Seth Shostak: Mimozemšťania (pravdepodobne) existujú – pripravte sa

Seth Shostak, výskumník z inštitútu SETI, sa staví, že do dvadsiatich štyroch rokov nájdeme mimozemský život, a ak nie, pozve vás na kávu. Na podujatí TEDxSanJoseCA vysvetľuje, ako nové technológie a zákony pravdepodobnosti zvyšujú možnosť pokroku a predpovedá, ako objav oveľa dokonalejších civilizácií, než je tá naša, môže ovplyvniť život na Zemi. (Natočené na podujatí TEDxSanJoseCA.)

Existujú mimozemštania?

Pracujem v inštitúte SETI.

Znie to skoro ako moje meno. SETI:

skratka pre Search for Extraterrestrial Intelligence.

Inými slovami – hľadám mimozemšťanov.

Keď to poviem ľuďom na večierku, zvyčajne

sa na mňa neveriacky pozrú.

Snažím sa tváriť pokojne.

Veľa ľudí si myslí, že je to tak trochu idealistické,

nezmyselné, ba možno beznádejné,

ale ja vám chcem povedať, prečo si myslím,

že moja práca je skutočne privilégiom,

a dodať vám trochu motivácie, ktorá mňa priviedla

k tejto práci, ak sa to tak dá povedať.

Toto – hops, možeme to vrátiť?

Haló, no tak, Zem!

Tak. Dobre.

Toto je rádiologické
observatórium Owens Valley

Radio Observatory za pohorím
Sierra Nevada. V r. 1968 som tu

zbieral údaje pre svoju záverečnú prácu.

Pri zbieraní údajov sa cítite
tak trochu osamelo a je to trochu aj nuda,

takže som si po nociach krátil čas fotografovaním

teleskopov či dokonca samého seba,

lebo, viete, počas noci
som bol jediným ľudským tvorom

v okruhu 30 míľ.

Tu som ja na fotografiách.

Observatórium získalo novú knihu

od ruského kozmológa

Josifa Šklovského, ktorú neskôr rozšíril,

preložil a redigoval takmer neznámy astronóm

Carl Sagan z univerzity Cornell.

Pamätám si, ako som tú knihu

čítal o 3-tej ráno a písalo sa v nej,

ako sa antény, ktoré som používal

na meranie rotácie galaxií, dajú použiť

na komunikáciu, na odoslanie informácií

z jedného hviezdneho systému do iného.

Keď ste o 3-tej ráno sami a nevyspatí,

považujete to za romantické,

ale práve táto myšlienka – fakt, že naozaj

môžete dokázať, že tam niekto je

použitím tej istej technológie –

ma oslovila natoľko, že o 20 rokov
neskôr som začal pracovať

v inštitúte SETI. Musím povedať,

že mám deravú hlavu a často som sa zamýšľal,

či je v tomto príbehu aspoň kúsok

pravdy alebo som len niečo poplietol.

Nedávno som však zväčšil jeden starý negatív

a naozaj môžete vidieť knihu od Šklovského

a Sagana pod analógovým

počítacím zariadením.

Takže to bola pravda.

Tá myšlienka bola v období, keď som spravil

túto fotografiu, pomerne nová.

Datuje sa do r. 1960, keď mladý astronóm

Frank Drake namieril anténu

v Západnej Virgínii na pár blízkych hviezd v nádeji,

že bude odpočúvať mimozemšťanov.

Frank nič nepočul.

Vlastne počul, ale bolo to vojenské letectvo USAF,

ktoré sa za mimozemskú inteligenciu nepočíta.

Ale Drakov nápad sa stal veľmi populárnym,

lebo bol veľmi pútavý – k tomu sa ešte dostanem –

a na základe tohto experimentu, hoci neúspešného,

odvtedy hľadáme mimozemšťanov.

Nie neustále, ale hľadáme.

Dosiaľ sme stále nič nepočuli.

Dosiaľ sme stále nič nepočuli.

V skutočnosti nevieme o žiadnom živote mimo Zeme,

ale predpokladám, že to sa čoskoro zmení,

a jedným z dôvodov, vlastne, hlavný

dôvod, prečo si myslím, že dôjde k zmene,

je neustále zlepšovanie vybavenia.

Toto je anténová smerová sústava ATA,
okolo 350 míľ vzdialená

od sedadiel, na ktorých práve sedíte.

V súčasnosti ju využívame na hľadanie

mimozemšťanov a elektronika sa tiež poriadne

zdokonalila.

Toto je elektronika, ktorú používal Frank Drake v r. 1960.

A toto je elektronika sústavy ATA dnes.

Nejaký učenec, ktorý mal priveľa času,

vypočítal, že nové experimenty sú približne

100 trilión ráz lepšie než boli v r. 1960,

100 trilión ráz lepšie.

To je úroveň zlepšenia, ktorá by sa dobre vynímala vo vašich

výsledkoch, však áno?

Čo však verejnosť neoceňuje, je, že

experiment sa v skutočnosti zdokonaľuje

a následne zvyčajne aj zrýchľuje.

Toto je zápletka a zakaždým, keď ju odhalíte,

stratíte 10 % publika.

A takýchto mám 12. (smiech)

To, čo som zosnoval, je len meranie,

ktoré ukazuje, ako rýchlo hľadáme.

Inými slovami, hľadáme ihlu v kope sena.

Vieme, aká veľká je tá kopa sena. Ide o galaxiu.

Ale už v nej viac nehľadáme lyžičkou,

ale rovno bagrom,

lebo rýchlosť sa zvyšuje.

Tí z vás, ktorí sú stále vo forme

a zdatní v matematike,

si všimnú, že ide o semilogaritmickú zápletku.

Inými slovami, úroveň rastu je exponenciálna.

Zlepšovanie je exponenciálne.
Slovo exponenciálny sa používa

príliš často. V médiách ho počujete neustále.

Oni v skutočnosti nevedia, čo znamená,

ale toto je exponenciálne.

Rýchlosť sa zdvojnásobuje každých 18 mesiacov a

každý držiteľ karty digerati samozrejme vie,

že ide o Moorov zákon.

Znamená to, že o 24 rokov

budeme schopní pozrieť sa na milióny hviezdnych systémov,

milióny hviezdnych systémov a hľadať signály,

ktoré by dokázali, že tam vonku naozaj niekto je.

Milióny hviezdnych systémov – nie je to zaujímavé?

Koľko z týchto hviezdnych systémov má planéty?

Faktom je, že odpoveď na túto otázku sme nepoznali

pred 15 rokmi, vlastne, sme ju nepoznali ani

pred šiestimi mesiacmi, ale teraz ju už

poznáme. Posledné výsledky ukazujú,

že prakticky každá hviezda
má planéty, a to viac než jednu.

Sú ako... mačiatka. Rodia sa vo vrhu.

Nie po jednom. Je ich niekoľko.

V skutočnosti poznáme celkom presný počet

planét v našej galaxii, áno, mimochodom,

len v našej galaxii,

a pripomínam tej väčšine z vás,
ktorá nepatrí medzi astronómov,

že naša galaxia je len jednou zo 100 miliárd,

ktoré dokážeme vidieť teleskopmi.

To je veľa nehnuteľností, ale, samozrejme,

väčšina z týchto planét bude nevyužiteľná,

ako napríklad Merkúr alebo Neptún.

Neptún asi nezohráva vo vašom
živote podstatnú úlohu.

Takže otázkou zostáva,
aký zlomok týchto planét

je naozaj vhodný na život?

Ani na túto otázku nepoznáme odpoveď,

ale dozvieme sa ju ešte tento rok
vďaka Keplerovmu vesmírnemu

teleskopu v službách agentúry NASA

a bystrým investíciám, mám na mysli ľudí,
ktorí pracujú na tomto projekte,

bystré investície navrhujú, že zlomok planét,

na ktorých by bol možný život, je približne 1 : 1 000,

1 : 100 alebo tak nejako.

Aj keď sa prikloníme k pesimistickému odhadu,

t.j. 1 : 1 000, znamená to, že Zem má aspoň

milión bratrancov a sesterníc

a to len v našej galaxii.

Teraz som vás zavalil samými číslami,

ale sú to väčšinou veľké čísla. OK, snažte sa

zapamätať si ich. Vo vesmíre sa nachádza veľa,

veľmi veľa nehnuteľností

a ak je toto jediná nehnuteľnosť, ktorú obývajú

zaujímaví okupanti, to nás robí zázračnými

a viem, že si radi o sebe myslíte, že ste zázrak,

ale ak ste vedcom, veľmi rýchlo zistíte, že zakaždým,

keď si pomyslíte, že ste zázrak, mýlite sa, takže to

zjavne nie je ten prípad.

Takže záverom je:

odhadujem, že vďaka zvýšeniu rýchlosti

a neuveriteľnému množstvu
obývateľných nehnuteľností vo vesmíre

do 24 rokov zachytíme signál.

A veľmi ma to láka k tomu, aby som sa s vami stavil,

že buď nájdeme mimozemšťanov do 24 rokov,

alebo vás pozvem na šálku kávy.

To nie je zlé. Do 24 rokov buď otvoríte

internetový prehľadávač a
nájdete správy o zachytenom signáli,

alebo dostanete šálku kávy.

Ešte by som vám rád povedal o niektorých aspektoch

toho, že ľudia nemyslia na to, čo sa stane

ďalej. Predpokladajme, že je to pravda.

Ktovie čo bude, ale predpokladajme, že sa to stane.

Prepokladajme, že niekedy v najbližších dvoch desiatkach

rokov zachytíme slabý signál, ktorý nám

napovie, že máme vo vesmíre spoločnosť.

Aký to má efekt? Čo bude nasledovať?

Ja možno budem v epicentre toho všetkého.

Viem, čo by to znamenalo pre mňa, lebo sme už párkrát

mali plané poplachy. Táto fotografia je z r. 1997

a urobil som ju okolo tretej ráno v meste

Mountain View, keď sme pozorovali monitory

počítačov, lebo sme zachytili signál,
o ktorom sme si mysleli:

„Teraz ide do tuhého.“ Jasné?

Čakal som, že sa objavia Muži v čiernom, chápete?

Stále som čakal – čakal som, že mi zavolá mama,

že niekto zavolá, že zavolá vláda. Nikto nezavolal.

Úplne nikto. Bol som taký nervózny,

že som neobsedel. Len som sa premával hore-dole

a robil som fotografie ako je táto,
len aby som niečo robil.

O 9.30 ráno s hlavou na stole, lebo som celú noc

nezažmúril oka, zazvonil telefón

a bol to novinár z The New York Times.

A vtedy som sa poučil,
dostal som lekciu, že ak zachytíme

nejaký signál, médiá, práve médiá
sa toho ujmú rýchlejšie

ako včela sadne na med. Bude to rýchle. Tým si

môžete byť istí. Žiadne tajnosti.

To sa stane mne. Tak trochu mi to zničí celý týždeň,

lebo čokoľvek som si naplánoval, bude už minulosťou.

Ale čo vy? Čo to urobí s vami?

Odpoveďou je, že na to nepoznáme odpoveď.

Nevieme, čo to urobí s vami,

nie dlhodobo a veľmi ani krátkodobo.

Je to akoby sme sa pýtali

Krištofa Kolumba v r. 1491: „Hej, Krištof,

čo sa stane, ak sa ukáže,
že medzi Japonskom, kam sa

plavíš, a nami sa nachádza kontinent?
Aké to bude mať

následky pre ľudstvo,

ak to bude pravda?“

Myslím si, že Krištof by vám pravdepodobne dal nejakú odpoveď,

ktorej by ste nerozumeli, ale pravdepodobne

by nebola správna, a myslím si,
že predpovedať, čo bude

pre nás znamenať, ak nájdeme mimozemšťanov,

tiež nie je možné.

Ale môžem o tom povedať zopár vecí.

Na začiatok, bude to práve spoločnosť,
v ktorej budú mať náskok.

Nebudete počuť o mimozemských neandertálcoch.

Nevyrábajú vysielače.

Budú pred nami možno o niekoľko tisícok rokov,

možno o niekoľko miliónov rokov, ale značne

pred nami, a to znamená, že ak budeme rozumieť tomu,

čo povedia, potom by ste mohli obísť

históriu a získať informácie od spoločnosti,

ktorá je pred nami.

Možno si poviete, že je to riadne zveličené,
a možno to naozaj tak je,

ale jednako je možné, že sa to stane.

Mohli by ste to prirovnať k tomu, že by ste napríklad

dali Júliovi Cézarovi lekcie angličtiny a kľúč

do knižnice Kongresu.

Zmenilo by to jeho dobu, však áno?

To je jedna vec. Druhá vec, a tá sa istotne

stane, je, že nás to prestaví.

Zistíme, že naozaj nie sme zázrační,

že sme len jednými z mnohých,

nie sme jediné deti na ihrisku, a myslím si, že

z filozofického hľadiska dostaneme dôležitú lekciu.

Nie sme zázrak, chápete?

Tretia vec, ktorú by sme sa mohli dozvedieť, je trochu nejasná,

ale myslím, že zaujímavá a dôležitá,

a to, ak zachytíme signál prichádzajúci z vyspelejšej

spoločnosti, lebo určite budú vyspelejší,

mohlo by nám to povedať viac o našich možnostiach,

že nie sme nevyhnutne odsúdení na samozničenie.

Keďže oni prežili svoje technológie,

my by sme mohli tiež.

Keď sa normálne pozeráte do vesmíru,

pozeráte sa späť v čase. OK?

To je zaujímavosťou pre kozmológov.

Ale v tomto slova zmysle
sa môžete skutočne pozrieť do budúcnosti,

síce zahmlene, ale môžete.

Všetko sú to veci, ktoré by priniesla detekcia signálu.

Dovoľte, aby som teraz povedal trochu
o tom, čo sa stane

medzičasom. Myslím si, že

inštitúcia SETI je dôležitá, lebo ide o skúmanie,

a to nie hocijaké, je to zrozumiteľné skúmanie.

Musím vám povedať, že som vždy rád čítal knihy

o výskumníkoch. Výskumy považujem za veľmi zaujímavé.

Skúmanie Arktídy, ľudia ako Magalhães,

Amundsen, Shackleton alebo Franklin,

Scott a mnohí iní. Skúmanie je naozaj dômyselné.

A oni to robia len preto, že chcú skúmať,

a mohli by ste si povedať: „To je trochu zbytočné,“

ale nie je. Nie je to len rozmar.

Predstavte si také mravce.

Väčšina mravcov je naprogramovaná tak,
aby išli jeden po druhom

v dlhom rade, ale je niekoľko mravcov,

možno 1 %, ktoré sa nazývajú

priekopnícke mravce, a to sú tie, ktoré putujú.

Práve ich nájdete na kuchynskej linke.

Rozpučíte ich prstom skôr ako nájdu

cukor alebo niečo iné.

Tieto mravce, hoci väčšina z nich je vyhladená,

práve tieto mravce sú základom prežitia celého

mraveniska. Takže skúmanie je dôležité.

Skúmanie považujem za dôležité aj v tom zmysle,

že oslovuje aj to, čo si myslím, že kriticky chýba

našej spoločnosti, a to nedostatok vedeckej gramotnosti,

nedostatok spôsobilosti čo i len chápať vedu.

Pozrite, veľa sa už napísalo o poľutovaniahodnej

situácii vedeckej gramotnosti v tejto krajine.

Už ste o tom počuli.

Uvediem jeden príklad.

Prieskum verejnej mienky spred 10 rokov

ukazuje, že približne jedna tretina verejnosti si myslí,

že mimozemštania nielenže existujú, my ich hľadáme,

ale oni sú aj tu, však?

Brázdia si po oblohe v tých svojich tanieroch a príležitostne

niekoho unesú na experimenty, ktoré by rodičia neschválili.

To by bolo zaujímavé, keby to bola pravda,

a zabezpečenie práce pre mňa, ale nemyslím si, že dôkazy sú

kvalitné. Je to skôr smutné než závažné.

Ale existujú iné veci, ktoré ľudia považujú

za závažné, ako napr. účinnosť homeopatie

alebo že evolúcia je len akási bláznivá myšlienka,

ktorú si len tak vymysleli vedci,

a veci podobné ako globálne otepľovanie.

Takéto myšlienky naozaj nie sú presvedčivé nato,

aby ste nedôverovali vedcom.

Tento problém musíme vyriešiť, lebo je to dosť

kritický problém, a možno si poviete:

„No dobre, ale ako nám inštitút SETI
pomôže vyriešiť tento problém?“

Dovoľte, aby som vám navrhol, že inštitút SETI zjavne nedokáže

vyriešiť problém, ale dokáže ho adresovať.

Snaží sa adresovať problém tým, že u mladých ľudí

vzbudzuje záujem o vedu. Pozrite, veda je náročná,

má takú reputáciu a v skutočnosti taká naozaj aj je.

A to je výsledok 400 rokov... Mám tým na mysli to,

že v 18. stor. ste sa mohli stať

expertom v akomkoľvek vednom odbore za jedno

popoludnie alebo ak ste zašli do knižnice,

ak sa vám ju podarilo nájsť.

Ak ste v 19. stor. mali v pivnici laboratórium,

mohli ste uskutočniť významné vedecké objavy

u vás doma. Veda sa len tak ponevierala

naokolo a čakala, kým sa jej niekto chopí.

Také niečo už neexistuje.

V súčasnosti musíte stráviť roky na škole, aby ste získali titul,

a na postdoktorandských pozíciách, len aby ste zistili,

ktoré problémy sú dôležité.

Je to náročné. O tom niet pochýb.

A tu je jeden príklad – Higgsov bozón,

objavenie Higgsovho bozónu.

Opýtajte sa 10 ľudí na ulici:

„Myslíte si, že stojí za to, aby sme míňali milióny

švajčiarskych frankov na hľadanie Higgsovho bozónu?“

A stavím sa, že dostanete odpoveď:

„Ja ani neviem, čo je to Higgsov bozón

a neviem, či je to dôležité.“

A pravdepodobne by väčšina ľudí ani nepoznala

hodnotu švajčiarskych frankov.

A aj tak sa míňajú milióny švajčiarskych
frankov na riešenie tohto problému.

OK? Takže príčinou, prečo ľudí nezaujíma veda, je,

že nedokážu pochopiť, o čom je.

Inštitúcia SETI je na druhej strane veľmi prostá.

Použijeme tieto veľké antény na odpočúvanie

signálov. To dokáže pochopiť každý.

Áno, technologicky je to veľmi prepracované,

ale každý to chápe.

To je jedna vec. Druhá vec je, že ide o vzrušujúcu vedu.

Je vzrušujúca, lebo nás prirodzene zaujímajú

iné inteligentné bytosti a myslím si, že to je

súčasťou našej podstaty.

Mám tým na mysli to, že nás zaujímajú

bytosti, ktoré môžu byť, ak chcete, našimi rivalmi

alebo, ak ste skôr romantickej povahy,
tak možno našimi partnermi.

Je to analogické s naším záujmom o veci, ktoré majú

veľké zuby. OK?

Zaujímajú nás veci, ktoré majú veľké zuby, a môžete

v tom vidieť evolučnú opodstatnenosť a tiež môžete vidieť

praktické následky, ak si pozriete kanál Animal Planet.

Všimnete si, že len málo programov je o pieskomiloch.

Väčšina je o zvieratách s veľkými zubami.

OK, takže nás zaujímajú podobné veci.

A nielen nás. Deti tiež.

A to vám umožňuje odplatu použitia tejto témy ako

lákadla na vedu, lebo SETI zahŕňa všetky vedné odvetvia.

Určite tam je biológia, očividne aj astronómia,

ale tiež geológia, chémia a rôzne iné vedné

disciplíny nájdeme v prestrojení

„Hľadáme mimozemšťanov“.

Takže pre mňa je to zaujímavé a dôležité, dokonca

je to moja politika, aj keď veľa dohováram dospelým,

vy dohovárate dospelým, a o dva dni sú tam, kde boli predtým.

Ale keď dohovárate deťom,

1 z 50 to pohne a povie si:

„Jéjda, o tom som nikdy nepremýšľal,“ a ide,

prečíta si knihu alebo časopis alebo čokoľvek.

Dokáže ich zaujať hocičo.

Mojou teóriou, ktorá je podporená len anekdotickými,

osobnými dôkazmi, ale predsa, je,

že deti získavajú záujem medzi 8. a 11.

rokom. To nepremeškajte.

Takže, dohováram dospelým, je to OK, ale snažím sa, aby

10 % prednášok mojich prednášok bolo

určených pre deti.

Pamätám si, keď k nám na strednú
školu prišiel jeden pán,

vlastne to bolo na 2. stupni základnej školy.
Bol som šiestak.

Mal prednášku. Pamätám si z nej len

jedno slovo: elektronika.

Bolo to ako keď Dustin Hoffman vo filme Absolvent

povie „plasty“, čokoľvek to znamená. Plasty.

OK, ten pán povedal elektronika. Nepamätám si nič iné.

Vlastne si nepamätám nič z toho, čo za celý rok

povedal môj učiteľ, ale pamätám

si elektroniku.

A tak som sa začal zaujímať o elektroniku, a, viete,

študoval som, aby som získal licenciu na amatérsku stanicu.

Hral som sa s káblikmi. Na tejto fotke mám približne 15 rokov.

OK? Veľmi ma to ovplyvnilo.

To je moja pointa. Na deti môžete mať obrovský

vplyv.

Vlastne mi to pripomína, neviem,
možno tak pred pár rokmi

som prednášal na škole v meste Palo Alto,

kde bol asi tak tucet 11-ročných detí,

ktoré sa zúčastnili prednášky.

Týmto deťom som mal prednášať hodinu.

11-roční. Všetci sedeli v polkruhu, pozerali sa

na mňa veľkými očami, a ja som začal.

Za mnou bola tabuľa a začal som tým, že som na ňu

napísal jednotku a za ňou 22 núl. Povedal som:

„Pozrite, toto je počet hviezd vo viditeľnom

vesmíre a toto číslo je také veľké, že preň

neexistuje ani názov.“

Jedno z tých detí zdvihlo ruku a povedalo:

„No, vlastne ono má pomenovanie.

Je to sexta-kvadra-hexa-niečo alebo tak.“

Pomýlil sa o štyri veľkostné rady,

ale niet pochýb, že tie deti boli múdre.

OK? Takže som prestal prednášať.

Túžili len po jednom – klásť mi otázky.

Vlastne moje posledné slová,
ktoré som tým deťom povedal, boli:

„Deti, viete, že ste múdrejšie

ako ľudia, s ktorými pracujem?“ A – (smiech)

a ich to ani nezaujímalo.

Chceli moju e-mailovú adresu,

aby sa mohli pýtať ešte viac otázok. (smiech)

Dovoľte, aby som povedal, že moja práca je privilégiom,

lebo žijeme vo výnimočnej dobe.

Predchádzajúce generácie nemohli takto experimentovať.

Myslím si, že nasledujúca generácia

bude úspešná.

Pre mňa to znamená privilégium,
a keď sa pozriem do zrkadla,

v skutočnosti nevidím seba.

To, čo vidím, je táto generácia.

Sú to deti zo školy Huff School, štvrtáci.

Prednášal som tam zhruba pred dvomi týždňami.

Myslím si, že ak dokážete vštepiť záujem o vedu

a o to, ako funguje, je to odmena

nadovšetko. Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)