Prečo sa mačky správajú tak čudne?

Pozrite si celú lekciu: http://ed.ted.com/lessons/why-do-cats-act-so-weird-tony-buffington

Sú roztomilé, máme ich radi a ako sa dá usudzovať z 26 miliárd zhliadnutí vyše 2 miliónov videí mačiek na YouTube, jedno je isté: mačky sú veľmi zábavné. Ale toto trochu zvláštne mačacie správanie, tak zábavné, ako aj záhadné, mnohých z nás núti pýtať sa: „Prečo to mačky robia?“. Tony Buffington prináša vedecké vysvetlenia tých najzvláštnejších javov zo správania vašej mačky.

Lekciu pripravil Tony Buffington, animovala Chintis Lundgrenová.

[Prečo to mačky robia?]

Sú roztomilé, máme ich radi

a ako sa dá usudzovať z 26 miliárd
zhliadnutí vyše 2 miliónov videí

na YouTube, kde mačky skáču,

vrhajú sa,

šplhajú,

kamsi sa pchajú,

čosi prenasledujú,

driapu,

prskajú

a pradú,

jedno je isté:

mačky sú veľmi zábavné.

Toto trochu zvláštne správanie mačiek,

tak zábavné, ako aj záhadné,

mnohých z nás núti pýtať sa:
„Prečo to mačky robia?“

Po dlhý čas boli mačky zároveň
osamelými lovcami menších zvierat,

ako aj korisťou väčších šeliem.

Prežitie ich druhu preto

záviselo na kľúčovom
inštinktívnom správaní sa,

ktoré dodnes môžeme pozorovať
u divých aj domácich mačiek.

Aj keď môže počínanie vašej domácej
mačky Micky vyzerať nepochopiteľne,

v divej prírode by to isté správanie,

ktoré majú mačky za milióny rokov
už v génoch,

urobilo z Micky supermačku.

Vďaka jedinečnej štruktúre svojich svalov
a skvelému zmyslu pre rovnováhu

sa mačky v divej prírode šplhali vysoko

na miesta s dobrým výhľadom
na svoje teritórium

a vyhľadávali korisť.

Dnes už Micka nepotrebuje tieto špeciálne
schopnosti na to, aby si vo svojej miske

našla a ulovila niečo na večeru,

ale sledovať obývačku z hornej poličky
knižnice je presne to,

k čomu sa z hľadiska inštinktov vyvinula.

Ako predátori vo voľnej prírode mačky
využijú každú príležitosť na lov.

Mačky väčšinou lovia malé zvieratá,

takže museli vo voľnej prírode
jesť veľakrát za deň a loviť štýlom

„nájdi – prepadni – zabi – zožer“,
aby nezostali o hlade.

To je dôvod, prečo Micka rada naháňa
malé hračky a vrhá sa na ne,

a prečo je menšie porcie
po celý deň aj noc.

V jej prirodzenom prostredí sa drobné
zvieratá rady ukrývajú v malých zákutiach,

takže jedným z dôvodov, prečo Micka strká
nos do všetkých možných nádob a otvorov,

je to, že ju poháňa tá istá zvedavosť,

ktorá pomáhala zaistiť prežitie jej
druhu už po milióny rokov.

V divej prírode potrebovali mačky ostré
pazúry na šplhanie, lov a sebaobranu.

Brúsenie pazúrov na čomkoľvek v okolí ich
udržiavalo v kondícii a pohotovosti,

pretiahlo im svaly na chrbte a na nohách,

a tiež trochu uvoľnilo stres.

Nie je teda pravda, že by Micka nenávidela

váš gauč, kreslo,

pohovku,

vankúše,

závesy

či čokoľvek iné,
čo necháte v jej dosahu.

Trhá tieto veci na kusy
a udržiava si pazúriky v špičkovej forme,

pretože presne to isté robili
jej predkovia, aby prežili.

Mačky stále niekto lovil,

tak sa naučili nenechať sa ľahko chytiť,

a v divej prírode
mali najväčšiu šancu tie mačky,

ktorým šlo ukrývanie sa
pred predátormi najlepšie.

A tak aj u vás doma

je Micka expertom na
vtesnávanie sa do malých škár,

vyhľadávanie neobvyklých úkrytov
a skrývanie sa v nich.

Vysvetľuje to aj to, prečo má najradšej
čistý záchod bez zápachu.

Ten totiž znižuje pravdepodobnosť
odhalenia jej prítomnosti

predátormi, ktorí by mohli
sliediť po okolí.

Keď uvážime všetko, čo už
dosiaľ o mačkách vieme,

zdá sa, že jedno z ich
najčastejších správaní

je aj dosiaľ najzáhadnejším.

Mačky môžu priasť z mnohých dôvodov:

spokojne,

vystresovane

aj od hladu.

Zaujímavé ale je,
že frekvencia ich pradenia

od 25 do 150 Hz

spadá do rozsahu,
ktorý podporuje regeneráciu tkaniva.

Takže pradenie robí z Micky nielen
skvelého spoločníka do postele,

ale je tiež možné, že pradenie
uzdravuje jej svaly a kosti,

a možno dokonca aj tie vaše.

Po mnoho rokov sa vyvíjali

jednak ako lovci-samotári,
ktorí lovia a zabíjajú, aby sa najedli,

a tiež ako kradmá korisť,
ktorá sa ukrýva a uteká, aby prežila.

Mačky si teda dodnes zachovávajú
mnohé z tých inštinktov,

ktoré im po milióny rokov umožňovali
uspieť v divej prírode.

To trochu vysvetľuje ich
zdanlivo zvláštne správanie.

Naše domovy sú pre ne pralesom.

Ale ak je to tak,

kým sme potom v ich očiach my?

Veľkými, hlúpymi mačkami bez chlpov,
čo im konkurujú?

Strašne hlúpymi predátormi,
ktorých hocikedy prekabátia?

Alebo si možno myslia,
že sme ich korisťou my?