Wayne McGregor: Kreatívny proces choreografa v reálnom čase

Každý deň používame svoje telo, ale napriek tomu len málokto z nás premýšľa nad telesnosťou tak ako Wayne McGregor, ktorý publiku predvedie, ako choreograf sprostredkováva svoje nápady. Pracuje pritom na tanečných frázach s dvoma tanečníkmi, naživo a bez scenára, priamo na scéne podujatia TEDGlobal.

Ako už asi tušíte, tanec ma absolútne

nadchýna. Nadchýna ma tancovanie,

sledovanie tanca, podporovanie iných,

aby tancovali

a tiež ma veľmi nadchýna tvorivosť.

Tvorivosť je pre mňa úplne kľúčovým elementom

a myslím si, že je to niečo, čo sa dá naučiť.

Myslím si, že technika tvorivosti sa dá naučiť

a môžeme sa o ňu podeliť a myslím si, že môžete objaviť

vlastné pohybové znaky,

vlastné poznávacie zvyky a využiť ich ako

odrazový mostík pre krásne bláznovstvá.

Narodil som sa v 70. rokoch, John Travolta bol vtedy

veľká hviezda -- Pomáda, Horúčka sobotňajšej noci --

a bol pre mňa úžasným mužským idolom, ktorý ma

primäl začať tancovať. Moji rodičia ma veľmi podporovali.

Stále mi vraveli, aby som riskoval, šiel do toho,

skúšal a snažil sa. Mal som príležitosť, prístup

do miestneho tanečného štúdia a tiež som mal osvietenú učiteľku,

ktorá mi dovolila vymýšľať si a vytvárať

svoje vlastné tance, a tiež mi dovolila vymyslieť

vlastné spoločenské a latinskoamerické tance, ktoré som potom

učil svojich spolužiakov.

Vtedy som mal prvýkrát možnosť

cítiť, že sa môžem slobodne vyjadriť

a to ma vtedy poháňalo, aby som sa stal choreografom.

Myslím, že mám čo povedať a o čo sa podeliť.

A zaujímavé je asi to, že teraz som už posadnutý

technológiou tela.

Myslím, že je to technologicky najvyspelejšie, čo máme

a som absolútne posadnutý nachádzaním spôsobov

komunikácie s publikom pomocou tela,

a tým ich dojať, urobiť na nich dojem,

poskytnúť im iný pohľad na svet.

Choreografia je pre mňa procesom

fyzického myslenia. Je tak v mysli,

ako aj v tele -- ide o proces spolupráce.

Potrebujem na to totiž aj iných ľudí.

Istým spôsobom je to sprostredkovaný kognitívny proces.

Často pracujem s dizajnérmi a vizuálnymi umelcami,

samozrejme aj s tanečníkmi a inými choreografmi,

ale stále častejšie aj s ekonómami,

antropológmi, neurológmi, kognitívnymi vedcami,

ľuďmi, ktorí majú skutočne rôzne expertízy,

v ktorých prinášajú inteligenciu a pracujú

na úplne iných kreatívnych postupoch.

Dnes by som s vami chcel trochu

rozobrať myšlienku fyzického myslenia,

keďže všetci sme expertami na fyzické myslenie.

Áno, všetci predsa máte telo, nie?

A všetci vieme, aké je telo v reálnom svete,

takže jedným z aspektov fyzického myslenia,

ktorý nám často napadne, je myšlienka propriocepcie,

vnímanie vlastného tela v priestore v reálnom svete.

Všetci rozumieme tomu, aký je to pocit vedieť,

kde sú končeky našich prstov,

keď vystrieme ruky, však?

Viete, ako ich použiť, aby ste chytili pohár

a ako ich navigovať, keď sa ten pohár posunie.

Takže už teraz sme experti na fyzické myslenie.

Ide len o to, že o svojich telách priveľa nepremýšľame.

Premýšľame o nich, iba keď sa pokazia,

takže keď si zlomíte ruku, alebo máte infarkt,

začnete veľmi vnímať svoje telo.

Ale ako sa nám podarí začať uvažovať o choreografickom

myslení, kinestetickej inteligencii, ako o spôsobe

všeobecnejšieho ponímania vecí?

Napadlo mi teda, že urobím premiéru na TED-e.

Nie som si istý, či to bude dobré alebo nie.

Jednoducho to urobím.

Rozhodol som sa, že použijem tri verzie

fyzického myslenia a niečo vytvorím.

Predstavím vás. Toto je Paolo a toto Catarina.

(Potlesk)

Vôbec netušia, čo budeme robiť.

Toto nebude choreografia, pri ktorej

už mám v mysli, čo vytvorím,

v hlave už mám zafixované figúry

a iba ich to naučím

a oni, ako takzvané prázdne nádoby, sa ju skrátka naučia.

To vôbec nie je metodológia s akou pracujeme.

Ale dôležitý je na tom spôsob,

akým uchopia informáciu,

ako ju použijú a ako s ňou narábajú.

Začnem veľmi, veľmi jednoducho.

Tanec má zvyčajne podnet alebo podnety a mne napadlo,

že si vezmem niečo jednoduché, logo TED, všetci ho vidíme,

bude sa s ním celkom jednoducho pracovať, a tak urobím niečo

veľmi jednoduché, keď si vezmete myšlienku od jedného tela,

teraz to bude moje telo, a prenesiete ju

do tela niekoho iného,

takže je to priamy prenos, transformácia energie.

A predstavím si, vy môžete tiež, ak chcete,

že si vezmem len písmeno T a v mysli si ho

predstavím a premiestnim ho do reálneho sveta.

Takže teraz dokonale vidím pred sebou písmeno T.

Áno? Je presne tam.

Môžem okolo neho jednoducho prejsť, keď ho vidím, však?

Má akúsi gramatiku. Viem, čo s ním urobím

a môžem ho začať opisovať, takže ho opíšem

veľmi jednoducho. Použijem ruky, dobre?

Takže všetko, čo urobím je, že si vezmem ruku a urobím ňou pohyb.

Viem ho opísať, vou, v hlave, viete? Vou.

OK. Môžem to urobiť aj ramenom. Hej?

Môžem teda niečo robiť, niekam sa tak pohnúť.

Ak si vezmem toto T a položím ho na zem,

sem, možno trochu nad zem,

zrazu môžem možno urobiť niečo s kolenom, však?

Vou. Takže ak teraz spojím koleno a ruky,

už mám niečo fyzické, hej? A môžem na tom začať stavať.

Takže teraz budem asi tak minútu a pol pracovať

s konceptom, na základe ktorého niečo vytvorím

a tanečníci za mnou to budú interpretovať,

spravia si momentky a vyberú si z toho niektoré

aspekty a je to skoro ako keby som vykladal pamäť

a oni sa jej chytajú, áno?

A uvidíme, čo vymyslíme.

Takže sa len pozerajte na to, ako

to prijímajú a čo robia

a ja si vezmem len písmená T, E a D

a niečo vytvorím. Dobre. Tak ideme.

Musím sa do toho dostať. Dobre.

Trochu prekrížim rukou.

Takže ja teraz skúmam priestor písmena T,

prebleskujem cezeň.

Nepamätám si, čo robím,

len pracujem na úlohe. Mojou úlohou je toto T.

Pozrime sa na to zboku, vou.

Výpad.

Presne tak.

Takže začíname budovať frázu.

Takže pozrime sa, čo robia, tak nejako,

berú si teraz aspekty z pohybov

a generujú z nich frázu.

Vidíte, že je to extrémne rýchle, však?

Nechcem od nich, aby ma presne kopírovali.

Používajú informácie, ktoré získali,

aby vygenerovali začiatky frázy.

Môžem ich pozorovať a povedať im niečo

k tomu, ako sa hýbu.

Hej, sú veľmi rýchli, však?

Zobral som si teda tento aspekt TEDu a premenil ho

na niečo fyzické.

Niektorí tanečníci sledujú celý proces

a vezmú si z neho celkový tvar, hlavný oblúk pohybu,

kinetický zmysel pohybu

a používajú ho ako základ pamäti.

Iní pracujú s malými špecifickými detailami.

Vezmú si maličké jednotky a stavajú na nich.

Ok, máte niečo? Ešte niečo.

Takže oni za mňa teraz riešia problém,

tak trochu...

Budujú frázu.

Niečo už majú a budú sa toho držať,

hej? Spôsob tvorby.

Toto bude úvod tejto svetovej premiéry.

OK. Teraz spravím niečo úplne iné.

Vytvorím vlastne duet.

Chcem, aby ste ich vnímali ako objekty architektúry,

ako keby boli iba jednoduché čiary.

Už nie sú ľudia, iba čiary a ja s nimi budem pracovať

takmer ako keby boli len predmety.

Chcem teda zobrať niekoľko

fyzických nadstavieb ich tiel a budem nimi hýbať

a to tak, že im budem dávať návrhy:

Ak, tak, ak, tak. OK, tak poďme na to.

Chyť ju za ruku.

Môžeš ju dať dole na zem?

Tak, na zem. Ty prejdi popod.

Dobre. Cat, nohu na tú stranu. Tak.

A otočiť.

Super, naspäť od začiatku.

Poďme na to, pripravení? A... bam, bam ... (metronóm)

Super. OK, odtiaľto obaja vstanete.

Obaja vstanete. Ideme. Dobre. Potom...

(potlesk)

Odtiaľ, odtiaľ obaja vstanete,

obaja vstanete týmto smerom,

prejsť popod. Vou, vou, popod.

Vou, popod, vú. Hej? Popod. Poskok.

Popod. Poskok. Paolo, výkop. Je jedno kam. Výkop.

Výkop, položiť, zmeniť nohu. Výkop, položiť, zmeniť nohu.

Hej? OK? Cat, chyť ho skoro za hlavu. Chyť ho skoro za hlavu.

Vou. Možno až po tom. Vou, taaak, ú.

Chyť ju za pás, vráťte sa hore na začiatok, vúú, otočka.

otoč ju, vú-á. (luskne prstami) Super.

OK, skúsme to od začiatku.

Dobre, trochu teraz spomalím. Predstavte si osem -- (smiech)

Predstavte si so mnou osem hodín denne.

Možno je to priveľa. Tak, ideme, môžeme, a... (metronóm)

(metronóm)

Výborne, dobrá práca. Hej? OK. (potlesk)

OK, nie zlé. (potlesk) Ešte niečo pridáme?

Dobre. Už len kúsok pridáme, poďme, odtiaľto.

Od seba. Tvárou dopredu. Od seba. Tvárou dopredu.

Predstavte si, že je pred vami kruh, hej?

Vyhnite sa mu. Vyhnite. Vúú. Odkopnite ho.

Odkopnite ho. Odhoďte ho do publika. Vúú.

Znova ho odhoďte do publika.

Máme akúsi mentálnu architektúru, delíme sa o ňu,

riešime tak problém. Oni to stvárňujú.

Trochu sa na to pozriem. Môžeme a ideme.

(metronóm)

OK, výborne. OK, tak. Od začiatku,

začneme našimi frázami. A potom toto.

Niečo vybudujeme, zorganizujeme to,

frázy. Ideme. Pekne pomaly.

Môžeme a ideme... um. (metronóm)

(metronóm)

Začína duet. (metronóm)

(metronóm)

Tak, OK, super. OK, dobre, veľmi dobre. (potlesk)

Dobre. Tak... (potlesk)

OK. Toto bolo... (potlesk)

Dobrá práca. (potlesk)

To bol druhý spôsob práce.

Prvý bol transfer telo-telu, hej,

s vonkajšou mentálnou architektúrou, s ktorou pracujem

a oni si ju pre mňa pamätajú.

Druhý je, že ich používam ako predmety, akoby boli

objektami architektúry, dám im sériu podnetov,

poviem im: „Ak sa stane toto, tak potom tamto.

Ak toto, stane sa tamto..." Mám veľa takýchto metód,

ale je to veľmi, veľmi rýchle. A toto je tretia metóda.

Už ju začali. Je založená na úlohách

a majú v nej slobodu

robiť všetky rozhodnutia sami.

Takže teraz si zatancujeme taký malý

mentálny tanec, len teraz na chvíľku,

chcel by som, aby ste si predstavili,

môžete mať oči zatvorené alebo otvorené,

ak nechcete, môžete sledovať tanečníkov, je to na vás.

Len na sekundu myslite na slovo „TED" priamo pred vami,

takže je vo vašej mysli a je priamo pred vami vo vašej mysli.

Teraz by som chcel, aby ste ho preniesli

do reálneho sveta, takže si predstavte slovo „TED"

v reálnom svete.

Vezmime si z neho teraz jeden aspekt.

Takže sa sústredím na písmeno E a zväčším

toto písmeno E, takže bude úplne obrovské,

zväčším toto E, takže bude úplne obrovské,

a potom mu dám dimenzionalitu.

Predstavím si ho v 3D priestore.

Takže teraz to už nie je len písmeno predo mnou,

je to priestor, do ktorého môže moje telo vstúpiť.

Teraz sa môžem rozhodnúť, kde budem v tomto priestore,

takže stojím na tej malej krátkej spodnej paličke

písmena E, myslím na to a predstavujem si

priestor, ktorý je veľmi vysoko nado mnou. Keby som vás požiadal,

aby ste sa načiahli -- nemusíte to urobiť, stačí si to predstaviť --

načiahli sa až navrch tohto E, kam by ste sa načiahli?

Ak sa načiahnete prstom, kde bude?

Ak sa načiahnete lakťom, kde bude?

Potom by som vám povedal, aby ste ten priestor, v ktorom

sa teraz nachádzate, vyplnili červenou farbou, čo to spraví

s vašim telom? Keby som vám potom povedal,

že celá bočná stena tohto E padá a vy musíte

použiť celú váhu svojho tela, aby ste ju dali naspäť,

čo by ste urobili?

Toto je mentálny obraz, opisujem mentálny

živý obraz, ktorý dáva tanečníkom možnosť

robiť vlastné rozhodnutia o tom, čo vytvoria.

OK, už môžete otvoriť oči, ak ste ich mali zavreté.

Tanečníci na nich pracovali.

Ešte na nich chvíľku pracujte.

Pracujú na tejto mentálnej architektúre.

Dobre, myslím, že by to malo byť prekvapenie.

Takže je to tu, svetová premiéra tanca. Ideme na to.

TED tanec. OK. Ideme. Len to rýchlo zorganizujem.

Takže tu zatancuješ prvé sólo,

hej, bla bla bla bla, ideme na duet, hej,

bla bla bla bla. Ďalšie sólo, bla bla bla bla,

hej, potom obaja spolu posledné riešenia.

OK? OK. Dámy a páni, svetová premiéra,

TED tanec, tri verzie fyzického myslenia. (potlesk)

Zatlieskajte potom, najprv počkajme, či to vôbec bude dobré, hej? (smiech)

Takže... zatlieskajte potom... Hej, zatlieskajte potom.

Ideme. Catarina, veľká chvíľa, ideme, jeden.

(metronóm)

Ideme, Cat. (metronóm)

Paolo, ideš. (metronóm) Tvoje sólo.

To, čo si vymyslel. (metronóm)

(metronóm)

Výborne. OK, dobre. Super.

(potlesk)

Takže... (potlesk)

Ďakujem. (potlesk)

Takže... tri verzie. (potlesk) Ó. (smiech)

(potlesk) Tri verzie fyzického myslenia.

Tri verzie fyzického myslenia. Dúfam, že dnes,

keď odídete, vymyslíte si sami tanec,

a ak nie to,

tak sa budete aspoň krajšie a častejšie blázniť.

Veľmi pekne ďakujeme. (potlesk)

Ďakujeme. Ďakujeme. (potlesk)

(potlesk)

(potlesk)