Naši domáci miláčikovia: prehodnotenie spôsobu, ktorým sa lúčime | Jackie Campbell | TEDxSouthBank

Dr Jackie Campbell je veterinárka vykonávajúca paliatívnu starostlivosť, ktorá v čase potreby zabezpečuje podporu a úľavu od bolesti huňatým a chlpatým členom našej rodiny. V tomto prejave Jackie rozpráva, ako pracuje na pomoci rodinám lepšie nasmerovať úlohy rozhodovania o ukončení života našich domácich miláčikov.

Dr Jackie Campbell je veterinárkou, ktorá vás zahreje pri srdci. Vďaka rovnakej zanietenosti pre svojich pacientov a pre rodiny, ktoré sa o nich starajú, sa Jackie často stáva záchranným lanom pre svojich klientov počas ich najťažších dní. Ako riaditeľka jedného z prvých queenslandských služieb paliatívnej starostlivosti pre domácich miláčikov vedie tím veterinárov, ktorí pracujú na pomoci rodinám lepšie nasmerovať úlohy rozhodovania o ukončení života.

Popri tejto dôležitej práci je Jackie koordinátorkou brisbanskej kliniky pre charitu, ktorá spája dobrovoľníckych veterinárov a sestry, aby poskytli bezplatnú veterinárnu starostlivosť pre miláčikov ľudí bez domova v našej komunite. Iniciatíva The Pets in the Park (Miláčikovia v parku) uznáva a podporuje puto, ktoré majú ľudia bez domova so svojimi miláčikmi a pracuje na zlepšení zdravia a prosperity týchto životných spoločníkov.

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

Mám najlepšiu prácu,
ale tiež môže byť najťažšou prácou.

Som veterinárka, čo znamená,
že po celý môj život

sa moje sústredenie točí
výhradne okolo zdravia tohto:

vášho miláčika, od narodenia,
cez šteniatko a mačiatko k dospievaniu,

cez fázu oblizovania tváre a žutia topánok

keď je to vždy ten najdrahší pár,
ktorý je zničený;

cez nadobúdanie múdrosti,

ako prečo jedenie mŕtvych vecí
vyplavených na pláži

skutočne nie je najmúdrejší nápad,
ktorý kedy mali;

až po roky upokojenia sa,

keď sa zmyslom života stane

ako úspešne ležať priamo pod nohami,

keď sa pohybujete po kuchyni.

Vždy som vedela,
že sa zaujímam o zdravie vášho miláčika.

Avšak krátko po ukončení štúdia
som si uvedomila,

že sa tiež zaujímam o toto:

Zaujímala som sa o detaily z vášho života,

novorodenec, zlomená ruka na futbale,
povýšenie v práci.

Zaujímala som sa o fakt,
že váš miláčik bol súčasťou rodiny.

A práve preto som vedela, že raz
budete potrebovať veterinára ako ja.

Som veterinárka vykonávajúca
takzvanú paliatívnu starostlivosť,

čo znamená, že sa zaoberám
zdravím vášho miláčika

počas záverečných fáz jeho života.

Toto je chvíľa,
v ktorej vám mohla byť oznámená

nevyliečiteľná diagnóza pre vášho miláčika

alebo keď ste mohli zistiť,
že váš miláčik teraz vedie boj

a keď zhoršujúce sa dopady
chronického ochorenia

a zmeny súvisiace s vekom
začínajú ovplyvňovať šťastie.

V Austrálii veterinári špecializujúci sa
na tento druh starostlivosti

nie sú samozrejmosťou.

Ale je to štatistika,
ktorú som odhodlaná zmeniť,

pretože každý deň vidím osoh,
ktorý to prináša.

Nakoľko sa miláčikovia stávajú
súčasťou našich životov viac než predtým

a nakoľko im pomáhame žiť dlhšie vďaka
výbornej preventívnej starostlivosti,

myslím si, že by sme mali byť lepšie
pripravení na debaty týkajúce sa smrti.

Rozumiem; v tejto situácii
sú emócie vždy zničujúce.

Ale tomuto procesu sa dá vyhnúť,

a preto som sa rozhodla začať praktizovať
vlastnú paliatívnu starostlivosť.

Vo svojej podstate
je paliatívna medicína o poskytovaní

najmilosrdnejšej starostlivosti,
akú dokážeme.

Je to starostlivosť, ktorá je zameraná
na kvalitu života, čo znamená,

že nie je založená na štatistike,
ale na vašom konkrétnom miláčikovi.

Je to o záruke, že primerane zvládneme
ich bolesť a progres ich stavu.

Je to o pripravení vás na to, čo má prísť,
aby sme zmiernili strach,

ktorý vám môže zabrániť
urobiť správne rozhodnutia.

Vo svojich záverečných fázach
je pre moje povolanie

paliatívna starostlivosť tiež
o pomoci rodinám

povedať láskavé zbohom.

V posledných rokoch sme videli dramatické
zmeny v štandardoch starostlivosti,

ktorú už dokážu veterinári poskytovať.

Ľudia sú často prekvapení,

keď počujú,
že takmer všetky možnosti liečby,

ktoré by boli dostupné pre vás,
sú tiež dostupné pre vašich miláčikov.

Veterinárne kliniky
a špecializované centrá

sú často najmodernejšie
a robia úžasnú prácu.

Ale koniec koncov, tak ako sme videli
vo svete ľudského zdravia,

nemocnice sú navrhnuté
na starostlivosť o liečiteľné choroby.

Nie vždy sú správnym miestom,
na ktorom môžeme poskytnúť úľavu

alebo dať zbohom tým, ktorých ľúbime.

Prepisujem teda scenár pre miláčikov
a majiteľov počas týchto ťažkých časov.

Predstavujem vám Turba.

Turbo bol šampión.

Táto hviezda celkom otriasla svetom,
v ktorom žila.

Bol jednou z tých výnimočných duší,

ktoré robia svet lepším miestom
iba tým, že sú.

Keď mal päť rokov,
bolo mu diagnostikované zlyhanie obličiek.

Aj napriek zlej prognóze

chcela jeho rodina urobiť všetko,
čo mohla,

aby zabezpečila, že jeho posledné dni
budú jednými z jeho najlepších.

Zamerali sme sa teda na jeho nevoľnosť,
dehydratáciu a skryté infekcie

a táto hviezda sa začala vracať
do starých koľají.

Počas mesiacov, ktoré nasledovali,

dostával Turbo dennú, podporovanú
domácu starostlivosť od svojej rodiny

a ja som ho navštevovala každé dva týždne.

Chodil ku svojim obvyklým veterinárom
kvôli monitorovaniu činnosti jeho obličiek

a s jeho podporným tímom na palube
žil naďalej.

Bol sa člnkovať a rybárčiť.

Vozil sa s ockom
na prednom sedadle v nákladiaku.

A počas jeho choroby,

Turbo opäť spojil celé svoje
širšie príbuzenstvo dožadovaním,

aby sa zúčastňovali pravidelných
stanovačiek na dvore na jeho počesť.

Minulý rok v septembri,

keď už bolo jasné,
že nastal čas nechať ho ísť,

sme naplánovali pokojné zbohom
pod jeho obľúbeným stromom.

Nebol tam žiaden stres,
žiaden strach, iba smútok,

ktorý bol o čosi zmiernený vedomím,

že dostal tú najlepšiu starostlivosť

až do samotného konca.

Povedzme si teda o tom,
ako realizujeme

ciele paliatívnej starostlivosti
pre našich miláčikov.

V prvom rade musíme byť
v našej starostlivosti komplexnejší.

Nehovorím iba o liečení,

pretože je možné,
že to už robí váš veterinár.

Ale keď nás rodina kontaktuje
po zistení smrteľnej diagnózy,

spýtame sa ich, či rozmýšľali aj o fotení,

aby sme im pomohli uchovať si chvíle,
ktoré ešte majú so svojím miláčikom.

Niekedy hovoríme
o posledných želaniach pred smrťou.

Pre miláčika to môže znieť šialene,
ale je to o radosti,

živote a žití uprostred celej tej straty.

Chápeme, že žiaľ môže byť zdrvujúci,

preto zamestnávame
kvalifikovaného psychológa,

ktorý môže pomôcť našim klientom.

A pre tých, čo neradi rozprávajú,

máme knižnicu plnú kníh,
ktoré požičiavame.

Niektoré pre deti, niektoré pre dospelých,
aby sme im pomohli dozvedieť sa o strate

a lepšie sa vyrovnať
s ťarchou svojho žiaľu.

Musíme byť priateľskejší.

Naši pacienti nevedia rozprávať,
no stále je tu mnohé, čo môžeme zistiť

z úprimného rozhovoru s majiteľom.

Zaberie to trochu viac času,
no ubezpečujem vás,

že to nepochybne zlepší
pacientove výsledky.

Tiež musíme poznať
individuálnu osobnosť miláčika,

pretože to bude mať výrazný dopad
na voľbu, ktorú za nich urobíme.

Ak proces liečby poškodzuje
vzťah miláčik – majiteľ,

musíme ho zastaviť, prehodnotiť ho
a prísť s lepším plánom.

Musíme byť statoční.

Najprv sa porozprávame o tom,
ako sa náš liečebný plán vyvinul,

ako okrem vyliečenia aj utešil.

Potom poskytnem ďalšiu úľavu od bolesti,
pretože ak urobia moje činy

v živote toho miláčika
jeho zajtrajšok o trochu lepším,

potom je to rozhodne krok, ktorý urobím.

Kde je to možné,
musíme poskytovať mobilné služby.

Viem, že je to v praxi výzva
pre mnohých veterinárov,

ale prínosy domácej starostlivosti
sú rozsiahle.

Chcem, aby sa rodiny zúčastnili
na akomkoľvek rozhodnutí, ktoré urobíme

a chcem vidieť, že bez problémov
dodržiavajú liečbu, ktorú predpisujem.

Čo je najdôležitejšie, viem,
aký ťažký bude ten posledný deň

a pre rodiny, ktoré navštevujem,
to, že sa lúčime doma,

všetko trochu uľahčí.

Takže majitelia miláčikov,
ak sa vás to práve týka,

spýtajte sa vášho veterinára
na možnosti paliatívnej starostlivosti.

Moji kolegovia, veterinári,
buďte otvorení týmto debatám,

lebo paliatívna starostlivosť
je poistkou proti trápeniu.

Dovoľuje rodinám zamerať sa
na to, čo je dôležité.

Aj keď vieme,
že strata priateľa je vždy zničujúca,

je čas prehodnotiť spôsob,
ktorým im pomôžeme odísť.

Ďakujem vám.

(potlesk)