa nám ale podarilo posunúť o malý kúsok,

nie veľmi veľký, ale o to nám nejde.

Takže, pozrime sa na to.

Kométa obieha okolo Slnka rýchlosťou

10 míľ za sekundu, 20 míľ za sekundu.

Vystrelili sme na ňu sondu a trafili sme ju. Chápete?

Predstavte si, aké to muselo byť náročné, aby sme to dokázali.

A znamená to, že to vieme zopakovať.

Ak nastane čas, a uvidíme, ako sa k nám blíži

asteroid a miery priamo na nás,

a zostanú nám na to dva roky, bum! Trafíme ho.

Môžeme sa pokúsiť -- viete, ak chodíte

do kina, môžete si pomyslieť,

prečo nepoužijeme atómové zbrane?

Nuž, teda, mohli by sme to vyskúšať, ale probém je v načasovaní.

Ak by ste na asteroid vystrelili atómovku,

musela by vybuchnúť presne v čase s presnosťou

na pár milisekúnd, inak by ste netrafili.

A okrem toho sú s tým spojené aj

iné problémy. Naozaj je to ťažké.

Jednoducho niečo trafiť? To je celkom ľahké.

Myslím, že aj NASA by to dokázala,

a dokonca to už aj dokázali. (Smiech)

Problém nastane vtedy, ak trafíme

asteroid, zmeníme jeho orbit,

zmeriame to, ako sme ju zmenili, a zistíme,

oh, nuž, práve sme ho nasmerovali presne do kľúčovej dierky,

takže do nás presne o tri roky narazí.

Ak chcete vedieť môj názor, dobre. Dobre?

Veď to nebude ani o šesť mesiacov. To je dobre.

Aspoň máme tri roky na to, aby sme pripravili niečo iné.

A možeme ho trafiť ešte raz. To by bolo trochu

nešťastné riešenie. Náhodou by sme ho dostali do tretej

dierky alebo ešte horšie, takže toto nie je správny prístup.

A toto je chvíľa, toto je chvíľa, ktorú zbožnujem.

(Smiech)

Po celom tom "mačovskom" "Rrrrrr BAM! Ideme

do toho so všetkým, čo máme."

si zoberieme zamatové rukavičky.

(Smiech)

Existuje skupina vedcov, inžinierov

a astronautov, a tí sa medzi sebou volajú

The B612 Foundation. Tí z vás,

ktorí čítali Malého princa od Saint-Exupéryho,

pochopia pôvod názvu, aspoň dúfam. Malý princ

žil na asteroide, ktorý sa volal B612.

Ide o naozaj múdrych ľudí -- mužov a ženy --

astronautov, ako som už spomínal, a inžinierov.

Je tam aj Rusty Schweickart, astronaut,

ktorý bol v Apollo 9. Dan Durda, môj priateľ,

a ten, kto urobil tento obrázok a pracuje v

Juhozápadnom Výskumnom Insštitúte v Boulderi,

na Walnut street. Spravil tento obrázok,

a je vlastne jeden z astronómov,

ktorý pre nich pracuje. Ak uvidíme asteroid,

ktorý by mohol zasiahnuť Zem, a máme

dostatok času, môžeme ho trafiť a posunúť ho

na lepšiu dráhu. Aby sa to podarilo, musíme vypustiť

sondu o hmotnosti jednej alebo dvoch ton.

Nemusí byť veľká -- len pár ton,

nič veľkého -- a zaparkujeme ju v blízkosti asteroidu.

Nebudeme na asteroid pristávať, pretože sú veľmi

nemotorné a vôbec. Pristáť na nich je veľmi ťažké.

Stačí sa dostať do jeho blízkosti.

Gravitácia asteroidu sa previaže so sondou,

a sonda bude na asteroid pôsobiť svojou hmotnosťou.

Má len maličkú gravitačnú silu, ale je to dosť

na to, aby odtiahla asteroid; a na sonde máme

rakety na pohyb, a tak môžemee -- oh, takmer ich

tu nevidno, ale sú tam raketové trisky -- a vieme,

v podstate, títo chlapci sú spolu prepojení ich

vlastnou gravitáciou, a ak budeme pomaly hýbať

sondou, veľmi, veľmi jemne, veľmi obratne sa nám

podarí posunúť asteroid na bezpečnú dráhu.

Môžeme ju dokonca zmeniť tak, aby obiehal okolo Zeme

kde by sme z neho mohli ťažiť, i keď to je asi

celkom iná vec. O tom som hovoriť nechcel.

(Smiech)

Ale boli by sme bohatí!

(Smiech)

Len sa nad tým zamyslite, dobre?

Tam vonku okolo nás poletujú obrovské kamene,

a narážajú do nás, a spôsobujú nám

veľké škody, ale my sme prišli na to, čo s tým robiť,

a všetko, čo na to potrebujeme, máme k dispozícii.

Máme k dispozícii astronómov s teleskopmi,

ktorí ich hľadajú. Máme tu múdrych ľudí,

veľmi, veľmi múdrych ľudí, ktorí majú záujem

o veci a vedia prísť s rozumným riešením pre daný

problém, a my máme technológiu, aby sme ich podporili.

Táto sonda asi nebude môcť použiť chemické rakety.

Chemické rakety pôsobia veľkou silou, vytvárajú

veľký vztlak. Jednoducho povedané by sondu odstrelili.

Preto sme vynašli niečo ako iónový pohon,

čo je v preklade pohon s veľmi malým ťahom.

Vytvára silu, s akou by na vašu ruku pôsobil

kúsok papiera, naozaj veľmi malú,

ale dokáže fungovať mesiace alebo roky a

dodávať veľmi malý tlak.

Ak je medzi vami fanúšik pôvodných dielov "Start Trek,"

tak oni raz narazili na mimozemskú loď, ktorá mala

iónový motor, a Spock povedal,

"Sú veľmi technický sofistikovaný.

Z týmto motorom sú stovky rokov vývoja pred nami."

Presne tak, a my máma iónový motor už dnes. (Smiech)

Ešte nemáme Enterprise, ale

už máme iónový pohon.

(Potlesk)

Spock.

(Smiech)

Takže...

toto je rozdiel, toto je rozdiel

medzi nami a dinosaurami.

Toto sa stalo im.

Ale nám sa to už stať nemusí.

Rozdiel medzi dinosaurami a nami

je, že my máme lety do vesmíru

a dokážeme hlasovať,

a že my dokážeme zmeniť našu budúcnosť.

(Smiech)

Máme schopnosť zmeniť našu budúcnosť.

O 65 miliónov rokov od teraz

sa nebudeme musieť pozerať na naše kosti

ako zapadajú prachom v múzeu.

Ďakujem vám veľmi pekne.

(Potlesk)