Part 1 - The Invisible Man by H. G. Wells (Chs 01-17)

Part 1. Classic Literature VideoBook with synchronized text, interactive transcript, and closed captions in multiple languages. Audio courtesy of Librivox. Read by Alex Foster.

Playlist for The Invisible Man by H.G. Wells: http://www.youtube.com/playlist?list=PL10B89CB3B6D86CA2

The Invisible Man free audiobook at Librivox: http://librivox.org/invisible-man-by-h-g-wells/

The Invisible Man free eBook at Project Gutenberg: http://www.gutenberg.org/ebooks/5230

The Invisible Man at Wikipedia: http://en.wikipedia.org/wiki/The_Invisible_Man

View a list of all our videobooks: http://www.ccprose.com/booklist

-Kapitola I toho cudzieho mužského príchode

Cudzinec prišiel na začiatku februára, jeden zimný deň, vďaka ostrému vetru a

hnaného snehu, Posledné sneženie roku, po dole, pešej chôdze od

Bramblehurst stanice, a účtovnú

malé čierne portmanteau jeho husto rukavicu.

Bol zabalený od hlavy po päty, a okraj jeho mäkký plstený klobúk HID každý

palec jeho tvár, ale lesklé špičku nosa, sneh sa hromadia sa proti jeho

ramená a hrudník, a dodal, biely znak na záťaž niesol.

Dotackal do "Tréner a kone" viac mŕtva ako živá, a hodil

portmanteau dole.

"Požiar," zvolal, "v mene ľudskej lásky!

Pokoj a oheň! "

On zrušil a striasol zo seba sneh v bare, a nasledoval pani Hall

do jej hosť salónu, kam uprel svoj obchod.

A s tým veľa úvode, že aj niekoľko panovníkov hodil na stôl,

vzal do svojho bytu v krčme.

Pani Hall rozložili oheň a nechali ho tam, zatiaľ čo ona šla pripraviť mu jedlo

vlastných rúk.

Hosť sa zastaviť u Iping v zime bol neslýchaný kúsok šťastia, nieto

hosťa, ktorý nebol "haggler," a ona sa rozhodol ukázať seba hodný svojho dobrého

šťastie.

Akonáhle sa Bacon bol v plnom prúde, a Millie, jej lymfatické pomoc, bola

brisked trochu o pár šikovne vybrané výrazy pohŕdanie, nosila

látky, taniere, poháre a do salónu

a začal klásť im s najväčšou Eclat.

Hoci horel oheň sa šikovne, bola prekvapený, že vidí, že jej návštevník

Stále mal na sebe kabát a klobúk, stojaci chrbtom k nej a díval sa na

okna na padajúci sneh na dvore.

Jeho rukaviciach ruky zopnuté za chrbtom, a zdalo sa, že je stratený v myšlienkach.

Všimla si, že topenie snehu, ktoré ešte pokropil ramená kvapkala na

nej koberec.

"Môžem si vziať kabát a klobúk, pane?" Povedala, "a dať im dobré sušiť na

kuchyne? "" Nie, "povedal bez toho, aby sa otočil.

Nebola si istá, že počul, a bol o opakovať svoju otázku.

Otočil hlavu a pozrel sa na ňu cez rameno.

"Radšej sa držať ich ďalej," povedal s dôrazom, a ona si všimla, že mal na sebe veľký

modré okuliare s bočnou, a mal Bush vedľajšie vous na kabát, golier, ktorý

úplne skryl tváre a tváre.

"Dobre, pane," povedala. "Ako sa vám páči.

V miestnosti kúsok bude teplejšie. "

Neodpovedal, a obrátil svoju tvár od nej znovu a pani Hall, pocit

že jej konverzačné zálohy boli zle načasované, položil zvyšok vecí v tabuľke

rýchle staccato a bleskurýchlo z miestnosti.

Keď sa vrátil, ešte stál, ako človek z kameňa, chrbát

zhrbený, obojku objavil, jeho kvapká okraj klobúka, otočil sa, skrýva tvár a

uši úplne.

Položila vajcia a slaninu s veľkým dôrazom, a nazval skôr

ako mu povedal: "Vaša Obed sa podáva, pane."

"Ďakujem," povedal v rovnakom čase, a nie miešajte, kým jej zatvorení

dvere. Potom sa otočil a pristúpil k

Tabuľka s určitým dychtivo rýchlosť.

Keď išla za barom do kuchyne počula zvuk opakovať v pravidelných

intervaloch.

Chirk, Chirk, Chirk, to šlo, zvuk lyžice sa rýchlo preniesla okolo

povodia. "Tá baba," povedala.

"Tam!

Aj čistá zabudol. To, že je tak dlho! "

A zatiaľ čo ona sama dokončení miešanie horčicou, dala Millie pár slovné bodne

pre ňu príliš pomalá.

Mala varenej šunky a vajec, na stôl, a robil všetko, a Millie

(Pomocník naozaj!) Len podarilo meškanie horčice.

A jeho nový hosť a chcú zostať!

Potom sa naplnila horčice pot, a tým, že by s určitou vznešenosť, na

zlatý a čierny čaj zásobníka, odniesol ju do izby.

Ona zaklopal a vstúpil okamžite.

Keď to urobila, aby sa jej návštevníci sa rýchlo, aby sa dostala, ale záblesk bieleho

Objekt mizne za stolom. Zdalo by sa, že bol zber niečo

podlahe.

Ona hovoril sa horčica hrniec na stôl, a potom si všimla kabát

klobúk a bol zaujatý preč a dal na stoličku pred ohňom, a pár

mokré topánky, vyhrážal jej hrdzu ocele blatníka.

Ona išla do týchto vecí rozhodne. "Myslím, že ich môžu nechať uschnúť teraz,"

hlasom, ktorý nepripúšťal odmietnutie.

"Nechajte klobúk," povedal jej návštevník, v tlmeným hlasom a obrátil videla, že sa

zdvihol hlavu a sedel a díval sa na ňu.

Na okamih stála pôvodom sa na neho, príliš prekvapený hovoriť.

Držal bielou látkou - to bol obrúsok si priviezol so sebou - cez dolný

časť tváre, aby jeho úst a čeľuste boli úplne skryté, a to

z dôvodu jeho tlmený hlas.

Ale nebol to ten, ktorý vyľakal pani Hall.

To bol fakt, že všetky jeho čelo nad jeho okuliare bola pokrytá bielym

obväz, a že ďalšie na ktoré sa vzťahuje uši, takže ani kúsok z jeho tváre vystavenej

s výnimkou len jeho ružové vrcholu nosa.

To bolo jasné, ružové, lesklé a rovnako ako to bolo na prvom mieste.

Mal na sebe tmavo hnedé zamatové sako s vysokou, čiernou, posteľná bielizeň lemované golier sa objavil

okolo krku.

Husté čierne vlasy, ako by mohol unikať pod krížom a medzi obväzy,

premieta do zvedavý chvosty a rohy, čo mu najpodivnejšie vzhľad

mysliteľné.

Tento tlmený a zaviazanú hlavou sa tak na rozdiel od toho, čo čakala, že pre

chvíľu bola tuhá.

Nemal odstrániť obrúsok, ale zostal drží ju, keď videla, ako sa s

hnedú rukavicu a pozorovať ju s jeho nevyspytateľným okuliarmi.

"Nechajte klobúk," povedal, hovorí veľmi zreteľne cez biele látky.

Nervy sa začala spamätávať zo šoku sa im dostalo.

Dala klobúk na stoličke opäť pri ohni.

"Nevedel som, pane," začala, "že -" Zarazila sa a rozpačito.

"Ďakujem," povedal sucho a díval sa z nej k dverám a potom sa na ňu znova.

"Dám si ich pekne sušené, pane, hneď," povedala, a niesol šaty

z miestnosti.

Pozrela sa na jeho biele, zahalená hlava a modré okuliare znovu šla von

dvere, ale jeho obrúsok bol ešte pred jeho tvárou.

Triasla sa ako malé zavrela za sebou dvere, a jej tvár bola výrečným

jej prekvapenie a rozpaky. "Nikdy som," zašepkala.

"Tu!"

Išla ticho do kuchyne, a bol príliš zaujatý sa opýtať, čo Millie

bol umazávání okolo sa teraz, keď sa tam dostala.

Návštevník sedel a počúval ju ustupujúce nohy.

Pozrel sa spýtavo na okná skôr, než on odstránil jeho obrúsok, a pokračoval v jeho

jedlo.

On vzal sústo, pozrel podozrievavo na okno, napil, potom

vstal, vzal obrúsok v ruke, chodil po izbe a vytiahol nevidiacich

až do hornej časti bieleho mušelínu that zakryl spodné panely.

To odišiel do súmraku. To urobil, on sa vrátil s jednoduchšou vzduchu

k stolu a jeho jedlo.

"Úbohá duša, nehodu alebo op'ration alebo tak niečo," povedala pani Hall.

"Ako urobiť z nich obväzy sa mi, pre istotu!"

Obliekla trochu uhlie, rozložila sušiak na bielizeň, a rozšíril cestovné

srsť na tomto. "A okuliare!

Prečo, vyzeral skôr ako Divine "helma, ako človek človeka!"

Ona zavesil tlmič na rohu koňa.

"A myslieť si, že vreckovku pred ústa po celú dobu.

Talkin 'cez to! ...

Možno, že jeho ústa bola zranená tiež - možno ".

Otočila sa, ako niekto, kto náhle spomína.

! "Na moju dušu nažive" povedala, odchádza po dotyčnici, "nie je to urobil je taters

Napriek tomu, Millie? "

Keď pani Hall išiel upratať cudzie obed, jej myšlienka, že ústa

musí byť rez alebo znetvorený pri nehode ona má ho mať

trpel, bola potvrdená, pretože fajčil

potrubí, a po celú dobu, že je v miestnosti nikdy uvoľnil hodváb výfuku

mal omotanú spodnú časť tváre, aby náustok k ústam.

Napriek tomu to nebolo zabudnutia, pretože videl, že sa pozrel na to ako to hladkou von.

Sedel v kúte, chrbtom k oknu, slepý a hovoril teraz, keď jedol

a opitý a pohodlne sa ohrieva pomocou, s menej agresívne než stručnosť

skôr.

Odraz ohňa požičal akési červené animácie k jeho veľké okuliare, ktoré

doteraz chýbala.

"Mám nejaké batožinu," povedal, "na Bramblehurst stanici," a spýtal sa jej, ako

mohol jeho zaslanie. Sklonil hlavu oviazanú celkom slušne

v uznaní jej vysvetlenie.

"Na zajtra?" Povedal. "Nie je rýchlejší dodania?" A zdalo sa,

veľmi sklamaný, keď odpovedala: "Nie!" Bola celkom istý?

Nikto sa do pasce, ktorý by išiel znova?

Pani Hall, nič nechcelo, odpovedal na jeho otázky a rozvíjať rozhovor.

"Je to strmé ceste, pane," povedala v odpovedi na otázku o

pasce, a potom sa chytiť za otvorenie, povedal: "Bolo to tam koč bol

upsettled, pred rokom a viac.

Gentleman zabil, okrem svojho kočiša. Nehody, pane, sa stalo vo chvíli, nie

to je? "Ale návštevník nemal byť vypracované tak,

ľahko.

"Oni robia," povedal cez jeho výfuku, prezeral si ju pokojne cez svoju nepreniknuteľnú

okuliare. "Ale oni sa dosť dlho, aby sa dobre,

nie?

... Tam bola moja sestra syn, Tom, žart rez

pažu s kosou, spadol na neho v "ayfield, a požehnaj ma! mu boli tri roky

mesiacov zviazaný pane.

By ste len ťažko uveriť. Je to pravidelná mi strach z kosu,

pane. "" Ja si celkom rozumiem, "povedal

návštevníka.

"Bál sa, jeden čas, že on by mal mať op'ration - bol tak zlý, pane."

Návštevník sa náhle zasmial, kôra smiechu, že sa zdalo, že uhryznúť a zabiť

ústa.

"To bol?" Povedal. "On bol, pane.

A nič na smiech k nim mali robiť pre neho, pretože som - moja sestra je

si s ňou deti toľko.

Došlo k tomu obväzy, pane, a obväzy vrátiť späť.

Tak, že keď môžu smelo povedať, že, pane - "

"Budeš mi pár zápasov," povedal návštevník, celkom náhle.

"My potrubie von." Pani Hall sa zastavil naraz.

To bolo určite nezdvorilé sa ho, potom, čo povedal mu všetko, čo urobila.

Vydýchla sa na neho na chvíľu, a spomenul na dva suverén.

Išla na zápasy.

"Vďaka," povedal stručne, ako to dať dole, a obrátil sa na jej rameno

a díval sa z okna znova. Bolo to až príliš pesimisticky.

Zrejme bol citlivý na tému operácií a obväzy.

Nemala "Make smelo povedať:" Avšak, po tom všetkom.

Ale urážať tak si ju rozčuľovalo, a Millie mala horúce čas, že popoludní.

Návštevník zostal v salóne do štyroch hodín, bez toho, aby duch

zámienku pre zásah.

Pre najviac sa rozdeliť on bol celkom ešte v tej dobe, to by sa zdalo sedel v

Rastúca temnota fajčenie v žiare ohňa - snáď podriemavali.

Raz alebo dvakrát zvedavý poslucháči mohli počuť ho v uhlie, a miesto

päť minút bol počuť prechádzať po miestnosti.

Zdalo sa, že hovorí sám k sebe.

Potom kreslo zaškrípalo, keď sa posadil znova.

Kapitola II MR. TEDDY'S HENFREY Prvé dojmy

Vo štyri hodiny, keď to bolo celkom temný a pani Hall bola priskrutkovanie odvahu

ísť a opýtať sa jej, či by návštevník si čaj, Teddy Henfrey, hodiny,

dohadzovač, vstúpil do baru.

"My dobro! Pani Hall, "povedal," ale toto je hrozné

Predpoveď počasia na tenké topánky! "Na sneh vonku padal rýchlejšie.

Pani Hall súhlasil, a potom si všimol, on mal jeho tašku s ním.

"Teraz si tu, pán Teddy," povedala, "by som rád, keby ste dať th 'staré hodiny

salónika trochu pozrieť.

"Je to ide, a to udrie dobre a výdatné, ale hodinu rúk nebude robiť Nuthin", ale

miesto v šesť. "A vedie cesta, keď prešiel k

salónu dvere a zaklopal a vstúpil.

Jej návštevníci, uvidela, keď otvorila dvere, sedel v kresle pred

oheň by sa mohlo zdať driemajúci, s oviazanú hlavou zvesenou na jednej strane.

Jediné svetlo v miestnosti bolo červenej žiare z ohňa -, ktorý svieti oči ako

nepriaznivé železničnej signály, ale nechal skľúčený tvárou v tme - a nedostatočných

pozostatky v deň, keď prišiel do otvorených dverí.

Všetko bolo červený, temné a nejasné k nej, tým skôr, že

len bol osvetlenie baru lampy, a jej oči oslnený.

Ale na druhej sa jej zdalo, že muž sa pozerala na ústa mala obrovský

dokorán - obrovské a neuveriteľné, že ústa prehĺtajú celé spodnej časti

jeho tvár.

To bol pocit okamih: biele-zviazal hlava, obrovské okuliare

oči, a toto obrovské zívnutie pod ňou. Potom sa zobudil, začal sa v kresle,

zdvihol ruku.

Otvorila dvere dokorán, aby v miestnosti bola ľahšia, a ona videla jasnejšie,

s tlmičom výfuku držal až do jeho tváre, rovnako ako ho videla držať obrúsok

skôr.

Tieni, keď si predstavil, že prinútil ju. "Nevadilo by vám, pane, to muž, prichádzajúce do

Pozrite sa na hodiny, pane? "Povedala zotavuje z momentálnej šok.

"Pozrite sa na hodiny?" Povedal a díval okolo v ospalé spôsobom, a hovoriť cez jeho

rukách, a potom, stále viac úplne hore, "určite."

Pani Hall odišiel, aby sa svetlo, a on vstal a pretiahol sa.

Potom prišiel na svetlo, a pán Teddy Henfrey, zadanie, bol konfrontovaný tento oviazanú

osobe.

On bol, ako hovorí, "vyviedlo z miery." "Dobré popoludnie," povedal cudzinec,

o ňom - ako pán Henfrey hovorí, so živým zmyslom pre tmavé okuliare - "ako

ustrice. "

"Dúfam," povedal pán Henfrey, "že je to bez narušenia."

"Nič, čo," povedal cudzinec.

"Aj keď, chápem," povedal obrátil sa k pani Hall, "že táto miestnosť je naozaj potrebné

baňa pre vlastné súkromné potreby. "" Myslel som si, pane, "povedala pani Hall," by ste

prednosť hodín - "

"Iste," povedal cudzinec, "Iste - ale, ako pravidlo, chcem byť sám a

nerušene.

"Ale ja som naozaj rád, že mám hodiny videný," povedal, keď videl určité váhanie

v spôsobe pána Henfrey je. "Veľmi rád."

Pán Henfrey chcel ospravedlniť a stiahnuť, ale toto očakávanie uistil

ho.

Cudzinec sa obrátil chrbtom ku krbu a dal si ruky za jeho

späť.

"A teraz," povedal, "Keď hodiny, spravovanie je u konca, myslím, že by som chcel

nejaký čaj. Ale nie do hodiny, sceľovanie je u konca. "

Pani Hall sa chystal odísť do izby - ona sa konverzácie pokrok tejto doby,

preto, že nechcela byť odbil pred pána Henfrey - keď jej návštevník

sa jej spýtal, či má z akýchkoľvek opatrení, o jeho schránok Bramblehurst.

Povedala mu, že sa zmienil o vec poštár a že dopravca môže

priviesť viac než na zajtra.

"Ste si istí, že je najskôr?" Povedal.

Bola si istá, s výrazným chlad.

"Mal by som vysvetliť," dodal, "to, čo som bol naozaj príliš chladné a unavený robiť skôr,

že som experimentálne vyšetrovateľ. "" Naozaj, pane, "povedala pani Hall, veľa

dojem.

"A moja batožina obsahuje prístrojov a spotrebičov."

"Veľmi užitočné veci skutočne sú, pane," povedala pani Hall.

"A ja som veľmi prirodzene nemôže dočkať, až v mojej otázky."

"Samozrejme, pane."

"Môj dôvod pre príchod do Iping," on pokračoval, s istým z rokovania

spôsobom, "bol ... túžbu po samote. Nechcem byť rušený vo svojej práci.

Okrem svojej práce, nehoda - "

"Myslel som si to," povedala pani Hall pre seba.

"- Vyžaduje určité odchodu do dôchodku.

Moje oči - sú niekedy tak slabé a bolestivé, že som musel zavrieť sa v tme

hodiny spoločne. Zámok som sa.

Niekedy sa - tu a tam.

V súčasnej dobe nie je, iste. V takej dobe najmenšie poruchy,

vstup cudzinca do miestnosti, je zdrojom obťažovania neznesiteľné pre mňa - je to

Je dobre tieto veci by mala byť chápaná. "

"Iste, pane," povedala pani Hall. "A keby som mohol urobiť tak drzí, že sa pýtať -"

"To myslím, že je všetko," povedal cudzinec, s neodolateľným ticho vzduchu

konečnosť mohol prevziať želanie.

Pani Hall vyhradené jej otázku a sympatie pre lepšiu príležitosť.

Potom, čo pani Hall odišiel z miestnosti, zostal stáť pred ohňom,

do očí bijúce, tak pán Henfrey dá to, na hodiny, sceľovanie.

Pán Henfrey nielen vyrazil rukou na hodiny, a tvár, ale získané

práce, a on sa snažil pracovať v tak pomalý a tichý a skromný spôsobom, ako je to možné.

On pracoval s lampu blízko k nemu, a zelený odtieň hodil oslnivé svetlo

na ruky a na rám a kolesá, a nechal zvyšok miestnosti

temné.

Keď zdvihol zrak, farebné škvrny plával v jeho očiach.

Byť ústavne z prírody zvedavý, on odstránil práce - celkom

zbytočné riadenie - s myšlienkou, že odloženie jeho odchode a možno aj klesajúci

do konverzácie s cudzincom.

Ale cudzinec stál, dokonale pokojná a tichá.

Takže ešte, že mám na to nervy Henfrey.

Cítil, ako sa sám v izbe a pozrel sa hore, a tam, šedý a matný, bol bandáže

hlavou a obrovské modré šošovky hľadí uprene, s hmlou zelených miest v driftovanie

pred nimi.

Bolo to tak čudné, že to Henfrey chvíľu nechápavo pozeral, ktoré zostali na jednom

ďalšie. Potom sa pozrel dolu Henfrey znova.

Značne nepohodlné pozíciu!

Človek by chcel niečo povedať. Mal poznámku, že počasie bolo veľmi

studený po dobu roka? Vyzeral, ako by chcel vziať so cieľom

úvodnú snímku.

"Počasie -" začal. "Prečo nie dokončenie a ísť?" Povedal

pevná postava, zrejme v stave bolestne potlačený hnev.

"Všetko, čo musíš urobiť, je stanoviť hodinu ruku na jej nápravu.

Vy ste jednoducho humbugging - "" Iste, pane - jedna minútu.

Som prehliadol - "a pán Henfrey skončil a išiel.

Ale on išiel cítiť príliš naštvaný.

"Sakra!" Povedal pán Henfrey k sebe, plahočení sa obec po

topenia snehu, "človek musí urobiť čas v čase, či ly."

A opäť "Cant muž Pozri sa na seba? - Ugly!"

A ešte raz, "Zdanlivo nie. V prípade, že polícia chcela by ste nemohli

byť wropped a oviazané. "

Na rohu Gleeson je videl Hall, ktorý sa nedávno oženil s cudzou spoločníčky na

na "Tréner a kone," a teraz riadil Iping prepravu, keď občas

ľudia požiadajú, aby Sidderbridge

Junction, prichádza k nemu na jeho návrate z tohto miesta.

Hall bol evidentne "zastavenie trochu" na Sidderbridge, súdiac podľa jeho konania.

"Ako to, Teddy?" Povedal okolo.

"Máte rum nie až doma," povedal Teddy. Hall veľmi spoločensky vytiahol.

"Čo je to?" Spýtal sa. "Rum vyzerajúce zákaznícke zastavenie na

"Tréner a kone," povedal Teddy.

"My dobro!" A on pokračoval dávať Hall živý

Popis jeho groteskné hosťa. "Vyzerá to trochu ako prevlek, však?

Chcel by som vidieť tváre muža, keby som ho zastavil na mojom mieste, "povedal Henfrey.

"Ale ženy je to, že dôveryhodný - pokiaľ ide o cudzinca.

On ich vzal svojej izby a on sa ani dostane meno, Hall. "

"Nehovorte to," povedal Hall, ktorý bol muž pomaly obavy.

"Áno," povedal Teddy.

"Do týždňa. Nech je, nemôžete sa ho zbaviť

za týždeň. A že má veľa batožiny príchode do

Zajtra, to hovorí.

Dúfajme, že nebude kamene v škatuliach, Hall. "

Povedal Hall, ako sa jeho teta v Hastings bol podvedený cudzincom s prázdnou

portmanteaux.

Celkom odišiel Hall nejasne podozrivé. "Vstávaj, dievča," povedal Hall.

"Ja s'pose musím vidieť 'bout to." Teddy sa potulovali na ceste s jeho myseľ

značne uľavilo.

Namiesto toho, aby "videl 'Bout It", však, bol Hall na jeho návrate hrozne hodnotenie jeho

žena na dĺžku času, ktorú strávil v Sidderbridge, a jeho mierna prešetrovania bolo

odpovedal snappishly a spôsobom, ktorý nie je na mieste.

Ale semienko podozrenia Teddy zasial klíčila v mysli pána Hall napriek

týchto discouragements.

"Ty Wim tvrdí, že nevie všetko," povedal Hall, rozhodol sa zistiť viac o

osobnosť svojho hosťa v najbližšej možnej príležitosti.

A potom, čo neznámy šiel do postele, ktorý on robil asi pol desiatej, pán Hall

išiel veľmi agresívne do izby a pozeral sa veľmi tvrdo na svojej manželky nábytok,

len ukázať, že cudzinec nie je

Majster tam a skúmané podrobne a trochu opovržlivo list

matematické výpočty cudzinec opustil.

Keď odišiel na nočnú nariadil pani Hall vyzerať veľmi blízko pri

cudzie batožinu, keď to prišlo druhý deň. "Ty mysli si vlastnú firmu, Hall," povedal

Pani Hall, "a ja myseľ moja."

Bola to viac naklonení snap v hale, pretože cudzinec bol nepochybne

neobvykle zvláštny druh cudzincov, a ona bola v žiadnom prípade spoľahnúť sa mu

vlastnej mysle.

V stredu v noci sa zobudila sníva o veľkej bielej hlavy ako kvaka,

dodané koncové po nej, na konci nekonečného krky a s obrovskými čiernymi

oči.

Ale byť rozumná žena, podmanil jej hrôzy a obrátil sa a šiel spať

znovu.

>

-Kapitola III Tisíc a jednej fľašky

Tak sa stalo, že na dvadsiateho deviateho februára, na začiatku topenia,

tento pozoruhodný človek vypadol z nekonečna do dediny Iping.

Ďalší deň jeho batožinu dorazila cez roztápajúceho sa snehu - a veľmi pozoruhodné batožinu to bolo.

Bolo tam pár naozaj kmeňov, ako je racionálny človek môže potrebovať, ale

Okrem toho bola krabice kníh - veľké, hrubé knihy, z ktorých niektoré boli len v

nepochopiteľný rukopis - a tucet

viac debny, krabice, a prípady, ktoré obsahujú predmety balené vo slame, ako to

Zdalo sa, že Hall, stiahol s náhodným zvedavosť na slame - sklenené fľaše.

Cudzinec, tlmený v klobúku, kabát, rukavice a wrapper, vyšiel netrpezlivo splniť

Fearenside na vozíku, keď sa Hall má slovo, alebo tak klebety prípravných pomáhať

že je ďalej

Von sa dostal, a nie si všímať Fearenside psa, ktorý bol ňuchania v duchu diletant na

Hall nohy. "Poďte s tými boxy," povedal.

"Ja som čakal dosť dlho."

Aj prišiel po schodoch smerom k zadnej časti vozidla, ako by položiť ruky na

menšie bedňu.

Nie skôr Fearenside pes ho zazrel, ale ako to začalo štetiny

vrčať a divoko, a keď sa hnal po schodoch dole to dalo nerozhodnuté hop, a

potom vyskočil priamo na ruku.

"Whup!" Zvolal Hall, skákanie späť, na to nebol žiadny hrdina so psami, a Fearenside

reval, "Ľahni si!" a strhol bič.

Videli psie zuby skĺzla rúk, počul kop, videl psa vykonať

sprievodné skok a dostať domov na cudzie nohy a počul vytrhnúť z jeho

trousering.

Potom jemnejšie koniec biča Fearenside je dosiahnuté jeho vlastníctva, a psa, kňučanie

s hrôzou, ustupovali pod kolesá vagónu.

Všetko to bolo na podnikanie rýchlo pol minúty.

Nikto nehovoril, všetci kričali.

Cudzinec sa pozrel rýchlo na svoje roztrhané rukavice a na nohách, robil, ako by sa

zohnúť k druhej, potom sa otočil a ponáhľal rýchlo po schodoch do hostinca.

Počuli za ním strmhlav cez chodbu a hore po schodoch do svojho uncarpeted

spálne.

"Ty hovado, ty!" Povedal Fearenside, lezenie mimo voze s bičom v ruke,

zatiaľ čo pes sledoval ho cez koleso.

"Poď sem," povedal Fearenside - "Mal by si."

Hall stál s otvorenými ústami. "On wuz bit," povedal Hall.

"Ja by som mal ísť pozrieť, EN," a on vybehol po cudzinec.

On sa stretol s pani Hall v priechodu. "Dopravca Darg," povedal, "en bit."

Išiel rovno hore a cudzie dvere sú pootvorené, on presadzoval to

otvorená a bol vstup bez obradu, je prirodzene súcitný prelome

myseľ.

Slepý bol dole a miestnosť matný.

Zazrel z najviac pozoruhodné to, čo vyzeralo ako znesie ruka mávajúce

k nemu, a tvár tri obrovské neurčité škvrny na bielom, veľmi podobne ako

tvár bledý sirôtky.

Potom ho udrel násilne v hrudi, hodil späť a zabuchol dvere, v jeho

tváre a zamkol. Bolo to tak rýchly, že mu nie je čas na

pozorovať.

A vlnenie nerozlúštiteľný tvarov, rana a otras mozgu.

Tam stál na tmavé malé pristávacie a premýšľal, čo by to mohlo byť, že sa

vidieť.

Pár minút potom, čo sa vrátil k malej skupine, ktorá sa vytvorila pred

"Tréner a kone."

Tam bol Fearenside rozprávať o tom všetkom znova druhýkrát, bol

Pani Hall hovorí jeho psa nemal žiadny obchodný uhryznúť jej hostia, bolo

Huxter, generálny predajca, cez

cesty, opytovacie a Sandy Wadgers z kováčne, súdne, okrem žien a

detí, všetky z nich hovorí fatuities: "Nenechal en uhryznúť ma, vie";

"" Tasn't právo také dargs "," Whad 'e skus' severnej šírky, ako? "A tak ďalej.

Pán Hall, pozeral sa na ne zo schodov a počúval, zistil, že je neuveriteľné, že

videl niečo tak veľmi významný stáť hore.

Okrem toho, jeho slovníku úplne príliš obmedzené na to vyjadriť svoje dojmy.

"Nechce žiadnu pomoc, hovorí," povedal v odpovedi na jeho manželky dotaz.

"Mali by sme byť, takina 'jeho batožinu dovnútra"

"Mal by mať vypálená naraz," povedal pán Huxter, "najmä ak je to vôbec

zapálené. "

"Ja by som strieľať en, že to, čo by som robil," hovorí dáma v skupine.

Zrazu sa pes začal vrčať znova.

"Poď so mnou," zvolal nahnevaný hlas vo dverách, a tam stál tlmený

cudzinec s golieri objavil, a jeho okraje klobúka, sklonil.

"Čím skôr sa tieto veci v lepšom budem mať radosť."

Uvádza sa, anonymný divák, ktorý si nohavice a rukavice bol zmenený.

"Bol ste zranený, pane?" Povedal Fearenside.

"Je mi to ľúto, vzácne the Darg -" "Ani trochu," povedal cudzinec.

"Nikdy rozbil kožu. Poponáhľajte si s tými vecami. "

On potom prisahal sám sebe, tak pán Hall tvrdí.

Priamo prvej debne bolo v súlade s jeho pokynmi, vykonávané na

salón, cudzinec sa vrhol na ňu s mimoriadnym nadšením, a začali

rozbaliť, rozptyl slamy s úplnou ľahostajnosť koberce pani Hallovej.

A z nej začal vyrábať fľaše - nízky obsah tuku liekovky obsahujúcej prášok,

malé a štíhle fľaše obsahujúce farebné a biele tekutiny, vrúbkovaný blue

Fľaštičky označené ako jed, fľaše s guľatým

orgány a štíhle krky, veľká zelená-sklenené fľaše, veľké biele sklenené fľaše, fľaše

sklenenými zátkami a matné etikety, fľaše s jemnou korky, fľaše s

bungs, fľaše s drevenými stropmi, vínne

fľaše, šalátový olej fľaše - ich uvedenie v radoch na chiffonnier, na krbovej rímse, na

stôl pod oknom, okolo na podlahe, na polici - všade.

Lekárne obchod v Bramblehurst nemôže pochváliť zďaleka tak veľa.

Docela je to pohľad.

Crate po debne priniesli fliaš, kým sa všetkých šesť boli prázdne a výška stola s

slamy, len to, čo prišlo z týchto debien vedľa fľaše boli

počet trubiek testu a starostlivo zabalené rovnováhu.

A priamo debny boli rozbalené, cudzinec išiel k oknu a pustil sa do

práce, nie je problematické ani v najmenšom o vrhu slamy, oheň, ktorý išiel

von, krabice kníh vonku, ani

kmene a ďalšiu batožinu, ktorá išla hore.

Keď pani Hall vzal večeru k nemu, bol už tak zabraný do práce,

nalial trochu vypadne z fliaš do skúmaviek, že ju nepočul

kým zmietla väčšinu

slamy a postavila tácku na stôl, s niektorými malý dôraz snáď vidieť

stať, že podlaha je dovnútra Potom sa napoly otočil hlavu a

hneď sa otočil preč znova.

Ale videla Zložil si okuliare, ktoré sa vedľa neho na stole, a to

Zdalo sa jej, že jeho očné jamky boli neobyčajne dutý.

Nasadil si okuliare znovu, a potom sa otočil a stál pred ňou.

Že sa chystá sťažovať na slamu na podlahe, keď tušil ju.

"Kiež by ste sa prísť bez klopania," povedal v tóne abnormálne

rozhorčenie, ktorá sa zdala tak pre neho charakteristické.

"Zaklopal som, ale zdá -"

"Možno, že áno. Ale v mojom vyšetrovania - môj naozaj veľmi

naliehavá a nevyhnutná šetrenia - najmenšie poruchy, pohár s dverami - I

musím požiadať, aby si - "

"Iste, pane. Môžete zapnúť zámok Ak ste rovnako ako to,

viete. Kedykoľvek. "

"A veľmi dobrý nápad," povedal cudzinec.

"To stror, pane, ak by som mohol urobiť tak drzí, že k poznámke -"

"Nerob to. Ak je slama je problém dať to v

účet. "

A zamumlal k nej - slová podozrivo podobá prekliatie.

Bol tak zvláštne, že tam stojí, tak agresívne a výbušné, fliaš v jednom

ruku a skúmavku v iných, bolo, že pani Hall veľmi znepokojení.

Ale ona bola rozhodná žena.

"V tom prípade by som rád vedel, pane, čo považujete za -"

"Šiling - položil šiling. Určite dosť šiling je? "

"Buď," povedala pani Hall, začínať s obrusom a začal ju šíriť po

v tabuľke. "Ak ste spokojní, samozrejme -"

Otočil sa a posadil sa kabát, golier k nej.

Celé popoludnie pracoval na dvere zamknuté, a ako pani Hall svedčí pre

z väčšej časti v tichu.

Ale akonáhle tam bol otras mozgu a zvuk zvonenia fliaš spolu, ako by

Tabuľka bol hit, a rozbiť z fľaše hodil prudko dole, a potom

rýchle tempo athwart miestnosti.

Báť ", niečo, čo mu bola vec," išla ku dverám a počúval, nie starať

zaklopať. "Nemôžem ísť ďalej," bol nepríčetný.

"Nemôžem ísť ďalej.

Tristo tisíc, 400 tisíc!

Obrovské množstvo! Podvádzal!

Celý život sa môže ma!

... Trpezlivosť!

Trpezlivosť, naozaj! ...

Blázon! blázon! "

Tam bol hluk cvočky na tehly v bare, a pani Hall mal veľmi

neochotne opustiť zvyšok jeho monológ.

Keď sa vrátila v miestnosti bolo ticho opäť s výnimkou slabé praskanie of

stoličku a občasné cinkanie fliaš.

Bolo po všetkom, cudzinec mal opäť prácu.

Keď vzala do čaju videla rozbité sklo v rohu miestnosti pod

konkávne zrkadlo a zlatá škvrna, ktorá bola zničená nedbalo.

Zavolala pozornosť.

"Polož to v návrhu," odsekla jej návštevníka.

"Preboha, nebojte sa ma.

Ak je poškodenie, položte ho na účet ", a on pokračoval zaškrtnutím v zozname

cvičebnice pred ním. "Ja vám niečo poviem," povedal Fearenside,

tajomne.

Bolo neskoré popoludnie, a oni boli v malej pivo-shope Iping záves.

"No," povedal Teddy Henfrey. "Ten chlapík ste už hovoríme o to, čo môj pes

bit.

No - on je čierny. Leastways, jeho nohy.

Aj semeno cez slzy nohavíc a sĺz svojich rukavíc.

Človek by očakával niečo ako malíček, aby preukázal, že jo?

No - nebol žiadny. Len temnota.

Poviem vám, že je čierny ako môj klobúk. "

"My dobro," povedal Henfrey. "Je to Rummy prípade úplne.

Prečo, jeho nos je tak ružové ako farba! "" To je pravda, "povedal Fearenside.

"Ja to vie.

A poviem "ee, čo si myslím. That marn'sa strakatý, Teddy.

Čierna a biela sem tam - v miestach. A on sa za to hanbil.

He'sa druh miešanec, a farba sa odlepí ojedinelé miesto miešania.

Počul som o takých veciach skôr. A je to bežným spôsobom s koňmi, ako každý

je vidieť. "

Kapitola IV MR. CUSS ROZHOVORY The Stranger

Povedal som okolností cudzie príchode do Iping s určitým

Plnosť detail, pre to, aby osobitný dojem, že môžu byť vytvorené

rozumie čitateľ.

Ale okrem dve zvláštne udalosti, okolnosti jeho pobytu až do

mimoriadny deň festivalu klubu môže byť odovzdaný cez veľmi zbežne.

Tam bol množstvo potýčok s pani Hall v oblasti domácej disciplíny, ale

v každom prípade až do konca apríla, kedy prvé známky núdze začal, keď išiel po-

ju ľahko výhodný príplatok.

Hall ho nemali radi, a keď sa odvážil Hovoril o vhodnosti

zbaviť sa ho, ale on ukázal svoj odpor hlavne skrývať

okázalo, a vyhnúť sa svojho hosťa čo najviac.

"Počkajte, až v lete," povedala pani Hall múdro, "keď artisks začínajú

prísť.

Potom sa uvidí. Možno je to trochu arogantný, ale účty

usadil presné účty sa usadil presný, čo chcete povedať. "

Cudzinec nemal chodiť do kostola, a naozaj sa žiadny rozdiel medzi nedeľou

a bezbožný dni, a to aj v kostýme. Pracoval, ako pani Hall myšlienka, veľmi

nárazovo.

Niektoré dni by zostúpil včas a priebežne obsadené.

Na ostatné by rast neskoro, tempo jeho izba, vztekat sa počuteľne celé hodiny spolu,

dym, spí v kresle pri krbe.

Komunikácia so svetom za dedinou mal žiadneho.

Trpezlivosť i naďalej veľmi neistý, pretože väčšinu jeho správanie, ktoré človeka

utrpenie v takmer neznesiteľné provokácie, a raz alebo dvakrát veci

odsekol, roztrhaný, drvené, alebo zlomené v nárazový poryvy násilia.

Zdalo sa, že na základe chronického dráždenia najväčšou intenzitou.

Jeho zvyk hovoriť sám k sebe tichým hlasom na neho stále rástla, ale napriek tomu

Pani Hall svedomito počúval, že mohol robiť ani hlavu, ani chvostom, čo

počula.

Málokedy išiel do zahraničia za denného svetla, ale za súmraku chodil do tlmeného

neviditeľne, či sa počasie, bola zima, alebo nie, a on si vybral nejosamělejší cesty a

najviac v tieni stromov a bánk.

His goggling okuliare a príšerné obviazaná tvár pod prístrešok jeho

klobúk, prišiel s nepríjemnou náhle z tmy na jeden alebo dva domáce

ide robotníkov, a Teddy Henfrey,

omieľanie z "Scarlet Coat" na jednu noc, o pol desiatej, bol strach

hanebne na cudzie lebka-ako hlava (on chodil s klobúkom v ruke), osvetlené

náhlej základe otvorených dverí hostinca.

Takéto deti ho videli v súmraku sníval o tom, podvozky, a zdalo pochybné

či nemal rád chlapca viac, než mu nepáčilo, alebo naopak, ale tam bol

iste dosť živý odpor na oboch stranách.

Bolo nevyhnutné, že človek tak pozoruhodný vzhľad a ložisko by malo

tvoria časté témy v takej dediny ako Iping.

Názor bol veľmi rozdelený na svoje povolanie.

Pani Hall bola citlivá na mieste.

Keď bol požiadaný, vysvetlila veľmi starostlivo, že on bol "experimentálny

vyšetrovateľ, "ísť opatrne na slabiky ako niekto, kto desí úskalia.

Na otázku, čo experimentálne vyšetrovateľ, ona by sa povedať,

nádych nadradenosti, že väčšina vzdelaných ľudí, vedel, že také veci, ako to, a by

teda vysvetliť, že "objavili veci."

Jej návštevník mal nehodu, povedala, ktoré dočasne farbu tváre a

rúk, a ktoré sú citlivé dispozície, on bol zaujatý proti žiadnej verejnej

oznámenia tejto skutočnosti.

Z jej rokovaní bol pohľad veľmi bavila, že sa trestný snaží

k úteku pred spravodlivosťou od balenia sa tak, ako utajiť úplne od seba

oko polície.

Tento nápad sa objavil v mozgu pána Teddy Henfrey.

Žiadny trestný čin akejkoľvek veľkosti pochádzajúce z polovice alebo konca februára bolo známe, že

došlo.

Rozpracované v predstavách pána Gould, skúšobné asistent v Národnej

Školy, táto teória dostala formu, že cudzinec bol anarchista v prestrojení,

prípravu výbušnín, a on rozhodol sa

vykonávať operácie, ako detektív jeho čas dovolil.

Táto pozostávala z väčšej časti pri pohľade veľmi ťažké sa na cudzincov, kedykoľvek

oni sa stretli, alebo sa pýtať ľudí, ktorí nikdy nevideli cudzinca, vedúci otázky

ho.

Ale zistenie nič.

Ďalšie škola v názoroch pána Fearenside nasledoval, a to buď prijal strakatý

zobrazenie alebo nejaká modifikácia to, ako napríklad Durgan Sílas, ktorý bol vypočutý

tvrdí, že "keď choses ukázať na enself

veľtrhy Už jeho imanie v žiadnom okamihu ", a je trochu teológa, v porovnaní

cudzinec s mužom, s jedným talent.

Ešte jeden pohľad vysvetlil celú záležitosť v súvislosti s cudzincom ako

neškodný blázon. To malo výhodu účtovníctva

všetko hneď.

Medzi týmito hlavnými skupinami boli waverers a kompromisy.

Sussex ľudovej povery majú málo, a až po udalostiach zo začiatku apríla

že myšlienka na nadprirodzené bol najprv šeptom v obci.

Už vtedy bolo pripísaný len medzi ženami folk.

Ale všetko, čo si o ňom ľudia v Iping, v celku, schválený v disliking

ho.

His podráždenosť, hoci to mohlo byť zrozumiteľné mestskej mozgu pracovník,

Bol to úžasný, čo k týmto pokojné Sussex dedinčanov.

Horúčkovitom gestikulácia prekvapení tu a tam sa strmhlav tempo po

zotmení, ktorá urobila poriadok mu na nich okolo zákutia, neľudské mlátenie

všetky orientačné zálohy zo zvedavosti, že

chuť k súmraku, ktorý viedol k uzavretiu dverí, vybúranie žalúzií sa

Zánik sviečky a lampy - kto mohol súhlasiť s takýmto dianie na?

Oni roztiahol, keď išiel okolo dole dedine, a keď išiel od mladí

humourists by sa s golieri kabáta, a dole s klobúkom, oplýva, a ísť tempo

nervózne potom, čo ho v napodobňovaní jeho okultné ložiská.

Tam bola pieseň populárna v tej dobe volal "Bogey Man".

Slečna Statchell spievali na školský koncert (na pomoc Cirkvi lampy), a

následne vždy jeden alebo dva z dedinčanov boli zhromaždené a

cudzinec sa objavil, bar alebo tak tejto

melódiu, viac či menej ostrý alebo plochý, zapískal bol uprostred nich.

Aj neskoré malé deti by sa nazvať "Bogey Man!" Za ním, a aby okrem

celá roztrasená nadšený.

Nadávať, praktický lekár, bol pohltený zvedavosť.

Obväzy nadšení jeho profesijný záujem, správu tisíc

jeden fľaše vzbudilo jeho žiarlivosť ide.

Po celú dobu apríli a máji on prahnul príležitosť hovoriť s cudzincami, a

Napokon, na Svätodušné sviatky, mohol by vydržať nie dlhšie, ale narazil na

Predplatné zoznam pre dedinu sestra ako ospravedlnenie.

Bol prekvapený, keď zistil, že pán Hall nepoznal jeho meno hosťa.

"Dal meno," povedala pani Hall - tvrdenie, ktoré bolo celkom neopodstatnené - "ale ja

nebol správne počuť. "Myslela si, že to vyzeralo tak hlúpi, že nevie

Ten muž sa volal.

Nadávať zaklopala na dvere a vstúpil do salónu.

Tam bol docela počuteľný prekliatie zvnútra.

"Prepáčte, že obťažujem," povedal nadávať, a potom sa dvere zavreli a rez preč od pani Hall

zvyšok rozhovoru.

Začula šum hlasov na ďalších desať minút, potom výkrik prekvapenie,

vzrušujúce nôh, stoličky odhodila, Kôra smiechu, rýchle kroky k dverám,

a nadávať objavil, jeho tvár bielou, oči hľadia cez rameno.

Opustil otvorené dvere za ním, a bez toho sa na ňu prešiel

hale a šiel po schodoch, a počula jeho nohy ponáhľajúcich po ceste.

Niesol klobúk v ruke.

Stála za dverami a pozeral sa na otvorené dvere salónu.

Potom začula cudzie smiať ticho, a potom jeho kroky narazil

v miestnosti.

Nemohla vidieť jeho tvár, kde stála. Zabuchol dvere salóniku, a miesto bolo

tichý znovu. Nadávať šiel rovno do dediny

Vlajková výzdoba vikár.

"Som naštvaný?" Nadávať začal náhle, keď vstúpil do

ošumělý malé štúdie. "Vyzerám ako šialenec?"

"Čo sa stalo?" Povedal farár, čím Ammonia na voľné listy jeho

ďalej, prichádza kázanie. "Ten chlap v krčme -"

"Tak čo?"

"Daj mi niečo na pitie," povedal nadávať, a posadil sa.

Keď sa jeho nervy boli upokojil o pohárik sherry lacné - len piť

dobrý farár mal k dispozícii - povedal mu rozhovor, ktorý práve mal.

"Zašiel," vydýchol, "a začal požadovať predplatné pre tento fond sestra.

Už strčil ruky do vreciek, keď som prišiel a posadil sa na jeho lumpily

stoličky.

Zavetril. Povedal som mu, že som počul, vzal záujem na

vedecké veci. Povedal, že áno.

Odfrkol znovu.

Držal na ňuchania po celú dobu, zrejme v poslednej dobe chytil pekelné zima.

Niet divu, zabalené takhle! Vyvinul som sestru nápad, a všetci

zatiaľ čo stále oči otvorené.

Fľaše - Chemické látky - všade. Váhy, skúmavky v porastoch, a vôňa

of - pupalky. By bol k odberu?

Povedal, že za to.

Spýtal sa ho, zblízka, bol bádať. Povedal, že.

Dlhá výskumu? Máte dosť kríž.

"Odsúdeniahodný dlhý výskum," povedal, fúkanie korku von, aby som tak povedal.

"Ach," povedal som a prišla sa sťažnosti.

Ten muž bol práve na vred, a moja otázka varené ho.

On bol daný predpis najcennejšie predpis - na čo by nemal

hovorí.

Bolo to zdravotný? "Do čerta s tebou!

Čo ste po rybárčenie? "Ospravedlnil som sa.

Dôstojný Sniff a kašeľ.

On pokračoval. Už si to.

Päť zložiek. Daj to dole, otočil hlavu.

Prievan vzduchu z okna zdvihol papier.

Svišťanie, šušťanie. Pracoval v miestnosti s otvoreným

krb, povedal.

Zazrel, a tam bol recept pálenie a zdvíhanie

chimneyward. Ponáhľal k nej rovnako ako bleskurýchle hore

komín.

Tak! Práve v tom mieste, objasniť jeho príbeh, sa prišiel ruku. "

"? No" "Nie ruka - len prázdna púzdra.

Pane!

Myslel som si, je to z hľadiska deformácie! Máte korku ruku, myslím, a vzal to

off. Potom som si myslel, že je niečo divného

to.

Čo to do čerta drží that rukáv a otvoriť, pokiaľ nie je nič v ňom?

Nebolo nič, čo v nej, hovorím vám. Nič sa ho, vpravo dole na kĺb.

Videl som to priamo dole k lakťu, a tam bol záblesk svetla svietia

cez slzy tkaniny. "Dobrý bože!"

Povedal som.

Potom sa zastavil. Pozeral na mňa s tými čiernymi okuliarmi of

jeho, a potom v rukáve. "" No? "

"To je všetko.

Nikdy nepovedal ani slovo, len pozeral, a dal ho za rukáv naspäť do vrecka rýchlo.

"Hovoril som," povedal, "že to tam bolo predpisu pálenie, nebol som?"

Opytovacie kašeľ.

"Ako diabol," povedal som, "môžete presunúť prázdny rukáv takto?"

"Prázdny rukáv?" "Áno," povedal som, "prázdny rukáv."

"" Je to prázdny rukáv, že?

Videl si to bol prázdny rukáv? "Vstal hneď.

Postavil som sa tiež. Prišiel ku mne v troch veľmi pomalé

kroky, a stál celkom blízko.

Zavetril jedovato. Som neuhol, keď som visel ak to

oviazanú gombík jeho, a tie klapky na oči, nie sú dosť znervózňovať jednej, prichádzajúce

pokojne len na vás.

"" Hovoril si, že to bol prázdny rukáv? "Povedal.

"Iste," povedal som. V pozeral a hovoril nič, nestoudný

Muž, unspectacled začína nuly.

Potom ticho vytiahol z rukáva z vrecka znovu, a zdvihol ruku

ku mne ako by chcel ukázať, že na mňa znova.

Urobil to veľmi, veľmi pomaly.

Pozrel som sa na to. Zdalo veku.

"No?" Povedal som, zúčtovanie krkom, "Na tom nie je nič v ňom."

"Musel som niečo povedať.

Začínal som cítiť strach. Videl som vpravo dole.

Podal mi to priamo ku mne, pomaly, pomaly - len tak - kým sa manžeta

šesť palcov od mojej tváre.

Divný vidieť prázdny rukáv prísť na to páči!

A potom - ""? Well "

"Niečo - presne ako prst a palec sa cítil - zlikvidoval môj nos."

Vlajková výzdoba sa začal smiať.

"Nebolo tam nič," povedal nadávať, jeho hlas beží až do škrek na

"Tam".

"Je to všetko veľmi dobre pre vás sa smiať, ale poviem, že som bol tak prekvapený, som udrel manžety

tvrdo, a obrátil sa, a vystrihnuté z miestnosti - Nechal som ho - "

Nadávať zastavil.

Nebolo pochýb o úprimnosti jeho paniky.

Otočil sa v bezmocné spôsobom a vzal druhú pohár vynikajúcu vikára

veľmi nižšia sherry.

"Keď som sa udrel do manžety," povedal nadávať, "Poviem vám, bolo to presne tak, ako zasiahnuť ramenom.

A nebolo ruku! Nebolo duch ruku! "

Pán Bunting sa nad tým zamyslela.

Pozrel sa podozrievavo na kliať. "Je to najpozoruhodnejšie príbeh," povedal.

Vyzeral veľmi múdry a vážny samozrejme.

"Je to naozaj," povedal pán Bunting sa súdne dôrazom, "a najvýznamnejšie

príbeh. "

>

-Kapitola V vlámaniu na fare

Skutkové okolnosti vlámaniu na fare, prišiel k nám hlavne cez médiá

vikár a jeho manželka.

To nastalo v malých hodinách Svätodušný pondelok, deň venovala Iping na

Club slávnosti.

Pani Bunting, ako sa zdá, prebudila sa náhle v tichu, ktoré je pred úsvitom,

s silný dojem, že dvere ich spálne sa otvorili a zavreli.

Nechcela vzbudiť jej manžel na prvý, ale posadila sa na posteli počúvať.

Ona potom zreteľne počuť podložky, podložka, vankúšik bosé nohy vychádzajúce z priľahlých

toaletná izba a pešie sa chodbou ku schodisku.

Akonáhle sa cítila istotu toho, že vzbudil Rev pán Bunting tak ticho, ako

je to možné.

Nepripadal ľahké, ale nasadil si okuliare, jej župan a jeho

kúpeľ papuče, vyšiel na pristátie počúvať.

Počul, ako celkom zreteľne tápanie deje na jeho štúdium stôl dole po schodoch, a potom

násilný kýchnutí.

V tomto on sa vrátil do svojej izby, ozbrojili seba s najzrejmejšie zbraň,

poker, a zostúpil po schodoch as nečujne ako je to možné.

Pani Bunting vyšiel na pristátie.

Hodina bola asi štyri a najvyšší nočnej tmy je minulosťou.

Tam bol slabý ligot svetla v hale, ale štúdie dverí zívol

nepreniknuteľne čierna.

Všetko bolo ešte okrem slabé vŕzganie schodov pod pána Bunting je

behúňa a nepatrné pohyby v štúdii.

Potom niečo prasklo, bola otvorená zásuvka, a tam bolo šušťanie papierov.

Potom prišiel prekliatie, a zápas bol zasiahnutý a štúdia bola zaplavená

žlté svetlo.

Pán Bunting teraz v hale, a škárou vo dverách uvidel

stola a otvorte zásuvku a horiacu sviečku na stole.

Ale zlodej nemohol vidieť.

Stál tam v hale, nerozhodnutý, čo majú robiť, a pani Bunting, tvár biely a

zámer, plížil sa pomaly dole po schodoch za ním.

Jedna vec, ktorú držal pán Bunting odvaha, presvedčenie, že zlodej bol rezidentom

v dedine.

Počuli cinkot peňazí, a uvedomil si, že lupič našiel domácnosť

rezervy zlata - dve libry desať panovníkov v polovici úplne.

Na ten zvuk bol pán Bunting nerved náhlym akciu.

Uchopenie poker pevne, hnal do miestnosti, tesne nasledovaná pani Bunting.

"Vzdajte sa!" Zvolal pán Bunting, zlostne, a potom so sklonenou čudovať.

Zrejme miestnosť bola dokonale prázdna.

Napriek tomu svoje presvedčenie, že oni mali, to chvíľu počul niekto pohybuje v

miestnosť sa rovnal istotu.

Pol minúty, možno, stáli pôvodom, potom pani Bunting prešla

izbu a pozrel sa na zadnú stranu monitora, zatiaľ čo pán Bunting, o príbuzenstvo impulz, nazrel

pod stôl.

Potom sa pani obrátila Bunting okná-závesy, a pán Bunting sa pozrel hore

komína a sondoval to s poker.

Potom pani Bunting skúmal koša na papier a pán Bunting otvoril veko

z uhlia potopiť. Potom sa zastavil a stál s

Oči vypočúvať navzájom.

"Prisahal by som -" povedal pán Bunting. "Sviečku!" Povedal pán Bunting.

"Kto zapálil sviečku?" "The šuplíku," povedala pani Bunting.

"A peniaze sú preč!"

Išla rýchlo k dverám. "Zo všetkých podivných udalostí -"

Tam bol násilný kýchať v priechodu. Ponáhľali von, a keď to tak

kuchynské dvere zabuchla.

"Prineste sviečku," povedal pán Bunting, a viedol ich.

Oba počuli zvuk skrutiek sa rýchlo paľbu opätovali.

Keď otvoril dvere do kuchyne uvidel skrze čiernej kuchyne, že zadné dvere

len otvorenie a matné svetlo úsvitu zobrazenie tmavých mas

záhrada za jej hranicami.

Je isté, že sa nič vyšiel z dverí.

To sa otvorilo, boli otvorené a na chvíľku, a potom uzavretá slam.

Ako to urobil, sviečky, pani Bunting niesol zo štúdie blikali a

rozšírené. Bolo to minútu alebo viac, než vstúpili

v kuchyni.

Miesto bolo prázdne. Oni uzavretý zadné dvere, skúmal

kuchyňa, špajza, čierna kuchyňa a dôkladne, a konečne šiel dole do pivnice.

Nebolo duše, ktoré sa nachádzajú v dome, hľadanie, ako by.

Denné svetlo našiel vikára a jeho manželku, zvláštne, trochu kostýmoch pár, stále

obdivoval asi sami prízemí zbytočné svetle odkvapové žľaby

sviečku.

Kapitola VI nábytok, ktorý sa zbláznil

Teraz sa stalo, že v skorých ranných hodinách Svätodušný pondelok, ešte pred Millie bol lovený z

za deň, pán a pani Hall Hall ako sa zdvihol a išiel ticho dole do

pivnica.

Ich podnikanie bolo súkromnej povahy, a má čo do činenia s

špecifickú hmotnosť pivo.

Sotva vstúpil do pivnice, keď pani Hall Zistila, že zabudli vziať

sa fľaša zázvorové pivo z ich spoločného izby.

, Keď bol expert a hlavný operátor v tejto záležitosti, Hall veľmi správne

šiel hore na to. Na pristátie bol prekvapený, že

cudzinec dvere boli dokorán.

Pokračoval do svojej izby a zistil, že fľaša, zatiaľ čo on bol nariadil.

Ale vrátil s fľašou, všimol si, že skrutky na predné dvere boli

odsekla, že dvere sú v podstate len na petlice.

A záblesk inšpirácie spojil to s cudzou miestnosti

hore a návrhy pána Teddy Henfrey.

On si pamätal jasne držať sviečku, zatiaľ čo pani Hall strieľal tieto skrutky cez noc.

Pri pohľade sa zastavil, civí, potom sa s fľašou v ruke ešte išla hore

znovu.

Zabúchal na cudzie dvere. Nikto sa neozval.

Znovu zaklopal, potom vyrazil dvere dokorán a vstúpil.

Bolo to, ako sa očakávalo.

Posteľ, izba tiež, bol prázdny.

A čo bolo cudzie, dokonca aj jeho ťažké inteligencia, na stoličke a spálne

pozdĺž zábradlia postele boli rozptýlené na odevy, odevy iba, ak

vedel, a obväzy ich hostí.

Jeho veľký širák ešte sa natiahne veselo cez posteľ-post.

As Hala stála počul hlas jeho manželky vychádzajúce z hĺbky

pivnica, s rýchlym teleskopickou na slabiky a opytovacie napínacie z

posledné slovo na vysokú nôtu, ktorú

západu Sussex dediny je zvykom uvádzať rýchlom netrpezlivosť.

"George! You Gart whad prútik? "

V tom sa otočil a ponáhľal sa k nej.

"Janny," povedal a cez zábradlie do pivnice krokov "," TAS je pravda to, čo Henfrey

SEZ. "E nie je v izbe UZ," e en't.

A predné dverí onbolted. "

Najprv pani Hall nerozumel, a akonáhle ona rozhodla sa, vidieť

prázdna miestnosť pre seba. Hall, stále drží fľašu, išiel prvý.

"Ak je e en't tam," povedal, "'sa nachádza v blízkosti sú.

A čo je "e robíš" ithout "je blízko, čo?

"Tas veľmi zvláštna vec."

Ako oni prišli do pivnice kroky, ako bolo neskôr zistené, zdalo sa

Počul dvere otvárať a zatvárať, ale keď to sa zavrelo a nič tam ani

nepovedal ani slovo na druhý o tom v tej dobe.

Pani Hall prešiel jej manžel v priechode a bežal na prvý hore.

Niekto kýchl na schodisku.

Hall, po šesť krokov pozadu, si myslel, že počul jej kýchanie.

Ona, ísť na prvý, bol pod dojmom, že sála bola kýchnutí.

Prudko otvoril dvere a postavil sa, pokiaľ ide o priestor.

"Zo všetkých zvedavá," povedala.

Počula čuchať tesne za hlavu, ako sa zdalo, otočila sa a bol prekvapený,

pozri Hall tucet stop na najvyššej schod.

Ale v ďalšom okamihu, keď sa vedľa nej.

Sklonila sa a položila svoju ruku na vankúš a potom pod šaty.

"Zima," povedala. "Bol túto hodinu."

Ako sa to tak, A najpodivnejšie vec.

Posteľ bielizeň sa zhromaždili, vyskočil náhle v akejsi

vrcholu, a potom skočil strmhlav cez spodný profil.

Bolo to presne tak, ako keby mal v ruke zvieral je v centre a hodil je stranou.

Ihneď potom, cudzie klobúk vyskočil z postele-post, opísal

vírenie letu vo vzduchu cez väčšiu časť kruhu, a potom uháňal

priamo na tvár pani Hallovej.

Potom, ako rýchlo prišiel špongiu na umývadlo, a potom sa na stoličke, hodil

cudzí kabát a nohavice nedbalo stranou, a smial sucho hlasom

mimoriadne ako cudzí, ukázalo

sa až so štyrmi nohami u pani Hall, zdalo, že sa zameria na ňu na chvíľu, a

účtované na ňu.

Vykríkla a otočila sa, a potom nohy stoličky prišla jemne, ale pevne proti nej

späť a nútil ju a sála z miestnosti.

Dvere sa zabuchli a násilne boli zamknuté.

Stoličky a postele zdalo sa, že prevedením tanec víťazstvo na chvíľu, a potom

zrazu bolo všetko v pokoji.

Pani Hall bol ponechaný takmer v bezvedomí stave v náručí pána Hall je na

pristátie.

To bolo s najväčšou problém, že pán Hall a Millie, ktorý bol vzbudenie

jej výkrik alarm, podarilo dostať ju dole, a použitie

Výplňové obvyklé v takýchto prípadoch.

"'Tas sperits," povedala pani Hall. "Ja viem," tas sperits.

Čítal som v novinách EN. Stoly a stoličky skákať a tancovať ... "

"Vezmite si kvapku viac, Janny," povedal Hall.

"" Twill stabilný vy. "" Zatvorte ho von, "povedala pani Hall.

"Nenechaj sa prísť znova. Napoly som tušil - Možno ha "poznám.

S nimi goggling očami a zaviazanú hlavou, a nikdy ísť do kostola v nedeľu.

A všetko, čo fľaše - more'n je to správne pre všetkých, kto si.

On dal sperits do nábytku ....

Môj dobrý starý nábytok! To bolo od teba v tú stoličku môj chudák

Matka sedávala, keď som bola malé dievča.

Ak si chcete, že by sa mal zvýšiť až na mňa! "

"Len kvapku viac, Janny," povedal Hall. "Nervy je všetko naštvaná."

Poslali Millie naproti cez päť hodín Zlatého slnka prebudiť

Sandy sa pán Wadgers, kováč.

Pán Hall komplimenty a nábytok hore sa chová najpodivnejšie.

By pán Wadgers zájsť? Bol to človek vedel, bol pán Wadgers a

veľmi vynaliezavý.

Vzal celkom vážny pohľad na veci. "Rameno darmed Ak Theta ORL čarodejníctva," bol

Pohľad pána Sandy Wadgers. "Ty warnt podkovy pre takéto šľachty as

on. "

Prišiel koleso veľmi znepokojený. Chceli, aby raziť cestu hore

miestnosti, ale nezdalo sa, že sa v žiadnom zhone.

Radšej hovoriť na chodbe.

Nad spôsobom Huxter učeň prišiel a začal brať dole uzávierky

tabaku okna. On bol nazývaný cez pripojiť sa k diskusii.

Pán Huxter prirodzene nasledoval po v priebehu niekoľkých minút.

Anglosaská nadanie pre parlamentné vláda presadila, došlo k

veľa hovorí a rozhodujúce opatrenia.

"Poďme si fakty prvý," naliehal pán Sandy Wadgers.

"Poďme si byť istí, že sa jedná úplnú pravdu v Bustin", že tam dvere otvorené.

Dvere onbust je prístupný vždy Bustin ', ale vy nemôžete onbust dvere, akonáhle ste

en zatkli. "

A zrazu, a najviac skvele dvere izby na poschodí otvoril vlastnú

dohode, a ako vyzerali v úžase, videli klesajúci schody tlmený

Obrázok cudzinca hľadí viac čierno

a neprítomne, než kedy inokedy s tými, neprimerane veľké modré sklenené oči jeho.

Prišiel sa strnulo a pomaly, pozeral celý čas, prešiel cez chodbu

pozeral, potom sa zastavil.

"Pozri," povedal, a ich oči sledoval smer jeho prstom v rukavici

a videl fľašu Sarsaparilla ťažko dvere do pivnice.

Potom vošiel do salónu, a zrazu, rýchlo, zlomyseľne, zabuchol dvere

ich tváre. Ani slovo bolo povedané až na poslednú ozveny

zo Slam zomrel preč.

Dívali sa jeden na druhého. "No, ak nie lízať všetko," povedal

Pán Wadgers, a odišiel alternatívne nevypovedané.

"Ja by som ísť a ask'n 'Bout It," povedal Wadgers, pánovi Hall.

"Ja by som d'Mandy vysvetlenie." Trvalo nejaký čas, aby sa pani domáca

Manžel do tohto ihriska.

Nakoniec sa hovoril, otvoril dvere a dostal tak ďaleko ako "Prepáčte -"

"Choď do čerta!" Povedal cudzinec v obrovský hlas, "Zavrite tie dvere od

vy. "

Tak, že krátky rozhovor ukončiť.

KAPITOLA VII odhalenie cudzincov

Cudzinec išiel do malého salónu "Tréner a kone" O pol

päť ráno, a tam zostal až do roku okolo poludnia, žalúzie dole,

dvere, a nikto po Hallovho odraziť, púšťať sa v jeho blízkosti.

Celú tú dobu musel byť postil.

Trikrát zavolal svoj zvon, tretíkrát a stále zúrivo, ale nikto

odpovedal mu. "On a jeho" ísť do čerta "naozaj!"

povedala pani Hall.

V súčasnej dobe prišla nedokonalej povesť o vlámanie do fary, a dve a dve

boli dohromady.

Hall, v spolupráci s Wadgers, prešiel nájsť pána Shuckleforth, sudca, a prijať

jeho rady. Nikto sa odvážil hore.

Ako sa cudzinec obsadil sám je neznámy.

Tu a tam by sa násilne krok hore a dole, a dvakrát prišiel výbuch

kliatby, A trhanie papiera, a násilné rozbíjanie fliaš.

Na malú skupinku zvedavých ľudí bojí, ale väčšie.

Pani Huxter prišiel, niektorí gay chlapci v čiernom žiarivý ready-made

saká a kravaty urazenosti papiera - na to bol Svätodušný pondelok - pripojil sa ku skupine sa zmäteným

výsluchy.

Mladí Archie Harker sa vyznamenal tým, že ide až na dvor, a snaží sa pozerať

pod oknom, žalúzie.

Nič nevidel, ale dal dôvod sa domnievať, že on robil, a iní

Iping mládež v súčasnej dobe sa k nemu pripojili.

To bol najlepší zo všetkých možných Svätodušný pondelok, a so dedine ulici stála

za sebou takmer desať stánkov, na strelnici, a na tráve u kováčne boli

tri žlté a čokoládové vagónov a niektoré

Malebné cudzinci oboch pohlaví uvedenie do kokos plachý.

Páni nosili modré dresy, dámy biele zástery a poslednou dobou v móde klobúky

s ťažkými mrakmi.

Wodger, zo "Purple plavá," a pán Jaggers, obuvník, ktorý tiež predával staré

z druhej ruky obyčajné bicykle, boli rozťahovanie reťazec únie zdviháky a

Royal prápory (ktorý mal pôvodne

oslávil prvé výročie viktoriánskej) cez cestu.

A vnútri, v umelej temnoty salóne, do ktorého len jeden tenký ísť

slnečného svetla prenikol, cudzinec, hlad, musíme predpokladať, a strach, skryté

v jeho nepríjemné horúce obaly, póry

cez tmavé okuliare na jeho papier alebo chinked jeho špinavé malé fľaše, a

občas divoko nadával na chlapca, zvukové ak neviditeľná, oknami.

V rohu pri kozube ležal fragmenty pol tucta rozbité fľaše,

a štipľavý brnknutí chlóru pokazené vzduchu.

Toľko vieme z toho, čo bolo počuť v tej dobe a od toho, čo bolo neskôr videný v

v miestnosti.

Asi na poludnie sa náhle otvoril dvere salónu a stál uprene civel na tri

alebo štyri ľudí v bare. "Pani Hall, "povedal.

Niekto šiel nesmelo a vyzval pani Hall.

Pani Hall objavil po pauze, trochu krátky dych, ale všetky prudšie

za to.

Hall bol stále mimo. Mala uvažoval nad túto scénu, a

prišla drží trochu zásobníka nepokojné účet na ňom.

"Je to Váš účet budete chcieť, pane?" Povedala.

"Prečo nebol môj raňajkách stanovených? Prečo ste pripravení moje jedla a

odpovedal môj zvon?

Myslíte si, že som sa žiť bez jedla? "" Prečo nie je môj účet zaplatené? "Povedala pani Hall.

"To je to, čo chcem vedieť." "Hovoril som vám pred troma dňami som čakala

úhrady - "

"Hovoril som vám pred dvoma dňami som nemal v úmysle čakať žiadne prevody.

Nemôžete nadávať, ak si raňajky čaká trochu, keď mi Bill čaká týchto päť

dni, čo? "

Cudzinec prisahal, že krátko, ale naživo. "Nar, NAR!" Z baru.

"A ja by som Ďakujem za prianie, pane, ak si vaše nadávky na seba, pane," povedal

Pani Hall.

Cudzinec stál a díval sa viac ako nahnevaný potápanie, helma, než kedy inokedy.

To bolo všeobecne cítil v bare, že pani Hall mal lepší ho.

Jeho ďalšie slová ukázala, ako veľa.

"Pozrite, moja dobrá žena -" začal. "To nie je" dobrá žena "ja," povedala pani Hall.

"Povedal som vám moje prevod neprišla." "Úhrada naozaj," povedala pani Hall.

"Napriek tomu, trúfam si tvrdiť, vo vrecku -"

"Povedal si mi pred troma dňami, že ste nemal nič, ale suverénny stojí striebra

. S tebou "" No, ja som našiel viac - "

"" Ul-lo! "Z baru.

"Zaujímalo by ma, kde ste našli to," povedala pani Hall.

Zdalo sa, že obťažujú cudzincov moc.

Dupol nohou.

"Čo tým myslíš?" Povedal. "To ma zaujímalo, kde si našiel," povedal

Pani Hall.

"A predtým, než som si žiadne účty, alebo dostať nejakú raňajkách, alebo robiť také veci,

čokoľvek, musíš mi povedať jednu alebo dve veci nerozumiem, a to, čo nikto

nerozumie, a to, čo všetci veľmi nervózny pochopiť.

Chcem vedieť, čo robíte t'my stoličku hore, a ja chcem vedieť, ako 'Tis

váš pokoj bol prázdny, a ako ste sa dostal znova.

Ako sa zastaví v dome príde na dvere - to je pravidlo domu, a

, Že ste neurobil, a to, čo chcem vedieť, ako ste ísť ďalej

A ja chcem vedieť - "

Zrazu sa cudzinec zdvihol ruky zaťaté v rukaviciach, dupol, a povedal:

"Stop!", U takto násilia, že ju okamžite umlčal.

"Vy to nechápete," povedal, "kto som a čo som.

Ukážem vám. Pri nebi!

Ja vám ukážem. "

Potom si položil otvorenou dlaňou cez tvár a stiahol to.

V stredu jeho tvár stala čiernou dutinu.

"Tu," povedal.

Vykročil a podala pani Hall niečo, čo sa s pohľadom upretým na jeho

metamorphosed tvár, automaticky akceptované.

Potom, keď videla, čo to bolo, vykríkla hlasno, upustil, a potácal

späť. Nos - bol to cudzí nos! ružový

a žiariace - valcované na podlahe.

Potom si zložil okuliare, a všetci v bare zalapal po dychu.

Si zložil klobúk, a násilné gesto, roztrhal na svoje fúzy a obväzy.

Na okamih sa mu bránili.

Záblesk hrozné očakávania prešiel bar.

"Ach, môj Gard," povedal niekto. Potom off prišli.

Bolo to horšie ako čokoľvek iného.

Pani Hall, ktorý stál s otvorenými ústami a hrôzou, jačal na to, čo videla,

a zamieril ku vchodu do domu. Každý, kto sa dal do pohybu.

Boli pripravení na jazvy, defektov, hmatateľné hrôzy, ale

nič!

Obväzy a falošné vlasy, letel cez chodbu do baru, čo klacek

Skok sa im vyhnúť. Každý, kto prepadol na všetky ostatné dole

kroky.

Pre človeka, ktorý tam stál kričí nezrozumiteľné vysvetlenie, bola pevná

gestikulující postavu do kabáta, golier z neho, a potom - ničota, žiadne viditeľné

niečo úplne iné!

Ľudia sa dedine počuť výkriky a škreky, a díval sa po ulici uvidel

"Tréner a kone" náhle Firing svoju ľudskosť.

Videli Pani Hall a pán padajú Teddy Henfrey skok, aby sa zabránilo padaniu nad ňou,

a potom počuli strašný krik Millie, ktorý sa náhle vznikajúce z

kuchyne na hluk z vravy, sa

príde na bezhlavý cudzincov zozadu.

Tieto zvýšené naraz.

Ihneď všetci v bani na ulici, sweetstuff predajcu, kokos plachý majiteľ

a jeho asistent, hojdačka muž, chlapci a dievčatá, rustikálne šviháci, inteligentný

holky, smocked starší a zástere

cigáni - rozbehol smerom k krčme, a zázračne krátkej dobe

Dav asi štyridsať ľudí, a rýchlo rastie, sa naklonila a zahúkala a spýtal sa

a zvolal a navrhol, v prednej časti zariadenia pani Hallovej.

Všetci zrejme túži hovoriť naraz, a výsledok bol Babel.

Malá skupina podporila pani Hall, ktorý sa zdvihol v stave kolapsu.

Tam bol na konferencii, a neuveriteľné dôkazy o hlučný očitý svedok.

"O Bogey!"

"Čo to bolo robíš, že?" "Nie je zranenie dievča," ako "e?"

"Beh na en nožom, verím." "Nie" ED, poviem ti.

Nemám na mysli žiadny spôsob rozprávania.

Myslím Marne "ithout a" ed "" Narnsense!

". Tis nejaký čarodejnícky trik", "pritiahnuté za vlasy off", je balenie, 'e to - "

Vo svojom boji vidieť v otvorenými dverami, dav sa sformovala do

fluktuácie klin, s dobrodružnejšie vrchole najbližšej krčmy.

"Stál na chvíľu som heerd globálnom zozname adries kričať a on sa otočil.

Videl som ju sukne metla, a on šiel za ňou.

Netrvalo desať sekúnd.

Späť príde s nožom v ruke uz aj bochník, stojí rovnako, ako keby sa pozeral.

Nie je pred chvíľou. Šiel, že dvere.

Hovorím "e," e nie je Gart nie 'ed vôbec.

Práve ste vynechal en - "

Došlo k narušeniu za sebou, a hovorca zastavil odstúpiť pre malé

Sprievod, ktorý bol veľmi rezolútne pochoduje smerom k domu, prvá p.

Hall, veľmi červené a určiť, potom sa pán

Bobby Jaffers, obce Constable, a potom pán opatrný Wadgers.

Prišli ale teraz k rozkazu. Ľudia kričali protichodné informácie

posledných okolností.

"" Ed, alebo nie "Ede," povedal Jaffers, "musím" en odpočinok a odpočinok en ja. "

Pán Hall pochodoval po schodoch, pochodoval priamo ku dverám salóniku a

prudko ich otvoril.

"Constable," povedal, "to vaša povinnosť." Jaffers pochodovali palcov

Ďalšie Hall, Wadgers posledný.

Oni videli v šere bezhlavý číslo, ktorým čelí, sa hrýzol kôru

chleba v jednej rukavici a kus syra v ostatných.

"To je on," povedal Hall.

"Čo to do čerta deje?" Prišiel tón hnevá odradenie zhora goliera

postavy. "Ty si sakramentsky rum zákazníka, pane,"

povedal pán Jaffers.

"Ale 'ed alebo nie" ED, rozkaz hovorí, že "telo" a povinnosť je povinnosť - "

"Drž sa!" Povedal číslo, počnúc späť.

Zrazu Prudko dolu chlieb a syr, a pán Hall len nepochopili nôž

na stôl včas zachrániť. Off prišiel cudzie ľavú rukavicu a bolo

udrel do tváre Jaffers ".

V ďalšom okamihu Jaffers, rezanie krátkych niektoré vyhlásenia o oprávnení, sa

chytil ho za zápästie a znesie schmatol neviditeľný krk.

Dostal znejúce kop do holene, ktoré sa mu kričať, ale on držal jeho zovretie.

Hall poslal nôž zosúvaniu pozdĺž stola Wadgers, kto sa správal ako brankár pre

útok, aby som tak povedal, a potom vystúpil ako Jaffers a cudzincov

húpal a potácal sa k nemu, chytil sa a biť dovnútra

Stoličky stáli v ceste, a šiel stranou s rachotom pretože prišli spoločne.

"Získať nohy," povedal Jaffers medzi zubami.

Pán Hall, snažiť sa konať na základe pokynov, dostal kopanec do znejúce

the rebrami, ktorá zlikvidovať ho na chvíľku, a pán Wadgers, vidieť decapitated

cudzinec sa prevalil a dostal hornej

strana Jaffers, ustúpil k dverám, nôž v ruke, a tak sa zrazil s

Pán Huxter a Sidderbridge Carter prichádza na záchranu práva a poriadku.

V rovnakej dobe sa prišlo tri alebo štyri fľaše od chiffonnier a strieľal web

o ostrosť do vzduchu v miestnosti.

"Budem sa vzdať," zvolal cudzinec, hoci on mal Jaffers dole, a v inom

chvíľu vstal lapal po dychu, podivné postavy, bez hlavy a znesie - pre on

stiahol jeho pravej rukavici sa rovnako ako jeho ľavici.

"Nie je to dobré," povedal, ako by vzlykal po dychu.

Bol to najpodivnejšie vec na svete počuť, že hlas prichádzajúci akoby z prázdnych

priestoru, ale Sussex roľníci sú možno najviac vecný ľudí pod

nie.

Jaffers vstal a tiež produkoval putá.

Potom sa pozeral.

"Hovorím," povedal Jaffers, vychovaný v krátkej matný realizácii nesúladu medzi

Celá tá záležitosť, "čertovsky to! Nemožno použiť 'em, ako som ich vidieť. "

Cudzinec prešiel ruku po jeho vestu, a ako by zázrakom

tlačidiel, ktoré jeho prázdny rukáv ukázal sa stal vrátiť späť.

Potom povedal niečo o jeho holene, a sklonil.

Zdalo sa, že manipulovať s jeho topánky a ponožky.

"Prečo," povedal Huxter, naraz, "že to nie je človek vôbec.

Je to len prázdna oblečenie. Pozrite sa!

Môžete vidieť dole jeho golier a obloženie z jeho oblečenia.

Mohol by som dať ruku - "

Napriahol ruku, zdalo sa schádza niečo vo vzduchu, a vytiahol ju späť

ostrým výkrikom.

"Kiež by si držte z mojich očí," povedal antény hlas tónom

Savage odradenie.

"Faktom je, že som tu všetci - hlava, ruky, nohy a všetci ostatní, ale je

sa stane, som neviditeľný. Je to zmätený obtiaž, ale som.

To je dôvod, prečo by som mal byť tropil na kusy všetky hlúpe balík v Iping, je

to? "

Oblek oblečenie, teraz všetky rozopol a voľne visí na jeho neviditeľnú podporu,

vstala, rukami v bok.

Niekoľko ďalších mužov ľudí teraz vstúpil do miestnosti, tak aby to bolo blízko

preplnené. "Neviditeľné, čo?" Povedal Huxter, ignorovanie

cudzie zneužitia.

"Kto to kedy počul rád na to?" "To je divné, možno, ale to nie je

zločinu. Prečo som napadnutý policajt v tomto

móda? "

"Ah! je to z hľadiska niečo iné, "povedal Jaffers.

"Niet pochýb o tom, že ste trochu ťažké vidieť v tomto svetle, ale ja som dostal rozkaz a je to

všetky správne.

Čo som za to nie je žiadna neviditeľnosť, - je to vlámaniu.

Je tu bol so vlámal do domu a peniaze vzal. "

"Tak čo?"

"A určite okolnosti bod -"! "Nezmysel" povedal neviditeľný

Man. "Dúfam, že áno, pane, ale ja mám

pokyny. "

"No," povedal cudzinec, "Prídem. Prídem.

Ale nie putá. "" Je to robiť pravidelne, "povedal Jaffers.

"Nie putá," stanovil cudzinec.

"Prepáčte," povedal Jaffers. Zrazu postava posadil, a pred

každý človek mohol uvedomiť, bol hotový, papuče, ponožky a nohavice boli

odštartovala pod stôl.

Potom vyskočil znovu a odhodila kabát.

"Tu, nechaj toho," povedal Jaffers, zrazu si uvedomil, čo sa deje.

Chytil na vestu, to bojovalo, a košele vykĺzol z nej a nechal ju

ochabnuto a prázdne ruky. "Drž ho," povedal Jaffers, hlasno.

"Akonáhle sa dostane to, čo preč -"

"Drž ho!" Zvolal každého, a tam bol spech na vlajúce bielej košeli, ktorá

teraz všetko, čo bolo vidieť na cudzincov.

Košele rukáv zasadil ranu na tvári inteligentný radnice, ktorá zastavila jeho otvorenou náručou

vopred, a poslal ho späť do starých lahodný kostolníkovi, a za okamih

Tento odev bol zrušený a stal sa

zmietal a neprítomne hádzanie o zbrane, aj ako košeľu, ktorá je ťah

na človeka hlavu.

Jaffers zovrela, a len pomohol vytiahnuť ho, on bol zahrať v ústa

ovzdušia, a bez rozmyslu hodil obušok a udrel Teddy Henfrey divoko

na temene hlavy.

"Pozor!" Povedal každý, oplotenie náhodne a biť sa do prázdna.

"Drž ho! Zavri dvere!

Nedovoľte, aby mu voľný!

Mám niečo! Tu je! "

Perfektné Babel zvuky, ktoré sa.

Všetci, ako sa zdalo, bol zasiahnutý naraz, a Sandy Wadgers s vedomím, ako vždy

a jeho dôvtip nabrúsené o strašné rany na nose, otvoril dvere a viedol

raut.

Ostatné po rozmyslu, bol zaseknutý na chvíľu v rohu u

dverách. Úderových pokračoval.

Phipps, Unitársku, mal zlomený predný zub a Henfrey bol zranený v

chrupavky ucha.

Jaffers bol odbitý pod čeľusť a, sústruženie, chytil na niečo, čo

zasiahol medzi ním a Huxter v bitke, a zabrániť ich schádzať.

Cítil svalnatú hruď, a za okamih celé množstvo bojovať,

vzrušenie muža vystrelil do preplneného sály.

"Dostal som ho!" Kričal Jaffers, dusenie a navíjanie cez všetky, a zápas

s fialovou tvár a opuchy žíl proti svojmu neviditeľnému nepriateľovi.

Muži zapotácal doprava a doľava ako mimoriadny konflikt pod vplyvom rýchlo

k domové dvere a šiel točí sa pol tucta kroky krčmy.

Jaffers kričal priškrteným hlasom - drží pevne, napriek tomu, a robiť si s

koleno - otočil, a ťažko dopadol najspodnejšej s hlavou v piesku.

Až potom sa prstami odpočinúť.

Tam boli nadšení výkriky "Drž ho!"

"Neviditeľné!" A tak ďalej, a mladý človek, cudzinec, v mieste, ktorého meno

neprišiel na svetlo, vletel do zrazu chytil niečo chýbala jeho držanie, a spadol

na telo ležiace na Constable.

Half-cesta cez cestu žena kričala ako niečo tlačil nej psa, kopol

Zdá sa, že vykríkol a bežal vytie na dvore Huxter, a s tranzitom

Neviditeľný muž bol dokonalý.

Pre priestor ľudia stáli ohromení a gestikulování, a potom sa panike a

rozptýlil je cez dediny ako závan rozhadzuje lístia.

Ale Jaffers ležal bez pohnutia a smerovali nahor a pokrčenými kolenami, na úpätí kroky

krčma.

>

-Kapitola VIII pri transporte

Ôsmej kapitole je mimoriadne krátky, a líči to Gibbons, amatérske

naturalista okresu, keď ležal vonku na priestranné otvorených Downs bez duše

behom pár kilometrov od neho, ako on

myslenia, a takmer driemajúci, počul z jeho okolia zvuk, ako keď sa človek kašľa,

kýchanie, a potom nadával divoko na seba a hľadá, čo videl.

Napriek tomu hlas bol nesporný.

To pokračovalo prisahať, že sa šírke a rozmanitosti, ktorá rozlišuje nadávky na

kultivovaného muža.

To rástlo k vrcholu, opäť zmenšil, a zomrel v diaľke, ako to ide

Zdalo sa, že ho v smere Adderdean.

Zdvihla sa do kŕčovitého kýchať a skončil.

Gibbons počul nič z rannej udalosti, ale tento jav bol tak

zarážajúce a znepokojujúce, že jeho filozofické pokoj zmizol, dostal

sa rýchlo, a vybehla do strmosti

z kopca smerom k obci, tak rýchlo, ako len mohol ísť.

KAPITOLA IX MR. THOMAS MARVEL

Musíte obraz pána Thomasa Marvel ako osoba hojný, flexibilné tvár, nos

valcových výčnelok, A liquorish, dostatok, kolísavé ústa a fúzy

ježaté výstrednosť.

Jeho postava sklon tučnosť, jeho krátke končatiny zdôraznil tento sklon.

Mal na sebe kožušinové cylinder a časté nahradenie povrazov a Šnúrky pre

tlačidlá, viditeľné v kritických miestach jeho kostým, označený človek v podstate starý mládenec.

Pán Thomas Marvel sedel s nohami v priekope pri ceste na dole

k Adderdean, asi kilometer a pol z Iping.

Jeho nohy, s výnimkou ponožky nepravidelných open-práce boli holé, jeho veľké prsty bola široká,

a vztýčené ako ušami ostražitý pes.

V pokojnom spôsobom - robil všetko, čo v pokojnom spôsobom - bol uvažuje

sa snaží na topánky.

Boli to najrozumnejšie topánky, narazil na dlhú dobu, ale príliš veľké pre

ním, a že tie mu boli v suchom počasí, veľmi pohodlné, ale tiež

tenkou podrážkou pre vlhké.

Pán Thomas Marvel nenávidel priestranný topánky, ale potom nenávidel vlhké.

Nikdy riadne premyslený, ktorý nenávidel najviac, a to bol príjemný deň, a

nič lepšie na práci.

A tak dal štyri topánky v pôvabnej skupine na trávnik a pozrel sa na ne.

A pretože je tam v tráve a odpruženie repík, to zrazu napadlo

mu, že oba páry boli mimoriadne škaredé vidieť.

Nebol vôbec prekvapený hlas za ním.

"Sú to topánky, tak ako tak," povedal hlas.

"Sú to - charita topánky," povedal Thomas Marvel, s hlavou na jednej strane o

je znechutene, "a ktorý je najškaredšie pár v celom vesmíre požehnal,

Som prekliaty, pokiaľ viem! "

"Hm," povedal hlas. "Nosím horšie - v skutočnosti, nosím žiadny.

Ale nikto to owdacious Ugly - Ak dovolíte výraz.

Bol som cadging topánky - najmä - niekoľko dní.

Pretože som bol chorý z nich. Sú to zvuk dosť, samozrejme.

Ale pán na tramp vidí ako neobyčajne mnoho z jeho topánok.

A ak budete mi veriť, že som zvýšil nič v celej krajine požehnaný, skúste

ako by som si, ale je.

Pozrite sa na 'em! A dobrou krajinou pre topánky, aj vo

všeobecne. Ale je to len moja promiskuitný šťastie.

Ja mám topánky v tejto krajine desať rokov alebo viac.

A potom sa s vami jednať ako je táto. "" Je to zviera v danej krajine, "povedal

Hlas.

"A ošípaných na ľudí." "Je to tak?" Povedal pán Thomas Marvel.

"Pane! Ale ich topánky!

To lepšie, než to. "

Otočil hlavu cez rameno na pravej strane, aby sa pozrel na svoje topánky

partnera s ohľadom na porovnanie, a hľa! kde topánky jeho partnera

by mala byť neboli ani nohy, ani topánky.

Bol ožiarený začiatku veľké prekvapenie.

"Kde je tvoj?" Povedal pán Thomas Marvel cez rameno a prichádza na všetky štyri.

Videl úsek prázdne zostrelí s hojdajúcu sa vo vetre vzdialený green-zameral furze

kríkov.

"Som opitý?" Povedal pán Marvel. "Už som mal videnie?

Bol som hovoril k sebe? To, čo - "

"Neľakajte sa," povedal hlas.

"Nikto z vašich ventriloquising ma," povedal pán Thomas Marvel, prudko rastie na nohy.

"Kde je tvoj? Znepokojenie, naozaj! "

"Neľakajte sa," opakoval hlas.

"Budete sa vystrašiť vo chvíli, ty hlúpy blázon," povedal pán Thomas Marvel.

"Kde je tvoj? Nechajte ma si moje znamenie na tvojej ...

"Je tvoj pochovaný?" Povedal Thomas Marvel, po pauze.

Nikto sa neozval. Pán Thomas Marvel stál bootless a

diviť, bundu skoro zhodenie.

"Čejka," povedal cíbik, veľmi vzdialené. "Čejka, naozaj!" Povedal pán Thomas Marvel.

"To nie je žiadny čas na hlúposť."

Dole bola pustá, východ a západ, sever a juh, na ceste s plytkými

priekop a biele hraničiace stávky, bežal hladko a prázdne sever a juh, a okrem

pre tento cíbik, modrá obloha bola prázdna tiež.

"Tak mi pomôž," povedal Thomas Marvel, miešanie kabát na ramená

znovu.

"Je to pitie! Možno ha "poznám."

"Nie je to piť," povedal hlas. "Tie vaše nervy stabilný."

"Au!" Povedal pán Marvel, a jeho tvár sa uprostred svojej biele škvrny.

"Je to pitie!" Opakoval potichu pery.

Zostal pozeral na neho, rotačné pomaly späť.

"Mohol som prisahal, že som počul hlas," zašepkal.

"Samozrejme, že áno."

"Je to tu znova," povedal pán Marvel, zavrel oči a zopäl ruky na

čelo s tragickým gestom.

On bol zrazu vziať za golier a otrasený násilne, a že viac ako omámené

vôbec. "Nebuď blázon," povedal hlas.

"Ja sa - off - my - kvitnúce - vôl," povedal pán Marvel.

"To nie je dobré. Je to trápi o nich blarsted topánky.

Ja som z môjho požehnal kvitnúce vôl.

Alebo je to náladu. "" Ani jedno, ani druhé, "povedal

Hlas. "Počúvaj!"

"Chump," povedal pán Marvel.

"Jedna minúta," povedal hlas, prenikavo, rozochvený sa sebaovládania.

"No," povedal pán Thomas Marvel, s podivným pocitom, že bol vykopaný v roku

hrudi prstom.

"Myslíš, že som len predstavivosť? Jednoducho fantázia? "

"Čo iného môžete byť?" Povedal Thomas Marvel, odtlačok zadnej časti krku.

"Dobre," povedal hlas, tónom úľavy.

"Potom budem hádzať kamienky na vás až si myslieť inak."

"Ale kde sú tvoje?"

Hlas neodpovedal. Whizz prišiel Flint, zrejme z

vzduchu, a vynechal pána Marvel rameno o hair's-šírke.

Pán Marvel, sústruženie, videl trhnúť pazúrika do vzduchu, vystopovať komplikované cesty,

zavesiť na chvíľu, a potom sa vrhnúť na nohy s rýchlosťou takmer neviditeľné.

Bol príliš ohromený, aby sa vyhol.

Whizz to prišlo, a ricochetted z holé päte do priekopy.

Pán Thomas Marvel skočil nohy a kričal nahlas.

Potom začal utekať, zakopol o neviditeľné prekážky, a prišli až po uši

do sedu.

"Teraz," povedal hlas, ako tretí kameň zakrivený hore a visel vo vzduchu nad

tramp. "Som predstavivosť?"

Pán Marvel formou odpovedí sa s výkrikom úľavy vyškriabal na nohy, a bol okamžite prevrátil

znovu. Ležal na okamih odmlčala.

"Ak máte ďalšie zápas," povedal hlas, "ja sa hodiť kamienok na hlavu."

"Je to spravodlivé," povedal pán Thomas Marvel, sedieť, pričom jeho zranenie prsta v ruke

a uprel oči na tretiu raketu.

"Ja tomu nerozumiem. Kamene hádzal sám.

Kamene hovorí. Dostaňte sa dolu.

Rot preč.

Ja som urobil. "Tretí padol pazúrik.

"Je to veľmi jednoduché," povedal hlas. "Som neviditeľný muž."

"Povedz nám niečo, čo neviem," povedal pán Marvel, lapal po dychu s bolesťou.

"Kde si schoval - ako to urobiť - neviem.

Som unavený. "

"To je všetko," povedal hlas. "Som neviditeľný.

To je to, čo chcem, aby ste pochopili. "" Všetci videli, že.

Nie je potrebné, aby ste sa tak zmätený netrpezlivý, pane.

Tak teda. Dajte nám pojem.

Ako sa vám schoval? "

"Som neviditeľný. To je veľké miesto.

A to, čo chcem, aby ste pochopili, je to - "

"Ale pobytu?" Prerušil ho pán Marvel.

"Tu! Šesť metrov pred vami. "

"Ale no tak! Aj nie je slepá.

Budete sa mi povedať, ste len ďalší vzduchu.

Nie som jedným z vašich neznalý trampov - "" Áno, som - riedky vzduch.

Pozeráš sa skrze mňa. "

"Čože? Nie je tam žiadne veci k vám.

Vox et - Čo je to? - Jabber. Je to toto? "

"Som len ľudská bytosť - pevná, potrebuje jedlo a nápoj, ktorí potrebujú zahŕňa tiež - ale

Som neviditeľný. Vidíte?

Neviditeľný.

Jednoduchý nápad. Neviditeľné. "

"Čo sa v reálnom rád?" "Áno, skutočný."

"Dáme si ruku," povedal Marvel: "Ak sú skutočné.

Nebude to tak sakramentsky out-of-the-cesta páči, potom - pán "povedal," ako ste ma

skok - uchytenie ma takto! "

Cítil, ako mu ruka, ktorá uzavrela okolo zápästia s jeho vyradenia prsty, a jeho

Prsty timorously šiel do paže, poklepal svalnaté hruď, a preskúmal fúzatý

tvár.

Marvel tvár bol údiv. "Ja som uháňal," povedal.

"Ak nie poraziť kohút boj! Najvýznamnejšie - a tam vidím

králik čisté cez vás, "ARF na míle ďaleko!

Nie je to trochu z vás vidieť - okrem - "On skúmal zdanlivo prázdny priestor

nadšene. "Vy aven't bol stra" chlieb a syr? "

spýtal sa drží neviditeľná ruka.

"Máte pravdu, a nie je to úplne asimilovali do systému."

"Ach," povedal pán Marvel. "Tak trochu strašidelné, ale."

"Samozrejme, že to všetko nie je zďaleka tak skvelé, ako si myslíš."

"Je to absolútne úžasné dosť pre moje skromné chce," povedal pán Thomas Marvel.

"Howjer riadiť!

Ako sa dooce to robí? "" To je príliš dlhý príbeh.

A okrem toho - "" Hovorím ti, že celý podnik veľmi

To netuším, "povedal pán Marvel.

"Chcem povedať, v súčasnej dobe je toto: Potrebujem pomoc.

Prišiel som sa, že - som na vás naraz.

Bol som putovanie, šialený zlosťou, nahý, bezmocný.

Mohol som zavraždil. A ja som ťa videl - "

"Pane!" Povedal pán Marvel.

"Prišiel som za vami - váhal - pokračoval -"

Pán Marvel výraz bol výrečný. "- Potom sa zastavil.

"Tu," povedal som, "je vyvrheľ, ako som ja.

To je človek, pre mňa "Tak som sa otočil a prišiel k vám -. Vami.

A - ""! Pán "povedal pán Marvel.

"Ale ja som to všetko v tizzy.

Môžem sa opýtať - ako to je? A to, čo možno vyžadovať v ceste

Nápoveda -? Neviditeľný "" Chcem, aby ste mi pomohol dostať oblečenie - a

úkrytu - a potom, s inými vecami.

Nechal som ich dosť dlho. Ak ste won't - dobre!

Ale ty sa -. Musí "" Počujte, "povedal pán Marvel.

"Som veľmi ohromilo.

Nekliknúť mi o nič viac. A nechajte ma ísť.

Musím si trochu stabilný. A vy ste celkom blízko zlomil prst.

Je to všetko tak nezmyselné.

Prázdne Downs, prázdne oblohe. Nič vidieť na míle okrem prsiach

prírody. A potom príde nejaký hlas.

Hlas z neba!

A kamene! A Fist - Pane! "

"Daj sa dokopy," povedal hlas, "na čo musíte robiť svoju prácu som zvolil pre

vy. "

Pán Marvel nafúkol tváre, a jeho oči boli okrúhle.

"Ja som si vyvolil vás," povedal hlas.

"Ste jediný človek, okrem niektorých z tých bláznov tam dole, kto vie, že je taká

niečo ako neviditeľný muž. Musíte byť môj pomocník.

Pomôžte mi - a ja budem robiť veľké veci pre vás.

Neviditeľný muž je mužom moci. "Odmlčal sa na chvíľu kýchnuť

násilne.

"Ale či ma zradí," povedal, "ak sa vám nepodarí urobiť, ako som sa priamo vás -" Odmlčal sa a

poklepal na rameno pána Marvel chytro. Pán Marvel dal vreskot teroru na

dotyk.

"Ja nechcem prezradiť," povedal pán Marvel, lemovanie od smeru

prsty. "Nezdá sa vám ísť, myslia to, čo si

robiť.

Všetko, čo chcete urobiť, je, aby vám pomohol - Len mi povedz, čo mám robiť.

(Lord!) Či už chcete robiť, že som väčšinu

ochotný urobiť. "

KAPITOLA X MR. MARVEL Návšteva IPING

Po prvom nárazový panika strávil sám Iping stal spory.

Skepticizmus sa náhle dvíha hlavu - skôr nervózny skepsa, vôbec istí

chrbte, ale napriek tomu skepsu.

Je to tak oveľa jednoduchšie, aby veril v neviditeľný muž, a tí, ktorí v skutočnosti

videl rozpustiť do vzduchu, alebo cítil silu jeho paže, by sa počítať s

prsty oboch rúk.

A z týchto svedkov pán Wadgers sa v súčasnosti chýba, s dôchodcovia

impregnably za skrutky a barov z jeho vlastného domu, a Jaffers ležal

ohromil v obývačke "Tréner a kone."

Veľké a podivné nápady presahovať skúsenosti majú často menší vplyv na ľudí

a ženy, než menšie, konkrétne úvahy.

Iping bol homosexuál s prápory, a všetci boli oblečení v gala.

Svätodušný pondelok bolo tešil sa na mesiac alebo viac.

V popoludňajších hodinách aj tí, ktorí verili v Neviditeľné začali pokračovať v ich

trochu zábavy v pokusný spôsobom, na predpoklade, že má celkom preč

preč, a skeptici už bol žart.

Ale ľudia, skeptici a veriaci podobný, bol pozoruhodne spoločenský celý deň.

Haysman je lúka s gay stan, v ktorom pani Bunting a iné dámy

pripravuje čaj, zatiaľ čo bez, nedeľné školy deti bežali preteky a hrali hry

pod hlučné vedením kaplána a neúspechy nadávať a sackbut.

Niet pochýb o tom, že bol zaznamenaný mierny nepokoj vo vzduchu, ale ľudia z väčšej časti sa

zmysel tajiť, čo nápadité výčitky, ktoré zažili.

Na návsi silný sklon [word chýba?], Ktorý sa, lipnutie the

zatiaľ čo na kladku, húpal rukoväť, jeden mohol byť hodil prudko proti vrece na

Druhý koniec, prišiel o značnú priazeň

Medzi dospievajúcou, ako tiež robil hojdačky a kokos vyhýba.

Tam bol tiež promenádnych a parné varhany pripojené k malej plný kruhový objazd

vzduch sa štipľavú chuť oleja a rovnako ostrá hudba.

Členovia klubu, ktorí sa zúčastnili kostol v dopoludňajších hodinách, sa SPLENDID v

odznaky ružovej a zelenej, a niektoré Gayer-hneval sa tiež zdobili ich nadhadzovač

klobúky s brilantné farby láskavosti pásky.

Staré Fletcher, ktorého koncept dovolenky, čo bolo ťažké, bol vidieť skrz

Jasmine o jeho okna alebo do otvorených dverí (podľa toho, ako ste sa rozhodli

vzhľad), pripravená jemne na doske

podporovaný na dvoch stoličkách, a zakrývať strop svojej obývačky.

Štyri hodiny cudzinec vstúpil do dediny zo smeru Downs.

Bol to malý, tučný človek v mimoriadne ošumělý klobúk, a on

sa zdá byť veľmi dych. Tváre mal striedavo krívať a

tesne nafúkol.

His strakatý tvár bola obavy, a on sa pohyboval s akousi neochotné ochotne.

Otočil sa na rohu kostola, a nariadil jeho cestu k "Tréner a kone."

Okrem iného spomína na staré Fletcher ho videla, a naozaj starý pán, taký

udrel jeho zvláštne vzrušenie, že sa nechtiac povolené množstvo

vápno spustiť dolu kefu do rukávu kabátu, zatiaľ čo ak ide o neho.

Tento cudzinec, na vnímanie majiteľa kokos plachý, vyzeral, že

hovoriť sám k sebe, a pán Huxter poznamenal to isté.

Zastavil sa na úpätí "Tréner a kone" kroky, a, podľa pána

Huxter, objavil sa podrobiť vážnej vnútorný boj, než by mohol vyvolať

sa vstúpiť do domu.

Nakoniec on pochodoval po schodoch, a bol videný pán Huxter odbočiť vľavo a

otvoriť dvere do salónu.

Pán Huxter počul hlasy z miestnosti a z baru zoznámenia muža

jeho chyba.

"Táto miestnosť je súkromný," povedal Hall, a cudzinec zavrel za sebou dvere a šiel nešikovne

do baru.

V priebehu niekoľkých minút sa objavil, otrel pery sa späť

jeho ruky s nádychom tiché zadosťučinenie, že tak nejako zapôsobilo pán

Huxter tak, ako predpokladáme.

Stál a díval sa na neho na nejakú chvíľu, a potom pán Huxter ho videl ísť

v podivne tajnůstkářským spôsobom na bránu na dvor, na ktorom salóne

okno otvorené.

Cudzinec sa po krátkom váhaní oprel proti jednému z brány, stĺpiky, produkoval

krátke hlinenú fajku a pripravený vyplniť. Jeho prsty sa chveli pri tom.

Zapálil si, že neohrabane, a založil si ruky začal fajčiť v malátny postoj,

postoj, ktorý jeho občasné pohľady do dvora úplne popieral.

To všetko pán Huxter videl na kanistre tabaku okná a výstrednosť

človeka správanie ho viedlo k zachovaniu jeho pozorovanie.

V súčasnej dobe je cudzinec vstala a dať fajku do vrecka.

Potom zmizol do dvora.

Bezodkladne Pán Huxter, počatie bol svedkom nejaké drobné krádeže, skočil koleso

jeho pult a vybehol na ceste zastaviť zlodeja.

V tej chvíli sa pán Marvel objavil, klobúk nakrivo, veľký balík v modrom stola

tkaniny v jednej ruke, a tri knihy zviazané dohromady - ako sa ukázalo neskôr sa

Farára traky - v ostatných.

Priamo videl Huxter dal akýsi vzdych a obrátil ostro doľava,

začala plynúť. "Stop, zlodej!" Zvolal Huxter, a vyrazil

po ňom.

Pán Huxter na pocity boli živé, ale krátke.

Videl muža, tesne pred ním a tryskanie svižne pre Cirkev rohu a do kopca

ceste.

Videl obce vlajky a slávnosti mimo nej, a tvár a tak sa obrátil na

ho. Zareval, "Stop!" Znovu.

Sotva už desať kroky pred jeho Shin bol chytený v nejakým záhadným spôsobom,

a on už beží, ale lietanie s nepredstaviteľné rýchlosti cez

vzduchu.

Videl zem náhle k tvári.

Svet sa zdalo, že úvodné na milión vírenie škvrny svetla a ďalšie

riadenie, záujem o neho viac.

>

Kapitola XI-V "autokary a koňa"

O to, aby jasne pochopiť, čo sa stalo v krčme, treba ísť

Späť na okamih, kedy pán Marvel prvýkrát prišiel do pohľadu okna pána Huxter je.

Presne v tom okamihu pán nadávať a pán Bunting boli v salóne.

Oni boli vážne vyšetruje podivné udalosti na ráno, a

boli, so súhlasom pána Halla, takže dôkladné posúdenie neviditeľného

veci.

Jaffers sa čiastočne spamätal z pádu a išla domov v dôvere jeho

sympatické kamarátmi.

Cudzinec je rozptýlené odevy boli odstránené pani sála a miestnosť upratala

hore.

A na stole pod oknom, kde cudzinec bol zvyknutý pracovať, mal nadávať

zasiahla takmer súčasne na troch veľkých knihách v rukopise s nápisom "Denník".

"Denník," povedal nadávať, dávať tri knihy na stole.

"Teraz, v každom prípade budeme niečo naučiť."

Vikár stál s rukami na stole.

"Denník," opakoval nadávať, sedieť, dávať dva diely pre podporu tretieho,

a otvorení.

"Hm - no name na predsádke. Obťažovať - Cypher.

A čísla. "Vikár prišiel kole pozrieť na svoje

rameno.

Nadávať obrátil na stránky s tvárou naraz sklamaný.

"Ja sa - Preboha! Je to všetko Cypher, Bunting. "

"Neexistujú žiadne diagramy?" Spýtal sa pán Bunting.

"Nie, hádzanie ilustrácie svetlo -" "Pozrite sa sám," povedal pán kliať.

"Niektoré jeho matematické a niektoré z nich v Rusku alebo nejaký taký jazyk (súdiac podľa

písmená), a niektoré z nich je grécky.

Teraz grécky Myslel som si - "

"Samozrejme," povedal pán Bunting, pričom sa a otrel si okuliare a cit

náhle veľmi nepohodlné - pretože nemal gréckej ľavice v jeho mysli stojí za to hovoriť o;

"Áno - grécka, samozrejme, môže poskytnúť vodítko."

"Nájdem si miesto." "Radšej by som prvý pohľad vďaka objemu

Po prvé, "povedal pán Bunting, stále stieranie.

"Celkový dojem prvý, nadávať, a potom, viete, my môžeme ísť hľadať

záchytné body. "

Kašlal, nasadil si okuliare, usporiadal je úzkostlivo, znovu zakašlal, a

chcel niečo, čo by sa stalo odvrátiť zdanlivo nevyhnutné expozície.

Potom si vzal zväzok nadávať mu podal v pokojnom spôsobom.

A potom sa niečo stalo. Dvere sa otvorili naraz.

Obaja páni prudko trhol, rozhliadol sa, a uľavilo sa im vidieť

sporadicky ružové líca pod furry cylinder.

"Kohútika?" Spýtal sa tvári, a pozeral.

"Nie," povedal obaja páni naraz. "Na druhú stranu, môj muž," povedal pán

Vlajková výzdoba. A "Ukončite prosím tie dvere," povedal pán kliať,

podráždene.

"Dobre," povedal útočník, ako sa zdalo, tichým hlasom podivne rôzne

od huskiness jeho prvej dotaz. "Máte pravdu," povedal votrelca the

bývalý hlas.

"Stand jasné!" A on zmizol a zavrel dvere.

"Námorník, mal som sudca," povedal pán Bunting.

"Zábavné chlapi, sú.

Stand jasné! Presne tak. Námorná termín, odkazovať sa na jeho získanie

Späť z miestnosti, povedal by som. "" Trúfam si povedať, "povedal nadávať.

"Moje nervy sú voľné na deň.

Je celkom sa mi skok -. Otvorenie dverí takhle "

Pán Bunting sa usmial, ako keby neskočil. "A teraz," povedal s povzdychom, "tieto

knihy. "

Niekto zavetril, ako to urobil. "Jedna vec je nesporná," povedal Bunting,

, Ktorým sa stolička vedľa toho kliať.

"Tam určite boli veľmi podivné veci sa stávajú v Iping v posledných niekoľkých

dní - veľmi podivné. Ja samozrejme nemôže veriť v túto absurdné

neviditeľnosť príbeh - "

"Je to neuveriteľné," povedal nadávať - "Neuveriteľné. Ale faktom zostáva, že som videl - I

určite videl, vpravo dole v rukáve - "" Ale vedeli ste - ste si istý?

Predpokladajme, že zrkadlo, napríklad - halucinácie sú tak ľahko vyrába.

Ja neviem, či ste niekedy videli naozaj dobrý kúzelník - "

"Nebudem tvrdiť, znovu," povedal nadávať.

"Už sme to von mlátil, Bunting. A práve tam tieto knihy - Ah!

Tu je časť toho, čo som sa sa po grécky! Grécke písmená určite. "

Ukázal na stred stránky.

Pán Bunting sa mierne začervenal a priniesol jeho tvár bližšie, zrejme nájde nejaký

problémy s jeho okuliarmi. Zrazu si uvedomil osobitnú

pocit na šiji.

Pokúsil sa zdvihnúť hlavu, a došlo k nehnuteľnosti odpor.

Ten pocit bol čudný tlak, zovretie ťažký, pevnú ruku, a niesla jeho

brada neodolateľne k stolu.

"Nehýb sa, málo ľudí," zašepkal hlas, "alebo ti mozog vás oboch!"

Pozrel sa do tváre kliať, blízko k jeho vlastnej, a každý videl zdesenie

odrazom jeho bledé prekvapenie.

"Je mi ľúto, zvládnuť vás tak hrubo," povedal hlas, "ale je to nevyhnutné."

"Od kedy ste sa naučil strkať nos do súkromného vyšetrovateľa memoranda," povedal

Hlas, a dve brady udrel v tabuľke súčasne, a dve sady zubov

rachotil.

"Vzhľadom k tomu, keď ste sa dozvedel o invázii do súkromných izieb človeka v nešťastí?" A

otras sa opakovalo. "V prípade, že oni dali moje šaty?"

"Počúvaj," povedal hlas.

"Okná sú upevnené a ja som vzal kľúč z dverí.

Som celkom silný muž, a mám po ruke poker - okrem toho, že neviditeľná.

Tam nie je najmenších pochýb o tom, že by som mohol zabiť ako dostať preč a dosť

ľahko, ak som chcel - chápete? Veľmi dobre.

Ak sa ťa pustím vám sľúbiť, že vyskúšať všetky nezmysly a robiť to, čo som vám hovoril? "

Vikár a doktor sa pozrel na seba, a doktor pretiahol tvár.

"Áno," povedal pán Bunting, a doktor to opakoval.

Potom sa tlak na uvoľnenie krku a doktor a farár posadil, a to ako veľmi

červená v tvári a krútiť hlavou.

"Prosím, majte sedenie, kde ste," povedal Neviditeľný muž.

"Tu je poker, uvidíte."

"Keď som prišiel do tejto miestnosti," pokračoval Neviditeľný muž, po predložení poker

ku špičke nosa každého z jeho návštevníkov, "Nečakal som, že nájsť

obsadené a ja som čakal, že nájde v

Okrem mojej knihy memoranda, oblečenie oblečenie.

Kde je? Nie - nerob vzostupu.

Vidím, že je preč.

Teraz, práve v súčasnej dobe, ale dni sú docela dosť teplo na neviditeľný muž

pobehovať Stark, večery sú celkom chladno.

Chcem, oblečenie - a iné ubytovanie, tak musím mať tie tri knihy. "

KAPITOLA XII Neviditeľný muž stratí jeho náladu

To je nevyhnutné, že v tomto momente príbehu by mal prerušiť opäť na

niektoré veľmi bolestivé preto, že sa v súčasnej dobe je zrejmé.

I keď tieto veci sa diali v salóne, a keď pán Huxter sledoval

Pán Marvel fajčí fajku na bráne, nie desať metrov od nás bol pán Hall

a Teddy Henfrey diskutovať v stave zmätku jasno jednej Iping tému.

Náhle sa strhol násilný úder proti dverám do salónu, ostrý výkrik, a

potom - ticho.

"Hul-lo," povedal Teddy Henfrey. "Hul-lo!" Z kohútika.

Pán Hall sa veci pomaly, ale isto.

"To nie je správne," povedal, a prišiel koleso od pultu k salónu

dvere. On a Teddy sa blížil k dverám spoločne,

s úmyslom tváre.

Ich oči do úvahy. "Niečo zle," povedal Hall, a Henfrey

súhlasne prikývol.

Závan nepríjemný zápach chemikálie sa s nimi stretol, a tam bol tlmený zvuk

konverzácie, veľmi rýchly a podmanil. "Ste v poriadku Št.?" Spýtal sa Hall, rapu.

The zamumlal rozhovor prestal náhle na chvíľu ticho, potom sa konverzácie

bola obnovená v syčanie šeptom, potom sa ostrý výkrik: "Nie! Nie, to nie! "

Prišiel náhly pohyb a oversetting na stoličku, krátky boj.

Ticho znovu. "Čo dooce?" Zvolal Henfrey, Sotto

Voce.

"Vy - všetky -? Právo Št." Spýtal sa pán Hall, ostro, znovu.

Vičar hlas odpovedal s podivnou trhať intonáciu: "Úplne ri-vpravo.

Prosím, nie -. Prerušenie "

"Zvláštne," povedal pán Henfrey. "Zvláštne," povedal pán Hall.

"Hovorí," Neprerušujte, "povedal Henfrey. "Aj heerd'n," povedal Hall.

"A čuchať," povedal Henfrey.

Oni zostali počúvania. Konverzácia bola rýchla a tlmený.

"Nemôžem," povedal pán Bunting sa zvýšeným hlasom: "Ja vám, pane, ja nie."

"Čo to bolo?" Spýtal sa Henfrey.

"Hovorí, že wi" priehlavok, "povedal Hall. "Warn't k nám prihovára, wuz že?"

"Hanebné" povedal pán Bunting, vo vnútri. "" Nehanebných, "povedal pán Henfrey.

"Počul som, že - zreteľný."

"Kto to je hovoriť teraz?" Spýtal sa Henfrey. "Pán Nadávať, ja s'pose, "povedal Hall.

"Počujete - niečo?" Ticho.

Zvuky v nejasný a mätúce.

"Znie to ako hádzať na obrus," povedal Hall.

Pani Hall objavil za barom.

Hall z gestá ticha a pozvanie.

To vyvolalo pani Hallovej manželky opozície. "A čo tvoj listenin" tam, Hall? "Povedala

spýtal sa.

"Nie je vám nič lepšie na práci? - Rušný deň, ako je táto"

Hall sa pokúsil vyjadriť všetko grimasy a pantomíma, ale pani Hall bola neústupčivá.

Zdvihla hlas.

Tak Hall a Henfrey skôr skľúčený, po špičkách späť do baru, gestikulující to

vysvetlil jej. Spočiatku odmietala vidieť nič

to, čo počuli vôbec.

Potom ona trvala na chodbe zachovanie mlčania, kým Henfrey jej svoj príbeh.

Bola sklon si myslieť, že celú záležitosť nezmysel - možno to boli len

sťahovanie nábytku okolo.

"Ja heerd'n hovoriť" hanebné ", že som urobil," povedal Hall.

"Aj heerd, pani Hall," povedal Henfrey. "Tak ako nie -" začala pani Hall.

"HSH!" Povedal Teddy Henfrey.

"Čo som počul z okna?" "Čo to okno?" Spýtala sa pani Hall.

"Salon okna," povedal Henfrey. Každý, kto stál pozorne počúval.

Pani Hall oči, riadil priamo pred ňou, videla, bez toho, aby videl vynikajúci

obdĺžnikový vo dverách hostinca, cesty biela a živé, a to Huxter shop-Predné pľuzgierov

V júni nie.

Náhle sa otvorili dvere Huxter a Huxter objavil, oči hľadia s napätím,

paží gestikuloval. "Yap" zvolal Huxter.

"Stop zlodej!" A bežal šikmo cez podlhovastý smerom do dvora brány, a

zmizol.

Súčasne prišiel vrava zo salónu, a zvuk windows, že

uzavretý.

Hall, Henfrey, a ľudský obsah kohútika vyrútil naraz zmätene do

na ulici.

Videli niekto metla rohom smerom k ceste, a pán Huxter prevedení

zložitý skok vo vzduchu, ktoré skončilo na tvári a ramene.

Ulicou, ľudia stáli ohromení a beží k nim.

Pán Huxter bol ohromený.

Henfrey prestal objavovať, ale sála a dva robotníci z vodovodu ponáhľal

naraz do rohu, kričí nesúvislé veci, a videl pán Marvel mizne z

roh steny kostola.

Zdá sa, že si skočil k záveru, že nie je možné toto bolo

Neviditeľný muž sa náhle stáva viditeľným, a vyrazili hneď po pruhu v prenasledovaní.

Ale Hall sotva spustiť pár metrov pred tým, než sa hlasno kričať úžasu

a zleteli po hlave do strany, chytil jeden z robotníkov a prinášať

ho na zem.

Bol spoplatnený rovnako ako jeden muž poplatky na futbal.

Druhý robotník prišiel v kruhu, pozeral, a koncipovaní, že Hall bol

spadol na jeho vlastnej vôle, obrátil sa pokračovať v prenasledovaní, len aby bol podrazený

členok rovnako ako Huxter bol.

Potom, ako prvý Laborero sa s výkrikom úľavy vyškriabal na nohy, bol vyhodený do strany ranou

ktoré by mohli mať vyrúbané vola.

Ako on išiel dole, Rush smerom od návsi prišla kole

rohu.

Ako prvý sa bol majiteľ kokos plachý, urastený muž v modrom

Jersey.

Bol udivený, že vidí Lane prázdny až na troch mužov, rozlohou na absurdne

krajiny.

A potom sa niečo stalo s jeho správať-najviac nohy a šiel strmhlav a valcovaného

strany práve včas, aby sa pasú nohy svojho brata a partnera, po

strmhlav.

Tí dvaja boli potom kopol, pokľakol na, spadol, a prekliaty celý rad po-

uponáhľanej ľudí.

Teraz, keď Hall a Henfrey a robotníci vybehol z domu, pani Hall, ktorý sa

bol za trest skúseností, zostal v bare pri pokladni.

A zrazu sa dvere salónu sa otvorili a objavil sa pán nadávať, a bez toho, aby pozrel

na ňu vrhli hneď po schodoch dolu smerom k rohu.

"Drž ho!" Zvolal.

"Nedovoľte mu kvapky, ktoré pozemok." Vedel, že nič o existencii Marvel.

Pre Neviditeľný odovzdala kníh a zväzku vo dvore.

Tvár pána nadávať bol naštvaný a odhodlaný, ale jeho kostým bol chybný,

trochu kríval biele kilt, ktoré by mohli mať iba obstálo v Grécku.

"Drž ho!" Zareval.

"Má moje nohavice! A každý steh vikára oblečenie! "

"" Skôr ho za chvíľu, "zvolal na Henfrey, keď išiel okolo ležiace Huxter,

a prichádza za rohom sa pripojiť k vravu, bol okamžite vyradený nohy

do neslušné rozlieha sa.

Niekto v plnom letu šliapal ťažko na prst.

Vykríkol a snažil sa získať jeho nohy, bol vyradený proti a hodil na všetky štyri

znovu, a si uvedomil, že on bol zapojený nie je v zajatí, ale v debakel.

Každý bežal späť do dediny.

Vstal z mŕtvych a bol hit ťažko za uchom.

Zatackal a vyrazil späť do "Coach a kone" ihneď, skákanie cez

opustené Huxter, ktorý bol teraz sedieť, na jeho ceste.

Za ním, zatiaľ čo on bol v polovici Hostinec kroky počul náhle výkrik hnevu,

prudko rastie z zmätok plače a znejúce plácnutí v niečí

tvár.

Spoznal hlas ako z neviditeľného, a vedomie, bolo to

Muž náhle rozzúrený bolestivú ranu. V ďalšej chvíli pán nadávať bol späť v

salón.

"Vracia sa, Bunting," povedal, ponáhľa dovnútra

"Zachráňte sa!"

Pán Bunting stál v okne zaoberal v snahe obliecť sa v

ohnisko, koberec a West Surrey Gazette.

"Kto ide so mnou?" Povedal, tak prekvapená, že jeho kostým tesne unikol

rozkladu. "Neviditeľný muž," povedal nadávať, a ponáhľal na

k oknu.

"Mali by sme vypadnúť odtiaľto! Je to šialený boj!

Mad! "V ďalšej chvíli bol na dvore.

"Preboha!" Povedal pán Bunting, váhanie medzi dvoma hrozné

alternatívy.

Počul, ako strašné boje v priechodu Inn, a jeho rozhodnutie bolo

vykonaná.

Vyliezol z okna, upravil si kostým rýchlo, a utiekol hore

Obec tak rýchlo, ako jeho malý tučný nohy dovolili.

Od okamihu, kedy Neviditeľný kričala od zlosti a pán Bunting robil jeho

pamätný let do dediny, to stalo sa nemožné, aby po sebe idúcich účet

záležitosti v Iping.

Možno Neviditeľný pôvodný zámer bol len na úhradu Marvelova

ustúpiť s oblečením a knihami.

Ale jeho povaha, v žiadnej dobe veľmi dobré, zdá sa, že šlo úplne v určitej šance

rána, a okamžite sa pustil do búchať a zvrhnutie, pre obyčajné uspokojenie

bolí.

Musíte prísť na ulici plnej prevádzky postáv, o búchanie dverí a bojuje za

Skrýše.

Musíte prísť na vrava náhle nápadný na nestabilné rovnováhy starých

Fletcher sa dosky a dve stoličky - s katastrofálne výsledky.

Musíte Obrázok zdesení chytil pár mizerne na hojdačke.

A potom celý búrlivý Rush prešla a Iping ulice s jeho gauds

a vlajky je opustená, až na stále zúriacej neviditeľné, a posiate Kokosové orechy,

zvrhnutý plátno obrazovky, a

rozptýlené zásob v obchode s sweetstuff stánku.

Všade tam je zvuk zatvárania okeníc a strkať skrutky, a iba

vidieť ľudstvo občas mihajú pod okom zdvihol obočie v rohu

okennej tabuli.

The Invisible Man bavil na chvíľu tým, že rozbije všetky okná

na "Tréner a kone," a potom strčil pouličné lampa oknom salónu

Pani Gribble.

On to musí byť, ktorá znížila drôt telegraf Adderdean tesne za Higgins "

Chata na ceste Adderdean.

A po tom, ako jeho zvláštne vlastnosti dovolené, zložil z ľudského vnímania

celkom, a nebol ani počuť, vidieť, ani cítiť v Iping nič viac.

Zmizol úplne.

Ale bola to najlepšia časť dvoch hodín predtým, než človek pustil znovu

do zúfalstva Iping ulice.

>

KAPITOLA XIII-MR. MARVEL diskutuje o jeho rezignáciu

Pri súmraku sa zhromažďovania a Iping práve začína nahliadnuť timorously ďalej

opäť na rozbité trosky jeho sviatok, krátky, zavalitý muž v

ošumělý cylinder pochodoval bolestne

vďaka za súmraku bukové lesy na ceste k Bramblehurst.

Niesol tri knihy viazané spolu nejaký ozdobný elastický obväz,

a balík zabalený v modrej obrus.

His bielokrký tvár vyjadruje zdesenie a únava Zdalo sa, že v

Nárazová trochu naponáhlo.

On bol sprevádzaný hlas, ako jeho vlastné, a stále a znovu Strhol sebou v

dotyk neviditeľné ruky.

"Dáte Ak mi sklzu znova," povedal hlas, "ak sa pokúsite mi sklzu

znova - ""! Pán "povedal pán Marvel.

"To množstvo shoulder'sa modrín, ako to je."

"Na moju česť," povedal hlas, "ja ťa zabijem."

"Nesnažil som sa, aby vám sklzu," povedal Marvel, hlasom, ktorý bol neďaleko vzdialených

od sĺz. "Prisahám, že som to neurobil.

Nevedel som, požehnanú sústruženie, to je všetko!

Ako čert som vedieť, požehnal otáčania?

Ako to je, bol som zaklopal na - "

"Budete sa zrazila asi oveľa viac, ak vám to nevadí," povedal hlas, a pán

Marvel náhle utíchlo. Zhasili tváre, a jeho oči boli

výrečný zúfalstva.

"Je to dosť zlé nechať tieto zmieta burani explodovať moje malé tajomstvo, bez

Vaše prerušil so svojimi knihami. Je to šťastie, pre niektoré z nich režú a

bežal, ale keď už!

Tu som ja ... Nikto nevedel, bol som neviditeľný!

A teraz, čo mám robiť? "" Čo mám robiť? "Spýtal sa Marvel, Sotto

Voce.

"Je to všetko okolo. To bude v novinách!

Každý bude hľadať ma všetci na pozore - "Hlas sa odmlčal na

živé kliatby a prestal.

Zúfalstvo tvár pána Marvel sa prehlbovala, a jeho tempo spomalilo.

"Pokračuj!" Povedal hlas. Pán Marvel tvár predpokladá sivastý nádych

medzi ruddier záplaty.

"Nesmie padnúť tie knihy, hlúpe," povedal hlas, ostro - predbiehanie ho.

"Faktom je," povedal hlas, "budem musieť využiť vás ....

Si chudobný prostriedok, ale musím. "

"Som úbohý nástroj," povedal Marvel. "Si," povedal hlas.

"Ja som ten najhorší možný nástroj, ktorý môže mať," povedal Marvel.

"Ja nie som silná," povedal po odrádzajúce ticho.

"Nie som na silný," zopakoval. "Nie?"

"A moje srdce je slabý.

Ten malý obchod - Vytiahla som to cez, samozrejme - ale tí žehnaj!

Mohol som upustil. "" No? "

"Nemám odvahu a silu za niečo, čo chcete."

"Budem podporovať vás." "Prial by som si, že nie.

Nechcel by som pokaziť svoje plány, vieš.

Ale ja som mohol. - Z obyčajné paniky a utrpenie "," Radšej nie, "povedal hlas, sa

pokojná dôraz.

"Kiež by som bol mŕtvy," povedal Marvel. "To nie je spravodlivosť," povedal, "musíte

priznať, že .... Zdá sa mi, som plné právo - "

"Get on!" Povedal hlas.

Pán Marvel opravil jeho tempo, a na nejaký čas išli v tichosti znova.

"Je to diabolské ťažké," povedal pán Marvel. To bolo docela neúspešný.

Snažil inú taktiku.

"Čo mám robiť, že?" Začal znovu tónom neznesiteľné zle.

"Ach! Drž hubu! "Povedal hlas, sa náhle úžasné sile.

"Postarám sa o vás v poriadku.

Vy, čo ste povedal. Urobíte to v poriadku.

Si blázon a všetci, ale budete robiť - "

"Hovorím vám, pane, ja nie som človek za to.

S úctou - ale je to tak - "" Ak nechcete držať hubu budem točiť svoje

zápästie znova, "povedal Neviditeľný muž. "Chcem myslieť."

V súčasnej dobe dva obdĺžniky žltého svetla sa objavila medzi stromami a na námestí

Veža kostola sa objavila po súmrak.

"Budem sa držať ruku na rameno," povedal hlas, "všetci cez obec.

Choďte rovno a pokúste nie hlúposť. Bude to horšie, ak budete robiť. "

"Ja to viem," vzdychol pán Marvel, "ja viem všetko."

Nešťastný vyzerajúce postavu v zastarané cylinder prešiel až na ulici malého

Obec s jeho zaťaženie, a zmizol do hustnúcej tmy za svetla

Windows.

KAPITOLA XIV PORT Stowe

Desať hodín ráno found pán Marvel, neoholený, špinavý a travel-

zafarbené, posedenie s knihami vedľa seba a rukami hlboko vo vreckách, hľadá

veľmi unavený, nervózny, a nepohodlné, a

nafúknutie tváre na občasné intervaloch, na lavičke vonku trochu

Hostinec na okraji Port Stowe. Vedľa neho boli knihy, ale teraz

boli zviazané špagátom.

Balíček bol opustený v borovicové lesy nad Bramblehurst, v súlade

so zmenou plánov Neviditeľný.

Pán Marvel sedel na lavičke, a hoci sa nikto v najmenšom si ho,

rozčúlení zostal na horúčku tepla.

Jeho ruky pôjde vždy a znovu do jeho vrecka rôzne podivné nervózny

tápanie.

Keď sedel za najlepšiu časť hodiny, ale starší námorník,

nosenie novín, vyšiel z krčmy a sadol si vedľa neho.

"Príjemný deň," povedal námorník.

Pán Marvel sa pozrel okolo seba niečo ako teror.

"Veľmi," povedal. "Len seasonable počasie v čase

rok, "povedal námorník, pričom žiadne popieranie.

"Presne tak," povedal pán Marvel. Mariner vyrába špáradlo, a

(Úspora jeho ohľadu) bol zabraný tak niekoľko minút.

Jeho oči boli zatiaľ na slobode, aby preskúmala pána Marvel je zaprášené postavu, a

knihy vedľa neho.

Ako on sa blížil k pánovi Marvel začul zvuk, ako je zvrhnutie mincí

do vrecka.

Zarazilo ho kontrastu vzhľad pána Marvel s týmto návrhom

bohatstvo.

Odtiaľ jeho myseľ putovala späť k téme, ktoré vzal zvedavo pevné uchytenie

svojej predstavivosti. "Knihy?" Povedal naraz, hlučne

dokončení sa špáradlom.

Pán Marvel začal a pozeral sa na ne. "Ach, áno," povedal.

"Áno, sú to knihy." "Je tu nejaké mimoriadne veci

knihy, "povedal námorník.

"Ja vám verím," povedal pán Marvel. "A niektoré mimoriadne veci z

'Em, "povedal námorník. "To je pravda podobne," povedal pán Marvel.

Pozrel na svojho partnera, a potom sa pozrela na neho.

"Sú tam mimoriadne veci v novinách, napríklad," povedal námorník.

"Tam sú."

"V týchto novinách," povedal námorník. "Ach," povedal pán Marvel.

"Je tu príbeh," povedal námorník, ktorým sa pán Marvel s okom, ktorý bol pevný a

úmyselné, "Je tu príbeh o neviditeľného, napríklad."

Pán Marvel vytiahol ústa nakrivo a poškrabal na tvári a cítil, ako jeho uši

žiariace. "Čo budú písať ďalej?" Spýtal sa

slabo.

"Ostria, alebo v Amerike?" "Ani jedno," povedal námorník.

"Tu." "Pane!" Povedal pán Marvel, začína.

"Keď hovorím sem," povedal námorník, intenzívna pomoc pána Marvel, "ja nie však

priemer tu v tomto mieste, mám na mysli hereabouts. "

"Neviditeľný" povedal pán Marvel.

"A čo on robil?" "Všetko," povedal námorník, controlling

Marvel sa jeho oko, a potom zosilňovať, "každý - požehnal - vec."

"Ja ich nevidel papierové tieto štyri dni," povedal Marvel.

"Iping je miesto, kde začal v," povedal námorník.

"In-čin," povedal pán Marvel.

"Začal tam. A kde prišiel, nikto nezdá

vedieť. Tu to je: "Pe-culiar Príbeh z Iping."

A hovorí, že v tejto knihe, že dôkazy sú mimoriadne silná -. Mimoriadne "

"Pane!" Povedal pán Marvel. "Ale, to je mimoriadne príbeh.

K dispozícii je duchovným a zdravotné Gent svedkov - videl "im v poriadku a správne - alebo

leastways nevidel "im.

Pobýval, sa hovorí, na "Tréner" Kone, "a nikto sa nezdajú k boli

vedomý jeho nešťastie, hovorí, vedomý si svojho nešťastia, až v hádke in

krčmy, hovorí jeho obväzy na hlave bola odtrhnutiu.

To bolo potom ob-slúžil, že jeho hlava bola neviditeľná.

Pokusy boli okamžite o zabezpečenie neho, ale odhodí svoje rúcha, hovorí sa

podarilo uniknúť, ale až potom, čo zúfalý boj, v ktorom on mal

spôsobil vážne zranenia, sa hovorí, na naše

hodný a schopný Constable, pán JA Jaffers.

Docela rovno príbeh, že? Mená a všetko. "

"Pane," povedal pán Marvel, nervózne okolo seba, snaží sa počítať peniaze v jeho

vrecká svojim prostým zmyslom pre dotyk, a plný čudných a novátorská myšlienka.

"Znie to najúžasnejšie."

"To nie? Mimoriadna, ja tomu hovorím.

Nikdy som nepočul hovoriť o neviditeľných ľudí, než som sa, ale v dnešnej dobe človek počuje taký veľa

extra-bežné veci - že - "

"To je všetko, čo urobil?" Pýtal sa Marvel, sa snaží vyzerať v jeho pokoji.

"To je dosť, nie?" Povedal námorník. "Vari sa vrátiť náhodou?" Spýtal sa

Marvel.

"Len unikol a to je všetko, čo?" "Všetko," povedal námorník.

"Prečo -? T Ain 'to stačí", "dosť," povedal Marvel.

"Myslím, že to bolo dosť," povedal námorník.

"Myslím, že to bolo dosť."

"Nemal žiadnych kamarátov - to nemusí hovoriť, že on mal nejaké kamarátov, čo?" Spýtal sa pán Marvel,

úzkosti. "Nie je jedným z akejsi dosť?" Spýtal sa

námorník.

"Nie, vďaka bohu, ako by sa dalo povedať, že nie."

Kývol hlavou pomaly.

"Je mi nepríjemné pravidelné, holé myšlienka, že chlap beží o

krajiny!

On je v súčasnej dobe na slobode a od určitej dôkazy, má sa za to, že má - prijaté,

, Se, myslím, že majú na mysli - cesta k Port Stowe.

Vidíte, máme pravdu v tom!

Žiadny z vašich americkej divy tentoraz. A práve myslieť na veci, ktoré mohol urobiť!

Kde ste sa, keď sa pokles, a to nad, a mal chuť ísť za tebou?

Predpokladajme, že chce okradnúť - kto by mu dokázal brániť?

Vie vinu, môže vlámať, mohol prejsť kordónom policajtov tak jednoduché

ako ja, alebo by ste mohli dať sklzu na slepca!

Jednoduchšie!

Pre tieto tu slepej laloky neobvyklé počuť ostré, povedal som ja.

A všade, kde je alkohol za ktorého sa - "" Má tremenjous výhodu,

iste, "povedal pán Marvel.

"A - No ..." "Máš pravdu," povedal námorník.

"On".

Celú tú dobu pán Marvel bol pohľadom na neho sústredene počúvať slabé

kročeje, snaží sa odhaliť nepatrné pohyby.

Zdalo sa, že na mieste nejaké veľké rozlíšenie.

Kašlal za ruku.

Rozhliadol sa okolo seba znova počúval, ohnuté smerom námorník, a stíšil hlas:

"Skutočnosť, že je - I stalo - vedieť, niečo o tomto Neviditeľný muž.

Zo súkromných zdrojov. "

"Ach," povedal námorník, záujem. "Ty?"

"Áno," povedal pán Marvel. "Ja."

"Naozaj," povedal námorník.

"A ak sa môžem opýtať -" "Budeš sa čudovať," povedal pán Marvel

za ruku. "Je to tremenjous."

"Naozaj," povedal námorník.

"Faktom je," začal pán Marvel dychtivo v dôverné podtón.

Náhle sa jeho výraz zmenil skvele.

"Au!" Povedal.

On zdvihol sa strnulo na svojom mieste. Jeho tvár bola výrečným fyzických

utrpenie. "Wow!" Povedal.

"Čo sa deje?" Povedal námorník, týka.

"Bolesť zubov," povedal pán Marvel, a položil mu ruku k uchu.

Chytil z jeho kníh. "Musím sa dostať ďalej, myslím," povedal.

He hranami v kurióznom spôsobom po sídlo od svojho partnera.

"Ale ty si bol len, povedať mi o tom tu Neviditeľný muž!" Protestoval

námorník.

Pán Marvel zrejme poradiť sám so sebou. "Podvod," povedal hlas.

"Je to podvod," povedal pán Marvel. "Ale je to v novinách," povedal námorník.

"Hoax všetky rovnaké," povedal Marvel.

"Viem, že ten človek, ktorý začal lož. Nie je žiadny Neviditeľný vôbec -

Páni. "" Ale čo takto tomto dokumente?

Myslíš, povedať -? "

"Ani slovo o tom," povedal Marvel, statočne. Námorník pozeral, papier v ruke.

Pán Marvel prerývane stál o. "Počkaj chvíľku," povedal námorník, rastúce a

hovoriť pomaly, "Myslíš tým povedať -?"

"Ja," povedal pán Marvel. "Tak prečo si ma nechala ísť ďalej a povedať,

To všetko blarsted veci, čo? Čo znamená tvoje d'tým, že nechá človek urobiť

hlupák na seba takto?

Eh? "Pán Marvel nafúkol tváre.

The Mariner sa náhle červená naozaj, on zaťal ruky.

"Bol som tu dnes hovoril desať minút," povedal, "A ty, ty pot-brucha,

kožený-stál syn starého štartu, nemohol základné spôsoby - "

"Nejdeš bandying slová so mnou," povedal pán Marvel.

"Bandying slová! Som veselý dobré mysli - "

"Poď," povedal hlas, a pán Marvel sa zrazu otočila a začala pochodovať

off v kurióznom spôsobom nárazový. "Radšej sa ďalej," povedal námorník.

"Kto sa pohybuje na sebe?" Povedal pán Marvel.

Bol šikmo ustupujúce s podivnou chôdzu ponáhľal, s občasnými násilným

trhne vpred. Nejakým spôsobom na ceste on začal zamumlal

monológu, protesty a obviňovanie.

"Hlúpy čert!" Povedal námorník, nohy ďaleko od seba, lakte bok a pozoroval, ako ustupujúce

Obr. "Ja ti ukážem, ty hlúpa zadok - falzifikácia ma!

Je to tu - na papieri! "

Pán Marvel odsekol nesúvisle a ustupujúce, bola schovaná pod zákrutou,

námorník, ale ešte stála uprostred nádhernej cesty, až do príchodu

mäsiara vozík vytlačil ho.

Potom sa obrátil smerom k Port Stowe. "Plný mimoriadne riti," povedal

si pre seba ticho. "Len ma trochu dole - to bol jeho

hlúpa hra - je to na papieri! "

A potom tu bola ďalšia mimoriadna vec, ktorú je v súčasnej dobe počuť, že sa stalo

celkom blízko k nemu.

A to je vízia "päsť plnú peňazí" (nie menej), cestovanie bez viditeľných

Agentúra, pozdĺž múru na rohu Lane svätého Michaela.

Brat námorník videl tento nádherný pohľad, ktorý dnes ráno.

On schmatol za peniaze okamžite a bez rozmyslu bol zaklopal, a keď sa

vstal motýľa peniaze, zmizol.

Naše Mariner bol v nálade veriť čokoľvek, vyhlásil, ale to bolo trochu

príliš tuhá. Potom však začal premýšľať

veci znovu.

Príbeh o lietanie peňazí bola pravda.

A to všetko o tom okolí, dokonca aj od augusta v Londýne a krajiny bankovníctva

Firma, od pokladniach obchodov a hostincov - dvere Stály toho slnečného počasia úplne

Open - peniaze boli ticho a

obratne robiť z toho dňa v hrsti a rouleaux, plávajúce ticho pozdĺž

steny a tienistých miestach, vyhýba sa rýchlo blíži z očí ľudí.

A to, aj keď žiadny človek sledovať to, vždy končil jeho tajomné rokov v

vrecká, ktorá rozrušený pán v zastarané cylinder, posedenie pri

malý hostinec na okraji Port Stowe.

Bolo za desať dní potom, čo - a naozaj len keď príbeh lopúcha už starý - že

námorník zhromaždené tieto skutočnosti a začal chápať, ako blízko bol k

Neviditeľný muž nádherné.

>

KAPITOLA XV-Muž, ktorý bol spustený

V podvečer čas Dr Kemp sedel vo svojej pracovni v Belvederu na

kopec s výhľadom na lopúcha.

Bol to príjemný malý izba, s tromi oknami - sever, západ a juh - a

police s knihami a ktoré vedeckých publikácií a širokú

písací stôl, a pod oknom na sever,

mikroskop, sklenené pásky, minútu nástroje, niektoré kultúry a rozptýlené

fliaš činidiel.

Dr Kemp Slnečné svetlo sa rozsvieti, keď obloha bola stále jasná so svetlom slnka,

a jeho rolety boli, pretože tam bol žiadny trestný čin díval zvonku vyžadovať

je zbúraná.

Dr Kemp bol vysoký a štíhly mladý muž, s vlasmi ako ľan a fúzy takmer

biele, a práce bol na neho by si zarobil, dúfal, že spoločenstvo kráľovskej

Spoločnosti, tak veľmi si myslia o to.

A jeho oči, v súčasnej dobe putovať z jeho práce, zachytil západ slnka žiariace na zadnej

hory, ktorá je naproti jeho vlastné.

Na chvíľu možno sedel, pero v ústach, obdivovať sýte farby nad

hrebeň, a potom jeho pozornosť bola priťahovaná malú postavu muža, atramentovo čiernej,

beží cez kopec, obočia smerom k nemu.

Bol shortish človiečik, a nosil vysoký klobúk, a on bežal tak rýchlo, že

nohy Amen zaiskrilo. "Ďalším z tých bláznov," povedal doktor Kemp.

"Ako ten osol, ktorý bežal na mňa dnes ráno za roh, s''viditelné a-Man

prichádza, pane! "Neviem si predstaviť, čo majú ľudia.

Jeden by mohol myslieť, že sme v trinástom storočí. "

Vstal, šiel k oknu a zadíval sa na svahu tlmene a temnom

Obrázok strhnutie to.

"Zdá sa, že v zhone zahanbený," povedal Dr Kemp, "ale nezdá sa, že sa stále

na. Ak je vrecká plné olova sa

nemohol spustiť ťažšie. "

"Vystrekla, pane," povedal doktor Kemp. V ďalšom okamihu, keď sa vyššia z vily

, Ktorý vyliezol na kopec z lopúcha mal zakryť bežiaci postavu.

On bol znovu vidieť na okamih a znovu a znovu, trikrát medzi

tri samostatne stojace domy, ktoré prišli ďalšie, a potom ho ukryl terasu.

"Riti!" Povedal Dr Kemp, kývanie okolo sa na podpätku a šiel späť do jeho písania,

stola.

Ale tí, ktorí videli utečeného bližšie, a vnímal najhoršie teror na jeho

spotený tvár, že sa v otvorenej ceste, ani podiel na lekára

opovrhnutie.

Do muž búšil, a ako on bežal he chinked ako dobre naplnené kabelku, ktorá je

zmietajúci sa sem a tam.

Pozrel sa ani napravo, ani naľavo, ale jeho oči sa upierali priamo rozšírenej

kopca, kde lampy boli osvetlené, a ľudia sa tlačili v ulici.

A jeho zlého tvaru úst rozpadla a glairy pena ležal na pery a dych

prišiel chrapľavý a hlučné.

Všetko, čo prešiel zastavil a začal díval sa na ceste a dole, a výsluchu jedného

iný s tušenie nepohodlie z dôvodu svojho zhone.

A potom sa v súčasnej dobe, až na kopec, pes hrá na ceste a bežal vykríkol pod

bránu, a keď stále kládli otázku, čo - vietor - a pad, pad, pad, - zvuk ako

lapal po dychu dýchanie, zaujal.

Ľudia kričali. Ľudia sa objavili od chodníka: To prešlo

in kričí, to prešlo inštinktom z kopca.

Kričali na ulici pred Marvel bol v polovici cesty.

Boli vybiehanie do domov a zabuchla dvere za nimi, s novinkami.

Počul, ako sa to a robil jednu poslednú zúfalú prúdu.

Strach prišiel o kráčajúca, hnal pred sebou a za chvíľu zmocnil mesta.

"The Invisible Man je tu!

Neviditeľný muž! "

KAPITOLA XVI v "JOLLY krikete"

Na "Jolly krikete", je len na spodnej strane kopca, kde sa električkové linky

začať.

Barman opieral jeho tučný červenou zbrojou na pult a hovoril koní s

chudokrvný Drožkář, zatiaľ čo čierne fúzatý muž v šedom obsadená sušienky a syr,

pil Burton, a hovorili v amerických s policajtmi mimo službu.

"Čo je kričať," povedal taxikár anémiu, idúce po dotyčnici

snaží zistiť, do kopca cez špinavé žlté slepé v nízkej okna krčmy.

Niekto bežal von.

"Oheň, snáď," povedal barman.

Schody sa priblížil, beh ťažko, boli dvere otvoril násilne, a Marvel,

plač a neupravený, klobúk preč, krk kabátu roztrhol, vletel do, z

kŕčovité poradí, a pokúšal sa zavrieť dvere.

To bolo držané pootvorené pomocou popruhu. "Už idem!" Zareval hlasom jačať

hrôzou.

"Už ide. Ďalej len "Viditeľné Man!

Po mne! Kvôli Bože to!

"ELP!

"ELP! "ELP!"

"Zavrite dvere," povedal policajt. "Kto ide so mnou?

Čo je to rada? "

Šiel ku dverám, uvoľnil popruh, a udrel.

Americká zavrel ďalšie dvere. "Pustite ma dnu," povedal Marvel, ohromujúci

a plač, ale stále držal knihy.

"Pustite ma dnu. Zámok ma - niekde.

Hovorím vám, že je po mne. Dávam mu sklzu.

Povedal, že ma zabije a bude. "

"Si v bezpečí," povedal muž s čiernym bradou.

"Dvere sa zavreli. Čo to je? "

"Pustite ma dnu," povedal Marvel, a vykríkla nahlas ako rána náhle sa

upevniť dvere triasť a nasledoval uponáhľanej rapu a krikom z vonku.

"Haló," volal policajt, "Kto je tam?"

Pán Marvel začal robiť šialené skoky na panely, ktoré vyzerali ako vráta.

"On ma zabije - Má nôž alebo tak niečo.

Kvôli Bože to - "" Tu to je, "povedal barman.

"Poď sem."

A Zdvihol klapka bar. Pán Marvel ponáhľal za barom ako

predvolanie vonku sa opakovalo. "Neotvárajte dvere," kričal.

"Prosím, otvorte dvere.

Kde sa mám schovať? "" Toto, toto Neviditeľný muž? "Spýtal sa

Muž s čiernym bradou, s jednou rukou za chrbtom.

"Myslím, že je na čase, aby sme ho videli."

Okná krčmy zrazu rozbil v roku, a tam sa kričí a beží

sem a tam na ulici.

Policajt stál na pohovke pozeral von, naťahovala, kto bol

pri dverách. Dostal sa s zdvihnutým obočím.

"Je to tak," povedal.

Barman stál pred bar-salon dvere, ktoré sa teraz zamknuté na pána

Marvel a díval sa na rozbité okno a obišla sa ďalší dvaja muži.

Všetko bolo zrazu ticho.

"Kiež by som mal svoj obušok," povedal policajt, bude nerozhodne ku dverám.

"Akonáhle sme sa otvoriť v on príde. Nie je ho zastaviť. "

"Nezdá sa ti byť moc ponáhľal na tie dvere," povedal taxikár anémii, úzkostlivo.

"Remíza skrutky," povedal muž s čiernym bradou, "a keď príde -" Ukázal

revolver v ruke.

"To nepôjde," povedal policajt, "to je vražda."

"Viem, čo som v krajine," povedal muž s fúzmi.

"Chystám sa nechať vystúpiť na nohy.

Nakreslite skrutky. "" Nie, s tým blikajúce vec, ide vypnúť

za mnou, "povedal barman, naťahovala na blind.

"Dobre," povedal muž s čiernym bradou a sklonil, revolver pripravený,

nakreslili sám. Barman, Drožkář a policajt stál okolo.

"Poďte ďalej," povedal fúzatý muž v podtext, stojace späť a čelí

unbolted dvere s pištoľou za chrbtom. Nikto neprišiel, dvere zostali zatvorené.

Päť minút potom, keď druhý taxikár tlačil hlavu opatrne, ale

ešte čakajú, a úzkosti tvárou pozrel z baru, salóniku a dodáva

informácie.

"Sú všetky dvere v dome zavrieť?" Spýtal sa Marvel.

"Bude kolo - prowling kole. Je tak rafinovaný ako diabol. "

"Panebože," povedal statný barman.

"Tu je späť! Stačí sledovať ich dverí!

Hovorím - "Poobzeral sa okolo seba bezmocne.

Bar-salónu buchol dvere a počuli na kľúč.

"Je tu na dvore dvere a súkromné dvere.

Dvor dvere - "

Vybehol z baru. Za chvíľu sa objavil s rezbou,

nožom v ruke. "Dvůr dvere boli otvorené," povedal a jeho

tuku pysku klesol.

"Ten môže byť v dome hneď!" Povedal prvý taxikár.

"Nie je v kuchyni," povedal barman.

"Je tam dve ženy, a ja som bodla každý centimeter, že tento malý hovädzie

krájač. A nemyslím si, že je ísť ďalej

Oni si nevšimli - "

"Vy ste pripevnil?" Spýtal sa prvý taxikár.

"Som z šatách," povedal barman. Muž s fúzy nahradil jeho

revolver.

A dokonca ako to urobil tak, aby klapka bare bol zatvorený a skrutku klikli, a

potom sa s ohromným žuchnutím úlovku dverí prasklo a bar-salon dvere

rozleteli.

Počuli Marvel pištět ako mladý zajac chytený a okamžite boli plazivá

cez bar na jeho záchranu.

Fúzatý muž revolver popraskané a zrkadlo na zadnej strane salóne

hral a prišiel rozbíjať a cinkanie dole.

Ako barman vstúpil do miestnosti uvidel Marvel, podivne pokrčený a

bojovať proti dverám, ktoré viedli do dvora a kuchyne.

Dvere sa rozleteli, zatiaľ čo barman váhal, a Marvel bola vtiahnutá do

kuchyňa. Tam bol výkrik a rachotit panvou.

Marvel, hlavou dole, a ťahať naspäť tvrdohlavo, musel do kuchyne

dvere a skrutiek boli čerpané.

Potom policajt, ktorý sa snaží prejsť barman, vletel do, nasledovaný jedným

z cabmen, zovrel zápästia neviditeľné ruky, ktorá s golierikom Marvel, bol

udrel do tváre a išiel navíjanie späť.

Dvere sa otvorili a Marvel robil šialené snahe získať nános za ním.

Potom Drožkář collared niečo. "Dostal som ho," povedal taxikár.

Barman červených rúk prišlo chňapne po neviditeľné.

"Tu je!" Povedal barman.

Pán Marvel, povolený, náhle klesla na zem a pokúsil sa plaziť

za nohy bojovníkov. Boj blúdil po okraji

dvere.

Hlas Neviditeľný zaznela prvýkrát, kričal ostro, as

policajt šliapal na nohu. Potom volal vášnivo a jeho

päste lietali okolo ako cepy.

Drožkář náhle výskal a zvíjal sa, kopol pod bránicou.

Dvere do baru, salónu v kuchyni narazila na ktoré sa vzťahuje na pána Marvel

ustúpiť.

Muži v kuchyni ocitli chytajú a bojovať s prázdnym vzduchom.

"Kde je preč?" Kričal muž s fúzmi.

"Von?"

"Tadiaľto," povedal policajt, vstúpil do dvora a zastavenie.

Kus dlaždice prefrčal jeho hlavu a rozbil u riadu v kuchyni

stola.

"Ja mu ukážem," kričal muž s čiernym bradou, a zrazu ocele barel

svieti nad policajt rameno, a päť guliek sa jeden za druhým do

Twilight, odkiaľ raketa prišla.

Ako on vystrelil, muž s fúzmi pohyboval rukou vo vodorovnej krivky, takže jeho

snímok vyžaruje sa do úzkeho dvore ako lúče z bicykla.

Ticha nasledoval.

"Päť kaziet," povedal muž s čiernym bradou.

"To je najlepší zo všetkých. Štyri esá a žolík.

Získajte lampu, niekto, a poď si o jeho telo. "

KAPITOLA XVII DR. KEMP návštevníka

Dr Kemp mal pokračoval v písaní vo svojej štúdii až výstrely ho zobudil.

Crack, crack, crack, ale prišiel jeden po druhom.

"Ahoj," povedal Dr Kemp, dávať jeho pero do úst a znovu počúvať.

"Kto je nechať off revolvery in lopúcha? Aké sú zadky teraz? "

On išiel na juh okná, hodil ju, a vyklonil sa pozeral na sieti

okien, korálky plynové lampy a obchodov, s čiernym medzier strechy a nádvoria

, Ktoré tvorili mesto v noci.

"Vyzerá to, že dav z kopca," povedal, "slovami" kriketu, "a zostal

sledovať.

Odtiaľ očami blúdil po meste, ďaleko, kde svieti lodi "žiaril a

móle žiarili - málo osvetlené, brúsené pavilón ako klenot žlté

svetla.

Mesiac v prvej štvrti visel nad kopec na západ, a hviezdy boli jasné a

takmer tropické jasná.

Po piatich minútach, počas ktorých sa jeho myseľ cestoval do vzdialenej špekulácie

sociálne podmienky v budúcnosti, a stratil sa v poslednej cez časovú dimenziu, Dr

Kemp prebral s povzdychom vytiahol

okienko znovu, a sa vrátil k jeho písací stôl.

Musel to byť asi hodinu po tomto, že predné dvere zazvonil zvonček.

Bol písania slackly, a intervaly abstrakcie, pretože zábery.

Sedel počúvanie.

Počul sluha zazvoní pri dverách a čakal na nohách na schodoch, ale

neprišla. "Rád by som vedel, čo to bolo," povedal Dr Kemp.

Snažil sa pokračovať v jeho práci, Chyba, vstal, išiel dolu zo svojho štúdia na

pristátie, zazvonil, a volal po zábradlí na slúžku, ako sa objavila

V priestore Siene pod.

"Bol to list," opýtal sa. "Len na úteku prsteň, pane," odpovedala.

"Som nervózny, aby v noci," povedal si pre seba.

Vrátil sa do svojej pracovne a tentokrát zaútočil na jeho prácu rozhodne.

Za chvíľu bol tvrdo pracovať, a jediný zvuk v miestnosti bolo

tikanie hodín a tlmené prenikavosť svojich brko, ponáhľajúcich in the

samom strede kruhu zapáliť tienidlo hodil na stôl.

Boli dve hodiny pred Dr Kemp dokončil svoju prácu na noc.

Vstal, zívol a šiel dole do postele.

On už vyzliekol kabát a vestu, keď si všimol, že je smäd.

Vzal si sviečku a išla dolu do jedálne, pri hľadaní a sifónu

whisky.

Dr Kemp vedecké záujmy sú z neho veľmi pozorný muž, a ako on

prekročili sály, všimol si, tmavé škvrny na linoleu v blízkosti podložky na úpätí

po schodoch.

Pokračoval po schodoch hore, a potom to zrazu napadlo ho spýtať sám seba, čo

škvrny na linoleu môže byť. Zrejme nejaký element bol v podvedomí

pracovať.

V každom prípade sa obrátil so svojou záťažou, sa vrátil do haly, položil sifónu

a whisky, a sklonila sa, dotkol mieste.

Bez nejaké veľké prekvapenie zistil, že mal lepivosť a farby zasychajúce krvi.

On začal jeho bremeno, a vrátil sa po schodoch hore, obzeral sa okolo seba a snaží sa

do úvahy pre krv mieste.

Na pristátie videl niečo, čo sa zastavil a užasnuto.

Dverí, rukoväť vo svojej izbe bolo zakrvavené.

Pozrel sa na svoju vlastnú ruku.

Bolo to celkom čistá, a potom si spomenul, že dvere jeho izby bola otvorená

Keď prišiel zo svojho štúdia, a že teda nemal dotknúť kľučky

vôbec.

Išiel rovno do svojej izby, jeho tvár celkom pokojná - možno trochu ráznejšie

než obvykle. Jeho pohľad zvedavo blúdi, padol

na posteli.

Na pokrývka bol neporiadok krvi, a list bol roztrhaný.

Nevšimol si to predtým, pretože on šiel rovno do toaletného stolíka.

Na ďalšej strane sú lôžkoviny depresívne, ako by niekto v poslednej dobe

sedí.

Potom mal zvláštny pocit, že on počul tichým hlasom hovorí: "Preboha! -

Kemp! "Ale doktor Kemp nebol vyznávačom hlasy.

Stál a pozeral na rozhádzané listy.

Bolo to naozaj hlas? Rozhliadol sa znovu, ale nič si všimol

ďalej, než neusporiadané a zakrvavené lôžko.

Potom sa zreteľne počul pohyb po miestnosti, u umývanie rúk štát.

Všetci muži, ale vysoko vzdelaný, udržať niektoré poverčivé tušenie.

Ten pocit, ktorý sa nazýva "desivý" bol nad ním.

Zavrel dvere do miestnosti, sa prihlásili na toaletný stolík a položil

his záťaže.

Náhle sa s úľakom, vnímal stočené a zakrvavené bandáž bielizne

RAG visí vo vzduchu, medzi ním a umývanie rúk štát.

Díval sa na to v úžase.

Bola to prázdna obväz, ovínadlá riadne zviazané, ale úplne prázdna.

On by sa prebojovali do pochopiť, ale dotyk ho zatkli, a hlas hovoriaci

celkom blízko k nemu.

"Kemp!" Povedal hlas. "Eh," povedal Kemp, s otvorenou pusou.

"Majte svoje nervy," povedal hlas. "Som Neviditeľný muž."

Kemp neodpovedala na priestor, proste pozeral na obväz.

"Neviditeľný muž," povedal. "Som Neviditeľný muž," opakoval

Hlas.

Príbeh bol aktívny vysmievať sa len to, že ráno ponáhľali do Kemp je

mozgu.

On sa nezdá k boli jeden veľmi vystrašená alebo veľmi veľmi prekvapený

v túto chvíľu. Realizácia prišlo neskôr.

"Myslel som, že to všetko je lož," povedal.

Tá myšlienka v popredí jeho myšlienok bol znovu argumenty ráno.

"Už ste obväz na?" Spýtal sa. "Áno," povedal Neviditeľný muž.

"Ach," povedal Kemp, a potom sa prebral.

"Hovorím," povedal. "Ale to je nezmysel.

Je to nejaký trik. "

Vykročil naraz, a jeho ruka, predĺžená na obväz, sa stretol s neviditeľným

prsty. He stiahla na dotyk a jeho farba

zmeniť.

"Udržujte stabilný, Kemp, preboha! Aj potrebovať pomoc zle.

Stop! "Rukou zovrel ruku.

Udrel na neho.

"Kemp" zvolal hlasom. "Kemp!

Majte stály! "A pevnejšie. Šialený túžba oslobodiť sa

držanie Kemp.

Ruka ruku oviazanú zovrel rameno, a on bol zrazu zakopol a

hodil späť na posteľ.

Otvoril ústa, kričať, a roh listu bol ťah medzi jeho

zuby.

Neviditeľný muž sa ho ponuro, ale jeho ruky boli voľné a bil a pokúsil sa

kopať divoko.

"Počúvajte dôvodu, že nie?" Povedal Neviditeľný muž, držať sa ho aj napriek

búšenie do rebier. "Tým, že neba! budete Madden ma za minútu!

"Ležať, blázon!" Zareval Neviditeľný do ucha Kemp je.

Kemp sa snažil ešte chvíľku a potom zostal nehybne ležať.

"Ak máte kričať, budem smeč tvoju tvár," povedal Neviditeľný muž, uvoľnenie úst.

"Som Neviditeľný muž. Nie je to bláznovstvo, a žiadne kúzlo.

Naozaj som Neviditeľný muž.

A ja chcem tvoju pomoc. Nechcem ti ublížiť, ale ak sa budete správať

ako šialený rustikálny, musím. Nepamätáš si ma Kemp?

Griffin z University College? "

"Pustite ma," povedala Kemp. "Budem zastávky, kde som.

A dovoľte mi sedieť mlčal. "Posadil sa a cítil, ako mu krk.

"Som Griffin z University College, a ja som sa sám seba neviditeľný.

Ja som len obyčajný človek - muž, máte známe. - Z neviditeľné "

"Griffin" povedal Kemp.

"Griffin," odpovedal hlas. Mladší žiak, ako ste boli, takmer

albín, šesť stôp vysoký a široký, s ružovou a bielou tvár a červené oči, kto vyhral

Medaila za chémiu. "

"Som zmätená," povedal Kemp. "Môj mozog je vzbura.

Čo to má spoločné s Griffin? "" Ja som Griffin. "

Kemp myslenie.

"Je to strašné," povedal. "Ale čo kúzla sa musí stať, aby sa človek

neviditeľný? "" To nie je čierna mágia.

Je to proces, rozumné a zrozumiteľné dosť - "

"Je to strašné," povedal Kemp. "Ako preboha -?"

"Je to strašné dosť.

Ale som zranený a bolesti, a unavený ... Veľký boh!

Kemp, si muž. Berte to v kľude.

Daj mi niečo na jedenie a pitie, a dovoľte mi, aby som tu sadnúť. "

Kemp sa pozeral na obväz, pretože prešiel cez miestnosť a potom videl kôš kreslá

ťahal po dlážke a zastaví pri posteli.

It Vrzal, a miesto bolo depresivní štvrti palec alebo tak.

Pretrel si oči a cítil, ako mu krk znova. "To porazí duchov," povedal a zasmial

hlúpo.

"To je lepšie. Vďaka bohu, že ste stále rozumné! "

"Alebo hlúpy," povedal Kemp a klenuté oči.

"Dajte mi nejakú whisky.

Ja som blízko smrti. "" To sa necíti tak.

Kde ste? Ak sa dostanem až budem bežať na vás?

Tu! v poriadku.

Whisky? Tu.

Kde mám ti to? "Stoličky Vrzal a Kemp sa cítil na sklo

boli od neho.

Pustil snahou, jeho inštinkt, bolo všetko proti tomu.

To prišlo k odpočinku chystá dvadsať palcov nad prednou hranou sedadla predsedu.

Díval sa na to v nekonečnej rozpaky.

"To je - to musí byť - hypnózy. Naznačila ste, ste neviditeľní. "

"Nezmysel," povedal hlas. "Je to šialený."

"Počúvaj ma."

"Ukázal som presvedčivo dnes ráno," začal Kemp ", že neviditeľnosť -"

"Nevadí, čo sme predviedli - Mám hlad," povedal hlas, "a noc

Je chladno s mužom bez oblečenia. "

"Jedlo," povedal Kemp. Poháre whisky naklonila sám.

"Áno," povedal Neviditeľný rapu to.

"Už ste župan?"

Kemp sa niekoľko zvolanie v podtón. Išiel do skrine a vytiahol plášť

osamelej of Scarlet. "Toto robiť?" Spýtal sa.

To bolo vzaté od neho.

Visela bezvládne na chvíľu vo vzduchu, poletovali podivne, stála plné a korektné

zapínanie sám, a sadol si na stoličku.

"Zásuvky, ponožky, papuče by byť pohodlie," povedal neviditeľná, stroho.

"A jedlo." "Čokoľvek.

Ale to je vec, ktorú som kedy insanest bol, v mojom živote! "

Otočil svoju zásuvky pre články, a potom šiel dole vyplieniť his

špajza.

Vrátil sa s niekoľkými studené odrezky a chleba, vytiahol ľahkého stola, a sa umiestnil

je pred jeho hosť.

"Nevadí nože," uviedol svojho hosťa, a rezeň visel vo vzduchu, so zvukom

hlodavá. "Neviditeľný" povedal Kemp, a posadil sa na

spálne stoličky.

"Vždy som chcela niečo o mne, ako som jesť," povedal Neviditeľný muž, s

plné pery, jesť hltavo. "Queer fantázie!"

"Predpokladám, že zápästie je v poriadku," povedal Kemp.

"Ver mi," povedal Neviditeľný muž. "Všetkých zvláštne a krásny -"

"Presne tak.

Ale je to zvláštne mám hrúbka, do svojho domu, aby mi bandáž.

Moja prvá šťastie! Tak či onak som sa chcel spať v tomto dome,

noc.

Musíte stať, že! Je to špinavá obtiaž, má krv ukazuje,

nie? Docela zrazeniny tam.

Dostane vidieť ako to zráža, ako vidím.

Je to len živým tkanivom som zmenil, a to iba tak dlho, kým budem žiť ....

Bol som v dome tri hodiny. "" Ale ako sa to robí? "Začal Kemp v tóne

podráždenie.

"Zmiasť to! Celá tá záležitosť - je to nerozumné od

začiatku do konca. "" celkom rozumné, "povedal Neviditeľný muž.

"Úplne rozumné."

Natiahol sa a zaistili fľašu whisky.

Kemp pozeral na šaty hltať obliekania.

Lúč svetla sviečok preniká trhlinou náplasť na pravé rameno, urobil

trojuholník svetla pod ľavým rebrá. "Aké boli výstrely?" Spýtal sa.

"Ako sa začnú strieľať?"

"Tam bol naozaj blázon človeka - akýsi Konfederácia môj - prekliatie ho -, ktorí sa snažili

ukradnúť peniaze. Tak urobil. "

"Je vidieť taky?"

"Nie" "Tak čo?"

"Nemohol by som si viac jesť, ako som ti všetko, že?

Ja som hlad - v bolestiach.

A vy chcete, aby som sa rozprávať príbehy! "Kemp vstal.

"Vy ste neurobil nejakú streľbu?" Spýtal sa. "Ja nie," povedal jeho návštevník.

"Nejaký hlupák Nikdy som nevidel vystrelil náhodne.

Mnoho z nich má strach. Všetci dostali strach sa na mňa.

Prekliatie je - hovorím -. Chcem viac jesť, než to, Kemp "

"Uvidím, čo je na jedenie dole," povedal Kemp.

"Veľmi nie, obávam sa."

Potom, čo jej urobil, a on robil ťažké jedlo, Neviditeľný požadoval

cigaru.

Uhryzol do konca, ako divoko Kemp mohol nájsť nôž, a zaklial, keď vonkajšia

list uvoľnil.

Bolo zvláštne vidieť ho fajčiť, úst a krku, hltana a nosné dierky,

stal sa viditeľný ako druh vírenie dym obsadenie.

"Tento požehnaný dar fajčenie," povedal, a nafúkol energicky.

"Mám šťastie, že klesol na vás, Kemp. Musíte mi pomôcť.

Efektné omieľanie na vás práve teraz!

Som v diabolské škrabanec - bol som naštvaný, myslím.

To, čo som prešiel! Ale budeme robiť, čo ešte.

Dovoľte mi, aby som vám - "

Pomohol si viac whisky so sódou. Kemp vstal, rozhliadol sa okolo seba, a priniesol

pohár od jeho izby pre hostí. "Je to divoký - ale myslím, že som sa napil."

"Ty sa príliš nezmenili, Kemp, tieto desiatky rokov.

Vám dobre muži nie. Ochladí sa a metodické - po prvom

kolaps.

Musím vám povedať. Budeme spoločne pracovať! "

"Ale ako to bolo hotovo," povedal Kemp, "a ako ste sa dostal takto?"

"Preboha, nechaj ma v kľude fajčiť na chvíľu!

A potom som sa začal povedať. "Príbeh však nie je povedané, že v noci.

The Invisible Man na zápästie rástla bolestivé, bol horúčku, vyčerpaný, a

jeho myseľ prišiel kole plodu na jeho prenasledovanie z kopca a boj o

Inn.

Hovoril vo fragmentoch Marvel, fajčil rýchlejšie, jeho hlas stal sa rozčúlený.

Kemp sa snažil získať čo sa dá.

"Bol zo mňa strach, videl som, že sa ma bojí," povedal Neviditeľný muž

mnohokrát. "Chcel mi dať sklzu - bol

vždy o obsadení!

Čo som blázon! "The teraz!

"Mal som ho zabiť!" "Kde si vzala tie peniaze?" Spýtal sa Kemp,

náhle.

The Invisible Man mlčal priestor. "Nemôžem vám, aby ste v noci," povedal.

Zastonal a zrazu naklonil dopredu, podporovať jeho neviditeľnú hlavu na neviditeľné

rukou.

"Kemp," povedal, "ja som nemal spať takmer tri dni, okrem niekoľkých drieme

za hodinu alebo tak. Musím spať skoro. "

"No, môj izba - má tento pokoj."

"Ale ako môžem spať? Ak som spať - dostane preč.

Fuj! Čo na tom záleží? "

"Čo je to výstrel rána?" Pýtal sa Kemp, sa náhle.

"Nič - Scratch a krv. Ach, Bože!

Ako ja chcem spať! "

"A prečo nie?" The Invisible Man vyzeral, že pokiaľ ide o

Kemp.

"Pretože som konkrétnu námietku, že chytil môj blížny," povedal

pomaly. Kemp začal.

"Blázon, že som!" Povedal Neviditeľný muž, snaha o stôl elegantne.

"Ja som tú myšlienku do hlavy."

>